Lucas 22

NAƆ ‑SË 'SËËDHƐ (DAF) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 'Ö gun "dhʋ̈ kö 'bluu‑ 'ö "sɛkɛ 'yaa‑ ‑bha 'wo‑ ‑bhö ‑troo 'ö‑ ‑ta 'wo‑ ‑dhɛ 'Pakö bha, ‑a yi ꞊ya 'to klöö‑,
1 Estava, pois, perto a festa dos pães ázimos, chamada a páscoa.
2 kö 'mɛ 'wo ‑kë "saabhomɛ ‑nu ‑gɔmɛ ‑nu 'ka, waa‑ 'tɔnggɔmɛ ‑wa "slë mɔɔ‑ sië kö 'wo Yesu 'kun, "kɛɛ kö ‑wo "suʋ̈ sië "sɛgümɛ ‑nu ‑gɔ.
2 E os principais dos sacerdotes, e os escribas, andavam procurando como o matariam; porque temiam o povo.
3 "Kɛɛ 'sa Sɔtraan ‑yö ‑da Yesu ‑bha ꞊klang ‑nu ‑kaɔng do ga ꞊plɛ bha‑ mɛ 'dhɛ 'wo‑ ‑dhɛ Zuda Isikadhiɔtö bha‑ ‑gɔ 'gü "tʋ̈ng ꞊dede bha ꞊në‑ 'gü.
3 Entrou, porém, Satanás em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, o qual era do número dos doze.
4 'Yö ‑ziö 'ö dho ö ‑gɔ dun "saabhomɛ ‑nu ‑gɔmɛ ‑nu waa‑ Atanna ‑bha 'kɔ ‑gɔdhiʋ̈mɛ ‑nu ‑gɔmɛ ‑nu 'ka kö ‑kɔ 'ö dho Yesu "dhiʋ̈ dɔ‑ 'ka‑ ‑nu ‑dhɛ kö ‑wa ‑ya 'kwëë‑ kë.
4 E foi, e falou com os principais dos sacerdotes, e com os capitães, de como lho entregaria;
5 ꞊Dhɛ 'ö dho 'ö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ 'yö‑ 'gü ‑wɔn ‑yö ‑dhi ‑nu ‑dhɛ ꞊dedewo, 'yö 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ ꞊yaa‑ yö ‑zë kë "dhʋ̈, ‑wo ‑dho ‑a gba 'wëë‑ 'ka.
5 Os quais se alegraram, e convieram em lhe dar dinheiro.
6 ꞊Dhɛ 'ö bo ‑wɩ 'wɔn bha‑ ‑bha ‑sü 'ka, 'yö ‑ya ‑a "slë mɔɔ‑ ‑sü ‑bha kö 'ö Yesu ꞊gbaɔ‑ ‑nu ‑gɔ mɛ ꞊gban tii' 'ka.
6 E ele concordou; e buscava oportunidade para lho entregar sem alvoroço.
7 ‑Wo ‑to 'wɔn bha‑ ‑bha "dhʋ̈, 'yö yi 'wo ‑tuʋ̈ ‑pë 'wo‑ zë troo bha‑ ‑ta bha‑ zë‑ 'ka bha 'ö ꞊loo.
7 Chegou, porém, o dia dos ázimos, em que importava sacrificar a páscoa.
8 'Yö Yesu ‑yö Piɛdhö waa‑ Zan ‑a ‑nu bɔ, 'yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «‑Ka 'dho kwa ‑bha Pakö ‑pë ‑kpa kö 'kwa‑ ‑bhö!»
8 E mandou a Pedro e a João, dizendo: Ide, preparai-nos a páscoa, para que a comamos.
9 'Yö 'mɛ 'wo bha 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ: «‑Yö i "piʋ̈ ꞊dhɛ 'yi‑ ‑kpa 'mɛ?»
9 E eles lhe perguntaram: Onde queres que a preparemos?
10 'Yö‑ pö: «‑Ka ‑dhɛ ‑ga, ꞊ya kë ꞊dhɛ 'ka 'dho 'ka ‑da Zedhizadhɛmö 'plöö, ka ‑dho ‑kpan mɛ do 'bha ‑bha kö "yipë ‑ya ‑gɔ, 'ka‑ yö ‑ka ziö‑ ꞊keng‑ kö kɛng‑ ‑nu 'ka 'dho, 'kɔ 'ö yaa‑ ‑da 'gü bha kö 'ka ‑da ꞊keng‑ mü.
10 E ele lhes disse: Eis que, quando entrardes na cidade, encontrareis um homem, levando um cântaro de água; segui-o até à casa em que ele entrar.
11 ꞊Ya kë ꞊dhɛ 'ka ‑da 'kɔɔdhö mü kö 'ka‑ pö‑ 'kɔ dë ‑dhɛ: «'Kɔ dë, yi Dëmɛ ‑ya ‑pö ‑dhɛ 'ö waa‑ ö ‑bha ꞊klang ‑nu 'wo dho 'Pakö ‑pë ‑bhö ‑bha 'i‑ ‑dhɛ ‑zɔn yi ‑dhɛ.»
11 E direis ao pai de família da casa: O Mestre te diz: Onde está o aposento em que hei de comer a páscoa com os meus discípulos?
12 'Ka‑ pö‑ ‑dhɛ "dhʋ̈ ‑yö ‑dho 'kɔdhi ‑mɔɔbhasü 'ö‑ 'gü ‑dhɛ 'dhö ‑pë kë ‑sü 'ka, 'ö ‑yatapë ꞊gban 'dhö mü, ‑a ‑dhɛ ‑zɔn ka ‑dhɛ 'kɔ ‑ta "dhʋ̈ng 'gü. ‑Dhɛ 'ka dho kwaa‑ Pakö ‑pë ‑kpa ‑bha 'yö bha.»
12 Então ele vos mostrará um grande cenáculo mobilado; aí fazei preparativos.
13 'Yö 'mɛ 'wo bha 'wo dho, 'yö ‑kɔ do 'ö Yesu ‑ya pö‑ 'ka bha 'yö ‑kë 'pö‑ ‑kɔ ‑bha "kpʋ̈üdhö, 'yö 'wo Pakö pë ‑kpa mü.
13 E, indo eles, acharam como lhes havia sido dito; e prepararam a páscoa.
14 ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa wo bo pë bha‑ ‑kpa ‑sü 'ka 'ö‑ ‑bhö "tʋ̈ng ꞊ya ꞊loo, 'yö Yesu waa‑ ö ‑bha bɔmɛ ‑nu 'wo ‑ya pëpë "dhiʋ̈.
14 E, chegada a hora, pôs-se à mesa, e com ele os doze apóstolos.
15 'Yö‑ pö ö ‑bha ꞊klang ‑nu ‑dhɛ: «Pakö ‑pë 'dhɛ 'kwa‑ ‑bhö sië ya ‑a 'gü ‑wɔn ‑yö ‑dhi n ‑dhɛ ꞊dedewo, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ ‑yö ‑gun n "piʋ̈ ꞊dhɛ‑ do 'dhɛ 'kö ya 'kwa‑ ‑bhö kwa "kwëë gbonggbongdhö kö 'a gun ‑na saan".
15 E disse-lhes: Desejei muito comer convosco esta páscoa, antes que padeça;
16 ‑A pö 'a‑ wo "dhʋ̈ bha‑ 'klɔɔ‑ ‑mü ꞊dhɛ 'mii 'dho‑ 'bha ‑bhö "kpʋng ya‑ ꞊taa 'zü 'ö dho 'ö zun‑ 'ka ‑a 'klɔɔ‑ zun zang ‑ta ‑sü ('ö n ga ‑sü 'ka) bha‑ ‑bha, 'ö dho 'ö zun‑ 'ka‑ 'dhɛ 'kwa dho‑ ‑bhö Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ 'gü bha‑ yi ‑bha.
16 Porque vos digo que não a comerei mais até que ela se cumpra no reino de Deus.
17 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈ 'ö ꞊ya ö bo, 'yö ö ‑kɔ ‑da we ‑kɔɔ 'gü, 'yö Atanna nuɛ" bho 'yö‑ pö: «‑Ka we ‑kɔɔ ya‑ 'kun kö 'ka‑ 'gü ‑gblü ka 'ko ‑ta;
17 E, tomando o cálice, e havendo dado graças, disse: Tomai-o, e reparti-o entre vós;
18 ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ a‑ ‑pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ ‑drɔɔ ga "yi 'ö ya 'mii 'dho‑ mü 'zü tongtongdhö 'ö dho 'ö zun‑ 'ka Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ nu ‑yi ‑bha.»
18 Porque vos digo que já não beberei do fruto da vide, até que venha o reino de Deus.
19 ꞊Dhɛ 'ö ö bo‑ pö "dhʋ̈ ‑sü 'ka, 'yö ö ‑kɔ ‑da 'bluu‑ 'gü, 'yö Atanna nuɛ" bho. ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya ö bo, 'yö‑ "kplü "kplü bho 'yö‑ 'gü ‑gblü ‑a ‑nu ‑ta 'yö‑ pö: «‑Ka ‑dhɛ ‑ga, n kwi 'a‑ nu ka ‑wɔn 'gü bha‑ "blɛɛn‑ ꞊nɛ, ['ka kë ‑kaa ‑bhö ꞊sië kö ka ‑zʋ ‑yö ‑bö n ‑wɔn ‑ta ‑kpɛawo.»
19 E, tomando o pão, e havendo dado graças, partiu-o, e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que por vós é dado; fazei isto em memória de mim.
20 ꞊Dhɛ 'wo wo bo pë ‑bhö ‑sü 'ka, 'yö wekɔɔ sü 'zü ‑kɔ do bha‑ 'gü, 'yö‑ nu‑ ‑nu ‑dhɛ 'yö‑ pö: «N ꞊yɔɔn 'ö woo‑ ꞊wɛnng kö ‑yö kë ‑mlɛɛ ‑dee 'ö maa ‑da n Dë Atanna waa‑ mɛ "bhɩɩ‑ ‑nu ‑a ‑nu ꞊zinng 'gü ‑a ‑gɛn 'ka bha‑ "blɛɛn‑ ꞊nɛ].
20 Semelhantemente, tomou o cálice, depois da ceia, dizendo: Este cálice é o novo testamento no meu sangue, que é derramado por vós.
21 "Kɛɛ 'sa 'mɛ 'ö dho n ‑da pë ꞊kwɛɛ‑ "dhʋ̈ bha, yɛng ꞊në yi ‑kɔ 'dhö pëfië do 'gü ya!»
21 Mas eis que a mão do que me trai está comigo à mesa.
22 "Kɛɛ a‑ ‑pö ka ‑dhɛ tɛan‑ ꞊dede 'ka ꞊dhɛ mang Mɛgbömɛ ga 'ö maa‑ wo ya 'a‑ wo "dhʋ̈ kö 'wɔn 'ö Atanna ꞊yaa‑ ‑bɛn zë 'nu ꞊ya bo bha ‑ya yö ꞊në‑ 'gü ‑wɔn kë, "kɛɛ 'mɛ 'kö dho 'wɔn bha‑ ‑gbɔ dɔ ö ‑dɩ ꞊gbin‑ ꞊në‑ ‑mɛ ‑bha 'dhö ‑wëësü!
22 E, na verdade, o Filho do homem vai segundo o que está determinado; mas ai daquele homem por quem é traído!
23 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö‑ ‑bha ꞊klang ‑nu 'wo ‑ya wo 'ko ‑nu dhɛɛ" 'kpɔ ‑sü ‑bha kö 'mɛ 'ö dho 'wɔn bha‑ kë 'wo‑ dɔ.
23 E começaram a perguntar entre si qual deles seria o que havia de fazer isto.
24 ‑Wo ‑to ‑dhɛ do bha‑ 'gü, 'yö Yesu ‑bha ꞊klang ‑nu bha 'wo ‑ya wo 'ko zaɔ‑ ‑sü ‑bha ‑duɛ 'kpiidhɛ ‑wɔn 'gü,
24 E houve também entre eles contenda, sobre qual deles parecia ser o maior.
25 'yö‑ ‑yɔ bɔ‑ ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö: «‑Gblüdë ‑nu 'wo "kpʋng ꞊taa ‑a ‑nu ‑kɔ ‑yö ‑mɔɔ woo‑ "sɛgümɛ ‑nu ‑bha, 'ö 'wɔn 'ö ‑dhi ‑nu ‑dhɛ 'wo‑ ‑wɔ ‑nu ‑ta, "kɛɛ 'ö ꞊wa 'go mü 'wo‑ pö wo ‑gɔmɛ ‑nu këwɔn ‑yö ‑së.
25 E ele lhes disse: Os reis dos gentios dominam sobre eles, e os que têm autoridade sobre eles são chamados benfeitores.
26 "Kɛɛ ka ‑zë ka ‑bha 'ya 'dho kë "dhʋ̈. Ka ‑zë 'mɛ 'ö‑ ‑duɛ dho kë 'kpii‑ ka kpö 'gü, ‑a ‑dhɛa ‑bha ꞊dhɛ yö ꞊në ‑yö kë ꞊dhɛ mɛ ꞊gban ka ‑da ꞊wlöö 'dhö, kö mɛ 'ö ka ‑gɔdhiʋ̈ ꞊në ‑yö kë ꞊dhɛ ka "dhiʋ̈ ‑ziöwomɛ 'dhö.
26 Mas não sereis vós assim; antes o maior entre vós seja como o menor; e quem governa como quem serve.
27 "Ɛɛn mɛ ꞊plɛ ꞊wa kë kö mɛ do ‑yö kë pë ‑bhö ‑dhɛ 'gü, kö mɛ do ‑ya "dhiʋ̈ ‑ziö wo kö mɛ ꞊plɛ 'wo bha 'dee 'kpii‑? Kö 'mɛ 'wo‑ "dhiʋ̈ ‑ziö wo sië bha 'yaa ‑mü ‑ee? "Kɛɛ ‑kaa ‑ga 'ö ma ‑zë 'ma kë ka kpö 'gü ꞊dhɛ ka "dhiʋ̈ ‑ziöwomɛ 'dhö bha.
27 Pois qual é maior: quem está à mesa, ou quem serve? Porventura não é quem está à mesa? Eu, porém, entre vós sou como aquele que serve.
28 Ka ‑zë ka ꞊në 'ka 'to n ꞊keng‑ 'ö 'kwa ‑ziö 'wɔn "gbɩɩ‑ "pɛpɛ 'ö ‑wɔ n ‑ta ‑a ꞊gban 'gü.
28 E vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Yö ꞊në ‑wɔn 'gü, 'yö 'a ‑gblüdëdhɛ nu ‑sü 'ka ka ‑dhɛ ꞊dhɛ ‑kɔ do 'ö n Dë ‑ya nu‑ 'ka n ‑dhɛ ‑a 'dhö.
29 E eu vos destino o reino, como meu Pai mo destinou,
30 Kë "dhʋ̈ kö kwɛng‑ ‑nu 'kwa ‑kɔ ‑da pëfië do 'gü ma ‑gblüdëdhɛ ‑ya ‑bha ‑yi 'ka, kö 'ka ‑ya 'pö ‑blüdëdhɛ ‑gbloo ‑nu 'gü kö 'ka Izraɛdhö "sɛgɔ ‑kaɔng do ga ꞊plɛ bha‑ 'mɛ 'ö 'dhö ‑a ‑duɛ ‑zɔn.»
30 Para que comais e bebais à minha mesa no meu reino, e vos assenteis sobre tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya ö bo‑ ‑pö "dhʋ̈ ‑sü 'ka, 'yö‑ pö Piɛdhö ‑dhɛ: «Piɛdhö, Sɔtraan ꞊ya ka ‑gbadhɛ Atanna ‑gɔ kö 'ö ka ‑piö ꞊dhɛ ‑kɔ 'wo ‑mlü ‑piö 'ka 'ö‑ ꞊flee ‑yö go‑ 'gü bha‑ 'dhö,
31 Disse também o Senhor: Simão, Simão, eis que Satanás vos pediu para vos cirandar como trigo;
32 "kɛɛ 'ma bhɛa" Atanna ‑dhɛ i ‑wɔn 'gü kö i ‑bha 'dhang ‑bho n "dhiʋ̈ ‑sü 'bha 'ya 'dho "kan‑ ‑ta 'ö 'i ‑kan n ‑bha. 'Bha i ‑dɩ ꞊slɔɔ yi 'ö‑ 'ka kö i zuë" ꞊ya 'waanu, bhii ‑dɩ 'pö 'i i dheebhang ‑nu 'ö kɛng‑ ‑nu 'ka bɔ n 'ka bha‑ ‑nu ‑zʋ ‑gban.»
32 Mas eu roguei por ti, para que a tua fé não desfaleça; e tu, quando te converteres, confirma teus irmãos.
33 'Yö Piɛdhö ꞊ya ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «N Dëmɛ, ‑a "sɩ 'yaa n ‑dhɛ kö 'a "kan i ‑bha. 'Kö ꞊ya kë ga ‑zian 'ka kwa ‑dho ‑a wo kwa "kwëë, ꞊ya kë 'zü dha ‑sü 'ka kwa ‑dho ‑a wo kwa "kwëë.»
33 E ele lhe disse: Senhor, estou pronto a ir contigo até à prisão e à morte.
34 'Yö Yesu ‑ya pö‑ ‑dhɛ: «Piɛdhö, a‑ ‑pö i ‑dhɛ ꞊dhɛ "sanni ‑tɔgɔn ‑yö "wɩ gbeng 'ö ꞊dɛɛ 'gü, kö 'bha bo n 'ka ꞊dhɛ pë ‑yaaga 'dhö.»
34 Mas ele disse: Digo-te, Pedro, que não cantará hoje o galo antes que três vezes negues que me conheces.
35 ꞊Dhɛ 'ö go mü 'yö‑ ‑nu dhɛɛ" kpɔ 'ö‑ pö: «Ka bɔ 'a‑ wo "tʋ̈ng 'bha 'gü, 'ö 'a‑ pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ 'ka‑ pö kaa 'dho 'ka 'dho ꞊kwɛɛsügüpë waa‑ 'wëë‑ ‑nu, 'waa ‑sabha ‑nu 'bha 'sü bha, ꞊dhɛ 'ö 'ka dho pë 'bha ‑kpla ‑yö kë ka ‑kun ‑ee?» 'Yö 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ: «'Aa bhoo, pë 'bha ‑kpla 'yii yi 'kun.»
35 E disse-lhes: Quando vos mandei sem bolsa, alforje, ou alparcas, faltou-vos porventura alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 'Yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «'Ka‑ pö 'ka 'dho ꞊taamasü ya‑ 'gü, 'mɛ 'ö‑ ‑bha 'wëëga 'dhö‑ ‑gɔ ‑yö ö ‑bha pë 'sü, ꞊kwɛɛsügüpë 'dhö 'mɛ 'ö‑ ‑gɔ ‑ya 'sü, kö 'mɛ 'ö ‑siangga 'yaa‑ ‑gɔ, ‑yö ö ‑bha ‑sɔ "dhɔɔ dɔ kö ‑ya 'dhɔ;
36 Disse-lhes pois: Mas agora, aquele que tiver bolsa, tome-a, como também o alforje; e, o que não tem espada, venda a sua capa e compre-a;
37 ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ ‑a ‑dhɛa ‑bha ꞊dhɛ 'pë 'ö ‑bɛn zë ‑sü 'ka Atanna ‑bha 'sëëdhɛ 'gü n ‑bu 'gü bha, ‑a 'gü ‑wɔn ‑yö kë ꞊dhɛ:
37 Porquanto vos digo que importa que em mim se cumpra aquilo que está escrito: E com os malfeitores foi contado. Porque o que está escrito de mim terá cumprimento.
38 'Yö 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ: «Yi Dëmɛ, ‑siangga ꞊plɛ ꞊nɛ!» 'Yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «‑A 'dhɛ bha ‑yö 'to "dhʋ̈, ꞊ya ꞊mɔɔ.» (‑A pö 'ö‑ wo "dhʋ̈ bha‑ 'klɔɔ‑ ‑mü ꞊dhɛ 'pë 'ö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ bha 'wii‑ 'gü ma ö 'klɔɔ‑ 'ka.)
38 E eles disseram: Senhor, eis aqui duas espadas. E ele lhes disse: Basta.
39 Yesu ‑gun 'dho sië Odhivie ‑tɔn ꞊gbin‑ zii 'kpa 'ö ꞊bhɛa Atanna ‑dhɛ mü, 'ö ꞊ya gun ꞊ya kë‑ 'tuʋ̈‑ 'ka. ꞊Dhɛ 'ö go 'kɔ bha‑ 'gü 'ö zun "kpɛnng, ‑yö ‑ziö do 'ö ö wë dɔ Odhivie ‑tɔn ꞊gbin‑, 'yö‑ ‑bha ꞊klang ‑nu ‑dɩ 'pö 'wo ‑ziö ꞊keng‑.
39 E, saindo, foi, como costumava, para o Monte das Oliveiras; e também os seus discípulos o seguiram.
40 ꞊Dhɛ 'wo dho 'wo ꞊loo mü, 'yö‑ pö ö ‑bha ꞊klang ‑nu ‑dhɛ: «‑Ka bhɛa" Atanna ‑dhɛ kö 'ka 'dho ‑da Sɔtraan ‑gɔ döng 'gü!»
40 E quando chegou àquele lugar, disse-lhes: Orai, para que não entreis em tentação.
41 'Yö yö ‑zë 'ö bhɔ 'në 'bha wo‑ ‑nu ‑dhɛ taa‑ 'bleng ‑bleng 'yö zun ö kpiö 'gü, 'yö zun ‑bhɛa Atanna ‑dhɛ ‑sü ‑bha 'ö‑ pö:
41 E apartou-se deles cerca de um tiro de pedra; e, pondo-se de joelhos, orava,
42 «N Dë Atanna, ꞊ya kë ꞊dhɛ ꞊ya ga i 'gü kö 'wɔn "gbɩɩ‑ 'ö maa‑ "yi mü ya 'i n dha‑ ‑gɔ, ‑yö ‑dho ‑dhi n ‑dhɛ, "kɛɛ yö ꞊në‑ ꞊gban 'gü, 'yaa n "piʋ̈ ꞊dhɛ ‑yö 'to ma ‑zë n ‑bha ‑bha, ‑yö n "piʋ̈ ꞊dhɛ bhi ꞊në i dhɔɔbhaa ‑yö kë.»
42 Dizendo: Pai, se queres, passa de mim este cálice; todavia não se faça a minha vontade, mas a tua.
43 [‑Yö ‑to mü 'yö Atanna ‑bha "kië do ‑yö go dhang‑ 'gü 'yö nu 'yö faan ‑sɛa ‑da 'gü.
43 E apareceu-lhe um anjo do céu, que o fortalecia.
44 ꞊Dhɛ 'kö 'ö‑ ‑ga ꞊dhɛ ga ‑zii ꞊ya kpa ö ‑ta, 'yö zun ‑bhɛa Atanna ‑dhɛ ‑sü ‑bha ö ‑sɔbhɛɛ ꞊dede 'ka, 'ö dɔ mü kö 'fëyi 'ö bhɔ sië‑ ‑bha 'ö ꞊loo "sia‑ bha, ꞊ya kë ꞊dhɛ ꞊yɔɔn kpö kpö ꞊në‑ 'dhö.]
44 E, posto em agonia, orava mais intensamente. E o seu suor tornou-se como grandes gotas de sangue, que corriam até ao chão.
45 ꞊Dhɛ 'ö ö bo, 'yö ꞊wlü 'ö dho ö ‑bha ꞊klang ‑nu ‑dhɛ 'gü, 'ö dho ‑yö ‑kpan ‑a ‑nu ‑bha kö ‑a ‑nu ꞊gban ꞊wa yi zë kplɔɔngdhö ‑wëë 'ö bɔ sië‑ ‑nu ‑ta bha‑ ‑wɔn 'gü.
45 E, levantando-se da oração, veio para os seus discípulos, e achou-os dormindo de tristeza.
46 'Yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «Yi ‑zian ꞊në 'ka‑ zë sië ‑wa! A‑ ‑pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ 'ka "wlü kö 'ka bhɛa" kö Sɔtraan 'ya 'dho "kpënng‑ kë ka ‑gɔ 'ö 'ka ‑da Atanna "dhiʋ̈!»
46 E disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos, e orai, para que não entreis em tentação.
47 ‑Yö ‑to dhiang bha‑ zë ‑dhɛ 'gü, 'yö mɛ kpö ‑yö ‑wo kö‑ ‑bha ꞊klang ‑nu ‑kaɔng do ga ꞊plɛ bha‑ mɛ 'dhɛ 'wo‑ Zuda ‑kë bha ‑ya ‑nu ‑dhɛ "dhiʋ̈. ꞊Dhɛ 'wo nu, 'yö ꞊yɔɔn Yesu "sɔɔ 'yö ꞊loo‑ ‑bha.
47 E, estando ele ainda a falar, surgiu uma multidão; e um dos doze, que se chamava Judas, ia adiante dela, e chegou-se a Jesus para o beijar.
48 'Yö Yesu ‑ya pö‑ ‑dhɛ: «Zuda, 'wɔn 'ö i 'gü 'yö bha ‑ee? I mang Mɛgbömɛ n "dhiʋ̈ ‑dɔ ‑loo n ‑bha ‑sü ꞊në‑ 'ka ‑ee?»
48 E Jesus lhe disse: Judas, com um beijo trais o Filho do homem?
49 ꞊Dhɛ 'mɛ 'wo gun Yesu ꞊keng‑ bha‑ ‑nu "yan 'dhö ‑da 'wɔn bha‑ ‑dhɛ 'gü, 'yö 'wo‑ dhɛɛ" kpɔ 'wo‑ pö: «Yi Dëmɛ, ‑yö mü ꞊dhɛ, 'yi 'mɛ 'wo‑ ya‑ ‑nu 'yën ‑siang 'ka ‑ee?»
49 E, vendo os que estavam com ele o que ia suceder, disseram-lhe: Senhor, feriremos à espada?
50 ‑A ‑pö "dhʋ̈ ‑sü ꞊në "gbɩɩ‑ kö‑ mɛ do ꞊ya ‑siang bɔ ö ‑ta kö ꞊ya "saabhomɛ 'kpii‑ ‑bha gwëëmi zë‑ 'ka‑ ‑kɔ ‑së 'gü "tʋ kpö ‑bha kö ꞊yaa‑ bho mü.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, e cortou-lhe a orelha direita.
51 "Kɛɛ 'yö Yesu ‑ya pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «꞊Ya ꞊mɔɔ! ‑Kaa 'to "dhʋ̈.»
51 E, respondendo Jesus, disse: Deixai-os; basta. E, tocando-lhe a orelha, o curou.
52 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya kë "dhʋ̈, 'yö Yesu ‑ya pö "saabhomɛ ‑gɔmɛ ‑nu waa‑ Atanna ‑bha 'kɔ ‑maakëmɛ ‑nu ‑gɔmɛ ‑nu waa‑ ‑kwɛagbö ‑nu 'wo nu bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «Nu 'ka‑ wo n 'kun ‑dhɛ 'gü ꞊dhɛ mɛ‑ nu mɛzëmɛ 'kun, 'ö 'ka nu "dhü ‑nu waa‑ ‑siang ‑nu 'ka ya‑ ‑gɛn ‑mü ‑më 'ka?
52 E disse Jesus aos principais dos sacerdotes, e capitães do templo, e anciãos, que tinham ido contra ele: Saístes, como a um salteador, com espadas e varapaus?
53 "Kɛɛ kö yi ꞊gban "pɛpɛ 'ka, kwɛng‑ ‑nu kwa ‑gun Atanna ‑dhɔkëgükɔ 'gü ‑dhɛ do 'gü, 'yö 'kii n 'kun ‑a "tʋ̈ng bha‑ 'gü, "kɛɛ a‑ 'wɔn ‑dɔ ꞊dhɛ ka ‑bha "tʋ̈ng ꞊në ꞊loo bha, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ Sɔtraan 'ö ‑dhɛtiidhɛ ‑gɔmɛ 'ka bha, ‑a ‑kɔ ‑mɔɔ n ‑bha "tʋ̈ng 'ö Atanna ‑ya ‑ya ꞊në ꞊loo bha.
53 Tenho estado todos os dias convosco no templo, e não estendestes as mãos contra mim, mas esta é a vossa hora e o poder das trevas.
54 ꞊Dhɛ 'wo Yesu kun, 'yö 'wo dho‑ 'ka "saabhomɛ ‑nu ‑gɔmɛ 'kpii‑ ‑gɔ "kwɛandhö kö Piɛdhö ‑ya ꞊keng‑ "kɛɛ kö ‑ya 'ka ꞊gblɛɛn.
54 Então, prendendo-o, o levaram, e o puseram em casa do sumo sacerdote. E Pedro seguia-o de longe.
55 ꞊Dhɛ 'wo dho 'wo ꞊loo "kwɛandhɛ bha‑ 'gü, 'yö 'wo pɛng ‑ya 'dhuëng ‑ta "kpɛnngdhö mü, 'yö 'wo ‑ya ‑bha. 'Yö Piɛdhö dho‑ ‑nu kpö 'gü mü 'yö 'yaanu.
55 E, havendo-se acendido fogo no meio do pátio, estando todos sentados, assentou-se Pedro entre eles.
56 ‑Wo ‑ya ‑zlëëdhö, 'yö gwëëdhe do 'bha bha 'ö Piɛdhö yö kö ‑yö ‑ya sië pɛng 'bhü "dhiʋ̈, 'yö ö "yan ‑gban 'gü zuudhö 'ö‑ pö: «'Mɛ 'ö ya ‑yö ‑gun 'mɛ 'wo‑ kun bha‑ ꞊keng‑ "dhɛ!»
56 E como certa criada, vendo-o estar assentado ao fogo, pusesse os olhos nele, disse: Este também estava com ele.
57 "Kɛɛ 'yö Piɛdhö ‑ya ꞊zaɔ‑ 'ö‑ pö: «'Maa 'mɛ bha‑ dɔ ‑wa, dhebhɔnë!»
57 Porém, ele negou-o, dizendo: Mulher, não o conheço.
58 ꞊Dhɛ 'ö‑ ‑dhɛ 'në bha ꞊ya ꞊gwëë, 'yö mɛ "wɛɛ 'bha ‑ya yö 'zü 'yö‑ pö‑ ‑dhɛ: «'Mɛ 'wo bha‑ mɛ do ‑mü i 'ka "dhɛ!» 'Yö Piɛdhö ‑ya pö: «'Aa, 'maa ‑mü ‑wa, gɔɔn‑ ‑së!»
58 E, um pouco depois, vendo-o outro, disse: Tu és também deles. Mas Pedro disse: Homem, não sou.
59 ꞊Dhɛ 'ö "tʋ̈ng 'bha ꞊ya ziö 'zü, 'yö mɛ do 'bha ‑yö ꞊nëng 'gü 'zü 'ö‑ pö: «'Mɛ 'ö ya ‑yö ‑gun 'mɛ bha‑ ꞊keng‑ tɛan‑ ꞊dede 'ka, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ Gadhidhe mi ‑mü, (mɛ ‑ya ‑dhɛ ‑yö ‑a "dhi ‑wʋ ‑bha).»
59 E, passada quase uma hora, um outro afirmava, dizendo: Também este verdadeiramente estava com ele, pois também é galileu.
60 'Yö Piɛdhö ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «Dhiang ‑zian 'i‑ zë sië bha n "tʋ 'yaa‑ ‑bha.» Piɛdhö ‑to dhiang bha‑ zë ‑dhɛ 'gü ‑dhɛ do bha‑ 'gü 'yö ‑tɔgɔn ‑yö ‑wɩ.
60 E Pedro disse: Homem, não sei o que dizes. E logo, estando ele ainda a falar, cantou o galo.
61 'Yö kwa Dëmɛ ‑yö ꞊slëë ö 'gü 'yö‑ ‑ga. 'Yö Piɛdhö ‑zʋ ‑yö ‑bö 'pö dhiang 'ö‑ zë‑ ‑dhɛ ‑blɛɛsü, 'ö‑ pö ꞊dhɛ "sanni ‑tɔgɔn ‑yö "wɩ, kö ꞊ya bo ö 'ka ꞊dhɛ pë ‑yaaga 'dhö bha‑ ‑ta.
61 E, virando-se o Senhor, olhou para Pedro, e Pedro lembrou-se da palavra do Senhor, como lhe havia dito: Antes que o galo cante hoje, me negarás três vezes.
62 'Yö zun "kpɛnng, 'yö zun "gbʋ bɔ ‑sü ‑bha ‑wëëwëësü 'ka.
62 E, saindo Pedro para fora, chorou amargamente.
63 "Tʋ̈ng 'ö kë sië‑ 'ka "dhʋ̈ bha kö 'mɛ 'kö‑ ‑nu ‑kɔ 'dhö gun Yesu ‑bha bha ‑wa ‑ma ꞊në wo sië 'ö 'wo ꞊wɛɛ dɔ‑ ‑bha.
63 E os homens que detinham Jesus zombavam dele, ferindo-o.
64 'Ö 'wo pë ‑kplü ‑a "yan "dhiʋ̈, ('wo‑ ‑ma) 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ: «De ꞊në i ‑ma bha? ‑Bhö ‑a ‑mɛ 'tɔ pö, Atanna ‑wʋdhiʋ̈loomɛ!»
64 E, vendando-lhe os olhos, feriam-no no rosto, e perguntavam-lhe, dizendo: Profetiza, quem é que te feriu?
65 'Ö 'wo "si ꞊gban ‑si ꞊gban suu bho‑ ‑gɔ.
65 E outras muitas coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 ꞊Dhɛ 'ö ‑dhɛ ꞊ya ꞊kpaɔ, 'yö Zuifö ‑nu ‑bha ‑kwɛagbö ‑nu oo, "saabhomɛ ‑nu ‑gɔmɛ ‑nu waa‑ 'tɔnggɔmɛ ‑nu 'wo bho 'ko ‑ta, 'yö 'wo mɛ bɔ kö ‑wo nu Yesu 'ka wo ‑kuu "dhiʋ̈.
66 E logo que foi dia ajuntaram-se os anciãos do povo, e os principais dos sacerdotes e os escribas, e o conduziram ao seu concílio, e lhe perguntaram:
67 ꞊Dhɛ 'wo nu‑ 'ka, 'yö 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ: «꞊Ya kë ꞊dhɛ 'ö bhi ꞊në 'i Atanna ‑bha ‑Yamɛ bha‑ 'ka ꞊dedewo tɛan‑ 'ka, ‑bhö ‑a pö yi ‑dhɛ!»
67 És tu o Cristo? Dize-no-lo. Ele replicou: Se vo-lo disser, não o crereis;
68 'ma ka dhɛɛ" ‑zian 'kpɔ, 'kii 'dho‑ ‑yɔ bɔ,
68 E também, se vos perguntar, não me respondereis, nem me soltareis.
69 "kɛɛ 'wɔn 'ö tɛanwɔn 'ka yö ‑mü ꞊dhɛ ꞊ya 'go ꞊dɛɛ 'gü, mang Mɛgbömɛ, n ‑yɛa ꞊në dho kë n Dë Atanna 'ö‑ 'gü 'dhö "gbɩɩ‑ bha‑ ‑kɔ ‑së 'gü dhang‑ 'gü.»
69 Desde agora o Filho do homem se assentará à direita do poder de Deus.
70 'Yö‑ ‑nu ꞊gban "pɛpɛ 'wo‑ pö: «'Bha‑ pö "dhʋ̈ kö i‑ ‑pö ꞊dhɛ? Atanna Gbö ‑mü i 'ka ‑ee?» 'Yö‑ pö: «꞊Iin, yö ꞊në 'ka‑ pö bha, Atanna Gbö ‑mü n 'ka.»
70 E disseram todos: Logo, és tu o Filho de Deus? E ele lhes disse: Vós dizeis que eu sou.
71 ꞊Dhɛ 'kö 'wo‑ ma "dhʋ̈ bhoo 'yö 'wo‑ pö: «‑Më ‑wɔn ꞊në ka "piʋ̈ ꞊dhɛ ‑ya pö ka ‑dhɛ 'zü‑ 'dhɛ 'kö bha‑ zian 'gü, "kɛɛ kö yöö ꞊dede ‑a "dhi ꞊yaa‑ pö kö 'kwa‑ ma?»
71 Então disseram: De que mais testemunho necessitamos? pois nós mesmos o ouvimos da sua boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.