Lucas 6
dne (DNE) vs ARA
1 Lichiko limo lya Kupomolela, Yecho atehila kupeta kutyanga mu mighonda jha mapemba na bhabholwa bhake bhajakutumbula kutwekula manjwanjwane gha mapemba, bhajhakuyogha kwa mabhoko na mbonje yake bhajhakumemena.
1 Aconteceu que, num sábado, passando Jesus pelas searas, os seus discípulos colhiam e comiam espigas, debulhando-as com as mãos.
2 Nambo Mapwalichayo bhange bhajhakwakonya, “Bho, nhwalo gwa nike mihenga kilebhe chikikanikiwe kuhenga Lichiko lya Kupomolela?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito aos sábados?
3 Yecho ajhakujhanguu, “Bho, mangota mukachomite ndeka chakatehile Daude na akajhake pubhakibha na njala?
3 Respondeu-lhes Jesus: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Daude akajhingii nkate pa Nyumba jha Chapanga, ajhakutola mabumunda ghighapihitwe kwa Bhambo, ajhakulyegha na ghange kwabhaghulila akajhake. Bhando bhange bhakanikiwa kulye jhe mabumunda gheniya nga mupiya matambiko bha Chapanga tugha.”
4 Como entrou na casa de Deus, tomou, e comeu os pães da proposição, e os deu aos que com ele estavam, pães que não lhes era lícito comer, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Ajhakwalobholela, “Mwana gwa Mundo abhii na uhotolo panane jha Lichiko lya Kupomolela.”
5 E acrescentou-lhes: O Filho do Homem é senhor do sábado.
6 Lijhakuhika lichiko lenge lya Kupomolela, Yecho ajhakujhingila munyumba jha kukonganikii Akayahude atehila kubhola. Mwenio pakibha na mundo jhulukangamile lubhoko lwalelo.
6 Sucedeu que, em outro sábado, entrou ele na sinagoga e ensinava. Ora, achava-se ali um homem cuja mão direita estava ressequida.
7 Bhabhola bha Malaghalikilo na Mapwalichayo bhapaliya kihikola cha kuntakalila Yecho, bhatehila kulolela anda nanamicha mundo jhola Lichiko lya Kupomolela.
7 Os escribas e os fariseus observavam-no, procurando ver se ele faria uma cura no sábado, a fim de acharem de que o acusar.
8 Nambo Yecho akamanyite chibhaholila, ajhakunnobholela jhulukangamile lubhoko jhola, “Nnyinuke, nnyeme pakate.” Mundo jhola ajhakujhema pakate jhabhe.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem da mão ressequida: Levanta-te e vem para o meio; e ele, levantando-se, permaneceu de pé.
9 Peniya ndi Yecho pabhalobholila, “Nikonye hote mangota, kilebhe ghane chambone ndeka kuhenga lichiko lya Kupomolela? Kuhenga lyamaha amu uhakaho? Kuukombola ughome gwa mundo amu kuukoma?”
9 Então, disse Jesus a eles: Que vos parece? É lícito, no sábado, fazer o bem ou o mal? Salvar a vida ou deixá-la perecer?
10 Ajhakwalolekeya bhando bhoha bhibhakibha peniya, ajhakunobholela jhulukangamale lubhoko jhola, “Nhwatambule lubhoko lwino.” Na jwenio ajhakutenda yenio, lubhoko lwake lujhakulama njelembo.
10 E, fitando todos ao redor, disse ao homem: Estende a mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restaurada.
11 Nambo bhene bhajhakuhyoma hake, bhajhakupwepwelana chakuntendela Yecho.
11 Mas eles se encheram de furor e discutiam entre si quanto ao que fariam a Jesus.
12 Bhahe, lichiko limo Yecho ajhakujhenda ku kitombe kunyopa Chapanga, ajhakukeluha kilo choha kujhopa.
12 Naqueles dias, retirou-se para o monte, a fim de orar, e passou a noite orando a Deus.
13 Pukuchila ajhakwakema bhabholwa bhake bhoha, pakate jhabhe akabhahagwile kome na bhabhele ndi akabhatei akatenga.
13 E, quando amanheceu, chamou a si os seus discípulos e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Bhakahaghulilwe ndi Simone Yecho ankemita Petile na unung'una mundo Anduleya na Yakobu na Yohane na Filipu na Batulomayo.
14 Simão, a quem acrescentou o nome de Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matei na Tomase na Yakobu mwana gwa Alufayo pamonga na Simone jwankemitwa Zelote.
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Yuda mwana gwa Yakobu na Yuda Iskaliyote, ndi jwanyambila Yecho.
16 Judas, filho de Tiago, e Judas Iscariotes, que se tornou traidor.
17 Yecho pahelila kuhumii ku katombe pamonga na akatenga bhake, ajhakujhema pandika. Chehemo jhene pakibha na bhabholwa bhake pamonga na bhando bhange bhamahele bhibhahumila ku Yudeya na ku Yeluchalemo na bhange bhahumita kumbwane jha ku Tilo na ku Sidone.
17 E, descendo com eles, parou numa planura onde se encontravam muitos discípulos seus e grande multidão do povo, de toda a Judeia, de Jerusalém e do litoral de Tiro e de Sidom,
18 Bhando bhene bhakahikite kunyokanikiya Yecho pamonga na kulamichwa ulwalo ghubhabhii nagho. Na kwalamicha bhando bhoha bhubhang'aichwa na michuka.
18 que vieram para o ouvirem e serem curados de suas enfermidades; também os atormentados por espíritos imundos eram curados.
19 Bhahe, bhando bhoha bhaghaghalila kumpapaha Yecho, nhwalo gwa likakala lilipitita nkate jhake na kwalamicha bhoha.
19 E todos da multidão procuravam tocá-lo, porque dele saía poder; e curava todos.
20 Yecho ajhakwaghalambukila bhabholwa bhake, na kwalobholela,
20 Então, olhando ele para os seus discípulos, disse-lhes:
21 Mmii na luheko mangota bhumujhoha njala ngoheno,
21 Bem-aventurados vós, os que agora tendes fome, porque sereis fartos.
22 Bhina mota na luhangano mangota bhando bhubhanchimwa, na pubhakanila na bhannighite na pibhanongela mangota mabhoho kwa nhwalo gwa Mwana gwa Mundo.
22 Bem-aventurados sois quando os homens vos odiarem e quando vos expulsarem da sua companhia, vos injuriarem e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do Homem.
23 Gheniya pughapala kupitila, nhwanganile na kukina, chakaka Chapanga nampela ndweko ngolongwa kunane kwa Chapanga. Nhwalo akahoko bhabhe bhakabhatendile milondole bha Chapanga hele naha.
23 Regozijai-vos naquele dia e exultai, porque grande é o vosso galardão no céu; pois dessa forma procederam seus pais com os profetas.
24 Nanola choto mangota bhunkwete ilebhe mbwe,
24 Mas ai de vós, os ricos! Porque tendes a vossa consolação.
25 Nanola choto mangota bhunywikwite ngoheno,
25 Ai de vós, os que estais agora fartos! Porque vireis a ter fome.
26 “Nanola choto mangota ngita bhibhanumbalila na bhando, nhwalo akahoko bhabhe bhakatendile milondole bha uwange helahela.
26 Ai de vós, quando todos vos louvarem! Porque assim procederam seus pais com os falsos profetas.
27 “Nambo ninnobholela bhumunyokanikiya. Mwapale akamakoko bhino, mwatendele ghambone bhando bhibhanchimwa.
27 Digo-vos, porém, a vós outros que me ouvis: amai os vossos inimigos, fazei o bem aos que vos odeiam;
28 Majhopele mota bhoha bhubhannapanikiya, mwajhopele ghamaha bhubhantendela ghangana ndela.
28 bendizei aos que vos maldizem, orai pelos que vos caluniam.
29 Mundo anda anapwile litama limo lapu, mughalambukile na lenge. Na mundo anda apokite likote lino munekele na likanjo.
29 Ao que te bate numa face, oferece-lhe também a outra; e, ao que tirar a tua capa, deixa-o levar também a túnica;
30 Bhahe, mundo jhojhoha jwanyopa mupela, na jhonge anda ampokite kilebhe chino mwangapala amujhichile.
30 dá a todo o que te pede; e, se alguém levar o que é teu, não entres em demanda.
31 Helahela mwatendele bhando, ngita chimpala mangota kuhengelwa.
31 Como quereis que os homens vos façam, assim fazei-o vós também a eles.
32 “Anda mwapala bhabhala bhala bhubhampala mangota, bho, nanyambulila ndweko ghane? Na bhubhatenda uhakaho hele bhapala bhala bhubhabhapala.
32 Se amais os que vos amam, qual é a vossa recompensa? Porque até os pecadores amam aos que os amam.
33 Kabhele, anda mwatendile ghambone tugha bhubhantendela mangota, nanyambulila ndweko ghane? Hilu jwatenda uhakaho, hele uhenga hele.
33 Se fizerdes o bem aos que vos fazem o bem, qual é a vossa recompensa? Até os pecadores fazem isso.
34 Kabhele anda mwajhahikicha bhala bhubhamanya nabhalepa, bho, nanyambulila ndweko ghane? Na bhubhahenga uhakaho ubhajhahikicha bhina uhakaho bhajhabhe kongo mipala kulepwa ngita chibhapemite.
34 E, se emprestais àqueles de quem esperais receber, qual é a vossa recompensa? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Nambo mangota mwapale akamakoko bhino bhubhanchimwa na mwatendele ghamaha, majhahikiche changahobholela kubhujhichilwa, ndweko hino naibha ngolongwa, na mangota namaha yana ya Chapanga jwabhii Kunane. Nhwalo gwa Jwenio jwambone kwa bhanganchengula na bhahako.
35 Amai, porém, os vossos inimigos, fazei o bem e emprestai, sem esperar nenhuma paga; será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo. Pois ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Mma na kiya ngita Tate gwino chabhii na kiya.
36 Sede misericordiosos, como também é misericordioso vosso Pai.
37 “Nkotoka kwahadabuu bhando bhange, na Chapanga nabhahadabula ndeka mangota. Nkotoka kwalongolela bhange ghanganandela, na mangota nanongolelwa, mwalekekehe bhibhalemwa, na mangota nanekekewa hele.
37 Não julgueis e não sereis julgados; não condeneis e não sereis condenados; perdoai e sereis perdoados;
38 Mapele bhando ilebhe, na mangota nanipela. Ndi, nanpokela kipemo chikitwelile mu mabhoko ghino, na kuhindilila, kuheluka ade kujhitika. Nhwalo gwa kipemo cheche chimapemi bhajhino na Chapanga napemela ngita cheche kumpemela mangota.”
38 dai, e dar-se-vos-á; boa medida, recalcada, sacudida, transbordante, generosamente vos darão; porque com a medida com que tiverdes medido vos medirão também.
39 Kabhele Yecho ajhakwalobholela nnandanikiho ghongo “Bho, jwangalola nahotola kuntandaha jwangalola nnyake. Anda atei naha, bhoha bhabhele nabhatumbukila mulibhomba.”
39 Propôs-lhes também uma parábola: Pode, porventura, um cego guiar a outro cego? Não cairão ambos no barranco?
40 Mmolwa ampeta ndeka mmola gwake, nambo mmolwa ahotola kulandana mmola anda ajhomwile mabholo ghake.
40 O discípulo não está acima do seu mestre; todo aquele, porém, que for bem-instruído será como o seu mestre.
41 “Bho, nhwalo gwa nike mukibhona kapalamande chikibhii muliho lya nnongo gwino, kongo mukibhonajhe lijhola lino?
41 Por que vês tu o argueiro no olho de teu irmão, porém não reparas na trave que está no teu próprio?
42 Nahotola bhole kunnobholela nnongo gwino, ‘Chonde, malongo bhango denda nimohe hote lipande muliho liho.’ Na kone mulibhonajhe lijhola libhii muliho lino? Mwenga mukitenda jwaumbone! Ntumbula hote kubhoha lijhola lilibhii muliho lino, peniya ndi nauhotola kulola telatela na kubhoha lipalamande lilibhii muliho lya nnongo gwino.
42 Como poderás dizer a teu irmão: Deixa, irmão, que eu tire o argueiro do teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e, então, verás claramente para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Ubhii jhe nkongo gwambone ghupambika uhoe ghanganandela, helahela nkongo gwanganandela upambika ndeka uhoe gwambone.
43 Não há árvore boa que dê mau fruto; nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Nhwalo kila nkongo umanyikana kwa uhohe gwake. Bhando bhipochomola ndeka mahuko kuhumii mu mikwanga, hilu kupochomola mbingapinga kuhumii munjanyanda.
44 Porquanto cada árvore é conhecida pelo seu próprio fruto. Porque não se colhem figos de espinheiros, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Helahela mundo jwamaha ubhoha ilebhe yambone kuhumii mu kihukilo chikibhii kumwojho gwake, na mundo upiya ilebhe yanganandela kuhumii kukihukilo cha mwojho gwake. Nhwalo mundo ilongela ilebhe hela itwelile kumwojho gwake.
45 O homem bom do bom tesouro do coração tira o bem, e o mau do mau tesouro tira o mal; porque a boca fala do que está cheio o coração.
46 “Nhwalo gwa nike mingema, ‘Bhambo, Bhambo,’ na kongo muhenga ndeka ghuninaghalikiye nhwenge?
46 Por que me chamais Senhor, Senhor, e não fazeis o que vos mando?
47 Naninangiya nnandanikiho gwa mundo jwahika kwa nenga, jwaghajheketela malobhe ghango na kughahenge lihengo,
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante.
48 peniya ndi nahwanana na mundo jwachenga nyumba, jwahemba nchinge mulindalabho, na kuchenga nyumba jhene peniya. Hula ngolongwa puikomita mache pughaeluka na kuikangakanga nambo ikagwii ndeka, nhwalo ikachengwite mbone.
48 É semelhante a um homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala e lançou o alicerce sobre a rocha; e, vindo a enchente, arrojou-se o rio contra aquela casa e não a pôde abalar, por ter sido bem-construída.
49 Nambo mundo jhojhoha jwajhoha malobhe na kughaleka changahenge lihengo, jwenio nalandana na mundo jwachengite nyumba panane jha ncheke pangahemba nchinge. Mache pughaheluka uhinyua nyua nyumba jhene na kugwegha na kubhehe tilutilu!”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre a terra sem alicerces, e, arrojando-se o rio contra ela, logo desabou; e aconteceu que foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.