Mateus 25

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jisas kako aꞌamu somo ole ulɨmento, Hohosohonta Anɨtu aꞌamumo mokosyohumayo soꞌno olo paꞌnyofoho. Hwe fihwo kako ape womaꞌmo lonto pmmentisofoho. Moyaꞌmi aho hopiꞌnonohino sofa wopayo engo nyoꞌneꞌentɨfi hofɨkoe sikiloho nomantɨfi hwe sohumo ufohonɨtɨmano lontɨfi umentohofofoho.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Oso moyaꞌmi aho hopiꞌnonohino hofo sofa aho fehohnjo huno anefafoho. Aho fehohnjo hunoꞌnjofafoho.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Oso moyaꞌmi hunoꞌmaso sofa hofɨko sikilohoꞌnohini motawentɨfi mijoꞌnji momotawommentohofofoho.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Moyaꞌmi hunoꞌnjo sofa hofɨko sikiloho motawentɨfi mijo nomꞌne soꞌnji motawomentohofofoho.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Oso hwe ape mayoꞌne sohwo komoꞌno mapeꞌnjo yahonɨngki saho fosyawoꞌmentohofofoho.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Saho fosyowentanɨngkofi kuntoliyo sopo joho ole hoꞌnɨmento, Hwe ape mayo sohwo nto pohoho. Sekwo tohoꞌnji ufohonɨtɨmamno.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ose hoꞌnɨngkahonɨngki moyaꞌmi hopiꞌnonohino sofa nolɨkafontɨfi hofɨkoe sikiloho itoꞌno esyohumamentohofofoho.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Moyaꞌmi hunoꞌmaso sofa moyaꞌmi hunoꞌnjo sofamo ulɨmentohofi, Sekwo sikiloho mijo hmnonejapmno. Nakwoe sikiloho sɨmpeꞌnalofoho.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Ose ulahonɨngkofi moyaꞌmi hunoꞌnjo sofa ole ulɨmentohofi, Nakwoe sikilohoꞌnji sekwoeꞌnji mijo hopoꞌmaho. Oꞌo sekwo nowekuji hoꞌyango ango mtaꞌni sekwoꞌne mijo mpopmno.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ose ulahonɨngkofi moyaꞌmi hunoꞌmaso sofa mijo mpeꞌno wentanɨngkofi oso hwe ape mayo sohwo nopahonɨngki moyaꞌmi itoꞌno humesyohumantohofo sofanji angomo wopayo engo wonano lontɨfi swontɨfi hokuꞌyo nɨhuꞌnahone pɨjwahumentisofoho.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Hwangku sohonta moyaꞌmi nomꞌne sofa iꞌmofapontɨfi ulɨmentohofi, Hwe Engofo, hano fonehwosampofo.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Ose ulahonɨngkofi hwe ape mayo sohwo ulɨmento, Ngko sekuneꞌno huno maniyohoyohoho. Ose ulɨmentisofoho.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Jisas ose ulonto ulɨmento, Sekwo itoꞌno fohontohumamno. Sekwo oso sɨkuno somneꞌno huno maseyohoyohoho.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Anɨtu aꞌamumo mokosyohumayo sohonta olo paꞌnyofoho. Hwe fihwo hano emayoꞌne kakoe ango ulɨkoꞌmaꞌmo lonto kakoe syoho ulohofiyo somo kakoe hoꞌyango yoꞌmayoso mokosyohumayoꞌne umentisofoho.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Hofɨkoe yahino soꞌno syafɨsyonto kakoe hamniyoho yano ulohmmentisofoho. Nomꞌnehumo faif tausen (5,000) kina uyɨmentisofoho. Nomꞌne sohumo tu tausen (2,000) kina uyɨmentisofoho. Nomꞌnehumo wan tausen (1,000) kina uyɨmentisofoho. Ose uyonto umentisofoho.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Oso syoho ulohofiyo faif tausen (5,000) kina maꞌmentiso sohwo komoꞌno nowento oso hamniyoho soꞌnji syoho engo yonto faif tausen (5,000) kina nomꞌne maꞌmentisofoho.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Syoho ulohofiyo nomꞌne tu tausen (2,000) kina maꞌmentiso sohwo kakoe hamniyoho nomanto osoꞌnji syoho engo yonto nomꞌne tu tausen (2,000) kina maꞌmentisofoho.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 I, osoꞌno oso hwe wan tausen (1,000) kina maꞌmentiso sohwo kako hamniyoho nomanto piꞌnɨmomo ijopijijasyonto kakoe hwe engo sohwoe hamniyoho hwahomo hiyaso hoꞌnahumentisofoho.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Sɨkuno piꞌnɨngo engo memjaofahonɨngki oso syoho ulohofiyo sofe hwe engo sohwo asomo noponto oso hamniyoho umentiso soꞌno hungkuno ulɨmo lonto pmmentisofoho.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Syoho ulohofiyo faif tausen (5,000) kina maꞌmentiso sohwo nomꞌne faif tausen (5,000) kina soꞌnji motaponto ulɨmento, Hwe engofo, oso faif tausen (5,000) kina ntapmmentohino soꞌnji ngko syoho engo yonji nomꞌne faif tausen (5,000) kina maꞌmentohefoho. Osoꞌno ten tausen (10,000) kina olopo weho.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Ose ulahonɨngki hwe engo sohwo ulɨmento, Kɨko nje syoho ntohofiyo wopɨngo hwosoho. Kɨko syoho wopɨngo yonji syoho itoꞌnohini mokosyohumawoꞌnɨngkino hwosoho. Kɨko olo syoho weꞌe lomo wopɨngo mokosyohumawoꞌnɨngkino soꞌno ngko nomꞌne syoho engo mokosyohumayoꞌne wokijapmmonnoho. Kɨko ngkoꞌnjopo nopohoji ngkoꞌnji sɨmonyo uyaho.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Ose ulahonɨngki syoho ulohofiyo tu tausen (2,000) kina maꞌmentiso sohwo nomꞌne tu tausen (2000) kina soꞌnji motaponto ulɨmento, Hwe engofo, oso tu tausen (2,000) kina ntapmmentohino soꞌnji ngko syoho engo yonji nomꞌne tu tausen (2,000) kina maꞌmentohefoho. Osoꞌno foua tausen (4,000) kina olopo weho.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Ose ulahonɨngki hwe engo sohwo ulɨmento, Kɨko nje syoho ntohofiyo wopɨngo hwosoho. Kɨko syoho wopɨngo yonji syoho itoꞌnohini mokosyohumawoꞌnɨngkino soꞌno ngko nomꞌne syoho engo mokosyohumayoꞌne wokijapmmonnoho. Kɨko ngkoꞌnjopo nopohoji ngkoꞌnji sɨmonyo uyaho.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Ose ulahonɨngki syoho ulohofiyo wan tausen (1,000) kina maꞌmentiso sohwo noponto ulɨmento, Hwe engofo, ngko huno moiꞌwonoho. Kɨko hwe yokumpohnꞌnyo hwosoho. Nomꞌne sohwa syoho hulontɨfe somtaꞌni wopayo mawoꞌnɨngkino hwosoho. Nomꞌne sohwa ufongoe fisosomokaofontɨfeso kɨko neso nomehuꞌmeesyonji mawoꞌnɨngkino hwosoho.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Oso hisoꞌno huno niyahonɨngki iyoho nnɨngkahonɨngki jɨje hamniyoho nomotawenji hwahomo hiyaso mokosyohumamentohefoho. Uhwonyo. Olo jɨje hiloso kakwosi maho.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Ose ulahonɨngki hwe engo sohwo ulɨmento, Kɨko nje syoho ntohofiyo wonyo hwosoho. Kɨko pisoꞌmoꞌnyoꞌnjo hwosoho. Ngko nomꞌne sohwa syoho hulontɨfe soꞌnji nomꞌne sohwa fisosomokaofontɨfe somtaꞌni mawoꞌnɨngkohe soꞌno huno nto kiyohoho eso nto ntohino.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 I, osoꞌno nje hamniyohoso kako aꞌamu hamniyoho mokosyohumayo sohwafe angomo mohoꞌnanɨsiyoꞌnjo pehoꞌno imentohinoto. Hoꞌnosyontentesi nopmꞌmo nje hamniyoho soꞌnji nomꞌne weꞌe soꞌnji nomahmꞌmnesohilo.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Ose ulonto ulɨmento, Olo hwe lohwoe wan tausen (1,000) kina nomafɨkuji oso hwe ten tausen (10,000) kina mokosyohumasoso sohumo umasyɨmno.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Hwapɨngoso ole, aꞌamu yoꞌmayoso itoꞌno mokosyohumawoꞌnɨngkohofo somo ngko nomꞌne piꞌnɨngo engoso uyɨmonnoho. Aꞌamu yoꞌmayoso itoꞌno momokosyohumayoꞌnjo yontoso sohumtaꞌni oso yoꞌmayo weꞌe kako mokosyohumasoso ngko womaꞌmonnoho.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Olo syoho ntohofiyo wonyo sohumo sɨkwoꞌmjoho hohntaꞌni mehoꞌnaopmno. Osopo aꞌamu hulɨngkwajingo ifalohoꞌnɨngkuji humotaho engo lɨfitnnefoho.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Aꞌamufe Hwomu sohwo yofe engo hwofiloꞌnnyoꞌnjo sohwo kakoe aꞌamu ahwomomjo soꞌnji poso sohonta kako hwe engo sohwoe epohumayo wonyoangkafo sopo humanefoho.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Osopo nohumahwosi aꞌamu hopiꞌnonohinoso uhuꞌmokahonɨngkuji kako hwe yahu mokosyohumayo paꞌnyo sohwo aꞌamu somo yano ilofonefoho. Aꞌamu yahu sipsip paꞌnyo somo kengopo uhwajɨhwosi aꞌamu yahu meme paꞌnyo somo kengopo uhwajonefoho.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Yahu sipsip somo kakoe aho angahohntaꞌni uhumajɨhwosi yahu meme somo kakoe aho hwonamonyo hohntaꞌni uhumajonefoho.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Oso hohosohonta hwe yofe hwofiloꞌnnyoꞌnjo sohwo aꞌamu aho angahohntaꞌni humalofo somo ole ulonefoho. Nje Mpohwo yoꞌmayo wopɨngo sejape soꞌno sehwosopoꞌmentiso soku, hohonta hwaho songo mtɨꞌmokumentiso sohonta olo ango yoꞌmayoso Mpohwo sekumneꞌno yahumentisoso nopɨkuji mapmno.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Hwapɨngoso ngko mijoho niyahonɨngki wopayo ntapmmentohofofoho. Ngko mijoꞌno nɨmoꞌnɨngkahonɨngki mijo ntapmmentohofofoho. Ngko ango kengopo ntaꞌni pahonɨngko sekwo ngkimo sekwoe angomo ipenɨmotapontɨfi wopɨngo nɨmokosyohumamentohofofoho.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ngko hwapɨfe ane nohumentanɨngko sekwo yoꞌmayoso ntapmmentohofofoho. Ngko mnokinoꞌnji nohumentanɨngko sekwo wopɨngo nɨmokosyohumamentohofofoho. Ngko impoꞌangomo nohumentanɨngko sekwo nohonapmmentohofofoho.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Ose ulahonɨngkuhwosi aꞌamu wopɨngoso ole ulɨfitnnefoho. Hwe Engofo, ntohontalo. Kɨko wosopayo mijoho kiyahonɨngki nakwo wosopayo kijapmmentɨhwoneso, ntohontalo. Kɨko mijoꞌno kumoꞌnɨngkahonɨngki nakwo mijo kijapmmentɨhwoneso.
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ntohontalo. Nakwo ango kengopontaꞌango hwosimo kohonontani nakwoe angomneꞌno ipekumotamentɨhwoneso, kɨko hwapɨfe yoꞌmayoso ane nohumentanɨngkini ntohonta kijapmmentɨhwoneto.
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ntohontalo. Kɨko mnokinoꞌnji impoꞌangomo humentanɨngkinoso ntohonta kohonɨmentɨhwoneto. Ose ulohonɨfitnnefoho.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Hwe yofe engoꞌnjo sohwo ulonefoho. Ngko nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Yoꞌmayoso nje aꞌamu yofe engo aneꞌnjo somneꞌno ulohoꞌmentohinoso ngkineꞌno imentohinofoho.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Ose ulɨhwosi aꞌamu hwonamonyo hohntaꞌnɨngo somo ulonefoho. Sekwo wonyo soku, mpanɨmno. Anɨtu sekumneꞌno sɨmano hintotohino umnalofoho. Sekwo ngkimo ntɨkoꞌmafɨkuji oso toho neꞌno sijalokunjoso Mpohwo kako Setenꞌnji kakoe aꞌamu soꞌntnneꞌno hoꞌnahumentiso somo fɨwanɨmno.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Hwapɨngoso hohonta ngko mijoho niyahonɨngki wopayo montapeꞌnjo imentohofofoho. Mijoꞌno nɨmoꞌnɨngkahonɨngki mijo montapeꞌnjo imentohofofoho.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ngko ango kengopo ntaꞌni pahonɨngko sekwo ngkimo ango mantapeꞌnjo imentohofofoho. Ngko hwapɨfe manjiꞌmofo ane nohumentanɨngko sekwo sekwoe yoꞌmayoso montapmmentohofofoho. Mnokinoꞌnjo nohumentanɨngko impoꞌangomo nohumentanɨngko sekwo monohonayoꞌnjo imentohofofoho.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Ose ulahonɨngkuhwosi ulɨfitnnefo, Hwe engofo, Ntohontalo. Kɨko mijohoꞌnji mijoꞌtnno nokumoꞌnɨngkahonɨngki, kɨko nomꞌne angopo ntaꞌni ponji, kɨko hwapɨfe ane hwosi, mnokinoꞌnjo hwosi, kɨko impoꞌangomo nohumentanɨngkini nakwo wopɨngo makilohofeꞌnjo ntohonta imentɨhwoneto.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ose ulohonɨngkahonɨngkuji ole ulonefoho. Ngko nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Nje aꞌamu yofe engo aneꞌnjo somneꞌno yoꞌmayoso mulohofeꞌnjo imentohofoso ngkineꞌno mantohofeꞌnjo imentohofofoho.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ose ulahonɨngkuhwosi aꞌamu hiso nukuji hofɨkoe wonyomneꞌno tohino engo neꞌno nomapitnnefoho. I aꞌamu wopɨngoso hofɨko ango wopɨngo sopo iꞌmofahokuji engolopohamo songo neꞌno nohumantokutnnefoho.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.