Mateus 23
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Hwangku sohonta Jisas kako hwe moyaꞌmi soꞌnji kakoe inomokomoyo sohwanjimo hungkuno lutɨhwamentisofoho.
1 Imaibo Jesu sabuw rou’ay gagamin naatu i ana bai’ufununayah isah eo,
2 Kako ole ulɨmento, Aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo syohoꞌnjo sohwanji aꞌamu Falisi sohwanji hofɨko hofɨkoe yofemnohini hoꞌnomaꞌnyoꞌne Mousesɨye hungkuno yoloho losetɨhwawoꞌnɨngkohofɨhwafoho.
2 “Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee i Moses ana ofafar etei hisora’ub.
3 Osoꞌno oso hungkuno hofɨko losetɨhwawoꞌnɨngkohofoso sekwo haloho nopekuji tɨfi finɨngkamno. I osoꞌno yoꞌmayo hungkuno hofɨkoe huno mtaꞌangoso hofɨkoe yoꞌmayo yahino hofɨko iwoꞌnɨngkohofoso sekwo ikutoho. Oso hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo somo hofɨko koko tɨfi minɨngkayoꞌnjo iwoꞌnɨngkohofofoho.
3 Imih abistan tibi’obaiyi i kwanabosiyasiyar, baise men kwani’u’urih. Anayabin abisa teo i men na’atube tisisinafumih.
4 Ose ulonto Jisas aꞌamu huhwo sohwafe hungkunomo inɨngkayoꞌne pahnnɨmo hungkuno ulɨmentisofoho. Aꞌamu huhwo sohwa yoꞌmayo honɨngkano hungkuno hofɨkoe huno mtaꞌangoso hoꞌyango kiꞌyo tangoꞌnjo paꞌnyo imoꞌnyoso hofɨko esyohumantɨfi aꞌamufe hohujopo intofasyɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno hofɨko aꞌamu hoꞌyango kiꞌyo tangoꞌnjo somo ufoꞌmayoꞌneso ajoꞌmiyoponjo hoꞌyango weꞌe momokahoꞌnyoꞌnjo iwoꞌnɨngkohofofoho. Oꞌo, aneꞌnjo wowoꞌnɨngkohofofoho. Yolohoso ole, oso hungkuno ko lutɨhwantɨfi hofɨko minɨngkayoꞌnjo iwoꞌnɨngkohofofoho.
4 Ofafar fokarih maiyow sabuw tuwabuh hiyara’ah hi’abar tibi’akir, naatu i men kafa’imo boro umah hina’ofere hinibaisih bit nakereremih.
5 Yoꞌmayo iwoꞌnɨngkohofoso hofɨkoe yofe hoꞌnomayoꞌne aꞌamu wonahonɨfe lontɨfi iwoꞌnɨngkohofofoho. Anɨtuye hungkuno hoꞌyo weꞌe somo hoꞌnasyontɨfi yomohuꞌnyopo ahopo utɨhwaꞌnyopo intofasyɨwoꞌnɨngkohofofoho. Hofɨkoe manjiꞌmofo momɨngo lopo wokoso sawemo engo mtɨꞌmokuwoꞌnɨngkohofofoho.
5 “Sawar etei bebeyanamaim tisisinaf sabuw itihimih. God ana Tur ai kanabihimaim hikirum, ukwarih, umah, hai faifuwamaim hikubabaren sabuw itihimih.
6 Aꞌamu elɨjwanyoꞌne soꞌnji tajo angomjo soꞌnji nuhuꞌmokuwoꞌnɨngkohofo sopo hofɨko epohumayo sɨmoꞌmjo wopɨngoꞌnohino soꞌno umoꞌnɨngkohoho.
6 Hiyuw hai mar tekokok efan gewasih hinabow hinamare hinama, naatu Kou’ay Bar wanawanan tekokok efan gewasih imaim hinama.
7 Hofɨko antɨme engo ajwo lopo aꞌamu piꞌnɨngo engo uhuꞌmokuwoꞌnɨngkohofo sopo lohofontanɨngkofi aꞌamu hofɨkoe yofe hoꞌnomayo soꞌno umoꞌnɨngkohoho. U, hofɨko nakwoe lonetɨhwayo hwosoho ujoꞌnjo soꞌno umoꞌnɨngkohoho.
7 Hai kok gagamin i ahar efanamaim sabuw hinakakafiyih, hai merar hinay hinabora’ara’ahih bai’obaiyenayah gewasih hinarouw.
8 Oseso aꞌamu sekumo ole selɨkutoho. Nakwoe lonetɨhwayo hwosoho. Ose selɨkutoho. Oꞌo, Anɨtu angaꞌnohino sohwo sekwoe Hwe Losetɨhwayoꞌne hweho. Sekwo hopiꞌnono afaꞌnohino kuyoho.
8 “Baise kwa men bai’obaiyenayah hinarauw hina’omih. Anayabin kwa etei i ain uf, naatu a Bai’obaiyenayan i ta’imon.
9 Olo hwaho lopo sekwo hwe nomꞌne sohuneꞌno ole lɨkutoho. Olo hwe nakwoe hwe engo lohwo nakwoe mpohweho eso nolɨkutoho. Oꞌo, angaꞌnohino sohwo ahwomomo humaso sohwo sekwoe Mpohweho.
9 Men yait ta iti tafaramamaim Tamat kwana’omih, anayabin kwa Tamat i ta’imonamo maramaim ema’am.
10 U, aꞌamu hofɨko ole selɨkutoho. Nakwoe Hwe Engo hwasoho. Ose selɨkutoho. Awonoho. Sekwoe hwe engo angaꞌnohinoꞌnjo kuyoho. Oso huhwo sohwo Kɨlais Anɨtu uhwosopoꞌmentiso hweho.
10 Naatu men yait ta kwa isa bai’obaiyenayah narouw nao, anayabin kwa A Bai’obaiyenayan i ta’imon Keriso akisin.
11 Oseso sekwoe hwe engo neso kako sekwoe syoho selohofiyo paꞌnyo hweho.
11 Orot gagamin kwa wanawananamaim i orot yait taintuwan isah ebi’akir.
12 U, aꞌamu fihwo kako kakoe yofeꞌnohini hoꞌnomaꞌnɨwoꞌnontoso sohumo Anɨtu kako monje weehumontonoho. I, aꞌamu fihwo kakoe yofe somo monje yahinɨngkuhwoso sohumo Anɨtu wopɨngo wonyoangkafo ulohofɨhwosi kakoe yofeso wohoꞌnɨmaꞌmontonoho.
12 Orot yait taiyuwin ebobora’ah God boro nayare, naatu orot yait taiyuwin eyayare God boro nabora’ah orot gagamin namatar.
13 Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwayo syohoꞌnjo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tango seꞌmayo soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwo Anɨtu aꞌamumo mokosyohumayo soponeꞌno aꞌamu sofe sɨmanopo honɨngkano pɨjwamo ulohofontɨfeso sekwo soku masyuyoꞌnjo hwasoho. Hwe moyaꞌmi hofɨko woswantɨfi yahonɨngkofi sekwo pɨjumofalokwofo.
13 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanah rerekabih! Sabuw mar ana aiwobomaim run isan hai etawan kwahir, naatu kwa run isan kwakwahir, sabuw afa runamih tisisinaftobon baise kwa men kwabibasit boro hinarun.
14 [Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tango seꞌmane soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwo Anɨtumo hungkuno sawemo engo jomo ulontɨfi sekwo apɨwojo sofafe ango yoꞌmayo soꞌno wosemokosyohumano poji ulontɨfi ango hiso sekwo nɨhuꞌnahone emawoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Oseso hwangku sekwo tohino engo notɨpemapitnnefoho.]
14 Yababan boro kanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawan rerekabih! Kwafur baibin kwai’a’afiyih hai sawar kwabowabow, naatu iti baifa’i isan kwai’o’orot yoyoban manimanih kwayoyoyoban
15 Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tango seꞌmae soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwo mijopo hwahopo angoꞌmeemo emoyɨwoꞌnontɨfi aꞌamu tɨfi senɨngkayoꞌne tɨpewoꞌnɨngkohofofoho. Notɨpemantɨfi sekwoe inomokomoyo imokuwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Oseso kako Setenɨye mehomi sekwo hopa imoꞌnonto kakoe yahino wonyoso sekumo yakolonoho.
15 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanan rerekabih! Tafaram, tafaram un boy kwabai sabuw dogoroh baikitabirin a kou’ayomaim run isan kwa’u’uwih, naatu orot ta’imon kwabai a kou’ayomaim erur i ana kakafin tafan kwaya’abar kwai’afiy kakafin natun matar kwa bairi kwanan kwani’akiramih.
16 Aꞌamu Falisi sohwa Anɨtumneꞌno huno itoꞌno mosyafɨsiyoꞌnjo yontɨfi yoꞌmayo wonyoꞌwonyo yahino yontɨfe soꞌno Jisas yoka ulɨmentisofoho. Sekwo tɨmpiꞌnyo sohwasi sekwo aꞌamu nomꞌne somo honɨngkano utɨhwano lɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Sekwo yoꞌmayo tango seꞌmae soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Ole lutɨhwawoꞌnɨngkohofi, Hwe fihwo kakoe hungkuno nehopi syafɨsiyoꞌneꞌento kako Anɨtuye tajo ango engo somne lohono loso sohwo, u, kakoe hungkuno ne mmoꞌnyo soꞌno sekwo ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Kakoe syohofoho. Hungkuno anefoho. I, hwe fihwo kako sojo wonyoangkafoso Anɨtuye tajo ango engo somo wojo soꞌno nehopi lohono loso sohwo u, kakoe hungkuno nehopi umokono. Nehopi mmoꞌnyoꞌnjo yahonɨngki sekwo oso hwe huhwo sohumo lintofasyɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
16 “Yababan boro kwanab! Mata fimih! A bai’obaiyenamaim sabuw kwai’obaiyih kwao, ‘Orot yait Tafaror Bar isan na’obaifaro, nati ana’obaifaro yabin en, baise orot yait Tafaror Bar wanawanan gold isan na’obaifaro, nati anao matanen i nakakafiy.’
17 Sekwo aꞌamu huno ane sohwasi tɨmpiꞌnyo paꞌnyo hwasoho. Hungkuno yokumpohnꞌnyo yakoloꞌnnyoso ntisoto. Oso sojo wonyoangkafoso Anɨtuye angomo wojoso yakoloꞌnnyotaho. U, Anɨtuye angoso sojo wopɨngo imokiyoso yakoloꞌnnyo ntisoto. Anɨtuye angokofo.
17 Mata hifim kwabobosa! Sawar menatan i gagamin, gold o Tafaror Bar? Baise Tafaror Bar i gagamin anayabin i wanawananamaim gold i kakafiyih himatar ti’inu’in.
18 Sekwo ole lutɨhwawoꞌnɨngkohofi, Hwe fihwo kakoe hungkuno soꞌno aꞌamu nehopi syafɨsiyoꞌneso ole lososo. Oso ijempoho yoꞌmayo Anɨtumneꞌno hoꞌnasiyo soponeꞌno hungkuno nehopi lohono. Ose loso sohwo ou, kakoe hungkuno ne mmoꞌnyoso kakoe syohofoho. Hungkuno anefoho. I, hwe fihwo kakoe hungkuno soꞌno aꞌamu nehopi syafɨsiyoꞌneso ole lososo, Oso yano iyoso Anɨtuye ijempoho hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno hungkuno nehopi lohono. Ose loso sohwo u, kakoe hungkuno nehopi umoꞌnono. Nehopi mmoꞌnyoꞌnjo yahonɨngki sekwo oso hwe huhwo sohumo lintofasyɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
18 Iban maiye sabuw kwai’obaiyih kwao, ‘Orot yait sibor ana gem kakafiyin isan nao’obaifaro, nati anao baifaro i yabin en, baise gem kakafiyin afe’enamaim siwar isan na’obaifaro nati ana’obaifaro i nakakafiy.’
19 Sekwo aꞌamu huno ane sohwasi tɨmpiꞌnyo paꞌnyo hwasoho. Hungkuno yokumpohnꞌnyo yakoloꞌnnyoso ntisoto. Aꞌamu oso yoꞌmayo Anɨtumo yano uyotaho. Oso ijempoho yoꞌmayo Anɨtumo yano uyo somo wopɨngo umokiyosotaho. Ntisoto. Anɨtuye ijempohokofo.
19 Mata hifim kwabobosa! Sawar menatan i gagamin, siwar o sibor ana gem kakafiyin tafanamaim siwar tena kakafiyin kakafiyin temamatar i gagamin?
20 Oseso hwe fihwo kako Anɨtuye ijempoho soꞌno lohono loso sohwo kako yoꞌmayo soponjo hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌntnne lalofoho.
20 Isan imih orot yait sibor ana gem kakafiyin isan eobaifaro, sawar etei nati gem tafaramamaim ti’inu’in auman isah eobaifaro.
21 Oseso hwe fihwo kako Anɨtuye ango engo soꞌno lohono loso sohwo kako Anɨtuye ango soꞌnji Anɨtu oso ango somo humaso soꞌntnne lalofoho.
21 Na’atube orot yait Tafaror Bar isan eobaifaro, i God nati wanawananamaim ema’am auman isan eobaifaro.
22 Oseso hwe fihwo kako ahwomomneꞌno lohono loso sohwo kako ahwomoꞌnji Anɨtuye epohumayoꞌnji Anɨtu osopo humaso soꞌntnne lalofoho.
22 Naatu orot yait mar isan eobaifaro i God ana urama’ama efan isan eobaifaro, anayabin nati i God ana ma’ama efan.
23 Sekwo honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo syohoꞌnjo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji, sekwo tohino tɨpemapitnne soꞌno ngko hitoho ntokwoho. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwo hamniyoho wosopayo kaꞌnyo, sopopayo, ampuꞌwe yoꞌmayo mawoꞌnɨngkohofoso sekwo hotitofontɨfi aho hufaꞌu hopiꞌnono imoꞌnɨngkahonɨngki angaꞌno Anɨtumneꞌno ko hoꞌnasyantɨfeso sekwo oso honɨngkano hungkuno weꞌe somo itoꞌno inɨngkawowoꞌnɨngkohofɨhwasoho. I, honɨngkano hungkuno engoso aꞌamufe hungkuno itoꞌno mɨhwajiyoso, aꞌamumo hitoho ulofoso, Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyoso, oso hungkuno engo wonyoangkafoso sekwo minɨngkayoꞌnjo hwotoho fewoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Oso yahino yoꞌmayo aho hopiꞌnonohino wojo soꞌno angaꞌnohino Anɨtumneꞌno hoꞌnasiyoso nohoꞌnafɨkutoho. I oso honɨngkano hungkuno engo soꞌntnneꞌno finɨngkamno.
23 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanan rerekabih! Kwa i fiyow yamurih gewasih, bay hai momon, bay matah haibaib gewasih i roumukur kwayai God kwabitin, baise ofafar gagamih ma gewas isan, kabeber, bosunusunub isan eo i kwakwahiren. Ofafar iti i gagamih, gewasin i kwatabosiyasiyar ofafar afa auman.
24 Anɨtuye hungkuno weꞌe somo ko inɨngkawentɨfi Anɨtuye hungkuno engo somo hwotoho fewoꞌnɨngkohofo soꞌno sekwo aꞌamu tɨmpiꞌnyo paꞌnyo nomꞌne somo honɨngkano utɨhwawoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Sekwo mijo nyoꞌne somjo wopmpeso weꞌeso wae yontɨfi soku i, humpotofo engo sohwo sekwo wosopayo mijo sopo kehumanteso muhwonyoꞌnjo yontɨfeso hiꞌnji nɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
24 Bonawiyenayah mata fim! Ofafar rimiyafof totomar i kwarurububuna, baise camel koun butun i kwatotonan.
25 Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo syohoꞌnjo hnꞌnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tango seꞌmane soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwoe noswanyo yoꞌmayo somo ko yajɨjwontɨfeso sekwo humayoso kihoꞌnjo hwasoho. I ajwomoꞌmo hufo yahino osoꞌnji sekwoe aꞌapahomneꞌnohini syafɨsyontɨfeso weho.
25 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu Pharisee wanawanan rerekabih! A kerowas naatu a tew ufuhine i kwasasouwen, baise wanawanah i kato rabirabih, bain, bai’o’orot, kabat, gamin baiyow awan karatan inu’in.
26 Kɨko Falisi tɨmpiꞌnyo sohwosi, noswanyo ajwomoꞌmo yoꞌmayo wojoso kakiꞌno mijo yajɨjwohoji paho hohntaꞌni kihoꞌmaso umoꞌnɨmontonoho.
26 Mata hifim kwabobosa Pharisee! Gewasin a tew naatu a kerowas wanawanahine wan kwanasouwen, saise ufuhine auman boro hinigewasih.
27 Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tango seꞌmae soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Sekwo aꞌamu poyo peꞌnɨngkahonɨngkofi hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo paꞌnyo hwasoho. Hwaho tojwa lopo wokoso wonyoangkafoꞌnjoponoho. I, hwaho ajwomoꞌmo poyo peꞌnyo sohwafe yokinoꞌnji yoꞌmayo pisakinoꞌnjo woꞌnnyoponoho.
27 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee. wanawan rerekabih! Kwa a’itinin i rah ufunane tewowab gewas ebatabat na’atube, baise wanawanan i orot babin hai rarik awan karatan masin kakafin.
28 Oso paꞌnyo kuyoho. Sekwoe aꞌapaho hohntaꞌni aꞌamu uhwonɨfijoso wopɨngo uhwonantɨfeho. I, sɨmeho ajwomoꞌmo hwasyo hungkunoꞌnji yoꞌmayo wonyoso engo yamoꞌnnyoponoho.
28 Imih kwa ayumat i nati na’atube, ufunane sabuw matahimaim a’itinin i gewasin, baise wanawananamaim a kakafin naatu a tafasar i ra’at.
29 Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwa hnnonji aꞌamu Falisi sohwanji sekwo yoꞌmayo tohino mayoꞌne soꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo mangoꞌnohino hwasoho. Aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwamneꞌno oso hwamo huno syafɨsiyoꞌno hofɨkoe pijafo hoꞌnahumentohofo sopo ango wopɨngo molɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Sekwo aꞌmopijohino sopo wokoso wopɨngo hulɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
29 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu Pharisee, wanawan rerekabih! dinab oro’orot hai yawas gewasih naatu sabuw hai yawas mutufurih himomorob hai rah i kwabobuna’en kwama kwabi’aburen.
30 I osoꞌno ole lɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Nakwo nanɨngkwohwosafe sɨkuno somo humentontasi nakwo aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwamo fonjasiyo soꞌne mufoꞌmehwanesohilo.
30 Naatu kwao, aki ai a’agir hima’am hai veya’amaim bairi ata ma’am aki boro men dinab oro’orot ata rauw hitamorobomih.
31 Sekwo oso lɨfitnne soꞌno ole lonetɨhwalokwofo, Aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwamo fonjahumentohofo sohwafe imuhwasoho. Oso sekwoe hwapɨngo soꞌno lonetɨhwalokwofo.
31 Imih nati turamaim kwa taiyuw kwao’orereb kwa uwatanah i dinab oro’orot hi’asbunubunuw himorob.
32 Osoꞌno yoꞌmayo seyakwosa emaꞌmentohofoso sekwo wesejwaofantɨfeho.
32 Imih abisa uwatanah hibubusuruf hisisinaf i kwaisawar nuhi efot.
33 Sekwo homa mehomi hwasoho. Sekwo wonyo sohwafe mehomi hwasoho. Sekwoe honɨngkano wonyo somneꞌno tohino mayo soꞌno sekwo hiyaso leꞌmofoso pipilo. Awonoho. Sekwo hiyaso maleꞌmopitnnehofo.
33 “Kok hai yumat! naatu kok natunatun! God ana baimakiy boro kwanahaiw?
34 Oseso sekwo upaꞌnɨmno. Sekuyepono olo hwamo uhwatɨmo. Aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨwoꞌnɨngkohofo sohwanji aꞌamu hunoꞌnjo sohwanji Anɨtuye honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo sohwanji sekuyepono uhwatɨmo. Sekwoꞌnjopo nohumentanɨngkuji sekwo aꞌamu fehohnjo sohwamo fonjasyɨkuji nomꞌne sohwamo iyo hwojiyafɨkuꞌnnyo sopo fonjintoꞌofasyɨkuji nomꞌne sohwamo sekwoe ango uhuꞌmokiyo somo hwanɨngo fonjɨkuji nomꞌne angopono wofonjofepmnaofantɨfeho.
34 Isan imih a tur ao’owen, dinab oro’orot, bai’obaiyenayah naatu orot not wairafih boro aniyafarih hinan. Baise boro kwanabow kwanarauw hinamorob, afa boro kwana’onafih, naatu boro kwanarouw hinamorob, afa boro Kou’ay bar wanawanan kwanawabirih, naatu bar merar ta ta’amaim kwaninunih kwanaremor.
35 Ose ifijo soꞌno aꞌamu honɨngkano wonyo ane somo siki fonjahumentohofo soꞌno sekwo tohino engo nomapitnnefoho. Aꞌamu Apelɨmo fonjahumentiso somtaꞌango neꞌno fonjahumɨwentɨfi fonjahumɨwentɨfi ayoso Pelekaiyafe hwomu Sekolaiya oso humo sekwo Anɨtuye tajo ango engo somo oso ijempoho yoꞌmayo Anɨtumneꞌno hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofoꞌnjo sopo fonjahumentohofofoho.
35 Sinaf ana an nati isan, sabuw gewasih himorob hai rara susuwa anabit etei boro kwa tafa nayen baimakiy kwanab. Abel orot gewasin momorob ana veya’ika re na Berakiah natun Zechariah, iti Tafaror Bar naatu sibor kakafiyin hai founamaim kwarab momorob i ana veya’amaim tit.
36 Ngko nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Oso aꞌamu hopiꞌnonohino somo fonjahumentohofo sofe tohinoso sekwo olohonta humalofo sohwasi tohino hiloso nomapitnnefoho.
36 Imih tur anababatun a tur ao’owen, Sabuw himorob hai rara re’er hai bit etei kwa iti boun yawasih kwama’am boro kwanab.
37 U, nje aꞌamu Jelusalem humamopmmotofo sokunonji olohonta humalofo sokunonji sekwo aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki selɨmotofo sohwamo fonjasyontɨfi aꞌamu sekumo sefoꞌmayoꞌne Anɨtu uhwojɨwoꞌnɨngkiso sohwamo sojoꞌnji fonjɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Sɨkuno piꞌnɨngo engo somo ngko sekumo ole hopa womasemokuꞌmonji imalefoho. Yɨhufoso hofɨkoe polonyo somo muhuꞌmokontɨfi efemokosyawowoꞌnɨngkohofo hopaso ngko sekumo wosemokosyohumamonji ko imaleso sekwo nakwolaho lɨmalofofoho.
37 “O Jerusalem, Jerusalem! dinab oro’orot etei i’asbunuw himorob, naatu kob abarayah hiyunih hinan etei kabayamaim irauw himorob. Mar etei a kok kwanekwan umau’umaim natunat atabuwih hitan ta’imon hitamatar. Kokorere natunatun ita’imonih ebaba’afuwih na’atube, baise o men kafa’imo baibasit itu.
38 Sekwo upaꞌnɨmo. Sekwoe ango Jelusalem sopo Anɨtu kako nto ulɨkoꞌmaꞌmaho.
38 Isan imih a bar a merar boro hinakwahir naowarar.
39 Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Olohonta sekwo ngkimo apaꞌno manohonyoꞌnjo neꞌno yontanɨngkuji sɨkuno piꞌnɨngo woseyakoloꞌmontonoho. Tɨfi noꞌmo sekwo nakwo oso aꞌamu Anɨtu uhwatɨmentiso sohumneꞌno yofe wohoꞌnomano lɨfijo sohonta sekwo ngkimo apaꞌno wonehonantɨfeho.
39 A tur ao’owen ayu boro men kwana’itu maiye’emih. Ana maramaim kwanao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab.’”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.