2 Samuel 18
eka (EKA) vs NVT
1 Devid ku ane ebe ba jolo a ne bum agˈgabe agˈgabe, fere yehke atubesi kunu agˈgabe nyao, bo jehko jo kpur atahltahl nkpel ebal atahlawubu, atahltahl nkpel ebal atahlawubu, bo jehko jo kpur atahlalon alon.
1 Davi passou em revista os soldados que estavam com ele e nomeou generais e capitães para liderá-los.
2 Devid kehm tumu nsoja enye go nllong era, ellong nehko jolo elwo ni Joab, nehko jolo elwo ni Abisayi mmonannyehn Joab mmon no Jeruya, ellong nehko elwo ni Itayi nnea Giti. Ntul tongo nlong ane bao re, <<Mefono antahng m bahke tiki jo jen toon-n.>>
2 Em seguida, enviou-os em três grupos: um sob o comando de Joabe; outro sob o comando de Abisai, irmão de Joabe, filho de Zeruia; e o outro sob o comando de Itai, de Gate. O rei disse a seus soldados: “Também vou com vocês”.
3 Wo ane bao bungu re, <<Wo a nehm tiki lohng je edˈdi; bo lˈkam-r re wahr be, bo nehm tiiri bade elnahre. Jol afi ejang ajehng ji ane baa kpo na, bo wahr nehm tiiri, wo wo kpˈlubu sehng-r, afi jolo atahltahl nkpel eltahl a nkpel eni kunu atahltahl. Bahke ga nob re, wo sa a ejahbe, jo tum ekakebo tv-r, e lˈfere seb.
3 Os homens, porém, se opuseram. “O senhor não deve ir”, disseram. “Se tivermos de recuar ou fugir, ou mesmo se metade de nós morrer, para eles não fará diferença. O senhor vale por dez mil de nós; por isso, é melhor que fique na cidade e nos envie ajuda, se for necessário.”
4 Ntul kehm faange re, <<M bahke limi ji fuumu egahne esamahr.>> Owo ntul kehm yiimi nkpe eti mbu, ane kpee sehng lohng go nlong a nlong, nyi atahl alon alon, a nyi atahltahl nkpel ebal atahlawubu, atahltahl nkpel ebal atahlawubu.
4 “Farei o que acharem melhor”, disse o rei. Assim, ficou junto ao portão da cidade, enquanto os soldados saíam marchando em grupos de cem e de mil.
5 Ntul kaa Joab, Abisayi a Itayi elkahn re, <<kunen ekpu bade njangkun nyio Absalom tib egame esi,>> Nlong ane kpee wˈwuk ana ntul ka elkahn bade Absalom tong atubesi ba nlong ane bao.
5 O rei deu a seguinte ordem a Joabe, Abisai e Itai: “Por minha causa, tratem o jovem Absalão com bondade”. Todas as tropas ouviram o rei dar essa ordem a seus comandantes.
6 Nsoja nyi Devid jene lohng ejahbe re bo song nok a anebe Isreel, ebta bio jolo go ekulugbe ji Efriim.
6 Então saíram para o campo, e a batalha começou no bosque de Efraim.
7 Nsoja nyi Devid wulu nlong nsoja nyi Isreel, ane ba bo wulu no efung gbale sehng, bo jolo ane atahltahl nkpel atahlabal a nkpel enehkeni atahltahl nkpel ebal.
7 Os soldados israelitas foram derrotados pelos homens de Davi. Houve grande matança naquele dia, e vinte mil homens perderam a vida.
8 Ebta nyange rehng nkpe ejahbe jio kpee, fvfo ekulegbe ji ga tane ane efung bio sehnge ba bo wulu bo go ekahngkahng.
8 A batalha se espalhou por toda a região, e morreram mais homens no bosque do que os que foram mortos pela espada.
9 jolo ano re Absalom kehm song kpiri ane ba Devid. Á jo fingi mbvankang, eji mbvankang jo be asongo, song ludu nla egburu eti Oak ji sahb nyˈnyange abˈbo, Alv esi nya Absalom song kpehre eti. Á sa tokko o wung wung wuung, ga mbvankang kpˈbeke asongo ntahng ntahng
9 Durante a batalha, Absalão deparou com alguns homens de Davi. Tentou fugir montado numa mula, mas, ao passar debaixo dos galhos espessos de uma grande árvore, ficou enroscado neles pela cabeça. A mula continuou a correr e o deixou ali, pendurado na árvore.
10 Eji nne awohng ma nyehne ji ma lim, á kehm tongo Joab re, <<Me n nyehn Absalom go tohk no go eti ji bo kpo lung re Oak.
10 Um dos soldados de Davi presenciou a cena e disse a Joabe: “Vi Absalão pendurado numa árvore”.
11 Joab tongo nne no tong-e ejum jia re, <<Á re jen! á re a nyehne Absaloma?>> Jenji wahnge a ki-e kim tub ndi wul-e o tvtv? N jol-a kake ebahk asilva ebwubu a egbaange ji ntakuru.
11 “Você o viu?”, perguntou Joabe. “E por que não o matou ali mesmo? Eu o teria recompensado com dez peças de prata e um cinturão de guerreiro!”
12 Wo nne noo faang-e re, <<Jolafi bo gaare asilva atahltahl nkpel ebal atahlawubu kak-m ebo. N nehm tiki lak mmona ntul ebo. Egahre elwuku, ntul kaa elkahn tong-a a Abisayi go Itayi re, <Tahren njangkun nyio tib esi ejame.>
12 Mas o soldado respondeu a Joabe: “Eu não mataria o filho do rei nem por mil peças de prata! Todos nós ouvimos o rei dizer ao senhor, a Abisai e a Itai: ‘Por minha causa, poupem o jovem Absalão’.
13 Li re m bumu elkpin daange daange daange ejum lim ji li mbehr mbehr go esamahr ntul, kehn wofono antahng a ma-m yab tv go fee.>>
13 E, se eu tivesse traído o rei e matado seu filho, certamente ele ficaria sabendo, e o senhor seria o primeiro a ficar contra mim”.
14 Joab kehm bungu re, <<Me n nehm rannge ngare laange sik-a ana.>> Owo á kehm rodo nkong era fili ege ebo, song jamme Absalom go eltim ngare nyi á kpeka li mbir mbir eji á tokko eti ji bo kpo lung re oak.
14 “Não vou perder mais tempo discutindo com você!”, disse Joabe. Então pegou três dardos e atravessou com eles o peito de Absalão quando ele ainda estava vivo, pendurado na árvore.
15 Ane awubu ba jo fili nsol ebta nyi Joab yiimi o sennge Absalom kak, bo ba kim-e tub fere wul-e.
15 Em seguida, dez jovens escudeiros de Joabe cercaram Absalão e o mataram.
16 Owo Joab kehm woro ntang, nsoja rahke elkame anebe Isreel, tib á sˈsahde bo.
16 Então Joabe tocou a trombeta, e seus homens pararam de perseguir o exército de Israel.
17 Bo rodo ekv ji Absalom ro kak egburu ekpabingi fere kpu ebim atal bul-e. Gana anebe Isreel kpee ebbe kehnge ebo a ntahk.
17 Atiraram o corpo de Absalão numa cova profunda no bosque e sobre ela colocaram um monte de pedras. E todos os israelitas fugiram para suas casas.
18 Ngare nyi Absalom kpeka li elkpin, á lo ego go edamme ji ntul ana ejum elbuumu ka elne, á tiri re, <<Mmon no nlum n kpimm no bahke buumu mbing enyame.>> Á gungu ego jio mbing ka elne antahng, bo kpo lung re, ejum elbuumu ji Absolom tete tub lela.
18 Quando ainda estava vivo, Absalão havia construído para si um monumento no vale do Rei, pois disse: “Não tenho filho para dar continuidade a meu nome”. Chamou-o de Monumento de Absalão, como é conhecido até hoje.
19 Ahimaaji mmon no Jadok kehm bungu re, <<Nong me m be, ko etib bia song tong ntul re Jehova ebbongo ka-e eji á me-e yehke go abo nya anebekv ebe.>>
19 Então Aimaás, filho de Zadoque, disse: “Deixe-me ir correndo dar ao rei a boa notícia de que o S enhor o livrou de seus inimigos!”.
20 Joab tong-e re, <<Wo sang bahke koko etib bia lela, á li ma ko etib song tiingi efung bindiki, wo á nehm ma lim ano lela, tib esi mmona ntul no ma kpo.>>
20 “Não”, disse Joabe. “Não será uma boa notícia para o rei saber que o filho dele morreu. Você pode servir de mensageiro em outra ocasião, mas não hoje.”
21 Owo Joab kehm tongo nnea Kusiti re, <<Song wo song tong ntul ji a ma nyehn.>> Nnea Kusiti kehm soro gong ndi go esamahr bi Joab, fere be tahm.
21 Então Joabe disse a um etíope: “Vá e conte ao rei o que você viu”. O homem se curvou diante de Joabe e partiu correndo.
22 Ahimaaji mmona Jadok kehm kpe bung tong Joab re, <<Afi jolo jen, nong me n jo be toono nnea Kusiti go njahm. Wo Joab faange re, Mmon ewame, jenji wahnge a kpˈsebe re wo jee? A kpimm etib abehng abehng bi bahk-a kake eltuuru.>>
22 Contudo, Aimaás, filho de Zadoque, insistiu com Joabe: “Não importa o que aconteça, deixe-me ir também”. “Por que você quer ir, meu filho?”, disse Joabe. “Não haverá recompensa alguma pela notícia.”
23 Á bungu re, <<Afi jolo jen, n kpˈsebe re me n be je, Joab bungu re, aa, <<Be song me!>> Owo Ahimaaji kehm beke sehng mbang nyi edi ebal ebal, fvfo a bee sehnge nnea Kusiti.
23 “Eu sei, mas deixe-me ir mesmo assim”, implorou. Por fim, Joabe disse: “Está bem, pode ir”. Então Aimaás pegou o caminho mais fácil, pela planície, e correu até Maanaim à frente do etíope.
24 Eji Devid jii elka elka eti mbu atahng a ji alatahk, nne no jo baabe wahre kuumu ero elbultahk ni mbuga go ekahme. Ana á jo kpur, á nyehne nne kpˈbeke ntahng ntahng.
24 Enquanto Davi estava entre os portões interno e externo da cidade, o guarda subiu até o terraço sobre a porta, junto ao muro. Ao olhar dali, viu um homem correndo na direção deles.
25 Mbˈbaabe kehm lungu ntul fere tooro tong-e. Ntul bungu re, <<Lˈjol re á li antahng, bahke tiki jol re á koo nnoobo etib kpˈbake.>> Mbekabahl jo kabbe abake abake.
25 Gritou para avisar Davi, e o rei respondeu: “Se está sozinho, traz boas notícias”. Quando o mensageiro se aproximou,
26 Owo mbˈbaabe noo kehm kpe nyehn nne noko kpˈkpeka be abake, á kehm lungu nne no jo baabe eti mbu re, <<Nyehno, nne noko kpˈbeke ntahng ntahng abakaoo!>> Ntul bungu re <<Á kpˈtiki tob ko nnoobo etib abake.>>
26 o guarda viu outro homem correndo na direção deles e avisou: “Outro homem se aproxima!”. E disse o rei: “Também traz boas notícias”.
27 Mbˈbaabe bungu re, <<Kp-m jolo ga are ngbokambang a nne kpˈbeke ana Ahimaaji ji mmona Jadok.>> Ntul bungu re, <<Ye nnooba nne wo, á kpˈbake a anoobo ntib.>>
27 “O primeiro homem corre como Aimaás, filho de Zadoque”, disse o guarda. “Ele é um homem bom e traz boas notícias”, respondeu o rei.
28 Ahimaaji kehm lungu ntul re, <<Kpee kpˈnobo, á kehm gongo ka ntul a esamahr ebe go ndi, kehm bungu re, "Eltehke jol ka Jehova Esowo eba. Yebjabbe ane ba tabe abo ebo re bo nok a nsoo ntul ewame.
28 Então Aimaás gritou para o rei: “Tudo está bem!”. Curvou-se diante do rei com o rosto no chão e disse: “Louvado seja o S enhor , seu Deus, que entregou os rebeldes que ousaram se levantar contra o meu senhor, o rei!”.
29 Ntul kehm bahbe re, <<Absalom njangkun nyio fˈfora? Ahimaaji faange re, <<N nyehne egburu ejooko eji jolo re Joab yahke tum nlokeltum a ntul a me ji li nlokeltum ewa, wo n kahnem ji jolo no.
29 “E quanto a Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” Aimaás respondeu: “Quando Joabe me enviou, havia grande confusão, mas não sei o que aconteceu”.
30 Ntul bungu re, <<Yiimi nkpe o sik.>> á tahm song yiimi nkpe go.
30 “Espere aqui”, disse o rei. E Aimaás ficou esperando ao lado.
31 Owo nnea Kusiti kehm ba lohng ba bung re nsoo ntul, wuk nnoobo etib, Jehova ebbongo ka-a eji á ma-a yehke go abo ane kpee ba mehle no bada na.
31 Então chegou o etíope e disse: “Tenho boas notícias para o meu senhor, o rei. Hoje o S enhor o livrou de todos que se rebelaram contra o rei”.
32 Ntul kehm bahbe nnea Kusiti re, <<Anv, Absalom njangkun nyio fˈfora?>> Nnea Kusiti faange re, <<Nong anebekv ba nsoo ntul a bo kpee ba ma mehl yiimi re bo lim-a ejum jol ana njangkun nyio.>>
32 “E quanto ao jovem Absalão?”, perguntou o rei. “Ele está bem?” O etíope respondeu: “Que todos os inimigos do meu senhor, o rei, e todos os que se levantam para lhe fazer mal tenham o mesmo destino daquele jovem!”.
33 Ntul ngubjing gbehk-e gbehke. Á tahm yel ekpˈkpa ji jolo go ero ekahme mbuga song kehme ellingi. Eji á tahme no, á bungu re, <<Eyee mmon ewame Absalom! mmon ewame, mmon ewame! Absalom! Me wo jol lub kpo, sehnge re wo kpo. Eyee Absalom mmon ewame mmon ewame!>>
33 O rei ficou muito abalado. Foi para o quarto que ficava sobre o portão da cidade e começou a chorar. Andando de um lado para o outro, clamava: “Ah, meu filho Absalão! Meu filho, meu filho Absalão! Quem me dera eu tivesse morrido em seu lugar! Ah, Absalão, meu filho, meu filho!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.