Mateus 18

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Hohosohonta Jisasɨye inomokomoyo sohwa kakimo nuꞌmantɨfi ulɨmentohofi, Anɨtu aꞌamumo mokosyohumayo soꞌno nakwo sohwonaꞌni yofe engo hwofiloꞌnnyoso tɨhwolo.
1 Nati ana maramaim bai’ufununayah hina Jesu biyan hitit hibatiy hio, “Mar ana aiwobomaim yait i orot gagamin?”
2 Ose ulohonɨngkahonɨngkofi Jisas mehomi fihumneꞌno joho ulonto kakoꞌnjo lopo mɨhumajonto
2 Jesu kek kikimin eaf na nahimaim bat.
3 ulɨmento, Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyoꞌnjo ifijoso olo mehomi lohwo paꞌnyo mmoꞌnyꞌnjoꞌmanji sekwo Anɨtumo mohumafitnnefoho.
3 Imaibo eo, “Anababatun a tur ao’owen, o yait ayawas men inabotabir inan iti kek gidigidih na’atube mar ana aiwobomaim boro men inarun.
4 Anɨtu aꞌamumo mokomosyohumayo soꞌno aꞌamu fihwo ngko yoꞌmɨngohwonɨꞌmaho loso oso humo Anɨtu ole ulonefoho. Kɨko yofe engoꞌnjo hwosoho. Ose ulonefoho.
4 Isan imih orot yait taiyuwin yare iti kek kikiminabe emamatar mar ana aiwobomaim i orot gagamin.
5 Aꞌamu fihwo kako olo mehomi lopaꞌnyo sohumo nje yofe hoꞌnonɨmayoꞌne ufoꞌmaso sohwo kako ngkimo nɨfoꞌmakwoho.
5 “Naatu orot yait kek kikimin iti na’atube ayu wabu’umaim ana merar eyiy, i ayu au merar eyiy.
6 Olo mehomi ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntapɨwoꞌnyo sohumo aꞌamu huno wonyoꞌnjo fihwo ulososo, Jisasɨmo hohujo fikinjaofo. Honɨngkano wonyo lomo tɨfi finɨngkayo. Ose uloso sohwo mehomi huhwo sohwo honɨngkano wonyomo inɨngkayo soꞌno oso hwe huno wonyoꞌnjo huhwo sohumo Anɨtu tohino mɨkunɨmposo uyonefoho. Osoꞌno oso hwe huhwo sohwo wonyo hiso miyo sohonta sojo mɨkunɨmposo engo soꞌnji kakoe tɨꞌwangomo impe ifakojujɨkuji mijomo hoꞌnaofontɨfitentesi wopɨngoꞌnesohilo.
6 Baise orot yait iti kek kikimin ayu bitutumu eoraraf in bowabow kakafin esisinaf, gewasin nati orot i boro sikan aumor hina’utan taiy yan hinitaiy nare na’atomatom namorob.
7 Aꞌamu nomꞌne sohwoe honɨngkano wonyo umokiyo sohumneꞌno hitoho ntokwoho. I oso yahino imoꞌnyoso aꞌamu huhwo sohwo tohino mɨkunɨmposo nomane hweho. Osoꞌno kakineꞌno hitoho ntofantofoho.
7 “Tafaram i kakafin wanawanan run, imih nati sawaramaim sabuw bonawiyih bowabow kakafin tisisinaf. Sawar kakafih nati na’atube i boro hinamatar, baise orot yait biyanamaim iti sawar temamatar i boro kakafin anababatun nab.
8 Jɨje sɨfe aho honɨngkano wonyo imokososo sɨfe aho hiso nohwempehoji fohoꞌnamofo. Aꞌamu sɨfe aho angaꞌnohinoꞌnjo sohwo honɨngkano wopɨngo tɨpemayoso wopɨngofoho. U, sɨfe aho hufaꞌuꞌnjo honɨngkano wonyo imokuhwosoꞌno nɨhuꞌnahone tɨkanomo wenefoho.
8 O yait uma o a nabonawiy kakafin inasisinaf na’at, ku’afuw kwisaroun, saise a uma duboduboh inan ma’ama wanatowan inarun. Men basit a uma hai ubaramaim o biya etei itan wairaf wan itayen ta’arahi.
9 Jɨje tɨmo honɨngkano wonyo imokososo tɨmoso fitɨhwotofaofo. Aꞌamu tɨmo angaꞌnohinoꞌnjo sohwo honɨngkano wopɨngo tɨpemayoso wopɨngofoho. U, tɨmo hufaꞌuꞌnjo sohwo honɨngkano wonyo imokuhwosoꞌno nɨhuꞌnahone tɨkanomo wenefoho.
9 Naatu mata nuw kwanekwan kakafin kusisinaf, kukubai kwisaroun. Mata rounawat saise inan ma’ama wanatowan inarun, men basit mata ta’imon ana ubaramaim mata rou’abaka inan wairaf wan inayen na’arahi.
10 Olo mehomi lomneꞌno sekwo yoꞌmɨngohwasɨꞌmaho ulɨkutoho. Oꞌo, sekwo upaꞌnɨmno. Aꞌamu ahwomomjoso mehomi lomo itoꞌno mokosyohumawoꞌnɨngkohofofoho. Yoꞌmayoso mehomi lomo uꞌmaso soꞌno Mpohumo ulɨwoꞌnɨngkohofofoho. [
10 “Abisa kusisinaf i inaso’ob men kek gidigidih inanuw furuwih, a tur ao’owen anayabin kek gidigidih hai tounamatar mar etei maramaim Tamai nan tebatabat.
11 Hwapɨngoso Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni aꞌamu wonyo honɨngkanomo humentanɨngkuji somneꞌno utɨmayoꞌne pmmentohefoho.]
11 Orot Natun nan ana’an i sabuw kasikasiyih bow baiyawasih isan na.
12 Huno pipi seyohoho. Hwe fihwo kako yahu sipsip wan hantɨletɨꞌnjo (100) sohwo yahu angaꞌnohino sohwo isɨpeeofoso sohuneꞌno hafɨhafe motɨpemasoꞌnjo umontolaho. Awonoho. Oso yahu nainti nain (99) sohwa hofɨko wopayo nontanɨngkuji kakwoꞌyohwo sohwo nulɨkoꞌmahwosi yahu isɨpeeofo sohuneꞌno notɨpehwosi wotɨpemaꞌmontonoho.
12 “Orot ana bobaituw 100 hitama’am ta’imon takakasiy isan a not i mi’itube kwanotanot? Ana bobaituw 99 tihamiyen oyaw wan hitama, i tare tan ta’imon kakasiy tanuwih ai en?
13 Notɨpemahwosi kako yahu angaꞌnohino isɨpeeofo sohuneꞌno sɨmonyo umontonoho. Nomꞌne yahu nainti-nain (99) misɨpeefeꞌnjo soꞌno huno mosyafɨsyonehoho.
13 Naatu ana bobaituw tatita’ur tabaib ana maramaim, a tur ao’owen ana for ta’imon isan boro tiyasisir men kafaita, men 99 isah ebiyasisir na’atube anayabin i men hikasiy.
14 Oso paꞌnyo sekwoe Mpohwo ahwomomo humaso sohwo kako weꞌe lomneꞌno ole lalofi, Ngko mehomi lomneꞌno misɨpeefeꞌnjo yohono. Ose lalofoho.
14 Imih ef ta’imon nati na’atube Tamat maramaim men ekokok boro ana kek kikimin ta nakasiy.
15 Jɨje aꞌamu kikimo wonyo kilohofososo kɨko kakimo uꞌmahoji sikoꞌnohini humahosɨsi kakoe wonyoꞌno yoloho uso. Kako jɨje hungkunomo nupaꞌnɨngkuhwosɨꞌmanji u, jɨje aꞌamu ne apaꞌno umoꞌnɨmontonoho.
15 “O taituwa ta wanawanamaim isa bowabow kakafin nasisinaf na’at wa’iwa’iramaim inan biyan ana kakafin matanamaim ini’obaiy. Inao fana nanonowar na’at i boro airi kwanitafen tutur.
16 Kako Jɨje hungkunomo haloho maposoꞌnjoꞌmanji kɨko nomꞌne aꞌamu angaꞌnohinotɨkeno hufaꞌulɨkeno oso hwa tɨpemahoji hwe wonyo kilohofoso sohwoepono fɨwanɨmno. Osopo iꞌmofakuji aꞌamu hufaꞌulɨkeno hufaꞌu sɨhunetɨkeno oso hwa wolɨjwaopɨfe.
16 Baise inao men nanonowar, orot ta’imon o rou’ab inabuwih bairi kwanan, saise o abisa’awat inao orot rou’ab boro sif hinaruboun. Buk Atamaninamaim hio na’atube.
17 Kako hofɨkoe hungkunomo haloho maposoꞌnjoꞌmanji eꞌwa, aꞌamu hopiꞌnonohino sekwoꞌnji Anɨtumneꞌno uhuꞌmokuwoꞌnɨngkohofo sokumo ulɨmno. I aꞌamu hopiꞌnonohino sofe hungkunomo haloho maposoꞌnjoꞌmanji, eꞌwa kako aꞌamu kengo paꞌnyo hweho. Oso aꞌamu huhwo sohwo kengopo uhumajipijo osopo wohumamontonoho.
17 Baise hinao men nanonowar na’at, basit ekaleisia matahimaim kwanakurereb kwanao, naatu ekaleisia hinao men nanowar na’at, basit kwanihamiy eteni orot na’atube nama o tax o’onayan na’atube nama.
18 Hungkuno nehopi waselɨmo. Yoꞌmayo olo hwaho lopo sekwo wonyofoho lɨkuji nano mtitojoso i, oso hisoꞌno Anɨtu ahwomomo nto mtitokwoho. Yoꞌmayo olo hwaho lopo sekwo wopɨngofoho lɨkuji oso hisoꞌno Anɨtu kako ahwomomo wopɨngofoho nto lohoho.
18 “Anababatun a tur ao’owen, abisa iti tafaramamaim ku’a’uh maramaim boro ana’uh. Naatu abisa iti tafaramamaim kururufam maramaim boro anarufam.
19 Hungkuno nomꞌne waselɨmo. Olo hwaho lopo aꞌamu hufaꞌu hwaꞌu yoꞌmayo soꞌno sɨmeho afa inɨngkohosɨsi Mpohumo oso hisoꞌno jomo ulisoso nje Mpohwo ahwomomo humaso sohwo wosejapmmontonoho.
19 “Iban ao maiye, orot rou’ab iti tafaramamaim abisa isan hairi hibasit tefefeyan, Tamai maramaim boro isah nasinaf.
20 Aꞌamu hufaꞌu sohwaꞌu sɨhune sohwa hofɨko nje yofemneꞌno uhuꞌmokukuji nohumentanɨngkuji ngko hofɨkoꞌnjo ajwoꞌmo wohumamonnoho.
20 Orot rou’ab o tounu ayu wabu’umaim tekuku’ay, ayu i nati wanawanahimaim bairi.”
21 Oso hohosohonta Pita Jisasɨmo uꞌmanto ulɨmento, Hwe Engofo, nje aꞌamu sohwo wonyo ntohofɨwoꞌnɨngkiso soꞌno ngko oso wonyo soꞌno wae alale uyɨmonnto. Wayo yaoꞌmneso aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne mtaꞌni hufaꞌu oso hopolaho.
21 Imaibo Peter na Jesu biyan tit ibatiy, “Regah, ayu taiu isau mar etei bowabow kakafih nasisinaf mar boro bai’ab ana kakafih ana notawiyen? Ana kakafih ana notawiyen nayen seven nanatabir?”
22 Ose Ulohonɨngkahonɨngki Jisas ulɨmento, Ngko aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne mtaꞌni hufaꞌuyo makilohoyohono. Oꞌo, wae iyoso neꞌnohini sefenti (70) ne tɨpemayo aho hopiꞌnono nomꞌne hufaꞌuyo fiyohoho kilohono.
22 Jesu iya’afut eo, “Men seven, baise mar etei 70 tafanamaim seven auman.
23 Osoꞌno Anɨtu aꞌamumo mokosyohumayo soꞌno kako aꞌamufe wonyo wae yaofoꞌne yahinoso olenoho. Hwe yofe engoꞌnjo sohwo kakoe syoho ulohofiyo sohwa yoꞌmayo siki mawoꞌnɨngkohofo soꞌno hamniyoho hwangku hoꞌnasiyoꞌne hungkuno mɨhwajiyoꞌne uyɨmo lɨmentisofoho.
23 “Anayabin aiwob maramaim ana itinin i aiwob orot ana akir wairafih hai bowabow nunutitiy na’atube.
24 Osoꞌno kako syoho emanto syoho ulohofiyo angaꞌnohino fihwo kakoe yoꞌmayo siki mawoꞌnɨngkiso sohwo kakoe hamniyoho mohoꞌnaofeꞌnjoso olenoho. Ten miliyon (10,000,000) kinafoho.
24 Nuteteyan ana bowabow busuruf ana veya aiwob orot kabay million na’atube orot ta bai ma bowabow hibai hina hirun.
25 Kakoe hamniyoho nɨhuꞌno ane hweho. Osoꞌno hwe engo sohwo ulɨmento, Olo hwe lohwoꞌnji kakoe apeꞌnji mehomꞌnji yoꞌmayo hopiꞌnonohino soꞌnji nomꞌne sohwa hofɨkoe siki syoho ulohofiyo soꞌno mpe uyɨfe. Hamniyoho mpe ifijoso kako mohoꞌnaofeꞌnefoho.
25 Naatu nati akir wairafin aiwob orot ana kabay wan yin isan aurin men karam. Imih aiwob orot iuwih orot aawan, natunatun naatu ana sawar etei hitabow hitan sabuw afa hitatobon hai akir wairafihimih hitabow, saise nati kabayamaim aiwob orot ana kabay wan tab isan eo.
26 Ose ulahonɨngki hwe huhwo sohwo kakoe hwe engo sohwoe sɨfe kiꞌnyoꞌmo hwomtame ulohofonto humotaho lonto ulɨmento, Nje hwe engofo, weꞌenepi nohontohumaho. Nohontohumahoji ngko hamniyoho hopiꞌɨnono wokijapmmonnoho.
26 “Baise akir wairafin aiwob orot nanamaim sun yowen fefeyan eo, ‘Regah a kokok yate nanub naatu ayu boro ana sinaftobon a sawar etei wah anayow anit.’
27 Ose ulahonɨngki hwe engo huhwo sohwo kakineꞌno hitoho ulofahonɨngki hamniyoho mohoꞌnasiyoꞌnjo imentiso soꞌno wae yaofahonɨngki hwe sohwo yoꞌmayo siki mawoꞌnɨngkiso soꞌno hamniyoho nɨhuꞌnahone muyonehoho.
27 Aiwob orot ana akir wairafin itin yan baban naatu ana kabay wan yin isan auman ibagun naatu iu tit ana ubar in.
28 I osoꞌno syoho ulohofiyo sohwo noswolɨkofaponto uhwonɨmentisoso kakoe syoho afaꞌnono iyo sohumo uhwonɨmentisofoho. Osohwa kakintaꞌni yoꞌmayo siki maꞌnnyoso wan hantɨlet (100) kina mohoꞌnasiyoꞌnjo sohumo uhwononto tɨꞌwangomo aho pmpilɨꞌmokonto ulɨmento, Nje hamniyoho mohoꞌnanɨsyohinoso komoꞌno ntape.
28 “Baise nati akir wairafin tit in naatu ana kabay bai’abamo bowayan turan biyanamaim bai ma’am biyan tit, eof sikan bai eo, ‘Au kabay o biya inu’in boun wan inay initu.’
29 Ose ulahonɨngki hwe syoho afaꞌnono iyo sohwo hwomtame pɨwehumawento ulɨmento, Ngkineꞌno hitoho kilofɨhwosoꞌno nohontohumaho. Jɨje hamniyoho wokijapmmo.
29 “Bow turan orot nanamaim sun yowen ifefeyan eo, ‘Yate nanub mar kafai ayu boro a kabay wan anay anit.’
30 Ose ulahonɨngki ngkilaho ulonto impoꞌangomo intofahumentisofoho. Osopo intofasyonto ulɨmento, Kɨko osopo nohumahoji nje hamniyoho ntapohojoꞌno ngko wakisɨhutoꞌmnoho. Ose ulɨmentisofoho.
30 “Baise orot men kok boro turan fanan tanowar, imih bai furisiman itih hibai hin dibur bar hiya’ariy. Naatu orot turan iu, ‘Iti’imaim inama au kabay wan inay initu imaibo inatit.’
31 Ose yahonɨngki syoho afaꞌnono nomꞌne sohwa yoꞌmayoso uhwonontɨfi sɨmeho tohino umnɨmentisofoho. Sɨmeho tohino umnɨngkahonɨngki hwe yofe engoꞌnjo sohumo oso hisoꞌno ulɨmentohofofoho.
31 Akir wairafih afa iti sawar matar hi’itin men hiyasisir, imih hin abisa’awat himamatar isan aiwob orot ana tur hiowen.
32 Ose nupaꞌnonto syoho ulohofiyo huhwo sohuneꞌno joho ulonto ulɨmento, Kɨko syoho ntohofiyo wonyo hwosoho. Ose ulonto ulɨmento, Sɨmoꞌmo kɨko ngkimo humotaho sontahonɨngkini hamniyoho hopiꞌnono montapeꞌnjo imentohino soꞌno ngko wae yakumoꞌmale hwosoho.
32 “Imaibo aiwob orot ana akir wairafin eaf na iu eo, ‘O i anababatun orot kakaf. Ayu au kabay gagamin maiyow o biyamaim ma’am i asafam, anayabin ayu ifefeyanu.
33 Ngko kikineꞌno hitoho ntofiso hopaso kɨko nomꞌne aꞌamu syoho afaꞌnono iyo sohumneꞌno hitoho makilofeꞌnjo pehoꞌneto.
33 Gewasin bow tura itakabibir o akakabibiri na’atube.’
34 Ose ulonto sɨmeho tohino umnɨngkahonɨngki tohino engo uyɨwoꞌnɨngkohofo sohwafe ahomo hoꞌnahumentisofoho. Hoꞌnasyonto ulɨmento, Kɨko osopo humahoji nje hamniyoho hopiꞌnonohinoso ntapohojoꞌno wakisɨhutoꞌmonnoho.
34 Aiwob orot yan so’ar tatabir ana dibur kaifenayah iuwih hifatum dibur hiya’ariy naatu iu, ‘Iti’imaim inama’am au kabay wan inay initu imaibo inatit.’”
35 Oso pahnnɨmo hungkunoso Jisas nulonto ulɨmento, Sekwo nomꞌne sofe wonyo selohopijoso wae meefeꞌnjo ifijoꞌmanji u, oso paꞌnyo nje Mpohwo waselohoꞌmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
35 “Ef ta’imon ayu Tamai maramaim kwa ta’ita’imon isa boro iti na’atube nasinaf, o yait taituwa ana kakafin men dogor tutufin etei inanotanotawiy na’at.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.