1 Reis 1
eka (EKA) vs VC
1 Ngare nyi Devid ma sahb kˈkul, jol afi bo konng-e egbvgbv ebbik ebbik, á joom tiki bel elfuubu.
1 O rei Davi estava velho, avançado em anos, e por mais que o cobrissem de roupas, não se aquecia.
2 Alokeltum ebe kehm-e tongo re, <<Nong wahr seb mongunga nnenkal, no bahke jo loko ntul, fere jo kpur-e. Á bahke ma noongo go egea nkpe, eji nso ntul ewahre bahke bele elfuubu.>>
2 Seus familiares disseram-lhe: Busquemos para nosso senhor, o rei, uma donzela virgem que sirva o rei e tenha cuidado dele, e durma em seu seio para que ele se aqueça.
3 Owo bo kehm yannge seb nnobo noba mmonse nkal go Isreel kpee, kehm song nyehn Abisagi, nne ejahbe Sunam, kehm-e koko ba ka ntul.
3 Procuraram, pois, em toda a terra de Israel, uma donzela formosa; encontraram Abisag, a sunamita, e levaram-na ao rei.
4 Mmonse nkal jolo nne ano; á jo kpuru ntul, jo lok-e, wo ntul tikem noongo a ne.
4 Essa donzela era muito formosa. Ela cuidava do rei e o servia, mas o rei não a possuiu.
5 Ngare nyia, Adonija, ye ji bo jo lung nnyehn re Hagiti, kehm mehle elne wahre, kehm bungu re, <<M bahke jolo ntul.>> Ano wo á kehm toobo amvtv akuungu a anyꞌnya, a ane atahl abal ane awubu ba bahke jo gbo-e mbang.
5 Ora, Adonias, filho de Hagit, encheu-se de orgulho e exclamou: Sou eu quem reinará. Adquiriu para si um carro e cavalos, e tomou uma escolta de cinqüenta homens.
6 <<Jol nde we-e ka nyˈnyam, fere bahb-e re, <<Jenji wahnge a kpꞌlimi eljini nia?>> Adonija jolo nne ano, ye wo bo jele kunu Absalom.>>
6 Nunca seu pai o contrariou, dizendo: Por que fazes isso? Além disso, ele era muito belo e {na idade} seguia imediatamente a Absalão.
7 Adonija kpa njahm a Joab ji mmona Jeruya, a Abiata ji nlimajom, bo kun-e abo go njahm
7 Tendo feito reuniões com Joab, filho de Sarvia, e com o sacerdote Abiatar, esses tornaram-se seus adeptos.
8 Wo Jadok ji nlimajom, Benaya mmona Jehoiada, Natan ji nnyehnamahr, Simeyi a Reyi, a akahme kahme ane ba jo baabe Devid taamem semme elbo a ntoobo nyi Adonija.
8 O sacerdote Sadoc, porém, bem como Banaías, filho de Jojada, o profeta Natã, Semei, Rei e os valentes de Davi, não abraçaram o seu partido.
9 Adonija kehm koko ejoro, adahmagbudu a ajoko joko abon efong song lim ajom go Eltal ni Joheleti kohlo En Rogel. Á tiingi abonanyehn kpee, ba li abon ntul, a aneblum ba Juda kpee ba kpo lim eltum etahk ntul,
9 Adonias, tendo imolado ovelhas, bois e bezerros cevados junto à pedra de Zoelet, ao lado de En-Rogel, convidou todos os seus irmãos, filhos do rei, e todos os de Judá que estavam a serviço do rei.
10 wo á tiingem Natan ji nnyehnamahr, afi Benaya, afi akahme kahme ane ba jo baabe ntul, afi Solomon ji mmonannyehn.
10 Mas não convidou o profeta Natã, nem Banaías, nem os valentes, nem o seu irmão Salomão.
11 Owo Natan kehm bahbe Batiseba ji nnyehn Solomon re, <<Á ka wuk re Adonija, ji mmona Hagiti, ebjol ntul, jol nsoo ntula Devid kahnema?
11 Disse Natã a Betsabé, mãe de Salomão: Não soubeste que Adonias, filho de Hagit, se proclamou rei, sem que o saiba Davi, nosso senhor?
12 Anv nong me n tub-a elle, ana á bahke tahre elkpin ena, a ni Solomon mmon ewa.
12 Escuta: vou dar-te um conselho, para que salves a tua vida e a de teu filho Salomão.
13 Song go ekpˈkpa goji Ntula Devid, song tong-e re, <<Nsoo ntul, á tirem tong me nlokeltum ewa re, <<Etingitingi Solomon mmon ewa wo bahke jolo ntul toon-ma?, ye wo bahke jehke go egame eti etula? ˈNꞌnan wahnge Adonija ma fere jol ntul?>>
13 Vai ter com o rei Davi e dize-lhe: Ó rei, meu senhor, não juraste à tua serva que Salomão, meu filho, reinaria depois de ti, e se sentaria no teu trono? Por que então Adonias se proclamou rei?
14 Ana a kpi mbungu mbungu a ntul, m bahke bake ba kpir-a o, ba tong ntul re, ji a kpꞌbungu lohko li ano.>>
14 Enquanto estiveres falando assim ao rei, entrarei e confirmarei o que tiveres dito.
15 Ano wo Betiseba mehle song nyehn ntul no ma sahb kˈkul go ege ekpꞌkpa, eji Abisagi nnea Sunem jo kpur-e.
15 Foi Betsabé ter com o rei no seu quarto. {O rei estava já muito velho, e Abisag, a sunamita, cuidava dele.}
16 Betiseba kehm gongo noongo go ndi, go esamahr ntul.
16 Betsabé inclinou-se e prostrou-se diante do rei. Este disse-lhe: Que queres?
17 Á kehm faange ntul re, <<Ntul ewame, wofono antahng wo tiri tong-m me nlokeltum ewa go mbing nyi Jehova Esowo eba re, <<Solomon mmon ewa wo bahke jolo ntul toon-m, ye wo bahke jehke go egame eti etul.>>
17 Ela respondeu: Meu senhor, prometeste com juramento à tua serva que meu filho Salomão reinaria depois de ti, e se sentaria no teu trono.
18 Wo anv, Adonija wo ma jol ntul, nga wo ntul ewame, wo ka kahn bade.
18 Ora, eis que Adonias se proclamou rei, sem que o saiba o rei, meu senhor.
19 Adonija eblim ajom, ko ajoko joko abon efong gbalee, a adahmagbudu, ejoro, fere tiingi abon ntul, Abiata ji nlimajom a Joab ji ntubesia nsoja, wo Solomon nlokeltum ewa, á we-e tiingem.
19 Imolou bois, bezerros cevados e grande quantidade de ovelhas, e convidou todos os príncipes, o sacerdote Abiatar e o general Joab; mas não convidou o teu servo Salomão.
20 Nsoo ntul ewame, amahr nya anebe Isreel kpee kpi wo seenge, re bo kahn go ega nne no bahke jehke go eti etul ji nso ntul toon-e.
20 Ó rei, meu senhor, todo o Israel tem os olhos postos em ti, esperando que declares quem há de tomar o teu lugar no trono depois de ti.
21 A tohko lim ano, ana bo kpꞌkpake babnso ewahne kak elahm a babnde ebo, me a Solomon mmon ewame, bo bahk-r jabbe ana abi ane.>>
21 Do contrário, logo que o rei, meu senhor, dormir com os seus pais, eu e meu filho Salomão seremos tratados como criminosos.
22 Ana á kpi mbungu mbungu a ntul, nyehn Natan ji nnyehnamahr ma ba lohng.
22 Falava ela ainda ao rei, quando se apresentou o profeta Natã.
23 Bo kehm tongo ntul re, <<Natan ji nnyehamahr li a.>> Á kehm tahme go esamahr ntul, kehm song gong esamahr ebe go ndi.
23 Disseram ao rei: Está aí o profeta Natã. Ele entrou e prostrou-se com o rosto por terra diante do rei.
24 Natan kehm bungu tong ntul re, <<Nsoo ntul ewame, wobbung re, Adonija wo bahke jolo ntul no bahke jehke toon-aa? ye wo bahke jehke go ega eti etula?
24 Em seguida disse: Ó rei, meu senhor, porventura declaraste: Adonias reinará depois de mim e se sentará no meu trono?
25 Lela yeblohng song lim ajom, ko ajoko joko abon efong gbalee, efong, a ejoro. Yebtiingi abon ntul, fere tiingi atubesi asoja, a Abiata ji nlimanjom. Anv, bo baa go kpꞌlehke fere wꞌwo a ne, fere kpꞌbungu re, <<Nong elkpin ena lab, ntula Adonija!>>
25 Pois ele desceu hoje para imolar bois, bezerros cevados e grande quantidade de ovelhas, tendo convidado todos os príncipes, os generais e o sacerdote Abiatar, os quais estão comendo e bebendo com ele, e gritando: Viva o rei Adonias!
26 Wo me, nlokeltum ewa, a Jadok nlimanjom, a Benaya mmon no Jehoida, go Solomon nlokeltum ewa, á wahr tiingem.
26 Não fomos, porém, convidados nem eu, teu servo, nem o sacerdote Sadoc, nem Banaías, filho de Jojada, nem teu servo Salomão.
27 Ejum ji a ji nso ntul ewame ma lim, á sebem re wahr alokeltum eba kahn nne no bahke jehke go eti etul ji nso ntul ewahre toon-ea?>>
27 Será do agrado de meu senhor e rei que assim se faça? Porque não deste a conhecer a teus servos quem deverá sentar-se depois de ti no trono do rei, meu senhor.
28 Owo ntula Devid kehm bungu re, <<Lung Betiseba kam.>>Ejum ji nso ntul ewame ma lim ji a, á sebem re Ano wo á lohngo ba yiimi go esamahr ntul.
28 O rei respondeu: Chamai-me Betsabé. Ela entrou e ficou de pé diante dele;
29 Owo ntul kehm koko nwongo re, <<Go etingitingi ana Jehova li go elkpin, ye ji ma-m tahre go ajoobo atongtong anyehng anyehng,
29 o rei fez-lhe este juramento: Pela vida de Deus que me livrou de toda a angústia,
30 m bahke lohko lim lela go etingitingi ji n ko nwongo tong-a go esamahr bi Jehova Esowo bi Isreel. Solomon mmon ewa bahke jehke etul toon-m, á bahke jehke go egame eti etul, go egama enyo.>> Owo Betiseba kehm gongo esamahr ebe go ndi, fere noongo tanne go esamahr ntul, kehm bungu re, <<Nong nsoo ewame, ntula Devid bel nlabe elkpin!>>
30 o que te jurei pelo Senhor, Deus de Israel, dizendo: Teu filho Salomão reinará depois de mim e sentar-se-á no meu trono em meu lugar, isso vou cumprir hoje.
31 Owo Betiseba kehm gongo esamahr ebe go ndi, fere noongo tanne go esamahr ntul, kehm bungu re, <<Nong nsoo ewame, ntula Devid bel nlabe elkpin!>>
31 Betsabé inclinou-se diante do rei, prostrando-se com a face por terra, e disse: Viva o rei Davi, meu senhor, para sempre!
32 Ntula Devid kehm bungu re, <<Lung Jadok ji nlimanjom, Natan ji nnyehnamahr, a Benaya mmona Jehoida kam.>> Eji bo ba no go esamahr bi ntul,
32 O rei Davi disse: Chamai-me o sacerdote Sadoc, o profeta Natã, e Banaías, filho de Jojada. Tendo-se eles apresentado diante do rei, este disse-lhes:
33 á kehm tongo bo re, "Roden nlokeltuma ntul wahn song, fere rod Solomon mmon ewame kunu go egame enyꞌnya ji kahbe akpade, song a ne go Gihon.
33 Tomai convosco os servos de vosso amo, fazei montar na minha mula o meu filho Salomão, e levai-o a Gião.
34 Nong Jadok ji nlimajom abola Natan ji nnyehnamahr, bo wohng-e akehng go edi jio, bob-r etul bi Isreel. Wor ntang, fere rabe re, <<Ntula Solomon, elkpin ena laboo!>>
34 Ali o sacerdote Sadoc e o profeta Natã o ungirão rei de Israel. Tocareis então a trombeta e direis: Viva o rei Salomão!
35 Owo ḿ bahke tahme a ne, á song ji go egame eti etul, jo fili edi go egame enyo. M me-e yehke re á jol nfiladi go Isreel a Juda.>
35 Voltareis depois atrás dele, e ele virá sentar-se no meu trono para reinar em meu lugar; pois é a ele que estabeleço chefe de Israel e de Judá.
36 Benaya mmona Jehoida kehm faange ntul re, <<Nong jol ano! Nong Jehova, Esowo bi nso ntul ewame bung yiimi tˈtahne.
36 Banaías, filho de Jojada, respondeu ao rei: Assim seja; assim queira ordenar o Senhor, o Deus de meu senhor e rei!
37 Ana Jehova jolo a nsoo ntul ewame, nong á tob jol a Solomon, lim etul ebe gbal sehnge eti etul ji nso ntula David!
37 Esteja ele com Salomão assim como esteve com o rei, meu senhor, e eleve o seu trono ainda acima do trono de meu senhor o rei Davi!
38 Ano wo Jadok ji nlimajom, Natan nnyehnamahr, go Benaya mmona Jehoida, anebe Kereti a anebe Peleti, bo mehle tahm, song rod Solomon kunu go enyꞌnya ji ntula Devid ji kahbe akpade, fere tv-e ko-e song rehng go Gihon.
38 O sacerdote Sadoc desceu com o profeta Natã, Banaías, filho de Jojada, os cereteus e os feleteus; fizeram montar Salomão na mula de Davi e conduziram-no a Gião.
39 Jadok ji nlimajom kehm rodo ntang nyi akehng wob atahng go mmobkpatahk no li saang ba kak Solomon akehng go esi. Owo bo kehm woro ntang, fvfo ane kpee kehm rabe re, <<Ntula Solomon, elkpin ena laboo!>>
39 Tomou o sacerdote Sadoc no tabernáculo o chifre de óleo e ungiu com ele Salomão. A trombeta soou e todo o povo pôs-se a gritar: Viva o rei Salomão!
40 Ane kpee kehm mehle tahm jo toon-e, jo wor agbehle, jo bel eyebatahng gbalee, ndi jo gbꞌgbehke go ewahl ji jo lim.
40 Depois toda a gente voltou atrás dele, tocando flauta e fazendo grandes festas, de modo que a terra vibrava com suas aclamações.
41 Adonija, a ajenne kpee nya jolo a ne wuku ewahl eji bo yahke li elkak ebo mal. Ana bo kpꞌwuku atang nya bo kpꞌworo, Joab kehm bahbe re, <<Elkohn ewahl ajii li go atahng ejahbe me?>>
41 Adonias e seus convivas, tendo terminado o seu banquete, ouviram aquela algazarra. Joab, ouvindo soar a trombeta, disse: Por que esse barulho de cidade alvoroçada?
42 Jol ana á kpi mbungu mbungu, Jonatan mmona Abiata ji nlimajom ebba lohng. Adonija kehm bungu re, <<Ba yel. Nnooba nne ana wo tiki kpi nnoobo etib.>>
42 Falava ainda, quando sobreveio Jônatas, filho do sacerdote Abiatar. Adonias disse-lhe: Vem: tu és um homem valente e trazes certamente boas notícias.
43 Jonatan kehm faange re, <<Eꞌeeo! nsoo ntul ewahre Devid ebbob Solomon ntul.
43 Sim, respondeu Jônatas; é verdade que o rei Davi, meu senhor, proclamou rei a Salomão.
44 Ntul me-e tum a Jadok ji nlimajom, Natan nnyehnamahr, Benaya mmon no Jehoida, anebe Kereti, anebe Peleti, fvfo bo me-e rod kunu go enyꞌnya ji ntul ji kahbe akpade,
44 Enviou com ele o sacerdote Sadoc, o profeta Natã, Banaías, filho de Jojada, os cereteus e os feleteus e estes fizeram-no montar na mula do rei.
45 fvfo Jadok ji nlimajom a Natan nnyehnamahr me-e bob etul go Gihon. Go wo bo lohngo no ba, ba yel go nfam, a ewahl ewahl ana bo ba no. Ewok ji o ji á kpꞌwuku.
45 O sacerdote Sadoc e o profeta Natã ungiram-no rei em Gião. Dali voltaram cheios de alegria, e a cidade está em alvoroço: essa é a algazarra que ouviste.
46 Go nsol kpee, Solomon ebji go nji etul enye ana ntul.
46 E Salomão até já está sentado no trono do reino.
47 Fvfo, ane ba kpo lim eltum a ntul, ebba kak nsoo ntula Devid nnyo re, <<Nong Esowo eba lim mbing nyi Solomon ga gbal sehnge nyꞌnya, nji etul enye bel ellub sehnge nyꞌnya!> Ntul gbo kohk esi eje go edilnong kak Esowo,
47 Além disso, os servos do rei foram felicitar o rei Davi, meu senhor, dizendo: Que o teu Deus torne o nome de Salomão maior que o teu, e eleve o seu trono ainda acima do teu! O rei prostrou-se então sobre o seu leito e disse:
48 fere bung re, <Eltehke jol ka Jehova Esowo bi Isreel, ye ji ma wahng re me nyehn nne no bahke jehke toon-m go eti etul lela.> >>
48 Bendito seja o Senhor, Deus de Israel, que hoje pôs sobre o meu trono um sucessor, vendo-o eu com os meus próprios olhos!
49 Eji bo wuku jia, ajenne kpee nya ba goji Adonija mehle a elfahle, fere be raade no nne tahm mbang enye.
49 Os convidados de Adonias, aterrorizados, levantaram-se e foram cada um para o seu lado.
50 Wo Adonija go elfahle ni á jo fahl Solomon, mehle tahm song tub ejahm go atang nya jolo go egudu njom.
50 Adonias, temendo Salomão, levantou-se também e foi abraçar-se com os cornos do altar.
51 Bo kehm tongo Solomon re, <<Adonija kpꞌfahle ntula Solomon, yebsong tub ejahm go atang nya egudu njom. Á bungu re, <<Nong ntula Solomon tir tong-m lela re, á nehm wul me nlokeltum ewe.>>>
51 Disseram-no a Salomão, nestes termos: Eis que Adonias, temendo o rei Salomão, foi abraçar-se com os cornos do altar, dizendo: Jure-me hoje o rei Salomão que ele não fará morrer o seu servo à espada!
52 Solomon kehm faange re, <<Á lꞌtib elne ana nne no bo bahk-e ma bum etingitingi, jol ellv esi ene anehng anehng nehm gbo go ndi; wo lꞌjol re abꞌbi bahke jolo go ege atahng, á bahke kpoko.>>
52 Se ele se mostrar um homem valente, respondeu Salomão, não lhe cairá por terra um só de seus cabelos; mas se nele se encontrar maldade, morrerá.
53 Owo Ntula Solomon kehm tumu ane, bo song radd-e go egudu njom ba a ne. Owo Adonija kehm bake, ba gbo kohk esi go ndi kpunu Ntula Solomon, owo Solomon kehm bungu tong-e re, <<Song ega etahk.>>
53 O rei Salomão mandou mensageiros, e o fizeram descer do altar. Ele veio e prostrou-se diante do rei, que lhe disse: Volta para a tua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.