Mateus 22
dne (DNE) vs NTLH
1 Yecho ajhakulonge nabho kabhele kwa milandanikiho,
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 “Unahota gwa Chapanga ulandine na nkolo jwakanenganikiye mwana mundo unyagho gwa kutolana.
2 — O
3 Jwenio ajhakwatuma akatumiche bhake bhakakeme bhibhalalike bhala bhahike, nambo bhene bhajhakubhehe mbe kuhika.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 Peniya ajhakwatuma akatumiche bhange, ajhakwalobholela alongila, ‘Mwalongolele bhando bhinalalike kubhehe unyagho ubhii lengalenga ngohe. Lipongo lya ng'ombi na matohe gha ng'ombi ghighahatite njinjite, kila kilebhe kibhii telatela, nhwike ngane pa unyagho!’
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 Nambo bhene bhakachitwike ndeka, kila jhumo ajhakujhenda kwakumanyite, jhumo kunghonda na jhonge kwachuluchila ilebhe yake,
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 na bhange bhajhakwakamula akatumiche na kwatyala na kwakoma.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 Munahota nkolongwa jhola ajhakuchimwa, ajhakwatuma akomana ngondo bhake. Bhakwakomelekeya bhubhakoma bhala na kuchonja muche gwabhe kwa mwotu.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 Peniya ajhakwalobholela akatumiche bhake, ‘Chakulya cha unyagho gwa kutolana ngoheno ubhii lengalenga, nambo bhinalalike bhakatopi ndeka kuhika.
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 Bhahe, nnyendengane mundela na jhojhoha jhola jhumipala kummona munete paunyagho gwa kutolana pano.’
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Akatumiche bhala bhajhakujhenda mundela, bhajhakwakema bhoha bhubhakongina nabho, bhambone na bhanganandela, na nyumba jhene ijhakuhindamana ndi akaghene.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 “Munahota nkolongwa pajhingila kwalolekeya akaghene, ajhakummona mundo jhumo akahwalite ndeka ngobho ya unyagho gwenio.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 Munahota jhola ajhakunkonya, ‘Mwakoche, nhwalo gwa nike nnyingii mombo changa ngobho ya unyagho gwa kutolana?’ Jwenio ajhakubhehe nuu.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 Peniya munahota nkolongwa jhola ajhakwalobholela akatumiche bhake, ‘Mutabhe magholo na mabhoko na mukataghii kulubhendo. Kwenio nalela na kuyagha mino.’ ”
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 Peniya Yecho ajhakulonge, “Bhando bhunkemitwe bhamahele, nambo bhala bhibhahagwile ndi bhandina.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Peniya Mapwalichayo bhajhakubhoka na bhajhakulenganikila ndela jha kunyonja Yecho mu malobhe ghake.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Bhahe, Mapwalichayo bhajhakwatuma bhabholwa bhake pamonga bhabholwa bha kikunde cha Helode kwa Yecho. Bhajhakunkonya Yecho, “Mmola, tumanya mwenga ndi mundo jwa chakaka, na mibhola mabholo gha chakaka gha ndela jha Chapanga. Changannolekeya mundo kumiho helahela muloloke jhe hilu ukolo gwa mundo jhojhoha.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 Ngoheno mutulobholele, bhole yamaha amu yamaha ndeka kulepa kode kwa munahota nkolongwa jwa ku Loma liina lyake Kaichale?”
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Nambo Yecho akamanye ndela jhabhe jhanganandela, ajhakwajhanguu, “Mangota mukitenda bhando bhaumbone, Bho, munyighanikiya nhwalo gwa nike?
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 Unangiye hote mbijha jhene jhimulepe kode.”
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 Bhahe, Yecho ajhakwakonya, “Bho, chula jhenje na liina lilijhandikwe leno lya ghane?”
20 e ele perguntou:
21 Bhajhakunyanguu, “Ndi lya munahota nkolongwa jwa ku Loma.”
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Pubhajhohina malobhe gheniya bhajhakukangachwa nako, bhajhakuneka, “Yecho na bhajhakubhoka peniya.”
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Lichiko lele Machadukayo bhange bhibhalonge bhubhawile bhayoka jhe, bhajhakunyendelela Yecho,
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 bhajhakunkonya, “Mmola, Mucha akalongi, mundo jwatolile anda awile changaneka yana, nhwacha mundo ipalwa amujhila majhe jwenio lipwela apapila yana nnongo mundo jwawile.
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 Bhahe, pamba pito pakibha akalongo chaba. Jwakutumbula ajhakutolela na kuwegha changaleka mwana. Na nnongo mundo ajhakubhujhila lipwela lyenio,
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Ijakubhehe hele kwa nnongo mundo jhubhele na jwa utato, ade jhola jwa chaba.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Bhakawii bhoha chaba, na mwikeghe jhola ajhakuwegha hele.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 Bho, lichiko lya bhando lya kuyokechwa, mwikeghe jwenio nabhaha nhwana gwa ghane, nhwalo bhoha chaba bhakantolile?”
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Yecho ajhakwajhanguu, “Mangota ntei kulemwa nhwalo gwangamanya Majhandiko gha Chapanga hilu likakala lya Chapanga.
29 Jesus respondeu:
30 Nhwalo bhando pubhapala kuyokechwa kuhumii kubhawile kutolela amu kutolelwa kubhii jhe, nabhabha ngita akatumiche bha kunane kwa Chapanga.
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 Na panane jha kuyokechwa kwa bhubhawile, bho, nchomite jhe malobhe ghannobholila na Chapanga?
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 ‘Nenga na Chapanga jwa Ulahimo na Chapanga jwa Isaka na Chapanga jwa Yakobu.’ Yecho pajhendelila kwalobholela, jwenio chi Chapanga jwa bhando bhubhawile nambo Chapanga jwa bhando bhubhabhii ghome.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Lilongo lya bhando ghola pubhajhohina mabholo gheniya, bhajhakuhechuka hake.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Peniya Mapwalichayo pubhajhohina Yecho ajhakwahibha milomo Machadukayo, bhajhakukonganika pamonga.
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 Na jhumo jwa bhabhola bha Malaghalikilo, jwakibha mundo jwakaimanye Malaghalikilo mbone ajhakunyendelela Yecho na kunkonya kwa kunyighanikiya,
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 “Mmola,” “Lilaghilo ghane likolongwa mu Malaghalikilo ghoha?”
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Yecho ajhakujhanguu, “ ‘Mupale Bhambo Chapanga kwa mwojho gwii ghoha, na kwa uhuke gwii ghoha na malango ghii ghoha.’
37 Jesus respondeu:
38 Lende ndi lilaghilo likolongwa na lya kutumbula.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 Chubhele ilandana na lende, ‘Mupale nnyino ngita chimukipala mabhene.’
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 Malaghalikilo ghoha gha Chapanga ghapekiwe Mucha na mabholo ghoha gha milondole bha Chapanga ghahobholela mihilo jhenje mibhele.”
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 Peniya Mapwalichayo pubhakonganika pamonga, Yecho ajhakwakonya,
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 “Mangota miwacha bho panane jha Kilichitu Nkomboche? Bho, Jwenio ndi mwana jwa ghane?”
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Yecho ajhakwalobholela, “Peniya nhwalo gwa nike kwa likakala lya Uhuke gwa Chapanga Daude ankemi jwenio ‘Bhambo?’ Ndi nhwalo akalongi,
43 Jesus tornou a perguntar:
44 ‘Bhambo, akanobholile Bhambo gwango.
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 Bhahe, anda Daude ankema Kilichitu Nkomboche, ‘Bhambo,’ ahoto bhole kubhehe mwana mundo?”
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 Bhahe, abhii jhe mundo jhojhoha jwakahotwii kujhanguu lilobhe. Kuhumii lichiko lyenio Na bhene bhakajhighite jhe kunkonya machwale ghange.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.