Apocalipse 6
Raraŋ Aetaniacna Kam Wembaŋ Laŋ (GAI) vs ARIB
1 Na aku watrinanna, Sipsip Nuoca an timbigta kapap utiŋga eacrena. Na an timbigta kapca kendelna manŋarpaik parmbaiapa mbut mbuniŋnanap, maŋtikica eacrenan, na ma anna ianmo goaratnan. Na aku waracrinanna, an reik paura eteacna watap eacrenanna, ianna mbopatna kamma anna riacna mɨtmɨt toc. Na ma gaindopatna, “U kɨp.”
1 E vi quando o Cordeiro abriu um dos sete selos, e ouvi um dos quatro seres viventes dizer numa voz como de trovão: Vem!
2 Ainda moca aku mac watatke, aku os gogok ian mawatri, na man nambatta mbiraca eacrena ramootta wacramap utiŋa eacrenan. Na mina manmo runduŋa mo irikna ramoot paŋanna tɨkrena paŋanna reaca neaŋrinan, na ma runduŋ wɨtmo, mo irikrenan. Na mana aiŋa ma runduŋmo ma ruŋraŋnandet, na mana puŋnaŋgepmo ma mo irikraŋnandet.
2 Olhei, e eis um cavalo branco; e o que estava montado nele tinha um arco; e foi-lhe dada uma coroa, e saiu vencendo, e para vencer.
3 Ri, an Sipsip Nuoca an timbigta kapna kabena kendelna manŋarpaikca maŋtikica eacrenanna, ma anna ian mac magoarat, na aku mac waracrinanna, an reik paura eteacna watap eacrenan, kabena ianna toco gaindoprina, “U kɨp.”
3 Quando ele abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivente dizer: Vem!
4 Na kabena ossa mac larurinan, na ma laup, na an ramootta man nambatta mbiraca eacrinanmo, mina manmo gargar maneaŋgat, na an gargara anna gan tiacarpaikna meikramtaɨrta eteac laiŋga mo ŋgocrainan, te, meikramtaɨra kabena meikramtaɨrmo, mo menacraŋnandet. Na an aiŋa mona moca bugrim aniac ianmo mina manmo maneaŋgat.
4 E saiu outro cavalo, um cavalo vermelho; e ao que estava montado nele foi dado que tirasse a paz da terra, de modo que os homens se matassem uns aos outros; e foi-lhe dada uma grande espada.
5 Ri, Sipsip Nuoca kabena kendelna manŋarpaikca an timbigta kapca maŋtikica eacrenanmo, kabena ian mac magoarat. Na aku waracatnanna, an reik paura eteacna watap eacrena ian tuk gaindopatna, “U kɨp.” Na aku mac watrinan, aku os mbɨkmbɨk mawatat, na man nambatta mbiracrina ramootta, ma reikta makukarta ŋgaŋganŋgɨ watna reacap eacrenan.
5 Quando abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivente dizer: Vem! E olhei, e eis um cavalo preto; e o que estava montado nele tinha uma balança na mão.
6 Na aku waracrinanna, reac ianna ramootna kam toc, ma an reik paura eteacna watapna rɨkmo ma kamb toprena, na an kamma ma gaindopatna, “U taŋca ndona aiŋa mo te, meikramtaɨra amta reikta kotetenandet. Na ra kabena opoikca meikramtaɨra aŋgɨrenan puŋga, mina wit wɨn teker ŋgoikrena, co, bali wɨn teker mbonkacmo mina oikrena. Na olip ikapa, wainmo kai mo ŋgocrai teac, an mbuŋa mina olipna tabaɨrapa, wain aŋgɨnandet.”
6 E ouvi como que uma voz no meio dos quatro seres viventes, que dizia: Um queniz de trigo por um denário, e três quenizes de cevada por um denário; e não danifiques o azeite e o vinho.
7 Ainda moca Sipsip Nuoca an paurna kendelna manŋarpaikca timbigta kapca maŋtikica eacrenanmo magoarat, na an reik paura eteacna watapnanna, an paurnanna gaindopatna, “U kɨp.”
7 Quando abriu o quarto selo, ouvi a voz do quarto ser vivente dizer: Vem!
8 Na aku mac wattatnanna, aku os ŋorŋor ianna mawatat. Na man nambatta mbiracrina ramootna ia Memenac. Na an memenacna taupca, ma Memenacap raŋgaica kɨprinan. Na mina maniŋmo gargar neaŋgatke, maniŋa an meikramtaɨr muruŋcamiŋmo, titaca wiwit paura monandet, te, maniŋa anna wiwit ianmo mo menacnandet. Na maniŋa an meikramtaɨrmo bugrim mbuŋa mo menacnandet, na nik wapatai aniaca mo laruca, meikramtaɨra menacnandet, na maniŋa roumbbeb anikca mo laruca meikramtaɨra an mbuŋa menacnandet, na maniŋa ganna tiacarpaikna raŋna amta ŋgoaeb ŋgorikmo mandaca taŋga, minmo mo menacnande.
8 E olhei, e eis um cavalo amarelo, e o que estava montado nele chamava-se Morte; e o inferno seguia com ele; e foi-lhe dada autoridade sobre a quarta parte da terra, para matar com a espada, e com a fome, e com a peste, e com as feras da terra.
9 Ri, Sipsip Nuoca an timbigta kapca mac aŋgɨca maŋtikica eacrena parmbaina kendelna manŋarpaikmo magoarat, na an menacrina meikramtaɨrta ŋerŋgaura gɨmbamba morena taupna kaŋgauk ndeacrenan. Na ŋgaua an meikramtaɨra Raraŋ Aetaniacna kambmo utiŋga gagrarinan, ri, mina an kambmo wiwitiatke, mina puŋnaŋgepca minmo mo menacatna.
9 Quando abriu o quinto selo, vi debaixo do altar as almas dos que tinham sido mortos por causa da palavra de Deus e por causa do testemunho que deram.
10 Na an ŋerŋgaura kamb anik keca gaindopatna, “Reik muruŋcamiŋna Gagrirta Kacoot Aniac, u rat ŋgoin ndeacrena, na una tɨpemb kirarira, anna gidik ŋgoin. Kɨdrɨkar titpaik ŋgoinna aia lambiraŋna, te, u gan tiacarpaik ndeacrena meikramtaɨrta ritri waparaca moit, na u aina racaindpaikmo tumbuitta tɨkca rutit?”
10 E clamaram com grande voz, dizendo: Até quando, ó Soberano, santo e verdadeiro, não julgas e vingas o nosso sangue dos que habitam sobre a terra?.
11 Ri, mina an meacramoot kabe, kabemo tik ŋgapoik roctir gogokcara, minmo neaŋgatna. Na mina minmo gaindopatna, “Ne teker emtemma wɨk pac tɨk. Taŋi puŋnaŋgepca nena aiŋ kabena meikramtaɨrapa, Iesusa rɨpacrena laiplacarmo, mina nenmo moa menacrina tɨpna kirara minmo mo menacnandet. Na an menacna meikramtaɨrta ŋgaŋganŋgɨa Raraŋ Aetaniacmo larurinan, te, puŋnaŋgepca an ŋgaŋganŋgɨna mɨnna meikramtaɨra mo menac te, Raraŋ Aetaniaca nena racaindpaikmo rutinandet.”
11 E foram dadas a cada um deles compridas vestes brancas e foi-lhes dito que repousassem ainda por um pouco de tempo, até que se completasse o número de seus conservos, que haviam de ser mortos, como também eles o foram.
12 Karica Sipsip Nuoca an parmbaiapa mbut kabena kendelna manŋarpaikca timbigta kapmo, maŋtikica eacrenanmo goaratke, na aku mac watatke, numnum aniaca gan tiacarpaik ndarurinan. Na ra taŋga kocnaia koŋae lapit toc nenepuatna, ri, karwai toco taŋga racaindpaik toc, kocnaia laupacaririnan.
12 E vi quando abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto; e o sol tornou-se negro como saco de cilício, e a lua toda tornou-se como sangue;
13 Ri, riac tamuŋna guiara gan tiacarpaik ŋgirikrinan, an kirara ik ŋgaŋɨn lour kabgira wat aniaca moca mina irikrina kirar.
13 e as estrelas do céu caíram sobre a terra, como quando a figueira, sacudida por um vento forte, deixa cair os seus figos verdes.
14 Na riac toco an kirara mina racaepmo rukumrinanna taŋga eacrinan toc. Na taukruirapa mumutur toco, ndorita eacrena taupembmo tɨkcaririnan, na mina kabena taupca taŋrinan.
14 E o céu recolheu-se como um livro que se enrola; e todos os montes e ilhas foram removidos dos seus lugares.
15 Ri, gan tiacarpaikna gagrirta ramtaɨr paŋaindapa, irembapna ramtaɨrapa, runduikta ruŋrena ramtaɨr paŋaindapa, laimnembta ramtaɨrapa, gargarapna ramtaɨrapa, tuombta aiŋir kamndera morena meikramtaɨr muruŋapa, tuombta aiŋir kamndera mo ŋgocorta meikramtaɨrap, mina muruŋa kɨpcarica taŋga waturta aurembmo mbukca iŋgorocrinan, na watur anikta taukruir roumbca eacrenanmo, anna taŋga maiŋgorocat.
15 E os reis da terra, e os grandes, e os chefes militares, e os ricos, e os poderosos, e todo escravo, e todo livre, se esconderam nas cavernas e nas rochas das montanhas;
16 Na mina waturapa taukruirmo, gaind ŋgaca aindopnandet, “Ne aimo kɨtaca aŋgɨ iŋgoroc te, an ramootta gagrirta ramoot paŋanna mbiraca eacrena taupmo aia mana inpaŋanmo mba watitndai. Te, Sipsip Nuoca ndona nikkakat aniacap, mba kɨpca aimo mo ŋgocraiitndai.
16 e diziam aos montes e aos rochedos: Caí sobre nós, e escondei-nos da face daquele que está assentado sobre o trono, e da ira do Cordeiro;
17 Na anna mɨnɨŋa gaind, maniŋa meikramtaɨrmo, nikkakatna Ra aniaca kɨpca marambuŋairi, na maniŋa mina opoik ŋgorikta opoikmo nda ruti neaŋna. Ainda moca mandaia ndo maniŋna gargarmo ndait, na laŋ ndeacit?”
17 porque é vindo o grande dia da ira deles; e quem poderá subsistir?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.