Atos 20
Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NAA
1 Mba gumgi gu mbigi tuavapurgia thugim, Por mbaram, mba Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigir kamgim, mbe ana han zim, ana mbe fugap, mbe ndavi havhari bunin mbe suaŋgiap, mben harir suigiap, mbe thav Masedonian fhain vui.
1 Cessado o tumulto, Paulo mandou chamar os discípulos e, tendo-os encorajado, despediu-se e foi para a Macedônia.
2 Por vov Masedonia fhain vugap, ana maaŋ ruav, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi, ana mbe ndavi havharav, mbe phorga nzua rui. Ana maaŋ mbua vov, zumgum ana vov Grik fhain vugi.
2 Havendo atravessado aquelas terras, fortalecendo os discípulos com muitas exortações, dirigiu-se para a Grécia,
3 Por Grikar kim, kɨni phuni khegene vhɨzgim, ana mbaram, Siria fhain ŋgɨr za mbui. Ana ŋgɨr za mbuav mbararagim, mbe khaŋ ana nzuai, “Zudaiŋ ndu shogiri ndu rɨmɨngane nzuai.” Ana maaŋ muuŋgia mbararagia thav, khueŋ ndɨkndɨgi “Gu wom taagia Masedonian shɨrav ŋgɨrga.”
3 onde se demorou três meses. Quando estava para embarcar rumo à Síria, houve uma conspiração por parte dos judeus contra ele. Então decidiu voltar pela Macedônia.
4 Por taagia Masedonian vuim, Beria guma Sopater, Pirusan kam, ana ana phorga vui. Tesaronaika guma phunini, Aristarkus gu Sekundus, Derbe guma Gaius gum, Timoti, Esia guma phunini, Tikikus gu Trofimus, mbe vhɨra Por phorga vui.
4 Acompanharam-no Sópatro, de Bereia, filho de Pirro; Aristarco e Secundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; Timóteo; e também Tíquico e Trófimo, da província da Ásia.
5 Mbe fhara vov, Troasan kav, nzan rargi.
5 Estes nos precederam, ficando à nossa espera em Trôade.
6 Nza Firipaira kim, mba vhuui fhuv viktuma pi tugi bakɨvi vhɨzgim, nza vui. Nza Firipai tha vuav kim, fethɨgi rari vhɨzgim, nza meeŋthɨgi ran, nza vov Troasan kav, nzan rargi gumgi, nza mben hɨgi. Nza Troasan mben hɨgap, harathɨgi rarir nza Troasan kegi.
6 Depois dos dias dos pães sem fermento, navegamos de Filipos e, em cinco dias, nos encontramos com eles em Trôade, onde passamos uma semana.
7 Por Troasan kav nza Sanden Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi fugap, mbe phorga mbɨr za mbui.
7 No primeiro dia da semana, nós nos reunimos a fim de partir o pão. Paulo, que pretendia viajar no dia seguinte, falava aos irmãos e prolongou a mensagem até a meia-noite.
8 Nza kav, Por mbe phorga nzuai phen, ana vundap vhu guarara ki. Ana vhen raa vhɨrve ki.
8 Havia muitas lâmpadas no cenáculo onde estávamos reunidos.
9 Nza mba vundavar kav, Por mbe phorga nzuai. Por mbe phorga nzuaim, tarar kama mbe, ana mba phenan bɨɨŋbɨɨŋ zi thɨmkamani ga perav ki. Ana perav kim, Por pim buni nzua vuav kim, ŋkuu Utikus ga muuŋgim, ana kuav ki. Ana kuav kav, kuiga ŋangiap, ana mba vundav phuni kambara vhu guarara ki nen kegap, daaŋgia nɨɨeŋ rɨgi. Ana daaŋgia nɨɨeŋ rɨgim, mbe verav ana garim, ana za rimgi.
9 Um jovem, chamado Êutico, que estava sentado numa janela, adormecendo profundamente durante a prolongada mensagem de Paulo, vencido pelo sono, caiu do terceiro andar abaixo. Quando o levantaram, estava morto.
10 Mbe ana ganɨ za verim, Por vhɨra mbe phorga verav, ana gangiap, ana vov mba tara kama tɨthogap anan suirigi. Por ana suirav, khaŋ mba gumgi gu mbigi ga nzuai, “Nde kha guman kama gangip ŋgava mbatɨgar muuŋ thari. Anan bɨɨŋbɨɨŋ khar ki.”
10 Mas Paulo desceu, inclinou-se sobre ele e, abraçando-o, disse: — Não fiquem alvoroçados, pois ele está vivo.
11 Por maaŋ mbe suaŋgiap, mbara taagia mbe mba ki vun ndagi vundavar ndav, viktuma phɨrgiap, mba gumgi gu mbigir kov, mbe ana pi. Mbe mbegap, ana wom mbe phorga Fhe Bakɨmen buni vhuuiŋ nzuav tuga mpeeŋra kegi. Ana mbe phorga nzuavra kim, mɨn thugim, ana mbe thav vui.
11 Subindo de novo, Paulo partiu o pão e comeu. E lhes falou ainda muito tempo até o amanhecer. E, assim, partiu.
12 Mba maan rɨgi tarar kam, ana rimgi fhuvara. Ana nzerara kim, mbe ana ko vui. Mbe ana ko vo, guigira ndikndigap, ndavi mbɨrigi.
12 Então conduziram vivo o rapaz e sentiram-se grandemente confortados.
13 Por maaŋ kim, nza fhara ana thav, kema ndigap, Asos ŋgu bakɨmen vegi. Nza vegap, Asos ŋgu bakɨmen kav, Porar rargi. Ana nduara nza sarigim, nza fhara vegi, ana thɨvar zɨrgeŋ vuzvugiap, ana thɨvar zi.
13 Nós, porém, prosseguindo, embarcamos e navegamos para Assôs, onde devíamos receber Paulo, porque assim nos havia sido determinado, devendo ele ir por terra.
14 Nza maaŋ kim, Por thɨvar zav Asosan nzan hɨgim, nza ana kov vov, kema ndigap, vov Mitirini ŋgu bakɨmen vegi.
14 Quando se reuniu conosco em Assôs, nós o recebemos a bordo e fomos a Mitilene.
15 Nza Mitirinin vegap, mɨtimanera Mitirinin thav vov, Kios rɨgɨkɨrigen han mbarigi. Nza mba mɨtimanera Kios rɨgɨkɨrige kambara vov, Samos ŋgu bakɨme phorgi. Nza maaŋ phorgap, mba mɨtimanera nza vov Miretus ŋgu bakɨmen vegi.
15 Dali, navegando, no dia seguinte passamos diante de Quios. Levamos mais um dia até Samos e, um dia depois, chegamos a Mileto.
16 Nza vov, maaŋ vegap, Por thav khaŋ nzuai, “Gu wo ndɨkndɨk kaŋgi, gu Efesusa ŋkɨɨarga. Gu khaŋ muuŋgiap, gu Esia fhaiŋra, gu fhura won tuga vhɨzgirga ne vuzvugi fhuvara. Gu vhemkora ŋgɨr za mbui. Na vuzvuk ma, gu vuzvugirga, gu Zerusareman mba Pentikos tuga bakɨme gangirga.”
16 Paulo já tinha resolvido não aportar em Éfeso, pois não queria demorar-se na província da Ásia. Ele tinha pressa, pois queria, caso lhe fosse possível, passar o dia de Pentecostes em Jerusalém.
17 Nza vov Miretus ŋgu bakɨmen hegap, Por mbaram, Efesusan Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi gari gumgir pani ga nzuav kama ndi mbai. Ana mbe nzuav kama ndi mbarigim, mbe zav, ana gari.
17 De Mileto, Paulo enviou uma mensagem a Éfeso, pedindo aos presbíteros da igreja que se encontrassem com ele.
18 Ana mbe nzuav kama ndi mbarigim mbe ana han zegim, ana khaŋ mbe nzuai, “Nde nduarira gu fharav Esia fhain zɨgap, nde phorga kav, zazera muuŋgi bigi, nde nta kaŋgi.
18 E, quando chegaram, Paulo lhes disse: — Vocês sabem como me conduzi entre vocês em todo o tempo, desde o primeiro dia em que entrei na província da Ásia,
19 Nde kaŋgi, Zudaiŋ vhɨrve, mbe zazera na mbevɨr zav wari tɨgap kaa shogi. Mbe mba tɨva mbuav, mbe ndavi simtɨgi vhɨrver na ndɨɨv, mbe vhɨra mparmpare vhɨrver na mbuim, gu tugi vhɨrvera gu nzigi. Mbe maaŋ na mbuim, gu za wo zɨ mbevav Fhe Bakɨmen ŋaara mbui.
19 servindo o Senhor com toda a humildade, com lágrimas e com as provações que me sobrevieram pelas ciladas dos judeus.
20 Gu mbe khɨge rav, Fhe Bakɨme buni vhuuin nde nzuav nde kurkura thagi fhuvara. Gu mba gumgi gu mbigi phogi ga vui tugir, gu Fhe Bakɨme bunin vhuuin nde khɨvav nde nzuai. Gu vhɨra nde phenin vov, Fhe Bakɨme buni vhuuin nde khɨvav nde nzuai. Gu maaŋ nde muuŋgim, nde ne kaŋgi.
20 Vocês sabem que jamais deixei de anunciar o que fosse proveitoso e de ensinar isso a vocês publicamente e também de casa em casa,
21 Gu zazera khaŋ tɨga havhargia Zudaiŋ gu Grikiŋ ga nzuai, mbe guigira wari wo ndavi domdorgip, Fhe Bakɨmen han ŋgɨp, nza wo Bakɨme Zisas khothɨgɨrga.
21 testemunhando tanto a judeus como a gregos o arrependimento para com Deus e a fé em nosso Senhor Jesus Cristo.
22 Ore, nde ntige mbarara. Gu ntigem Fhe Bakɨmen Ŋina Ŋaar nduara na rugim, gu ntigem Zerusareman naan za mbui. Gu Zerusareman ndarga, thagɨna bigeŋ nan hɨgɨrie? Gu kaŋgi fhuvara.
22 E, agora, impelido pelo Espírito, vou para Jerusalém, não sabendo o que ali vai me acontecer,
23 Gu khueŋra kaŋgi. Gu kha ŋgui vhɨrve ga ruim, Fhe Bakɨmen Ŋina Ŋaar khueŋra na nzuai, phena tɨvaneŋ gum simtɨgi vhɨrve ndun rarga mbur ki.
23 exceto que o Espírito Santo, de cidade em cidade, me assegura que prisões e sofrimentos estão à minha espera.
24 “Ana mba suambarar na mbuim, gu won fhava ndɨkndɨgi fhu. Gu khaŋ nzuai fhu, na fhav, ana bigɨna bakɨme. Gu mba ndɨkndɨga mbuav won fhava ndi ŋgɨrŋgɨrgi fhu. Zakɨra fhuvara! Gu kha tuavar ŋgɨrgeŋ vuzvugi. Gu mba tuavar ŋgɨp, na Guma Bakɨme Zisas, gu ana han ndigi ŋaar, gu zam ana vhɨzgirga. Mba ŋaar khare, gu ruv, ana nza kora muuŋgi buni vhuuiŋ, gu za nta bun suaŋgirga.
24 Porém em nada considero a vida preciosa para mim mesmo, desde que eu complete a minha carreira e o ministério que recebi do Senhor Jesus para testemunhar o evangelho da graça de Deus.
25 “Nde nan fegi gu ŋgugi, nde na mbarara. Gu fhum nde rɨgar kav, gu Fhe Bakɨme won gumgi gu mbigi ganɨrim mbe ana piin kɨrga, ne bun nde suaŋgi. Gu ntige kaŋgi, nde zumgum wom na khoma gangirga tuktɨgi fhuvara.
25 — E agora eu sei que todos vocês, em cujo meio passei pregando o Reino, não mais verão o meu rosto.
26 Maaŋ muuŋgiap, gu ntige tuituigia nde suan za mbui. Nden rɨgar, nde the fhɨrgirɨgɨp vhavar ŋgɨgɨrga, nen vhav na shigirga tuktɨgi fhuvara.
26 Portanto, no dia de hoje testifico diante de vocês que estou limpo do sangue de todos,
27 Gu khaŋ muuŋgiap, gu Fhe Bakɨmen ndɨkndɨgi bun nde suangeŋ thagi fhuvara.
27 porque jamais deixei de lhes anunciar todo o plano de Deus.
28 Nde tuituigira wari ganɨv, vhɨra Fhe Bakɨmen gumgi gu mbigi ganɨri. Ana mba gumgi gu mbigi, ana won kama vɨzɨnra mbe vhezgi. Anan Ŋina Ŋaar mba gumgi gu mbigi ganɨ zav nde farasegi, nde ana sipsivi ganɨri.
28 Cuidem de vocês mesmos e de todo o rebanho no qual o Espírito Santo os colocou como bispos, para pastorearem a igreja de Deus, a qual ele comprou com o seu próprio sangue.
29 Gu kaŋgi, gu nde thav ŋgɨgɨrga, ruaŋruaŋgi feiŋ mbatɨgi fara muuŋgi gumgi guarira nden rɨgar hegɨrga. Mbe nde rɨgar hegɨp, mbe ruaŋruaŋgi feiŋ mba sipsivir farfagi fara muuŋgip, nde guigira Zisas khothɨgi ndɨkndɨgar farfagirga.
29 Eu sei que, depois da minha partida, aparecerão no meio de vocês lobos vorazes, que não pouparão o rebanho.
30 Mbe maaŋ muunga, nden gumgi tharira, mbe hegɨp, tamtam Fhe Bakɨme buni vhuuin nde guiguigɨp, mbe Fhe Bakɨmen gumgi gu mbigi tuarar muuŋv mbe ŋgɨrim, mbe mbe zɨn ŋgegɨrga.
30 E que até mesmo entre vocês se levantarão homens falando coisas pervertidas para arrastar os discípulos atrás de si.
31 Maaŋ muuŋgiap, nde zazera tuituigira wari ganɨri. Nde vhɨra, gu muuŋgi tɨvi, nde nta ndɨkndɨk ŋanɨ thari. Gu mpari mpuveni khegntɨriven, gu rari gu mbarir ndɨkndɨgi vhuuin nden nɨɨngen vhugi fhuvara. Gu za mba bigir nde heevra, nde suaŋgi. Gu mba bigir nde khɨvav nde nzuav, na rɨma mbɨni vhɨra sia suegi.
31 Portanto, vigiem, lembrando que, durante três anos, noite e dia, não cessei de admoestar, com lágrimas, cada um de vocês.
32 “Gu ntigem nde ndim Fhe Bakɨme farve khɨngi. Gu vhɨra khueŋ vuzvugi, nde vhɨra ana fhura guigira nde kora muuŋgi buni ga ndɨkndɨgɨri. Anan kora muumbar, ana nde ndavi havhargirga. Anan kora muumbar, vhɨra ana won mbuigi gumgi gu mbigi ga ndɨɨi bigir vhuuiŋ, ana ntan nden nɨɨnga.
32 — Agora, pois, eu os entrego aos cuidados de Deus e à palavra da sua graça, que tem poder para edificá-los e dar herança entre todos os que são santificados.
33 “Gu guma the sirva gu gor anan shagi, gu nta gangiap, nta niihegi fhu.
33 De ninguém cobicei prata, nem ouro, nem roupas;
34 Nde nduarira na kaŋgi, gu won farvera wo bigi ga mbuav, ntan panan ki. Gu ntan panan kav, gu vhɨra ntan wo phorga ki gumgi gu mben kurkurigi.
34 vocês mesmos sabem que estas minhas mãos serviram para o que era necessário a mim e aos que estavam comigo.
35 Gu za mba bigi ga mbuav ntan nde khɨvigi. Nza mba tɨvar muuŋv khaŋ tɨgɨp ŋgarɨrga. Nza maaŋ muuŋv ŋgarɨv, nza mba nduarira warir kurkurarga tuktɨgi fhuv gumgi, nza mben kurkurarga. Nza vhɨra Guma Bakɨme Zisas suaŋgi kameŋ, nza ne ndɨkndɨgirga. Ana khaŋ suaŋgi, ‘Guma bigɨnan harigi guma ga nɨɨŋgi ndikndik, ana guigira guma bigɨna ndigap, wora mbuigi ndikndik, ana guigira ana kambarigi.’ ”
35 Em tudo tenho mostrado a vocês que, trabalhando assim, é preciso socorrer os necessitados e lembrar das palavras do próprio Senhor Jesus: “Mais bem-aventurado é dar do que receber.”
36 Por mba bunin za Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi gari gumgir pani phorga suaŋgia thugap, mbaram mbe wo thɨpani phɨrgiap fegap, ana Fhe Bakɨme phorga nzuai.
36 Tendo dito isso, ajoelhando-se, Paulo orou com todos eles.
37 Ana mbe phorgap Fhe Bakɨme suaŋgia thugim, mbe za ana nzuav nzi mbatɨga mbuav, ana fhɨre rav ana khoman mparav, ana viavi.
37 Então houve grande pranto entre todos, e, abraçando Paulo, o beijavam,
38 Mbe khueŋ nzuav guigira ana kora muuŋgiap, nzi mbatɨga mbui. Por khaŋ mbe nzuai, mbe wom ana khoma gangirga tuktɨgi fhuvara. Mbe maaŋ ana muuŋgiap, ana kov keman vui.
38 entristecidos especialmente pela palavra que ele tinha dito: que não mais veriam o seu rosto. E eles o acompanharam até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.