João 9
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Gamena makó zupa nene Izesú eza gapoló novike, ve makó izolahini agatupagutí agómula liko vimó geta ve ánigamó.
1 Orot matan fim auman tufuw ma’am Jesu remor inan itin.
2 Nánigago, vegenala zuha leza loká otoko monó gizapa velemaka, éahini lihimámo agómula likamó getave. Ezáa lihimámo nehe itó izolahiko amelahiko lihimámo neve.
2 Ana bai’ufununayah Jesu hibatiy, “Bai’obaiyenayan, yait ana kakafinamaim iwa’an iti orot matan fim auman tufuw? I taiyuwin ana kakafin o i hinah tamat hai kakafinamaim?”
3 Loko loká omikuko, Izesú láa loko lo limimó: Nenémo amive. Itó izolahiko amelahiko lihimámogi amive. Ómasímini zámuza aitoka utó itive loko nenémináa getamó neve.
3 Jesu eo, “Orot matan fim i men anabowabow kakafinamaim iwa’an matan ifimemih o i hinah tamah hai kakafinamaim, baise i ana fimemaim God ana fair iti orot biyanamaim nirerereb hina’itin.
4 Mikasiuka vegená niamó keza holisakasanagó hoza aliake, holugú nene hoza alisá amave. Ámináminoko leza nimisili vémini hoza itína alekinake, lelí hoza asú iti gamena nene hoza aleminogo une.
4 Iti ana veya’amaim yait ayu iyunu anan i ana bowabow tanabow, gugumin i enan men karam yait ta nabow.
5 Neza mikasigú minato gohala mikasiuka vegenalitini liví minanogo uve.
5 Ayu boun iti tafaramamaim ama’am, ayu i tafaram ana marakaw.”
6 Loko loake, mikasiuka gituhú oake, mikasi aleko lukená zeake agómula lika vemámini agómulaló holomiake,
6 Iti tur eo ufunamaim, Jesu kwei me yan re naatu iyuriyur bai bora’ah orot matan idadawir.
7 láa loko nolike amisilimó: Geza voko Siloama nonohulokú golotuvaka nagamí zezo. Ámina nagamí agulizalímini mogonáa nene apili mila nagamile. Láa loko lokago, ámina ve vike nagamí zeake, agómula goloutokago, atiginá oko amó.
7 Naatu iu, “Kwen harew Siloam kukuf (nati wab anayabin iyafar) imaim kururub.” Imih orot in rurub naatu matan nuw sawar itah auman matabir au bar in.
8 Lá okago, agivelage ánigiake, goí oko monimú voká vokató ve minoaká imómave liki giliake, monimú voká vokató mumuzó mumuzó oko minoaká i ve imane nehe.
8 Orot tain tuwan naatu sabuw afa marasika hi’i’itin ma fefefeyan, hibatiy, “Iti orot ta’imon mar etei ema efefefeyanaban i iti?”
9 Liki likago, lugáate ámina vema nenae liki likago, lugáate óve, áminagitana haitó noinogo ive. Liki likago, ámina vemámo neza ámina vema nounae.
9 Sabuw afa hi’o, “Orot i nati.” Afa hi’o, “En nati i ana yumatabe.”
10 Loko lokago, loká itiki nana okanike gogómula goloutane.
10 Sabuw hibatiy, “Mi’itube o mat igewasin kunuwanuw?”
11 Liki likago, láa loko lo kimimó: Ve makó agulizá Izesú áisi goihá loló oake nogómulaló holonimiake, Siloama nonohulokú voko nagamí zezo loko lo nemekago, neza voko novogisa nagamí zeuke nogómula pulusokave.
11 Orot iyafutih eo, “Orot wabin te’o Jesu i yur bai matou idadawir naatu na Siloam harew kukufamaim rurubamih iuwu. Imih ayu an arurub, naatu matou to iwa’an anuwanuw.”
12 Loko lokago, keza loká itake ámina ve hikuka noive liki likago, neza ma ánigamuve loko limó.
12 Sabuw hibatiy, “Bo iti orot i menamaim ema’am?”
13 Láa loko lokago, agómula ale goloutota vema nene Palisaio monó vegenatoka alímiki vamó.
13 Nati orot Jesu biyawas hibai hina Pharisee biyah hitit.
14 Itó Izesú nene goihatunú agómula ale goloutamó nene holisi zupa lá imó.
14 Baiyarir ana veya’amaim Jesu nati orot matan fim yuramaim idawir matan igewasin nuw.
15 Lá okago, Palisaio monó ve keza ámina iki agómula goloutakumú goha loká itiki likago, láa loko lo kimimó: Izesú nogómulaló goihá holonimikago, nagamí zekugo, nogómula goloutokamole.
15 Isan imih Pharisee ibanak maiye orot hibatiy mi’itube matan igewasin. Orot hai tur eowen eo, “I yuramaim matou idadawir uwu harewamaim arurub naatu boun i anuwanuw.”
16 Loko lokago, Palisaio ve lugáate Izesunimú nene lelí holisigú hoza lá oko alike ale golesa oaká noinazo, ámina ve eza Ómasilokatí noamive. Liki likago, lugáate lamó: Eza ve golesa minalina, golivagi hoza nenémináa nana oko aliline. Liki liake, pelevesava ziki mini luga luga amó.
16 Pharisee afa hi’o, “Iti orot i men Godane na, anayabin Baiyarir ana ofafar i men ekakaif.”
17 Lá iake, agómula lika vema loká itiki gogómula ale lamaná i vemú gezaka nanave loko nolane. Liki likago, eza limó: Eza Ómasímini agepagutí gakó loaká ve noitive.
17 Imih Pharisee hitatabir orot ibanak hibatiy maiye, “Iti orot o mata iwa’an bigewasin isan o boro mi’itube inao?”
18 Loko lokago, Zuta vetini monó gizapa ve keza agómula lika ve minamóma agómula goloutokave liki gili seketigí amake, izolahiki amelahiki sele li kimiake,
18 Jew hai ukwarih men kafa’imo hititumatum iti orot matan fim ma’am naatu bounabo matan nuw, naatu orot hinah tamah isah hi’af hina, imaibo hibatiyih.
19 loká ikitiki gipatini agómula liko minamó getusimole liki nilasihe. Itó ámina gipa imane nehe. Nana oake agómula goloutave.
19 “Iti orot i kwa natu? Kwa kwa’o’o i matan fim auman tutufuw kekeban iti? Naatu boun i mi’itube enuwanuw?”
20 Liki likago, izolahiko amelahiko láa liki lasimó: Gipatema noive loko gelenousive. Itó agómula likamó getusimómave loko gelenousimóza,
20 Hinah tamah hiyafutih hi’o, “Aki aso’ob iti kek i aki natu, naatu matan fim auman tufuw.
21 eza nana oake itína agómula goloutahe, itó éaho agómula ale goloutave nene gelemusive. Eza olotiva netá nenazo, ezáa loká itiko lo likimitimole.
21 Baise aki men aso’ob, boun i mi’itube enuwanuw, o yait matan iwa’an igewasin, kwaibatiy i sanaman, karam taiyuwin isan boro nao.”
22 Liki lasimó nene, Zuta vetini monó gizapa ve keza gozapá amunaló nene ve makolímo Izesukumú nene gologí oletative loko lo mololeta vema noive lokikoma monó mosetatune liki li hukamó nenazo, nenemú izolahiko amelahiko keza Zuta vetini gizapa vemú kelegesá legekago,
22 Hinah tamah iti tur hi’o, i Jew sabuw isah hibir, anayabin iti tur i marasika Jew ukwa’ukwarih hi’o hibasit, yait Jesu isan naorereb Keriso nararauw boro kou’ay barene hinabotait ufun nama.
23 olotiva netá nenazo, loká italo liki lasimó.
23 Iti isan imih i hinah tamah hi’o, “Kwa taiyuw kwaibatiy kwa’itin, i sanaman.”
24 Likasigo, agómula lika vema goha sele li amiake, láa liki li amemó: Geza Ómasímini avogisaló gakó lamaná lamane. Leza ámina vemú nene lihima netá aleaká ve noive loko gelenounimó nenazo, aí agulizá ale otemo.
24 Mar bairu’abin orot matan fim nuwanuw isan hi’af na, naatu hibatiy maiye, “Turobe God nanamaim ai tur ina’owen! Aki aso’ob orot yait o biyawasi i bowabow kakafin wairafin.”
25 Liki likago, áisi láa loko lo kimimó: Eza nene lihima netá aleaká ve nehe nene gelenamumóza, netá hámakó gelenouve. Neza goí oko nogómula likamó minumómaha itína nogómulánema ánigokave loko lamaná gelenouve.
25 Orot iyafutih eo “Ayu men aso’ob i bowabow kakafin wairafin o en? Ayu sawar ta’imonamo asoso’ob i ayu matou fim ama’am naatu boun i anuw a’i’itah.”
26 Loko lokago, goha loká itiki nana ogetave, gogómulaka nana oko ale goloutogetave.
26 Naatu orot hibatiy, “Abistanawat o isa sinaf? Mi’itube sinaf o mata botawiy?”
27 Liki likago, láa loko lo kimimó: Mota lo lekemekumole. Nene gelemahe. Goha litaha gakó nanamú lugo gilinigi nilave. Lekezagi aí izegipala zuha loló itune liki nilahe.
27 Orot iyafutih eo, “Ayu marasika kwa isa aoka naatu kwa men kwanowar. Aisim kwakokok anao maiye kwananowar? Ta’itin kwa auman kwakokok i ana bai’ufununayah kwanamatar?”
28 Loko lokago, lekesava amiake lamó: Géisi nene aí izegipala noane. Lélisi nene Moseni izegipala noune.
28 Hi’obaibiyab naatu hi’o, “O i nati orot ana bai’ufununayan, baise aki i Moses ana bai’ufununayah.
29 Ómasímo nene gakó makó Moseni lo amimó neve loko gelenounimóza, imane ve nene getamoláa nene gelemune.
29 Aki aso’ob God mutufor Moses hairi hi’o, baise orot nati Jesu tibiwab, aki men kafa’imo aso’ob i menane na?”
30 Liki likago, ámina vémo gakó láa loko lo kimimó: Nogómula ale goloutoneta vémini getamoláa gelemahe. Neza giza lo noleketuve.
30 Orot matan fim bigewasin iyafutih eo, “Abifofofor men kafaita! I menane nan kwa men kwaso’ob, baise i ayu matu fim iwa’an anuwanuw.
31 Ómasi eza vegená golesatini gakóini geleko kelémo vatí osá amimóza, makó nenémo Ómasi geké lotoko gakola gele alitimó nene, Ómasímo alémo vatí inogo ive loko geleaká noune.
31 It Taso’ob bowabow kakafih wairafih God hai tur men enonowar. God ana sabuw i ana kok tesisinaf naatu isan tekakakaf i hai tur enonowar.
32 Itó ganá apí oko mikasi utó itotí ká emane ve makolímo agómula likamó getamó agómula ale golouta gakó ma lago gelemuháma neve.
32 Men yait ta tafaram wanawanan orot matan fim auman tufuw ma’am matan botawiy nuwanuw ana tur nowaramih.
33 Nenemú imane ve Ómasilokatí lememimó nelina, hoza nenémináa ma alemiline.
33 Iti orot men Godane tanan na’at, i boro men karam iti bowabow tasinaf.”
34 Loko lokago, láa liki lamó: Golesa gupilizá utó animó ánenéminaka monó lo lemesaláa noape. Liki liake, ahelú i ahulamó.
34 Iti isan hi’o, “O bowabow kakafin wanawanan itufuw ira’at iyey, i boun aki ini’obaiyi!” Naatu kou’ay barene hibotait tit ufun ma.
35 Izesú nene amisili ahula gakó geleake, koma minake ámina ve ánigoake, loká otoko geza okulumakutí limi ve gihilamú gele alévolé onoape.
35 Jesu orot hinun tit ufun ma’am ana tur nowar, naatu titita’ur anamaramaim ibatiy, “O Orot Natun kubitumitum?”
36 Loko lokago, ámina vémo ve lamanámaka, lani ve nelepizekako, ánigo lamaná okinake, aikumú gele alévolé itove.
36 Orot Jesu ibatiy, “Regah, iti orot i menatan ku’o anowar saise i anitumitum!”
37 Loko lokago, Izesú nene geza ánigonoako gakó lo nogumu ve neza imane noumole.
37 Jesu orot isan eo, “Orot i iti kwi’i’itin, boun iti airi kwa’o’o.”
38 Loko lokago, ámina vémo Guivahanínemaka, neza mota gele alévolé onouve. Loko loake, agihúna geko akamó.
38 Naatu orot eo, “Regah, Ayu abitumatum.” Naatu Jesu nanamaim sun yowen kwafir.
39 Lá okago, Izesú limó: Neza vegenalitini mogonáini ale vevesatove loko mikasiuka lumumó nene kigikámini agómula nomimó nenete pulusiki ánigataze, itó ligikámini agómula likamimó neve liki liaká nia vegenalitini kogómula likokiko, ámináa miniliki viki minatave loko neve.
39 Jesu eo, “Ayu ana iti tafaramaim atitit anayabin i sabuw ana kusibih, saise iyab mata fim boro hinanuw, naatu iyab tenuwanuw boro matah fimabe hinamatar.”
40 Loko lokago, Palisaio monó ve minamoláa lugáa keza giliake, loká itiki Olo, ligikámini agómula likamó nouko nolape.
40 Pharisee afa nati’imaim bairi hima’am iti tur eo’o hinowar, naatu hibatiy, “Nati tur ku’o’o, aki auman matai fim?”
41 Liki likago Izesú láa loko lo kimimó: Lekeza likigikámini agómula likakumú gatizá minalina, lihimatini minamilinamóza, lekeza nene ligikámini agómula goloutonoive liki liaká nianazo, lihimatini ha minanogo ive, loko limó.
41 Jesu iyafutih eo, “Kwa mata fim na’at, kwa boro men kakafimih. Baise boun kwa kwa’o’o aki matai anuwanuw, kwa a kakafih i tema’am.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.