Lucas 22
eka (EKA) vs NAA
1 Eji elkak ni bo jo li abred nya bo kil jo kak ayist ma kabbe, ni bo kpo lung re Pasova,
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 owo atubesi abalimajom, a atꞌtibi ba atahm jo seb mbang ana nyi bo bahke wulu Jisos. Fvfo, bo jo fꞌfahl ane.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Ngare nyio nnehm kehm yele Judas ji bo jo lung-e re Iskariot, ji woomo go ellong abatꞌtoono Jisos, ewubu ane abal.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Owo Judas kehm tahme song kpiri atubesi abalimajom, a atubesi ane ba jo baabe etahk Esowo, fere toobo a bo ana á bahke jabbe Jisos ka bo.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Atahng yebe bo sehng, owo bo kehm taame re, bo bahk-e kake akpohko.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Judas kehm taame, kehm kehme mbang seb nyi á bahke jabbe Jisos ka bo, eji ane bako ki li.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Owo efung kehm ba rehng bi elkak ni abred nya ki kpi ayist, bi bo jo wul abon ejoro ba Pasova.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Jisos kehm tongo Pita abola Jon re bo song toobo edi bum bo, ji bo bahke lehke elkak Pasova. Owo á kehm tumu bo tv.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Re bo kehm tahme, bo tohk-e bahb re, “Gan wo a kpꞌsebe re wahr song toobo bum?”
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Owo á kehm faange bo re, “Wuungen atung! Ń lꞌyel go nla ejahbe, ḿ bahke wane nne no solo etulahb. Toonen ye, song go etahk ji á bahke yange,
10 Jesus lhes explicou:
11 wahn tong nfontahk re, ‘Ntꞌtibi kp-a bahbe re, Gan wo ekpꞌkpa li no, ji m bahke jehke, li elkak Pasova, a abatꞌtoono ebame?’
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 Á bahk-n tibi egburu ekpꞌkpa ajehng ji li go ero enyong ji bo ma jehke nti. Owo ḿ bahke toobo nsol kpee bum.”
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Bo kehm lohko tahm, lohko song nyehn ejum ajehng ajehng ana Jisos tongo bo, kehm toobo nsol elkak Pasova bum.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Eji ngare biingi no, á kehm song ji go ekpꞌkuru, a abatiingetib ebe.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Owo á kehm tongo bo re, “Jo kor-m sehng re me n li elkak Pasova nia a nahne, kehm nyehne erem.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Tibre n kp-n tongo re, N nehm kpe tiki li elkak nia, tete n li etingitingi elkak a nahne go ejahbetul Esowo.”
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Owo á kehm rodo nkob, kak Esowo saam, kehm bungu re, “Koon, wahn wo, wahn ane kpee.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 Tibre n kp-n tongo re, Bomo anv asongo n nehm kpe tiki wo alahb avain tete etul bi Esowo ba.”
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Owo á kehm rodo ebred, kak Esowo saam, fere bakke, ka bo, kehm bungu re, “A wo li ngubjing enyame, nyi bo kp-n kake. Jo limen ana, eji ń lꞌjo buum-m.”
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Eji bo ma li nsol mal, go mbang nyꞌnehm nyi á tob ka bo nkob, fere bung re, “Nkob nyia nyi li egbanngalung ji nfenfe tib go alung emame ma kpꞌfabe ka-n.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 “Nyehnen, nne no kp-m gungu, á jehk a name ana go ekpꞌkuru.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 Tibre Mmon no nne bahke kpoko ana Esowo toobo no. Eyuu a nne no kp-e gungu.”
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Owo bo kehm kehme elbahbe atemtem re, “Nne awo go egahre ellong no bahke limi elkohn ejum ana jia?”
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Owo nfaabe kehm gboko abatꞌtoono Jisos bada nne no bo bahk-e bumu ana nne no ga gbal go bo ellong.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Jisos kehm tongo bo re, “Atul ba njini nyia kpꞌkpi nsahm nyi bo kpo fili ane ebo. Atubesi ane, bo kpo lung bo re, ‘Akubi!’
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Ano sang bahke jolo go egahne. Ga nob re nne no ga gbal go egahne ellong jol ana mmonse. Ntubesi bahke jolo ana nlokeltum.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Anv, nne awo ga gbal, nne no jehk go ekpꞌkuru, afi nne no kp-e loko wo? No jehk go ekpꞌkuru sang ga gbal? Eji n li a nahne, n li ana nlꞌloko.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 “Wahn ba li ane ba ma jol a name kpee go egame elgaare.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Ana nsoo ma-m ka ejahbe re me n fili, ano wo fvfo m ma-n tob ka,
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 eji ń lꞌjo li nsol ekpꞌkuru ajehng a name go egame ejahbetul, fere ji go nti etul, jo lam ewubu etꞌtohngo ebbal bi Israel.”
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Ntul a Jisos kehm bungu re, “Saimon, nnehm sebe re á ko nsahm nyi á bahk-n febe ana bo kpo febe arasi.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Me n kak ero ka-a, eji a lꞌkꞌgbo go egama mbang. Ngare nyi a ma fere gbo ndon, jo kak abonane eko!”
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Owo Pita kehm-e faange re, “Ntul, me n toobo ebjing re me n je ngbekobo a na, jol afi elkv ni, m bahke kpoko a na.”
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Jisos kehm bungu re, “Pita, n kp-a tongo re, Lela a bahke gbaame nkpel era re, me a nehme kahn, nkok kehm kuku.”
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Jisos kehm bahbe bo re, “Ngare nyi n tum-n no, eji ń ki fili abon abam akpohko, fere fili abam efilibo, a akpaketa, ejum jia ji rin-n noa?”
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Jisos kehm tongo bo re, “Anv, nne no lꞌbel mmombam akpohko, afi á bele ebam efilibo, nong, á fili. Nong, nne no ki kpi ekahngkahng gungu mbomo eme, song gunu.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Tibre n kp-n tongo re, Edi nwer Esowo ji bungu re, ‘Bo m-e fange kak go ellong abi ane’, bahke lohko jol go etingitingi. Tibre ji bo nyono bada name bahke lohko jol go etingitingi.”
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Owo abatꞌtoono ebe kehm bungu re, “Ntul, nyehn akahngkahng na abal a!”
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Jisos kehm lohngo tahm go ewong ji bo kpo lung re Oliv, ana á jo kono ellimi. Abatꞌtoono ebe tahm toon-e.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Eji á song rehng edi jio, á kehm tongo bo re, “Jo kaken ero, eji ń lꞌkꞌyel go elgaare.”
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Á kehm jeere song rehng go esꞌsong ekidi labe ana nne bahke roko eltal song rehng. Owo á kehm jamme alahng, kehm kehme ero kak re,
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 “Nsoo, lꞌkor-a, fak-m nkob erem nyia! Ana koro me sang, ana koro wo wo.”
42 dizendo:
43 Owo enjel kehm soro lohng go ejahbetul Esowo ba kak-e eko.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Eji ala jo sahb teel-e teele, á kehm nyennge, jo kak ero. Nwuuru nyi á wuuru no, nyi jo toongo wohngo ndi jolo ana agburu atoongo alung.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Eji á mehle go edi ji á jo kak ero, á kehm feere goji abatꞌtoono ebe, song kpiri bo, bo kpꞌlale, tib ndon nyi jo fili bo.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Owo á kehm bahbe bo re, “Jen ji wahnge ń kpꞌlale? Tahmen, wahn kak ero, eji ń lꞌkꞌyel go elgaare.”
46 E disse:
47 Eji á kpi mbungu mbungu, ellong ane kehm soro lohng abake. Nne no bo jo lung-e re Judas ji woomo go ellong abatꞌtoono Jisos, ewubu ane abal, ye wo jo tib bo mbang. Eji bo ma rehng goji Jisos, Judas kehm jeere kohlo Jisos re á sod-e nnyo.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Owo Jisos kehm-e bahbe re, “Judas, anv, a bahke jabbe Mmon no nne ka go nnyo asoda?”
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Eji abatꞌtoono Jisos nyehne ji yahke lim, owo bo kehm bahbe re, “Ntul, wahr ko akahngkahng enyahre, song nok a boa?”
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Nne awohng go bo ellong kehm fohko ekahngkahng ebe, kpale nju nyi ntubesi abalimajom etung eboblum.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Owo Jisos kehm-e tongo re, “Ka kpe lim ano!” Á kehm rodo etung nne noo, feere a bi lak-e, á nob.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Jisos kehm bahbe atubesi abalimajom, a atubesi ane ba jo baabe etahk Esowo, a anebkul nfam ba ba re bo ba bob-e re, “Ń lohngo a akahngkahng, a atahmtahm atahmtahm ana ń kpꞌbake a nwajv boba?
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 N jo jolo a nahne go etahk Esowo efung abehng abehng, me ń lakem abo. A wo li ngare enyahne, a nyi atubesi ba ejannge.”
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Owo bo kehm bobo Jisos tahm a ne go etahk ntubesi abalimajom. Jisos jo jene ekv, Pita jen ekv.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Bo kono agun go nlaaga nyio, ji sennge kak. Pita kehm tob song ji o a bo.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Eji nlokeltum no jolo nnenkal nyehne Pita jehk go agun, owo á kehm-e seenge too, kehm bungu re, “Nne noa fvfo tob jolo a ne!”
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Owo Pita kehm gbaame re, “Nnenkal, me we n nehme kahn.”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Eji ma kpe ji mmongare ntiil, nne noko kehm-e tob nyehn, kehm bungu re, “A tob wob go bo ellong.”
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Eji ma kpe ji ejum awa anyehng, nne noko kehm kpe bung tꞌtahne re, “Etingitingi, nne noa tob jolo a ne fvfo, tibre ye nne a Galili wo.”
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Owo Pita kehm faange re, “Mbi, n nehme kahn ji a kpꞌbꞌbung.”
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Ntul a Jisos kehm soro keebe, seenge Pita. Owo Pita kehm buumu ellum ni Ntul a Jisos bungu no tong-e re, “Re nkok kehm kuku lela, a bahk-m tene nkpel era.”
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Pita kehm soro lohng ona, song kehme ellingi ndon ndon.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Ane ba jabbe Jisos kehm-e kehme elnyoko, fere jo dv-e.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Bo tob gba-e mbomo go esamahr, kehm-e bahbe re, “Nyehn amahr me! Anv, nne awo ma-a rum?”
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Bo kpe bung alum nyako gbalee, nya bo jo su-e.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Eji efungfu ma se, anebkul Jus, atubesi abalimajom, a atꞌtibi ba atahm kehm ba kono edi ajehng, kehm koko Jisos ba a ne go bo elam, kehm-e tongo re,
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 “Tong-r, joare wo wo li Mesaya!”
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 N lꞌfere bahb-n na, ń nehm faange.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Bomo anv asongo, Mmon no nne bahke jehke go eboblum Esowo bi gbale sehng.”
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Bo ane kpee kehm bahbe re, “Anv, wo wo li Mmon no Esowoa?”
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Owo bo kehm bungu re, “Anv, e bahke kpe seb ntiansea? Wahrfono antahng ebwuk go ege a nnyo.”
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.