Lucas 14

NAƆ ‑SË 'SËËDHƐ (DAF) vs BKJ

Sair da comparação
1 Yi do 'ka 'yö Fadhiziɛn ‑nu ‑gɔmɛ do 'bha ‑yö Yesu ‑dhɛ ö ‑gɔ 'kɔɔdhö kö 'wo pë ‑bhö. ‑Yö ‑kë "dhʋ̈ Zuifö ‑nu ‑bha ꞊glooyi do 'ka. 'Yö dho 'yö ‑da 'kɔɔdhö. Yaa" kë 'wo wo sië bha Fadhiziɛn ‑nu ‑kpɛa 'wo to ‑wo Yesu 'suan‑ ꞊në‑ bho sië.
1 E aconteceu que, entrando ele na casa de um dos principais fariseus para comer pão no dia do shabat, eles o estavam observando.
2 'Wo dho ‑dhɛ ‑ga kö mɛ do 'bha 'ö ‑bhla ‑yua 'dhö‑ 'gü ‑yö dɔ sië‑ wëëdhö.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 'Yö 'tɔnggɔmɛ ‑nu waa‑ Fadhiziɛn ‑nu 'wo gun mü bha‑ ‑nu dhɛɛ" kpɔ 'ö‑ pö: «'Wɔn 'ö ‑gban "yuëdhi ‑nu dha ‑sü ‑bha ꞊glooyi 'ka bha kwa ‑bha 'tɔng‑ ‑ya ‑pö ꞊dhɛ ‑a ‑wɔn 'gü? 'Kwa‑ kë ‑ee "ɛɛn 'kwa 'dho‑ ‑kë ‑ee?»
3 E Jesus, respondendo, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no dia do shabat?
4 'Yö ‑dhɛa ‑yö ga‑ ‑nu ‑ta, 'yö 'wo dɔ dingdhö. ‑Yö ‑to 'gü 'yö Yesu ‑yö ö ‑kɔ pa "yuëdhi bha‑ 'ka 'yö‑ dha, 'yö‑ pö‑ ‑dhɛ ‑yö 'dho.
4 E eles calaram-se. E tomando-o, ele o curou e o deixou ir;
5 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya bo ‑wʋ ‑kpɔ 'mɛ 'ö‑ ‑kë "klʋ̈ʋ̈klʋ̈ bha‑ ‑bha ‑sü 'ka, 'yö‑ pö 'mɛ 'wo to‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «'Mɛ 'ka bha de ‑mü 'ka ka kpö 'gü 'yö‑ ‑bha 'në "ɛɛn ‑a ‑bha ‑du ꞊ya ‑da ‑klɔng 'gü ꞊glooyi 'ka, 'yö 'yii 'dho 'to 'ö‑ bho mü?
5 e perguntou-lhes, dizendo: Qual será de vós que, tendo um jumento ou boi que caindo em um poço, não o retira imediatamente no dia do shabat?
6 ‑An dhɛɛ" 'ö‑ kpɔ "dhʋ̈ bha, ‑a ‑yɔ 'yii ꞊slɔɔ‑ ‑nu ‑gɔ kö ‑wa bɔ.
6 E, novamente, eles não puderam lhe responder acerca dessas coisas.
7 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya kë "dhʋ̈, 'yö "gwënng do ‑da 'mɛ 'wo‑ ‑nu ‑dhɛ ‑dhɔkëdhe ‑ta 'wo gun ‑yɛa ‑blɛɛsü kɔɔ‑ sië bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö:
7 E ele propôs aos convidados uma parábola, reparando como eles escolhiam os principais lugares, dizendo-lhes:
8 «꞊Wa 'mɛ i ‑dhɛ ‑dhɔkëdhe ‑ta, ꞊dhɛ dhe dɔ ‑dhɛ ‑nu 'dhö, 'bha 'dho ‑yɛa ‑blɛɛsü mɔɔ‑, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'kö 'mɛ 'wo ka ‑dhɛ bha‑ mɛ 'bha‑ mü 'ö‑ ꞊bhlëë 'dhö 'kpii‑ 'ö ‑ziö i ‑bha ‑ta 'bhaa‑ dɔ.
8 Quando tu fores convidado por algum homem para as bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado um homem mais honrado do que tu,
9 Kë "dhʋ̈ kö 'mɛ 'ö ka ‑dhɛ bha 'ya 'dho nu 'ö‑ pö i ‑dhɛ: ‹‑Bhö 'go ‑yɛa 'dhɛ bha‑ 'gü kö 'mɛ 'ö ya ‑yö ‑ya mü›. ꞊Ya kë "dhʋ̈ kö ꞊ya kë kpaɔ 'ka ꞊ya "pɛ i ‑bha. Kö i ‑bha ‑go ‑yɛa 'dhɛ bha‑ 'gü ‑sü kö 'i 'dho ‑ya ꞊taama bha‑ 'yiʋ̈‑ yöö i kë.
9 e, vindo o que convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este homem; e então com vergonha, tenhas de tomar um lugar inferior.
10 "Kɛɛ 'mɛ 'ö ꞊wa i ‑dhɛ ‑dhɔkëdhe ‑ta, ‑bhö 'dho kö 'i ‑ya ‑yɛa ‑totaamasü ꞊në‑ 'gü, kë "dhʋ̈ kö 'mɛ 'ö ka ‑dhɛ bha ꞊ya nu kö ‑ya pö i ‑dhɛ: «N "taɔngdë, ‑bhö bɔ "dhiʋ̈!» ꞊Ya kë "dhʋ̈, i ‑gɛngbɔ ‑dho kë "gblʋ̈gblʋ̈ mɛ "pɛpɛ 'wo ‑dhɔkëdhe ‑ta mü bha‑ ‑nu ꞊gban 'gü.»
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no lugar inferior, para que, quando vier o que te convidou, ele possa te dizer: Amigo, sobe para cá. Então, terás honra diante dos que estiverem assentados contigo na mesa.
11 'Yö‑ pö: «‑A pö 'a‑ wo ka ‑dhɛ "dhʋ̈ bha‑ ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'mɛ 'i dho i ‑dɩ 'sü ‑kiandhö i "tɛabɔ ‑nu ‑bha, Atanna ‑dho i ‑da ‑a ‑nu ꞊wlöö, "kɛɛ 'mɛ 'i dho i ‑dɩ ‑da i "tɛabɔ ‑nu ꞊wlöö, ‑yö ‑dho i gba ‑duɛ 'kpii‑ 'ka.»
11 Porque, qualquer que se exaltar a si mesmo, será humilhado, e aquele que se humilhar a si mesmo, será exaltado.
12 ꞊Dhɛ 'ö ö bo‑ ‑pö "dhʋ̈ ‑sü 'ka, 'yö‑ pö 'mɛ 'ö‑ ‑dhɛ 'ö wɛng‑ ‑nu 'wo gun‑ ‑gɔ 'kɔɔdhö bha‑ ‑dhɛ 'ö‑ pö: «N "taɔngdë, ꞊ya kë ꞊dhɛ 'bha‑ pö 'i mɛ ‑nu ‑dhɔkë, "ɛɛn 'bha‑ pö 'i ‑dhɔkëdhe kë, 'bha 'dho i "taɔngdë ‑nu oo, i dheebhang ‑nu oo, i 'kɛ‑ ‑nu "ɛɛn i ‑yayɔɔ ‑nu 'wo ꞊naɔmɛ 'ka ‑a ‑nu ‑dhɛ ‑dhɔkëdhe ‑ta, kë "dhʋ̈ kö 'wa 'dho i ‑dhɛ 'pö 'ö 'wo 'wɔn 'i‑ ‑kë bha‑ ‑gɔyɔɔ dɔ i ‑gɔ.
12 E ele disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem os teus vizinhos ricos, para que não aconteça que eles também te tornem a convidar, e te seja recompensado.
13 "Kɛɛ 'bha‑ pö bhii ‑dhɔkëdhe kë, ‑bhö ‑wëëmɛ ‑nu waa‑ ꞊niɔɔmɛ ‑nu, "ta ‑sü 'bebedhö ‑mɛ ‑nu waa‑ "yanwlümɛ ‑nu ꞊në‑ ‑nu ‑dhɛ.
13 Mas, quando tu deres um banquete, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos;
14 'Bha‑ kë "dhʋ̈, i zuë" ꞊nii ‑dho ‑da, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'mɛ 'wo bha 'waa ꞊mɔɔ‑ ‑bha kö ‑wa ‑gɔyɔɔ dɔ i ‑dhɛ, ꞊ya 'go mü 'zü, Atanna ‑dho ‑a ‑gɔyɔɔ dɔ i ‑dhɛ, 'mɛ 'wo 'dhang bho‑ "dhiʋ̈ ‑a ‑nu ‑bö ‑yi 'ka.
14 e tu serás abençoado; porque eles não podem te recompensar; pois tu serás recompensado na ressurreição dos justos.
15 ꞊Dhɛ 'ö 'mɛ 'ö wɛng‑ ‑nu ‑a ‑nu ‑kɔ ‑yö gun 'tɛa‑ do 'gü bha 'wo 'wɔn bha‑ ma, 'yö‑ mɛ do ‑ya pö Yesu ‑dhɛ: «꞊Ya kë "dhʋ̈ yö ‑zë 'gü 'sa kö 'mɛ 'ö dho pë ‑bhö Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛkëdhɛ 'gü kö‑ ‑mɛ ‑bha ‑së "dhɛ!»
15 E, ao ouvir estas coisas, um dos que estavam assentados com ele à mesa, disse-lhe: Abençoado é o que comer pão no reino de Deus.
16 'Yö‑ ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «‑Bhö ‑dhɛ ‑ga zɔɔ, yi do 'ka 'yö mɛ do 'bha ‑yö ‑dhɔkëdhe 'kpii‑ do ‑kë, 'yö mɛ 'gbɛ ‑dhɛ.
16 Então, ele lhe disse: Certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos;
17 ꞊Dhɛ 'ö pë ‑bhö "tʋ̈ng ꞊ya ꞊loo, 'yö ö ‑bha gwëëmi do bɔ 'mɛ 'ö‑ ‑nu ‑dhɛ bha‑ ‑nu ‑dhɛ ‑dhɛ 'gü 'yö‑ pö ‑wo nu, ‑bhöpë ꞊ya ma.
17 e enviou seu servo, na hora da ceia, para dizer aos convidados: Vinde, pois todas as coisas estão preparadas.
18 "Kɛɛ 'yö 'mɛ 'wo bha‑ ‑nu ꞊gban "pɛpɛ 'wo ‑kɔ 'dho ‑sü ‑bha. 'Yö mɛ ‑blɛɛsü ‑ya pö: «N ‑kpladhɛ ‑yö n ‑bha, 'bhlaadhɛ do 'bha 'a‑ dhɔ ya, ‑a ‑dhɛa ‑bha ꞊dhɛ 'a 'dho kö 'a ‑wo mü, ꞊dhɛ 'ö "dhʋ̈ ‑yö n ‑mawɔn 'to.»
18 E todos em consenso começaram a dar desculpas. O primeiro disse-lhe: Eu comprei um pedaço de terra, e preciso ir vê-lo; peço-te que me desculpes.
19 'Yö‑ mɛ do 'bha ‑ya pö: «Mang ‑dɩ 'pö, ‑du ‑kaɔng do 'a‑ dhɔ ya, ‑yö n "piʋ̈ ꞊dhɛ 'a dho kö 'a‑ ‑nu draan‑ yë kë ‑sü ‑bha. 'Bha 'dho ‑bhö ‑a pö i dëmɛ ‑dhɛ 'mii 'dho nu.»
19 E outro disse: Eu comprei cinco juntas de bois, e vou examiná-las; peço-te que me desculpe.
20 'Yö‑ mɛ ‑yaaga ‑naa ‑ya pö: «A ‑go dhe 'sü ‑dhɛ 'gü ‑dee 'gü, 'wɔn 'ö‑ ‑wɔn 'gü 'mii 'dho nu 'pö 'yö bha.»
20 E outro disse: Casei-me e, portanto, não posso ir.
21 'Yö‑ ‑bha gwëëmi bha 'ö ö yee kë 'ö nu 'ö ‑ziö 'wɔn bha‑ ꞊gban ‑gɛn 'gü "pɛɛpɛdhö ö dëmɛ ‑dhɛ, 'yö 'wɔn bha 'ö ‑siö 'mɛ 'ö ꞊dhiɔ kë bha‑ ‑dhɛ. 'Yö ‑wʋ ‑dee 'bha kpɔ gwëëmi bha‑ ‑bha 'ö‑ pö: «‑Bhö 'dho ‑bɛang 'ka "dhɛɛdhɛ waa‑ zian ‑gbeng ‑ta ‑dhɛ ‑nu 'gü kö 'i ‑wëëmɛ ‑nu, ꞊niɔɔmɛ ‑nu, "yanwlümɛ ‑nu waa‑ "ta ‑sü 'bebedhö ‑mɛ ‑nu ‑dhɛ kö 'ka nu.» 'Yö 'mɛ bha 'ö dho 'yö nu,
21 E, vindo aquele servo, anunciou essas coisas ao seu senhor. Então, o dono da casa, irritado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, e os aleijados, e os coxos, e os cegos.
22 'yö‑ pö ö ‑gɔmɛ ‑dhɛ: «N dëmɛ, ‑kɔ 'i‑ pö 'a‑ kë‑ ‑bha bha 'ma‑ kë‑ ‑bha, "kɛɛ ‑yɛa 'bha ꞊ya 'to.»
22 E disse o servo: Senhor, está feito como tu ordenaste, e ainda há lugar.
23 'Yö‑ ‑gɔmɛ ‑ya pö‑ ‑dhɛ: «‑Bhö 'dho zian ‑gɔ ‑ta ‑dhɛ ‑nu waa‑ "yasa "piʋ̈ ‑dhɛ ‑nu 'gü kö 'i ꞊dhiɔ kë, mɛ "ʋʋ mɛ 'i dho ‑kpan ‑bha, ‑bhö ‑fɛɛ ‑ya ‑bha kö ‑yö nu kö ‑yö ‑da 'kɔɔdhö kö 'kɔ ‑yö pa;
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelas estradas e sendas, e obriga-os a entrar, para que a minha casa possa estar cheia.
24 ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ a‑ ‑pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ 'mɛ 'a‑ ‑nu ‑dhɛ ‑a ‑nu ꞊bhlëë ‑bha bha‑ mɛ do ‑zian 'yii dho 'pë 'wo‑ ‑kpa bha‑ din ‑zian ‑ga.»
24 Porque eu vos digo: Que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Yi do 'ka kö mɛ ꞊ya ta Yesu ‑bha kö ‑wo 'dho sië zian ‑ta ‑yɛɛdhö, 'yö ꞊slëë ö 'gü 'yö‑ pö 'mɛ 'wo bha‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö:
25 E iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 «'Mɛ 'ka nu sië bha mɛ "ʋʋ mɛ 'ö‑ pö 'ö bɔ n 'ka, "kɛɛ 'ö‑ ‑mɛ ‑yö ö dë oo, ö dhe oo, ö ‑bha dhebhɔ oo, ö ‑bha 'në ‑nu oo, ö dheebhang gɔɔn‑ ‑nu "ɛɛn dhong ‑nu "ɛɛn ‑a ‑mɛ ‑dɩ ‑bha ‑tosɛa ꞊dede ‑zian fië bho n ‑bha, kö ma ꞊klangdhiʋ̈ 'yaa ‑mü.
26 Se algum homem vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e esposa, e filhos, e irmãos, e irmãs, sim, e também a sua própria vida, ele não pode ser meu discípulo.
27 "Ɛɛn 'zü 'mɛ 'yii "wɩ‑ ‑bha kö ‑yö saan" n ‑wɔn 'gü, kö 'yaa ꞊mɔɔ‑ ‑bha kö ‑yö kë ma ꞊klangdhiʋ̈ 'ka.»
27 E quem não carregar a sua cruz, e não vir após mim, não pode ser meu discípulo.
28 'Yö‑ pö: «‑A pö 'a‑ wo ka ‑dhɛ "dhʋ̈ bha‑ ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ mɛ 'bha 'yaa 'dhö ka kpö 'gü bha kö ‑ya pö ꞊dhɛ yö ‑zë 'ya‑ pö 'ö 'kɔ dɔ, 'yaa 'yaanu kö ‑yö ö ‑zʋ 'gɔn 'pë 'ö dho ꞊mɔɔ 'kɔ bha‑ dɔ ‑sü ‑bha kö ‑yö bo‑ ‑wɔn ‑ta,
28 Porque qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro para calcular o seu custo, para ver se tem o suficiente para acabá-la?
29 kë "dhʋ̈ kö 'ya 'dho ö bo 'kɔkpan ‑ya ‑sü 'ka 'ö 'wëë‑ ‑yö kɔn, 'ö ꞊fië‑ 'kɔ dɔ ‑sü ‑bha 'ö mɛ 'wo "yan ‑kpan bha kö ‑yö 'kɔ bha‑ dɔ sië bha 'wo ꞊wɛɛ dɔ ‑bha 'wo‑ pö:
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não sendo capaz de acabá-la, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 «'Mɛ 'ö ya, ‑yö ‑gun 'kɔ dɔ sië "kɛɛ ꞊ya ꞊fië‑ ‑bha ‑wa!
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não foi capaz de acabar.
31 "Ɛɛn 'zü ‑gblüdë ‑mɛɛ ‑mü, 'yö ꞊yaa‑ pö 'ö 'dho ‑gblü bha, "kɛɛ kö mɛ "gblü ‑kaɔng do ꞊në‑ ‑gɔ, 'yö 'yaa 'yaanu 'yaa ö ‑zʋ 'gɔn "ni 'ö‑ faan dho ꞊mɔɔ 'mɛ 'ö nu sië‑ ‑gɔ mɛ "gblü ‑kaɔng ꞊plɛ 'ka bha‑ ‑bha ‑sü ‑wɔn 'gü, 'yö 'yaa gun ‑na 'dho‑?
31 Ou qual é o rei que, indo guerrear contra outro rei, não se assenta primeiro a se aconselhar se com dez mil é capaz de sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 ‑A ‑mɛ ꞊yaa‑ yö ꞊në‑ kë "dhʋ̈, 'yö ꞊ya kë ꞊dhɛ 'yii 'dho ꞊mɔɔ‑ ‑bha, 'yö ‑gblüdë 'dhɛ bha‑ to ꞊gblɛɛn, 'yö mɛ bɔ‑ ‑dhɛ 'yö‑ pö: «‑Gblü 'yaa n "piʋ̈».
32 Do contrário, estando o outro ainda longe, ele envia embaixadores e pede condições de paz.
33 Yö ꞊në‑ ‑wɔn 'gü, 'yö 'a‑ pö ka ‑dhɛ ꞊dhɛ 'ö mɛ "ʋʋ mɛ 'ö‑ 'ka 'ö ka kpö 'gü 'ö 'yii ö kwaa‑ pë "pɛpɛ 'ö‑ ‑gɔ ‑a ꞊gban ‑zü, kö ‑yö ziö n ꞊keng‑, ‑a ‑mɛ 'yaa ꞊mɔɔ‑ ‑bha kö ‑yö kë ma ꞊klangdhiʋ̈ 'ka.»
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renunciar a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 'Yö‑ pö: «꞊Wee 'ö bha pë ‑së ‑mü, "ɛɛn 'yaa "dhʋ̈ ‑ee? "Kɛɛ ꞊ya kë ꞊dhɛ ꞊wee din ꞊ya 'go‑ ‑bha kö "slë "wɛɛ 'bha 'kö 'wo dho‑ kë ꞊taamasü 'gü kö‑ din ‑yö dhi 'yaa 'dhö 'zü.
34 Sal é bom; mas, se ele perder o sabor, com que se há de temperar?
35 Kö ꞊ya kë pë see‑ ‑sü ꞊në‑ 'ka bha, kö‑ ꞊trɔɔn 'yaa 'dhö 'zü "sɛ waa‑ "dung ‑zian 'bha ‑bha. Kö ꞊ya 'to ‑zuö "kpɛnng ‑pë ꞊në‑ 'ka.» 'Yö‑ pö: «'Ma‑ pö "dhʋ̈, 'wɔn ma ‑tʋ 'dhö 'mɛ 'ö‑ ‑gɔ ‑bha ‑ya 'gü ma!»
35 Nem servirá para a terra, nem para adubo; mas homens lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.