Romanos 4
Melɛ̌ Mékɔ̄ɔ̄lē (BSSNT) vs BKJ
1 Chán-nɔ̄ dɛ́hɔ̄bpē tə̂ŋgɛne taa awɛ̂d, Abrahamɛ? Cheé êmbɛnléd á póndé echê?
1 O que diremos então que Abraão nosso pai, no que diz respeito a carne, encontrou?
2 Nzé ankobnéd áʼsō éʼ Dyǒb áyə̄le mekan ḿme âmbɛnlé, né anwóŋ dyam áde ákumnɛɛ́ ekáá á tə̂l. Boŋ eéhɛleʼaá-sɛ awóŋ dyam ké ahɔ́g áde ákumnɛɛ́ ekáá á tə̂l áʼsō éʼ Dyǒb.
2 Porque, se Abraão foi justificado pelas obras, ele tem de que se gloriar, mas não diante de Deus.
3 Eéhɛleʼaá abɛl nɛ̂. Kálag e Dyǒb ehɔ́bé nɛ́n aá “Abrahamɛ andúbé Dyǒb, né-ɔɔ́, Dyǒb déntēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě akǒbnédé áwe eʼsó.”
3 Pois, o que diz a escritura? Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído como justiça.
4 Nzé mod abɛlé nsɔ́n, bébɛlé bésábé mɔ́ áyə̄le nsɔ́n ḿme ábɛ́lé. Ḿmê nsábe méēbāgkē ndɛ. Ńdíi chǒm éche átə́ŋgɛ́né akud áyə̄le ebábé éche ásə́lté.
4 Ora, àquele que trabalha não lhe é imputado o salário segundo a graça, mas segundo a dívida.
5 Boŋ nzé mod eébɛ̄lē nsɔ́n boŋ asumé nlém nɛ́n aá adúbe áde mɔ́dúbpé Dyǒb dɔ́ɔ dɛ́bɛ̌l boŋ mɔ́kobnéd áʼsō éʼ Dyǒb, né Dyǒb áde ábɛle boŋ bad ábe bébɛ́lé mbéb békobnéd áwe eʼsó, dɛ́tēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě akǒbnédé áwē eʼsó adúbe áde ádúbpé mɔ́.
5 Mas, àquele que não trabalha, mas crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé é imputada como justiça.
6 Melemlem nɛ̂ dɔ́ɔ Dabidɛ ánhɔ̄bpē tə̂ŋgɛne nnam ḿme ńdé ne bad ábe Dyǒb átédé aá békóbnédé áwe eʼsó, kénɛ́ɛ édíí bán béebɛlɛɛ́ nsɔ́n ké nhɔ́g.
6 Assim também Davi declara a bem-aventurança do homem a quem Deus atribui justiça sem as obras,
7 Dabidɛ anhɔ́b aá, “Nnam ne bad ábe Dyǒb álágsɛ́né ḿmab mewusé boŋ abɔ́déd ḿmab mbéb.
7 dizendo: Abençoados são aqueles cujas iniquidades são perdoadas, e cujos pecados são cobertos.
8 Nnam ne mod awě Sáŋ Dyǒbɛ éetúbpé ḿmē mbéb dǐn ámpē.”
8 Abençoado é o homem a quem o Senhor não imputa o pecado.
9 Nɛ́dē bad ábe béyágé běnpɛn bɔ́ɔ̄ bɛ́kǔd ḿmê nnam ḿme Dabidɛ áhɔ́bé, ngɛ́ bad ábe béeyagɛɛ́ bɔ́mpē bɛ́kud mɔ́? Demaá ahɔ́b nɛ́n bán kálag e Dyǒb ehɔ́be aá, “Abrahamɛ andúbé Dyǒb, né-ɔɔ́, Dyǒb déntēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě akǒbnédé áwe eʼsó.”
9 Vem, então, esta bem-aventurança só para a circuncisão, ou também sobre a incircuncisão? Pois dizemos que a fé foi imputada a Abraão como justiça.
10 Póndé ehéé Dyǒb dênchəgké mɔ́ aá adé mod awě akǒbnédé áwe eʼsó? Áde béēyāgɛ̄ɛ̄ mɔ́, ngɛ́ áde bémáá mɔ́ ayag? Nɛ̂ dêmbɛnléd áde béēyāgɛ̄ɛ̄ mɔ́.
10 Como lhe foi, então, imputada? Quando ele estava na circuncisão ou na incircuncisão? Não na circuncisão, mas na incircuncisão.
11 Bên'yag mɔ́ áde Dyǒb ámáá mɔ́ akob. Ayag áde bên'yagké mɔ́ démbɛ̄ eʼchemléd ábe éʼsógtan nɛ́n bán akǒbnédé áʼsō éʼ Dyǒb adúbe áde ádúbpé, kénɛ́ɛ édíí bán áde ânkobnédté áʼsō éʼ Dyǒb bénkên'yagké mɔ́. Nɛ̂ ábédé âbɛl boŋ Abrahamɛ ábɛ́ sáá a bad bésyə̄ə̄l ábe béeyagɛɛ́, ábe békóbnédé áʼsō eʼ Dyǒb adúbe áde bédúbpé Dyǒb.
11 E ele recebeu o sinal da circuncisão, um selo da justiça da fé quando ainda estava na incircuncisão, para que ele pudesse ser o pai de todos os que creem, embora eles não sejam circuncidados; para que a justiça lhes seja atribuída também;
12 Nɛ̂ ábédé ámpē âbɛl ábɛ̂-ʼɛ sáá a bad ábe béyágé ábe bɔ́mpē bédúbpé Dyǒb melemlem ngáne Abrahamɛ echɛd sáŋ ándūbɛ̄ɛ̄ á póndé eche béēyāgɛ̄ɛ̄ mɔ́.
12 e fosse o pai da circuncisão, daqueles que não somente são da circuncisão, mas também para os que andam nos passos daquela fé do nosso pai Abraão, que tivera ainda na incircuncisão.
13 Dyam démpēe áde débíí ádíi nɛ́n bán, seʼ bɔɔ́d Dyǒb dénlāā Abrahamɛ ne ḿme nchyáátɛ́n aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ nkǒŋsé áwab mekáá. Dyǒb dénkênhɔ́bpé nɛ́n áyə̄le Abrahamɛ áhídéʼáá éche mbéndé. Dyǒb dénhɔ̄b nɛ̂ áyə̄le Abrahamɛ andúbé mɔ́, Dyǒb átéd-tɛ mɔ́ nɛ́ɛ mod awě akǒbnédé áwe eʼsó.
13 Porque a promessa de que havia de ser herdeiro do mundo não foi feita pela lei a Abraão, ou à sua semente, mas pela justiça da fé.
14 Nzé émbɛ̄ nɛ́n bán bad ábe béhíde mbéndé bɔ́ɔ bɛ́kǔd chǒm éche Dyǒb áhɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛ̌, né adúbe áde bad bédúbpé Dyǒb ádé ngɛ̂n. Né chǒm éche Dyǒb áhɔ́bé-ʼɛ aá mɔ́ɔ̄bɛ̌ éesaá dyamdyam.
14 Porque, se os que são da lei são herdeiros, logo a fé é vã e anulada a promessa.
15 Chǒm éche mbéndé ébɛlɛɛ́ édíi dásɔ̄ âpíined bad meliŋgá mé Dyǒb. Boŋ nzé mbéndé eésɛ̄, abóo á mbéndé déēbāgkē.
15 Porque a lei opera a ira; pois onde não há lei, não há transgressão.
16 Nɛ̂ dɔ́-ʼaá ákə́ə́ boŋ Dyǒb álāŋgē dásɔ̄ bad ábe bédúbpé mɔ́ aá mɔ́ɔ̄bɛ̌l dyam áde mɔ́hɔ́bé. Abɛlé nɛ̂ âbɛl boŋ ényîned nɛ́n bán ḿmē nsimé mɔ́ɔ̄ ńkə́ə́ boŋ álāŋgē nchyáátɛ́n ḿme Abrahamɛ ngen pɔ́g ne ngen ésyə̄ə̄l aá mɔ́ɔ̄bɛlé bɔ́ dyam áde mɔ́hɔ́bé. Saké bad ábe béhíde mbéndé běnpɛn bɔ́ɔ̄ âmbɛɛ́ akag. Ambɛ kə́ə́ŋne bad bésyə̄ə̄l ábe bédúbpé Dyǒb ngáne Abrahamɛ ándūbɛ̄ɛ̄. Abrahamɛ adíi sáá awě syánē moosyəə́l.
16 Portanto, é pela fé, para que seja por graça, a fim de que a promessa seja assegurada a toda a semente, não só à que é da lei, mas também à que é da fé de Abraão, que é o pai de todos nós,
17 Éténlédé á kálag e Dyǒb nɛ́n bán Dyǒb dénlāā Abrahamɛ aá, “Mbɛlé wɛ sáá a meloŋ híin.” Né-ɔɔ́, Abrahamɛ mɔ́ adé syánē sáá áʼsō éʼ Dyǒb. Dyǒb áde Abrahamɛ ádúbpé dɔ́ɔ ádé Dyǒb áde ábage bad ábe béwédé aloŋgé, dɔ́-ʼaá áhɔ́beʼ boŋ mekan ḿme méesɛ̌ mébɛ́.
17 (como está escrito: Eu tenho feito de ti um pai de muitas nações) diante de Deus, em quem creu, que vivifica os mortos, e chama as coisas que não são como se elas fossem.
18 Abrahamɛ andúbé Dyǒb ásūm-mɛ ḿme nlém áwē, kénɛ́ɛ édíí bán á mǐd mé moonyoŋ, nzɔm ké pɔ́g enkêmbáá echě elûmte bán mam ḿme Dyǒb dénhɔ̄bpē aá mɛ́bɛnléd mɛ́bɛnléd-tɛ. Andúbé aá mɔ́ɔ̄bɛ̄ “Sáá a meloŋ híin” ngáne Dyǒb dénlāāʼɛ́ mɔ́ aá, “Ḿmôŋ nchyáátɛ́n mɛ́buú áte nɛ́ɛ betintinɛ.”
18 O qual contra a esperança, creu em esperança, para que pudesse se tornar o pai de muitas nações, conforme o que lhe fora dito: Assim será a tua semente.
19 Áde Dyǒb áláŋgé Abrahamɛ nɛ̂, ambɛ́ dyam mbwɔ́kɛl e mwɛ̌. Ambíí aá mɔ́ɔ̄lyəgɛɛ́ moonyoŋ ámpē, abíí-ʼɛ aá mwaád Seraa adé ekɔm. Boŋ ké nɛ̂, adúbe dénkênsudté mɔ́.
19 E não enfraquecendo na fé, ele não considerou seu próprio corpo praticamente morto quando tinha já quase cem anos, nem ainda a morte do ventre de Sara.
20 Nlém méehúneʼaá mɔ́ tə̂ŋgɛne dyam áde Dyǒb dénhɔ̄bpē aá mɔ́ɔ̄bɛlé mɔ́, boŋ adúbe dénwēd mɔ́ áte, ábagé Dyǒb ehúmé.
20 E não vacilou da promessa de Deus por incredulidade, mas foi forte na fé, dando glória a Deus.
21 Ammǎd áwe nlém-tê nɛ́n aá Dyǒb dɛ́bɛ̌l chǒm éche áhɔ́bé aá mɔ́ɔ̄bɛ̌l.
21 E, estando plenamente convencido de que o que ele tinha prometido também era capaz de cumprir.
22 Né-ɔɔ́, adúbe áde Abrahamɛ dênkə̌ŋ Dyǒb déntēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě abɛle mekan ngáne Dyǒb áhedɛɛ́.
22 E assim isso lhe foi imputado como justiça.
23 Bɔɔb-pɔɔ́, eʼyale ábe éʼténlédé nɛ́n bán, “Dyǒb déntēd mɔ́ nɛ́ɛ mod awě abɛle mekan ngáne áhedɛɛ́” béesaá áyə̄le Abrahamɛ mwěmpɛn.
23 Ora, foi escrito não somente por causa dele, que isso lhe foi imputado,
24 Ábɛ̂ eʼyale éʼdé áyə̄l e syánē ámpē. Dyǒb dɛ́tēd syánē ámpē ábe dedúbpé nɛ́ɛ ábe bad, mɔ́ apuúdté Yesu Krǐstəə, Sáŋgwɛ́ɛ́ awɛ̂d.
24 mas também por nós, a quem será atribuída, aos que creem naquele que ressuscitou a Jesus nosso Senhor dentre os mortos.
25 Krǐstəə mɔ́ɔ Dyǒb dêmbɛɛ́ aá áwɛ̂ áyə̄le mbéb ḿmɛ̄d. Dyǒb ápúúdté mɔ́ âbɛl boŋ dékud nzii âkobned áʼsō éʼ Dyǒb.
25 O qual foi entregue por nossas ofensas, e foi ressuscitado para nossa justificação.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.