Atos 23
dne (DNE) vs NVT
1 Pauli ajhakwapikiya miho bhando bhala bha pa Bwalo nkolongwa na kwalobholela, “Makalongo bhango, ndamite kwa mwojho ghunangiya ngwete jhe ulemo palonge jha Chapanga ade deleno jheno.”
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Mpiya litambiko Nkolongwa Ananiya, ajhakwalobholela bhala bhubhakajhemite pahina na Pauli bhanapule mbalamande jha pannomo.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Peniya Pauli ajhakwalobholela, “Chapanga jwenio nanapula mbalamande, mwenga mmonekana panja ngita lipamanda lilikilimwe kwa undope nhuo! Mwenga mabhene ndi mulitwekwile lilaghalikilo. Nambo mwenga mabhene mwalobholela bhando bhametule kwa kupengana na Lilaghalikilo!”
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Bhando bhubhakibha pahina na Pauli bhajhakunnobholela, “Bho, mwenga munnigha Mpiya litambiko Nkolongwa jwa Chapanga?”
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Pauli ajhakulonge, “Makalongo bhango, nikamanyite jhe hojho ndi Mpiya litambiko Nkolongwa. Nhwalo ikajhandikwe mu Majhandiko gha Chapanga, ‘Nkotoka kulonge ghangana ndela kwa kilongoche jwa bhando.’ ”
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Peniya Pauli pakamanyite mu Bwalo mola bhakibha Machadukayo na bhange Mapwalichayo. Bhahe, ngalongila kanonoha, “Makalongo bhango, nenga ndi Mpwalichayo, mwana gwa Mpwalichayo. Nenga nitakalilwa nhwalo nimanya bhando bhubhawile nabhayoka.”
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Pajhomolila kulonge gheniya, ujhakupitila ntaungano pakate jha Mapwalichayo na Machadukayo, na bhando bhoha bhajhakubhehe muibhogha ibhogha.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 Nhwalo gweno ukibha naha, Machadukayo bhalongila, bhando bhubhawile bhayokechwa ndeka, helahela abhii jhe ntumiche jwa kunane kwa Chapanga hilu uhuke na gwenio ubhii jhe. Nambo Mapwalichayo ujheketela mambu matato ghano.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Bhahe, njobhelo ijhakuchocha, na bhabhola bha Malaghalikilo bhubhakibha mukibhogha cha Mapwalichayo bhajhakujhema na kutaungana hake, bhajhakulonge, “Tukibhona ndeka kibhoho kwa mundo hojho. Pange uhuke amu ntumiche jwa kunane kwa Chapanga alongi nako!”
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Bhulo pujhonjekika kujhenela, nkolongwa jwa akakomana ngondo ajhakujhoghopa akamanyite bhando bhala chibhahanjana Pauli imbembela. Peniya ajhakwalobholela akakomana ngondo bhajhende pakate jha lilongo na kumwoha Pauli kwa likakala na kumpeleka nkate jha nyumba jha akakomana ngondo.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Na kilo jhela, Bhambo ajhakujhema pahina na Pauli, ajhakwalobholela, “Kangamala! mwakalangiye bhando bha ku Yeluchalemo panane jhango, helahela mwakalangiye bhando bha ku Loma.”
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Kilabho jhake puhikita, Akayahude bhajhakutama pa Bwalo kwa chile, bhajhakulapilana chibhalye ndeka hilu kunywegha ade tunkome Pauli.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Bhando bhakatamite pa Bwalo jwenio bhakahikile bhando makome ncheche.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Bhahe, bhajhakujhenda kwabhona akapiya Matambiko bhakolongwa na akanahota, na kwalobholela, “Twenga tukilapanikiye, natulya jhe kilebhe chochoha ade tunkome Pauli.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Bhahe, mangota pamonga na Bwalo Nkolongwa ntume lilobhe kwa nkolongwa jwa akakomana ngondo anete Pauli kwino, mukikokeya naha mipala kunyokanikiya malobhe mbone panane jhake. Na twenga natunkomela undela nakubhandiki jhe.”
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Nambo nnjomba mundo Pauli ajhakupata malobhe ghala. Peniya ajhakujhenda nkate jha chumbi cha akakomana ngondo na kunnobholela Pauli malobhe ghala.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Bhahe, Pauli ajhakunkema jhumo jwa akakomana ngondo na kunnobholela, “Mupeleke kangombo jhojho kwa mwanahota jwa akakomana ngondo nkolongwa nhwalo abhii na kilebhe cha kunnobholela.”
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Jwenio nkolo jwa ngondo jhola ajhakujhenda pamonga na kangombo kwa nkolongwa jwa akakomana ngondo na kunnobholela, “Jwatabhite jhola Pauli angemite na kunyopa ninete kangombo jhojho kwino nhwalo abhii na lilobhe lya kunnobholela.”
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Nkolongwa jwa akakomana ngondo ajhakunkamula lubhoko kangombo jwenio, ajhakujhenda na jwenio pakiyepela, na kunkonya, “Kilebhe ghane chimipala kunnobholela?”
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Kangombo jhola ajhakulonge, “Akayahude bhapatine kunyopa muhikiche Pauli pa Bwalo Nkolongwa. Na bhene nabhakikopokeya bhakolongwa bha pa Bwalo bhapala bhapele malobhe gha mbone panane jhake.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Nambo mwenga nkotoka kujheketela, nhwalo bhabhii bhando makome ncheche bhanyobhile na kunnendelela bhankome. Bhando abha bhalongile nabhalye jhe hilu kunywegha ade bhankome Pauli, ngohe bhalendelela luhadabulo lwino tugha.”
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Nkolongwa jwa akakomana ngondo jhola ajhakuneka ajhende kangombo kongo anobholila nkotoka kunnobholela mundo malobhe gheniya. Peniya bhajhakulaghana na jwenio.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Peniya nkolongwa jwa akakomana ngondo ajhakwakema akakomana ngondo bhabhele na kwalobholela, “Mwalenganikiye akakomana ngondo mamiya mabhele, akakomana ngondo bhubhahobhokila mu falache makome chaba, na akakomana ngondo kwa mikoha mamiya mabhele, kujhenda ku Kaisaliya uhiko gwa deleno chaa tato.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Helahela munenganikiye liponda lya kunghegha Pauli, na mukahikiche kwa Feliki abhii njelembo, kwa nduna jwa liboma.”
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Na nkolongwa jwenio panyandikila baluwa Feliki.
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 “Nenga Kilaudiyo Lusiya, ninyandikila mwenga nduna Feliki, ninyambucha ajhango.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Akayahude bhakankamwile mundo jhonjo na kupala kunkoma. Nambo nenga pujhohina mundo jhonjo ndi mu Loma, nyakujhenda na lilongo lya akakomana ngondo na kukombola.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Nhwalo nipala kumanya nhwalo gwa nike Akayahude bhapala kuntakalila, peniya nyakumpeleka palonge jha Bwalo jhabhe Nkolongwa.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Nikahumbwii chibhantakalile nhwalo gwa mataungano gwabhe panane jha lilaghalikilo lyabhe, nambo akatehi ndeka yangana ndela yoyoha ade bhankome amu bhapunge mukipungo.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Na pumanyita malobhe gha Akayahude bhatehi mipangu jha kunkoma, papa na nenga nyakuneta kwino mwenga, na nenga nyakwalobholela bhubhantakalile bhalete matakalilo ghabhe palonge jhino mwenga.”
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Bhahe, akakomana ngondo bhajhakunghegha Pauli ngita chibhalobholilwe, bhajhakupeleka uhiko ghoghola ghola ade ku Antipatile.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Kilabho jhake akakomana ngondo bhubhatyangita kwa magholo bhajhakubhujha kunyumba jhabhe. Bhajhakwaleka akakomana ngondo bha liponda bhajhendelila mwanja na Pauli.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Na bhene pubhahikita ku Kaisaliya, bhajhakupekeya nduna jwa boma baluwa jhela na kummeka Pauli pahe jwa ukindendeke gwake.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Nduna Feliki paichomita baluwa jhela ajhakunkonya Pauli, mwenga uhumii kuboma ghane? Pamanyita jwenio ahumii ku Kilikiya,
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 ajhakunobholela, “Nanyokanikiya mihalo jhino pubhapala kuhika bhala bhubhantakalile mwenga.” Peniya ajhakunaghalikiya Pauli abhehe pahe jha ulonda mwatama munahota nkolongwa Helode.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.