Mateus 25

dne (DNE) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Kwa machiko gheniya, Unahota gwa kunane kwa Chapanga naulandana na ichikana kome bhibhatohi kolobohi yabhe na kujhenda kumpoke nnyinamwale.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Nhwano pakate jhabhe bhatei kupumbumuka na nhwano bhakibha bhina malango.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Bhibhapumbumwike bhala bhakatohi kolobohi yabhe, bhakatoijhe mahuta gha kihukilo.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Nambo bhina malango bhala bhakagheghita mahuta ghange mu chupa pamonga na kolobohi yabhe.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Nhwalo nnyinamwale akacheliwe kuhika, akachikana bhoha bhajhakutumbuu kuchichila na bhajhakugholoka.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 “Pakate jha uhiko, pajhakubhehe na njobhele, ‘Jhimuka, jhimuka! Nnyinamwale abhii kuhika, nnyende mukampokele!’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ichikana hela ijhakujhimuka yoha, na kulenganikiya kolobohi yabhe.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ipumbumwike hela ijhakwalongolela bhala bhubhabhii na malango, ‘Mutupele mahuta ghandina nhwalo kolobohi hito ipala kuhima.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Nambo ichikana ibhii na malango hela ijhakulonge, ‘Ghakwela jhe kumpela mangota na twenga, mbaha nnyendengane mukahemele kubhachulucha.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Bhahe, ichikana ipumbumwike hela pubhajhawila kuhemela mahuta, nnyinamwale ajhakuhika, na hela ichikana ibhii na malango bhakibha telatela kujhingii pamonga na jwenio munyumba jha unyagho gwa ndowa na nnyango ujhakupungwa.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 “Palonge pandina bhala akachikana bhibhapumbumwike bhajhakuhika na kukema, ‘Bhambo, mabhambo!’ Mutudindulile litangala!
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Nambo jwenio ajhakwajhanguu, ‘Ninnobholela chakaka,’ nimanyingine jhe mangota.”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Peniya Yecho ajhakulonge, “Nkeluwe, nhwalo mulimanyitejhe lichiko hilu lichaa papala kuhika Mwana gwa Mundo.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Machiko gheniya naibhaha ngita mundo jhumo jwakapahi kujhenda mwanja, ajhakwakema akatumiche bhake na kwakamua ilebhe yake.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Ajhakumaghulila kila jhumo ngita uhotolo gwake, jhumo mbijha talanta nhwano na jhonge mbijha talanta ibhele na jhonge mbijha talanta jhimo, peniya ajhakujhenda.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Papa jhola ntumiche jwakapatite mbijha talanta nhwano ajhakujhenda kuchuluchila na ajhakujhonjekeya henge nhwano.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Na jhonge jwakapatite mbijha talanta ibhele ijhakubhelekana henge ibhele.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Nambo ntumiche jwakapatite mbijha talanta jhimo ajhakujhenda kuhembe libhomba, na kuhibheka mwenio mbijha jha munahota gwake.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Pighapetita machiko twe, nkolo jwa akatumiche bhala ajhakubhujha, na kutumbuu kubhalanga mbijha yake pamonga na bheniya.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ntumiche jhola jwakakamwiwe mbijha talanta nhwano ibhelekine henge talanta nhwano, ajhakunobholela, ‘Bhambo! Ukambekii talanta nhwano, na ngoheno ibhelekine henge nhwano.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Munahota jhola ajhakulonge, ‘Mwe ntei mbone, ntumiche mwaumbone na uhobholike!’ ‘Mwilebhe yandina, na ngohe nanimpela makolonga. Uhike nhwangane pamonga na nkolo gwino.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 “Ajhakuhika ntumiche jwakakamwiwe mbijha talanta ibhele, ajhakulonge, ‘Munahota, ukangamwiye mbijha talanta ibhele. Ngoheno ntole talanta ibhele ibhelekine.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Munahota jhola ajhakunobholela, ‘Mbone, ntumiche jwa umbone na jhumuhobholeka!’ Uhobholike mwiilebhe yandina, na ngoheno nanikamua makolonga, ‘Uhike nhwangane pamonga na munahota gwino.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 “Nambo jhola jwakapatite mbijha talanta jhimo ajhakuhika, na kulonge, ‘Munahota, niumanye mwenga nkokotwike mwojho, muhuna pangamicha, mwiponga pangamicha.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Nikajhogwipe, nyakuhiya mbijha jhino mu undope. Ngoheno ntole mbijha jhino.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 “Munahota jhola ajhakunobholela, ‘Mwenga ndi mantumiche manganandela na matotoho! Umanyi kubhehe nenga nihuna pangamicha, na niponga pangamicha.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Bhahe, impalita kubheka mbijha yango kwa bhando bhibhahemela na kuchulucha mbijha, na nenga ngandohile mbijha imekite na hela ijhonjikike.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Mupoke mbijha yenio na mukapela jhola jwabhii na mbijha talanta kome.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Nhwalo, jwabhii na kilebhe napelwa na kujhonjekewa. Nambo jhola jwangabhehe nacho, hilu chela chandina chabhii nacho napokwa.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Na kwa jwenio ntumiche jwangahenga lihengo lya kujhokekeha, mutaghile panja palubhendo, kwenio nakubhaha kulela na kuyagha mino.’
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Mwana gwa Mundo papala kuhika mu ukolongwa gwake na pamonga na akatumiche bhoha bha kunane kumahunde, peniya natama panane jha mu kigoda chake cha unahota gwa kwa Chapanga chikibhii na ung'alicho.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Bhando bha ilambo yoha naikonganika pamonga palonge jhake, na jwenio nabhahaghula bhando ngita nnuchajhe pahaghula mambelele na mbuhe.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Naghabheka mambelele ngita bhando bhaumbone lubhoko lwake lwalelo na mbuhe ngita bhando bhanganandela lubhoko lwake lwa ungejha.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Peniya, munahota nkolongwa nabhalobholela bhala bhubhabhii lubhoko lwalelo, ‘Uhikengane mangota bhupekiwe mota na Tate gwango, nnyingile munahota ghumekilwe kuhumii mukupanganwa kwa nnema.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Nhwalo, punikibha na njala mangota mukambekihe chakulya, na punikibha na nyota na mangota mukambekihe mache, na punikibha naghene na mangota mukambokii ukajhino,
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 punikibha makengele, mukahwachile ngobho, nikibha na ulwalo mukahikite kundangatila, punikibha mukipungo, mukahikite kunninga.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 “Peniya bhando bhala bhaumbone nabhannyangula munahota jhola, ‘Bhambo, ligha tukamwene mmii na njala na twenga tujhakupekeya chakulya, amu pukibha na nyota tujhakupekeya mache?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Bho, kojhe kutumwene mmii maghene na twenga tujhakupokela, amu kojhe kutukolila mmii makengele na twenga tujhakuhwalicha ngobho?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Bho, ligha tukamwene pumukibha mukulwalwa amu pumukibha mukipungo tujhakuhika kuninga?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Munahota nkolongwa nanyangula, ‘Ninobholela chakaka, kila kilebhe chimutendila jhumo jwa bhamba akalongo bhango bhachokombe ndi undendila nenga!’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Peniya nabhalobholela bhala bhubhabhii lubhoko lwa ngejha, ‘Mmokengane palonge jhango mangota bhunapanikilwe! Nnyendengane mu mwotu gwa machiko ghoha ghangapeta, gwabhekilwe Limbembela na akatumiche bhake!
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Nhwalo punikibha na njala mangota mukambekii jhe chakulya, na punikibha na nyota mangota mukambekii jhe mache gha kunywegha.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Punikibha naghene mangota mukambokii jhe punikibha makengele mangota mukahikiti jhe ngobho, punikibha mukipungo mangota mukahikite jhe kunninga.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 “Na bhene nabhajhangula, ‘Bhambo, ligha tukamwene pumukibha na njala, amu punyohina nyota amu mmii maghene amu pumii makengele amu mitenda kulwalwa amu mupungwite, na twenga tukanhengii jhe?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Jwenio munahota nanyangula, ‘Ninobholela chakaka, kila pukanita kwatangatii ilebhe yenio pakate jha yandina henge, unganila kundangatila.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Bhahe, bhamba nabhajhenda mumalagho gha machiko ghoha, nambo bhambone nabhajhingila muughome gwa machiko ghoha ghangapeta.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.