Mateus 25

NAƆ ‑SË 'SËËDHƐ (DAF) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 ꞊Dhɛ 'ö Yesu ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈ 'yö "gwënng do 'bha ‑da ‑nu ‑dhɛ 'zü 'ö‑ pö: «Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ kë "tʋ̈ng‑ ‑dho kë ꞊dhɛ 'nëdhiëng ‑nu ‑kaɔng do 'wo woo‑ ‑dhangbha ‑nu sü 'wo dho dhedɔ troo ‑ta ‑a ‑nu ‑bha 'wɔn 'dhö.
1 — Então o Reino dos Céus será semelhante a dez virgens que, pegando as suas lamparinas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 'Nëdhiëng ‑nu ‑kaɔng do bha‑ mɛ "sɔɔdhu 'waa gun ꞊kpaɔsü, 'yö‑ mɛ "sɔɔdhu 'dhɛ 'wo to wo ‑zë 'wo gun ‑glengmɛ 'ka.
2 Cinco delas eram imprudentes, e cinco, prudentes.
3 ‑A mɛ "sɔɔdhu 'dhɛ 'wo gun ‑taamasü 'ka bha, 'yö 'wo woo‑ ‑dhangbha ‑nu sü "kɛɛ 'yö 'wii pɛng "yi ‑zë 'bha kun wo ‑kɔ "piʋ̈.
3 As imprudentes, ao pegar as suas lamparinas, não levaram óleo consigo,
4 'Yö‑ mɛ 'dhɛ wo ‑zë 'wo gun ‑glengsü bha, 'yö wo ‑zë 'wo‑ ‑kë "dhʋ̈.
4 mas as prudentes, além das lamparinas, levaram óleo nas vasilhas.
5 ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa 'dho ꞊wa ꞊gwëë mü 'ö dhesügɔn bha 'yaa nu sië, 'yö yi ‑yö ‑da ‑nu "yan ‑bha, ‑pling 'yö 'wo ‑da yi 'gü.
5 E, como o noivo estava demorando, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 ꞊Dhɛ 'ö gbeng ꞊zinng 'gü ꞊ya ꞊loo, 'yö 'wo mɛ do 'bha ‑wʋ ma kö ‑yö "gbla sië 'ö‑ pö: «Dhesügɔn ꞊ya nu bhoo! Dhesügɔn ꞊ya nu bhoo! ‑Ka 'dho dɔ‑ ‑gɔ zian‑ bhoo! ‑Ka 'dho dɔ‑ ‑gɔ zian‑ bhoo!»
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: “Eis o noivo! Saiam ao encontro dele!”
7 'Yö 'nëdhiëngnë ‑nu bha 'wo ‑bö 'mɛ bha‑ ‑wʋ 'ka, 'yö 'wo woo‑ ‑dhangbha ‑nu ‑pë ‑kë, 'yö 'wo zun "kpɛnng.
7 — Então todas aquelas virgens se levantaram e prepararam as suas lamparinas.
8 ‑A mɛ 'dhɛ 'waa ꞊kpaɔsü 'ö 'wii pɛng "yi 'bha 'kun wo ‑kɔ "piʋ̈ bha 'wo dho ‑dhɛ ‑ga kö ‑a ‑nu ‑bha ‑dhangbha ‑nu ‑wo 'dho sië "sia‑ "wɛ ‑yɔɔndhö 'yö 'wo‑ pö 'mɛ 'dhɛ 'wo ꞊kpaɔsü bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'wo‑ pö: «‑Ka yi ‑bha pɛng "yi 'në 'dɛdɛ 'në 'bha nu ‑dhe, yii‑ ‑dhangbha ‑yö "dhuu sië ‑wa!»
8 E as imprudentes disseram às prudentes: “Deem a nós um pouco do óleo que vocês trouxeram, porque as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 'Yö 'wo‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «'Aa bhoo! Yi ‑bha ya ꞊ya bhɔ‑ ‑bha ꞊dhɛ 'pë 'yii 'dho ꞊mɔɔ‑ 'dhö, ‑ka 'dho pɛng "yi "dhɔɔdɔmɛ ‑nu "piʋ̈ kö 'ka ka ‑bha taa 'dhɔ!»
9 Mas as prudentes responderam: “Não! Porque então vai faltar tanto para nós como para vocês! Vão aos que o vendem e comprem óleo para vocês.”
10 ꞊Dhɛ 'ö ꞊waa‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ "dhʋ̈, 'yö 'mɛ bha 'wo ‑ziö 'wo dho woo‑ pɛng "yi mɔɔ‑ ‑dhɛ 'gü kö 'wo‑ 'dhɔ. ‑Wo ‑tɔ pɛng "yi mɔɔ‑ ‑zian 'ka 'yö dhesügɔn ‑yö nu, 'yö ö ‑kɔ ‑da mɛ 'dhɛ 'wo gun wo baa‑ ‑sü 'ka bha‑ ‑nu 'gü 'yö 'wo ‑da 'kɔɔdhö, 'yö 'wo "kwɛɛ ta 'wo "dhü ‑ziö 'gü.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam preparadas entraram com ele para a festa do casamento. E fechou-se a porta.
11 ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa ‑da 'kɔɔdhö 'ö‑ yi 'në 'bha ꞊ya ꞊gwëë, 'yö‑ mɛ "sɔɔdhu 'dhɛ 'wo gun ꞊taama bha 'wo nu, 'yö 'wo zun "gbla ‑sü ‑bha 'wo‑ pö: «Yi dëmɛ, yi dëmɛ, ‑bhö dɔ "gbɩɩ‑ kö i "kwɛɛ "pʋ yi ‑gɔ ‑dhe!»
11 Mais tarde, chegaram as virgens imprudentes, dizendo: “Senhor, senhor, abra a porta para nós!”
12 "Kɛɛ 'yö dhesügɔn ‑yö bɔ 'kɔɔdhö 'ö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «A‑ ‑pö ka ‑dhɛ tɛan‑ ꞊dede 'ka ꞊dhɛ 'maa ka dɔ!»
12 Mas o noivo respondeu: “Em verdade lhes digo que não as conheço.”
13 ꞊Dhɛ 'ö Yesu ‑yö "gwënng bha‑ ‑da ‑nu ‑dhɛ ꞊dhɛ ‑kɔ bha‑ 'dhö, ‑a "dhiʋ̈todhɛ bha 'yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «‑Ka ‑ya ka "yaan! ‑A ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ yi 'a dho nu‑ 'ka "ɛɛn "tʋ̈ng 'a dho nu‑ 'ka 'kaa‑ dɔ!»
13 Portanto, vigiem, porque vocês não sabem o dia nem a hora.
14 'Yö‑ pö 'zü‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ bha ‑yö ‑dho kë 'zü ꞊dhɛ gɔndënë do 'bha 'ö dho "ta 'gü ‑a ‑bha 'wɔn 'dhö. ꞊Dhɛ 'ö yöö 'dho 'yö ö ‑bha gwëëzë ‑nu ‑dhɛ 'yö ö ꞊slɔɔpë ꞊gban sü 'yö‑ ‑kɛfama bho‑ ‑nu ‑bha.
14 — Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 'Yö "sënng kpö këng "sɔɔdhu nu mɛ do ‑dhɛ, 'yö dho 'yö‑ këng ꞊plɛ nu mɛ ꞊plɛ ‑naa ‑dhɛ, 'yö dho 'yö‑ këng do nu mɛ ‑yaaga ‑naa ‑dhɛ. ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ dan, 'ö 'mɛ 'dhö‑ ‑bha 'ö‑ ‑kɔ dho ꞊mɔɔ‑ ‑ziö 'gü ziö ‑sü ‑bha ꞊yaa‑ nu‑ ‑dhɛ 'yö dho.
15 A um deu cinco talentos, a outro deu dois e a outro deu um, de acordo com a capacidade de cada um deles; e então partiu.
16 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya 'dho 'yö mɛ 'dhɛ 'ö "sënngga këng "sɔɔdhu ꞊slɔɔ bha, 'yö dho 'yö‑ ‑ziö 'gü ‑ziö 'yö dho 'yö‑ kpö këng "sɔɔdhu 'bha ꞊slɔɔ 'yö‑ ‑da ‑ta.
16 O servo que tinha recebido cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 'Yö mɛ 'dhɛ 'ö‑ këng ꞊plɛ ꞊slɔɔ 'pö bha, 'yö dho 'yö‑ ‑ziö 'gü ‑ziö, 'yö‑ këng ꞊plɛ 'bha ‑yö ‑da 'gü.
17 Do mesmo modo, o que tinha recebido dois ganhou outros dois.
18 "Kɛɛ 'yö 'mɛ 'kö‑ ‑bha gun këng do bha 'yö dho 'yö "sɛ pɔn, 'yö ö dëmɛ bha "sënngga bha‑ ꞊loo mü, 'yö "sɛ kpa‑ ‑ta.
18 Mas o servo que tinha recebido um talento, saindo, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 ꞊Dhɛ 'ö "tʋ̈ng 'bha ꞊ya ziö 'ö‑ yi ꞊ya ꞊gwëë, 'yö‑ ‑nu dëmɛ bha 'ö nu 'yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ mɛ 'ö "dhʋ̈ ‑yö nu kö ‑yö ö "kplëng bho ö ‑dhɛ.
19 — Depois de muito tempo, o senhor daqueles servos voltou e fez um ajuste de contas com eles.
20 'Yö‑ mɛ ‑blɛɛsü 'ö "sënngga këng "sɔɔdhu nu‑ ‑dhɛ bha 'ö nu. 'Yö‑ 'dhɛ 'wo‑ nu‑ ‑dhɛ bha‑ këng "sɔɔdhu 'bha ꞊nëng‑ ‑bha 'yö‑ pö ö dëmɛ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «N dëmɛ, "sënng kpö këng "sɔɔdhu 'i‑ nu n ‑dhɛ bha‑ këng "sɔɔdhu ꞊në 'a ꞊slɔɔ i zian 'gü 'yö 'a‑ ꞊nëng‑ ‑bha, yö ꞊nɛ!»
20 Aproximando-se o que tinha recebido cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: “O senhor me confiou cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.”
21 'Yö‑ dëmɛ ‑ya pö‑ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «꞊Ya dhi n ‑dhɛ, ma gwëëmi, i këwɔn ‑yö ‑së. 'Wlɔɔ‑ ‑mü i 'ka, i ‑to i ‑wʋ ‑ta. ꞊Dhɛ 'kö 'bha kë 'wlɔɔ‑ 'ka pë 'në 'dɛdɛ 'a‑ to i "piʋ̈ bha‑ ‑wɔn 'gü bha, ‑a ‑dho i 'sü 'a i ‑ya ‑a 'kpiki ‑kpiki ‑gɔ "dhiʋ̈. ꞊Dhɛ 'ö "dhʋ̈, ‑bhö nu kö 'kwa kwa "dhia bho.
21 O senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
22 ꞊Dhɛ 'ö 'mɛ 'dhɛ bha ꞊ya ziö 'yö‑ mɛ ꞊plɛ ‑naa 'ö‑ dëmɛ ‑yö "sënngga këng ꞊plɛ nu‑ ‑dhɛ bha 'yö nu. 'Yö‑ pö ö ‑gɔmɛ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «N dëmɛ, "sënngga këng ꞊plɛ 'i‑ to n ‑gɔ bha‑ këng ꞊plɛ ꞊në 'a‑ ꞊slɔɔ i zian 'gü 'yö ‑da ‑ta, yö ꞊nɛ!»
22 — E, aproximando-se também o que tinha recebido dois talentos, disse: “O senhor me confiou dois talentos; eis aqui outros dois que ganhei.”
23 'Yö‑ dëmɛ ‑ya pö‑ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «꞊Ya dhi n ‑dhɛ, i këwɔn ‑yö ‑së, 'wlɔɔ‑ ‑mü i 'ka, i ‑to i ‑wʋ ‑ta. ꞊Dhɛ 'ö 'bha 'wlɔɔ‑ ‑dhɛ kë pë 'në 'dɛdɛ 'a‑ to i ‑gɔ bha‑ ‑wɔn 'gü bha, a ‑dho i 'sü 'a i ‑ya ‑a 'kpiki ‑kpiki ‑gɔ "dhiʋ̈. ꞊Dhɛ 'ö "dhʋ̈, ‑bhö nu kö 'kwa‑ 'gü "dhia bho.
23 Então o senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
24 'Yö dho 'yö zun 'mɛ 'dhɛ 'ö "sënngga këng do nu‑ ‑dhɛ bha‑ ‑bha. 'Yö ꞊yɔɔn 'pö ö dëmɛ "sɔɔ kö 'ö ö "kplëng bho. 'Yö‑ pö ö dëmɛ ‑dhɛ: «N dëmɛ, a‑ 'wɔn ‑dɔ ꞊dhɛ i ‑bha 'wɔn kë ‑dhɛ 'yaa ‑së. A‑ 'wɔn ‑dɔ ꞊dhɛ 'bhii pë ta ‑dhɛ 'ö‑ bha i‑ ‑bho mü, 'ö 'bhii pë 'kpɔ ꞊dhɛ 'ö 'gü 'i dho 'i pë ‑wlö mü.
24 — Chegando, por fim, o que tinha recebido um talento, disse: “Sabendo que o senhor é um homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não espalhou,
25 'Wɔn 'ö‑ "suʋ̈ ‑yö n ‑kë 'yö 'mii i ‑bha "sënngga 'i‑ to n ‑gɔ bha‑ ‑ziö 'gü ziö bha 'yö bha. A ka ‑dho 'a‑ ‑da "sɛɛdhö 'yö 'a "sɛ kpa‑ ‑ta, ‑a yö ꞊nɛ.»
25 fiquei com medo e escondi o seu talento na terra; aqui está o que é seu.”
26 'Yö‑ ‑gɔmɛ ‑ya pö‑ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «'Bha‑ pö "dhʋ̈ 'ma‑ ma. Gwëëmi ‑mawɔn yaasü, "fiamɛ, mangga i‑ ‑pö i‑ 'wɔn ‑dɔ ꞊dhɛ 'mii pë ta ‑dhɛ 'ö‑ 'gü ‑a ‑bho mü, 'ö 'mii pë 'kpɔ ‑dhɛ 'ö‑ 'gü, 'a‑ ‑wlö mü ‑kɛɛ? "Ɛɛn 'bhii‑ pö "dhʋ̈ ‑ee?
26 Mas o senhor respondeu: “Servo mau e preguiçoso! Você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não espalhei?
27 ꞊Dhɛ 'ö ‑kë ꞊dhɛ i‑ 'wɔn ‑dɔ "dhʋ̈ bha, ‑më ꞊në ‑kë 'sa 'yö 'bhii ma ꞊naɔ bha‑ ‑duɛ bho 'wëë‑ ‑kɔ 'gü kö "sanni 'a n "dhiʋ̈ yee kë kö ‑a ꞊trɔɔn ꞊ya ‑da ‑ta kö 'a ma pë 'sü.»
27 Então você devia ter entregado o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.”
28 'Yö‑ pö ö ‑bha gwëëzë ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «‑Ka "sënngga këng do 'ö‑ ‑gɔ bha‑ 'sü‑ ‑gɔ kö 'ka‑ dɔ mɛ 'ö‑ "gblü do 'dhö‑ ‑gɔ bha‑ ‑gɔ.
28 — “Portanto, tirem dele o talento e deem ao que tem dez.
29 ‑A ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ pë ꞊ya kë 'mɛ 'ö‑ ‑gɔ 'ö‑ ‑ziö 'gü ‑ziö bha ꞊në 'wo dho‑ mɛ taa kë 'yö‑ ‑bha 'dhö ‑kë 'gbɛ, "kɛɛ mɛ 'dhɛ 'kö pë ‑tiandhö 'bha 'yaa‑ ‑gɔ, "kɛɛ 'ö‑ 'dhɛ 'ö‑ ‑gɔ 'yaa‑ ‑ziö 'gü ‑zë ziö bha, ‑a 'dhɛ 'në ‑zian 'ö dho kë‑ ‑gɔ ꞊në 'wo dho‑ 'sü‑ ‑mɛ ‑gɔ.
29 Porque a todo o que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 ꞊Ya 'go yö ‑zë 'gü gwëëmi 'dhɛ 'ö‑ ꞊trɔɔn 'yaa 'dhö 'ö dɔ bha, ‑kaa 'kun 'ka‑ ‑zuö "kpɛnng ‑dhɛtiidhɛ 'gü, ‑yö ‑dho "gbʋ bɔ ‑dhɛ bha ꞊në‑ 'gü, 'yö ö "sɔn "dhiʋ̈ ‑bhö klöklödhö.»
30 Quanto ao servo inútil, lancem-no para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.”
31 'Yö go mü 'zü 'ö‑ pö: «Mang Mɛgbömɛ 'a dhiang zë sië ka ‑dhɛ ya, dho 'ö maa‑ wo ya, n "dhiʋ̈ yee kë ‑yi 'ka, a ‑dho nu ma ‑gblüdëdhɛ 'gü kö Atanna ‑bha "kië ‑nu "pɛpɛ ꞊gban ‑wo n ꞊keng‑, 'yö 'a ‑ya ma ‑gblüdëdhɛ ‑gbloo 'gü.
31 — Quando o Filho do Homem vier na sua majestade e todos os anjos com ele, então se assentará no trono da sua glória.
32 ‑A 'yi bha ꞊në‑ 'ka 'yö "sɛgɔ ꞊gban "pɛpɛ 'gü ‑mɛ ‑nu dho ꞊loo 'ko ‑ta n wëëdhö, 'yö 'a‑ ‑nu bho 'koo ꞊dhɛ ‑kɔ 'ö ‑tuʋ̈ ‑gɔdhiʋ̈mɛ ‑yö "bhlaa ‑nu waa‑ ‑bhʋ ‑nu bho‑ 'ka 'koo ‑a 'dhö.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos:
33 'Mɛ 'wo dho kë ꞊dhɛ "bhlaa ‑nu 'dhö, a ‑dho ‑a ‑nu bɔ n ‑kɔ ‑së 'gü, 'yö 'mɛ 'wo dho kë ꞊dhɛ ‑bhʋ ‑nu 'dhö, 'a‑ ‑nu bɔ n ꞊kwaa‑ 'gü.
33 porá as ovelhas à sua direita e os cabritos, à sua esquerda.
34 'Ma bo ‑a ‑nu ‑kan 'koo ‑sü 'ka ꞊dhɛ ‑kɔ bha‑ 'dhö, 'yö 'a‑ pö 'mɛ 'wo dho kë n ‑kɔ ‑së 'gü bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'mɛ 'ö n Dë Atanna bha 'dhuë‑ 'dhö ka 'kun ‑sü 'ka bha, ‑ka nu ‑yɛa 'ö n Dë ‑ya ‑pë ‑kë ö ‑bha ‑gblüdëdhɛkëdhɛ 'ka yi 'bha 'ka bha kö 'ka ‑ya 'gü.
34 — Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, benditos de meu Pai! Venham herdar o Reino que está preparado para vocês desde a fundação do mundo.
35 ‑A ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ din‑ 'dhö gun n kë sië "tʋ̈ng 'ö‑ 'gü ka kë ‑bhöpë ‑nu n ‑dhɛ, 'ö ꞊dhɛ 'ö "yi mü ‑dhɔ ‑ya n 'kun 'ka "yi nu n ‑dhɛ. 'A ‑kë ‑dhɛng 'ka "tʋ̈ng 'ö‑ 'gü bha ka ꞊në 'ka n ꞊yëë bho.
35 Porque tive fome, e vocês me deram de comer; tive sede, e vocês me deram de beber; eu era forasteiro, e vocês me hospedaram;
36 Yi 'a gun‑ 'ka n 'kpee‑ ‑ka bha ka ꞊në 'ka sɔ ‑da n ‑bha. "Tʋ̈ng 'ö‑ 'ka 'ö n 'gü 'yaa gun ‑së bha, ka ꞊në 'ka nu 'ka ‑wo n ‑bha. Yi 'a gun‑ 'ka ‑kaso 'gü bha ka ꞊në 'ka nu zun n ‑dhɛ 'gü.»
36 eu estava nu, e vocês me vestiram; enfermo, e me visitaram; preso, e foram me ver.”
37 'Yö mɛ 'ö pö 'aa‑ ‑nu ‑bha bha 'wo‑ dhɛɛ" kpɔ 'wo‑ pö: «Yi dëmɛ, yi ‑mɛɛ ꞊në 'yi ‑kpan 'ka i ‑bha kö din‑ ‑yö i ‑bha, 'yö 'yi i gba ‑bhöpë 'ka? "Ɛɛn yi ‑mɛɛ ꞊në "yi mü ‑dhɔ ‑yö gun‑ 'ka i ‑bha 'yö yi "yi nu i ‑dhɛ?
37 — Então os justos perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome e lhe demos de comer? Ou com sede e lhe demos de beber?
38 Yi ‑mɛɛ ꞊në 'yi ‑kpan 'ka i ‑bha kö i ‑dhɛng 'ka, 'yö 'yi i ꞊yëë bho "ɛɛn kö i 'kpee‑ 'ka 'yö 'yi sɔ ‑da i ‑bha?
38 E quando foi que vimos o senhor como forasteiro e o hospedamos? Ou nu e o vestimos?
39 Yi ‑mɛɛ ꞊në i 'gü 'yaa gun‑ 'ka ‑së, 'yö 'yi nu 'yi ‑wo i ‑bha, "ɛɛn 'zü kö i ‑kaso 'gü, 'yö 'yi ‑wo i ‑bha?»
39 E quando foi que vimos o senhor enfermo ou preso e fomos visitá-lo?”
40 ‑Gblüdë ‑dho pö‑ ‑nu ‑dhɛ yö ꞊në‑ 'gü 'ö‑ pö: «A‑ ‑pö ka ‑dhɛ tɛan‑ ꞊dede 'ka ꞊dhɛ mɛ ‑wëësü ‑nu 'ö‑ ‑nu ꞊bhlëë 'bha 'yaa 'dhö mɛ 'bha wëëdhö, 'ö 'wo n dheebhang 'ka, 'ka 'wɔn ‑së ‑kë mɛ do ‑zian 'ö‑ ‑dhɛ bha kö ka‑ ‑kë ma ꞊në n ‑dhɛ bha.»
40 — O Rei, respondendo, lhes dirá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o fizeram a um destes meus pequeninos irmãos, foi a mim que o fizeram.”
41 ꞊Ya 'go mü 'yö‑ pö 'mɛ 'wo‑ ꞊kwaa‑ 'gü bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «"Dhang ‑mɛ ‑nu! ‑Ka 'go n ‑bha bha! Pɛng 'wo‑ ‑ya Sɔtraan waa‑ ö ‑bha "kië ‑nu ‑dhɛ bha ka ‑zë kaa 'dho yö ꞊në‑ 'gü.
41 — Então o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 ‑A ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ "tʋ̈ng 'ö din‑ 'dhö gun n kë sië‑ 'ka, 'kii ‑bhöpë nu n ‑dhɛ, "yi mü ‑dhɔ 'dhö n kun 'kii "yi nu n ‑dhɛ,
42 Porque tive fome, e vocês não me deram de comer; tive sede, e vocês não me deram de beber;
43 'a gun ‑dhɛng 'ka 'kii n ꞊yëë bho, 'a gun n 'kpee‑ 'ka 'kii sɔ ‑da n ‑bha, n 'gü 'yaa gun ‑së, a ‑gun ‑kaso 'gü 'kii ꞊mɔɔ‑ ‑bha kö 'ka ‑wo n ‑dhɛ 'gü.»
43 sendo forasteiro, vocês não me hospedaram; estando nu, vocês não me vestiram; achando-me enfermo e preso, vocês não foram me ver.”
44 ‑Wo ‑dho ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'pö 'wo‑ pö: «Yi Dëmɛ, yi ‑kpan i ‑bha 'mɛ kö din‑ ‑yö i ‑bha, "ɛɛn kö "yi mü ‑dhɔ ‑yö i ‑bha "ɛɛn 'zü kö i ‑dhɛng 'ka "ɛɛn 'zü kö i i 'kpee‑ 'ka "ɛɛn kö i 'gü 'yaa ‑së, yi ‑mɛɛ ꞊në 'yi ‑kpan 'ka i ‑bha 'zü kö i ‑kaso 'gü, 'yö 'yii "ta i ‑dhɛ?»
44 — E eles lhe perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não o socorremos?”
45 'Yö‑ ‑yɔ bɔ 'pö‑ ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö: «A‑ ‑pö ka ‑dhɛ tɛan‑ ꞊dede 'ka ꞊dhɛ: N dheebhang ‑nu 'ö‑ ‑nu ꞊bhlëë 'bha 'yaa gun mɛ ‑nu wëëdhö bha, 'kii‑ kë‑ mɛ do ‑zian ‑dhɛ. ꞊Ya kë "dhʋ̈ kö 'kii‑ kë ma ꞊në n ‑dhɛ bha.»
45 — Então o Rei responderá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o deixaram de fazer a um destes mais pequeninos, foi a mim que o deixaram de fazer.”
46 ꞊Dhɛ 'ö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ "dhʋ̈ 'yö‑ ‑ta yɔ 'ö‑ pö: «'Mɛ 'wo "dhʋ̈ bha ‑dhɛ 'ö Atanna dho 'wɔn wɔ mɛ ‑ta ‑a 'gü, 'ö‑ "dhiʋ̈ 'to ‑dhɛ 'yii 'dho kë tongtongdhö bha ‑wo ‑dho 'dho yö ꞊në‑ 'gü, 'yö 'mɛ 'ö pö 'aa‑ ‑nu ‑bha bha 'wo dho ꞊sii 'ö 'yaa yën 'ö Atanna "piʋ̈ bha‑ kë ‑dhɛ 'gü.
46 E estes irão para o castigo eterno, porém os justos irão para a vida eterna.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.