Mateus 12
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Nomꞌne sohonta sɨkuno iyoho humayo Salole somo Jisas kakoe inomokomoyo sohwanji syohoꞌmo emoyontɨfi inomokomoyo sohwa mijoho uyahonɨngki ipisayo mjanɨmentohofofoho.
1 Veya bai’ab na’atube sawar ufunamaim, Jesu Baiyarir Ana Veya sanabey wanawanah remor inan ana bai’ufununayah a himorob, basit sanabey afa hirut hikeb ro’oro’oh hibow hi’aa.
2 Nomjonɨngkahonɨngkofi aꞌamu Falisi sohwa nuhwonontɨfi Jisasɨmo ulɨmentohofi, Ihwoni, jɨje inomokomoyo sohwa olo sɨkuno iyoho humayo lomo wopayo mjanɨngkohofo soꞌno nakwoe honɨngkano hungkunoso mtɨhupehofo.
2 Naatu ofafar bai’obaibiyenayah hi’itih basit Jesu hi’u, “A bai’ufununayah ku’itih, abis tisisinaf i ata ofafar te’a’a’stu’utu’ub, anayabin boun i Baiyarir ana veya.
3 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo Ntefit imentiso soꞌno iyoswo mtɨꞌmokumentohofoso atofo majo hwasilaho. Oso sɨkuno kakoe aꞌamu soꞌnji mijoho engo humamentohofo sohontaꞌneꞌno selohonɨngkono.
3 — ausente —
4 Ntefit kako Anɨtumneꞌno hwapɨfe ango molinyo somo swonto wosopayo Anɨtuneꞌno hoꞌnahumotofoso nɨmentohofofoho. Oso wosopayo hiso aꞌamu sikinjo somneꞌmaho. Oꞌo, aꞌamu Anɨtuye tajo ango syohoꞌnjo sohwamneꞌnohinofoho. I osoꞌno Ntefit kako nonto kakoe aꞌamu sohwamo nuyɨmentisofoho. Sekwo oso hungkuno homo somo atofo majoꞌnjo imentohofo soꞌno sekwo nje inomokomoyo sohwamo oso hungkuno hiso ulohonɨngkohofotaho.
4 — ausente —
5 Nomꞌne honɨngkano hungkuno somjo soꞌno huno maseyoꞌnjotaho. Hungkuno ole, aꞌamu Anɨtuye tajo ango syohoꞌnjo sohwa hofɨkoe syoho somneꞌno sɨkuno iyoho humayo somo honɨngkano hungkuno somo mtɨhupewoꞌnɨngkohofoso wonyoꞌmaho. Oꞌo Anɨtuye syoho wopɨngofoho. Oso hungkuno soꞌno huno maseyoꞌnjotaho.
5 Naatu Moses ana ofafar ta kwaiyab kwa’itin? Baiyarir ana veya firis terun Tafaror Bar teyayabuna men ofafar te’a’astu’ub? En.
6 Ose ulonto pahnnɨmo hungkuno kakineꞌno hnnɨmentisofoho. Nje hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Anɨtuye ango engo olo hwaho loponjo somo angaꞌnohinohwo yakolonoho.
6 Baise boun i a tur ao’owen, sawar gagamin anababatun i na tit, men iti Tafaror Bar na’atube’emih.
7 Anɨtuye hungkunomo ole woꞌnnyoponoho.
7 Buk Atamaninamaim i iti na’atube eo, ‘Kabeber i akokok men sibor.’ Kwa iti sawar yabin anababatun kwatasoso’ob na’at sabuw gewasih boro men kwatakusairih.
8 Ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni sɨkuno iyoho humayoꞌne somo hwapɨngo hwoꞌnyoho. Osoꞌno ulɨmentisofo.
8 Anayabin Orot Natun i Baiyarir Tamah anababatun.”
9 — ausente —
9 Jesu nati efan itumar na hai Kou’ay Bar ta wananwanan run,
10 — ausente —
10 orot ta uman murubin ma’ama’amaim, naatu sabuw afa nati’imaim hima’am i ef hinunuwet Jesu gamin uwin isan, imih Jesu hibatiy hio, “It ata ofafaramaim Baiyarir ana veya orot babin boro taniyawas ai en?”
11 Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkimo ulɨmento, Sekwoe yahu sɨkuno iyoho humayo somo piꞌnɨmomo usɨꞌmofawesoso asomo womantɨfetaho.
11 Baise Jesu iyafutih eo, “Bo o orot ta a sheep Baiyarir ana veya hub tare’er, boro itatain tayen o itihamiy ta’in tamorob?
12 Ou, womantɨfeho. Oseso sɨkuno iyoho humayo somo yoꞌmayo wopɨngo ulohofoso itoꞌnohinoho. Osoꞌno sekwo yahu sohumo ufoꞌmapijo soꞌno aꞌamu mnokinoꞌnjo wopɨngo umokufitnneꞌelaho. Ou, ikono. Aꞌamufoho.
12 Orot ana yawas i ra’at kwanekwan men for na’atube’emih. Isan imih Baiyarir ana veya orot babin tanabibais i men tasisinaf kakaf ofafar ta’a’astu’ubimih.”
13 Ose ulonto hwe aho wonyoꞌnjo sohumo ulɨmento, Jɨje ahoso sɨhwaho fɨsɨpofo. Ose ulahonɨngki aho sɨhwoho sɨpento aho wopɨngo imoꞌnonto nomꞌne aho fehohnjo paꞌnyo imoꞌnɨmentisofoho.
13 Imaibo orot uman murubin isan eo, “Uma ku’otofair a’itin.” Naatu orot uman otofair naatu uman igewasin uman rounane na’atube matar.
14 Aꞌamu Falisi sohwa nuhwonontɨfi ango homo somo nulɨkoꞌmantɨfi Jisasɨmo fonjosyaneꞌentɨfi hungkuno lɨmentohofofoho.
14 Basit Pharisee Jesu hihamiy hitit ufun, rabin morob isan hiyakitifuw.
15 Jisas kakimo fonjosiyoꞌne huno uyahonɨngki ango homo somo nulɨkoꞌmahonɨngki aꞌamu piꞌnɨngo engo Jisasɨmo inɨngkowahonɨngkofi Jisas aꞌamu mnokinoꞌnjo somo wopɨngo umokumentisofoho.
15 Jesu rabinamih hiyayanuw tur nowar naatu efan nati ihamiy sa’ab in, sabuw rou’ay gagamin na’in hi’itin hi’ufunun bairi hinan, iyabowat hisawow hinan etei iyawasih.
16 Wopɨngo umokonto ulɨmento, Olo hilo soꞌno aꞌamumo nulɨkutoho.
16 Naatu eo fafarih eo, “Sabuw afa hai tur men kwana’owenamih.
17 Osoꞌno hwe Aisaiya sohumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohwoe hungkuno oso sɨkuno somo ne imoꞌnɨmentisofoho. Hungkuno hiloso ole mtɨꞌmokumento,
17 Iti i abisa dinab orot Isaiah ana bukamaim kikirum na iturobe.
18 Olo hwe lohwo sohwo uhwosopoꞌmentoheso nje syoho ntohofiyo ne hweho.
18 ‘Iti orot i ayu isau bowamih arubin,
19 Kako yoka hungkuno mohmꞌno malonefoho.
19 I boro men nagam naatu boro men fanan aumetawat niwow;
20 Aꞌamu yokumpohnꞌnyo ane somo hwotoho mafenefoho.
20 Sawasaw ririmih hikimow tere’er boro men na’abar faifiyen,
21 Nomꞌne aꞌamu temtitofo kengo kengoso kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨkuji kakineꞌno wohontohumantɨfeho.
21 Naatu sabuw etei hai not hai baitumatum i biyanamaim hinayai.’”
22 Hohosohonta aꞌamu hofɨko hwe nomꞌne towahuno wonyo ehuhnnamoꞌnnyo sohumo Jisasɨyepono ipemotapmmentohofofoho. Oso hwe huhwo sohwo hungkuno majoꞌnjo mampiꞌnyo hweho. Tɨmo tɨmpiꞌnyo hweho. Jisas kako wopɨngo umokahonɨngki hungkuno lonto tɨmo wopɨngo honɨmentisofoho.
22 Imaibo sabuw afa orot ta matan fim naatu demon awan gugin toun bububur ma’am hibai hina Jesu biyan hitit iyawas naatu misir tur eo naatu matan igewasin nuw.
23 Oso hisoꞌno aꞌamu nuhwonontɨfi yomo yomo yontɨfi hnnɨmentohofi, Olo hwe lohwo Ntefitɨye Imu hwolɨkeno, tɨhwolɨkeno. Ose hnnɨmentohofofoho.
23 Sabuw rau’ay gagamin na’in Jesu abisa iwa’an hi’i’itin hai hikasiy ra’at hio, “Iti orotom David uwan ta?”
24 I osoꞌno aꞌamu Falisi sohwa nupaꞌnontɨfi lɨmentohofi, Mpelɨsepul towahuno hopiꞌnonohino somo mokosyohumayo sohwo kakoe yokumpohnꞌnyoso Jisasɨmo uyahonɨngki Jisas towahuno wonyo somo wae yaofalofoho. Ose lɨmentohofofoho.
24 Baise Pharisees hinonowar hio, “Iti orot demon enununih, anayabin demon hai ukwarin wabin Beelzebul fair itin, nati esisinaf.”
25 Aꞌamu Falisi sohwafe huno somo Jisas huno moiꞌwo uyahonɨngki ole ulɨmento, Hwaho fiponjo aꞌamu hopiꞌnonohino humawoꞌnɨngkohofoso hofɨko hotitopijo sohonta ikujoho fongkiꞌnɨngkuji hofɨkoe hwaho wopɨngo fosyohumayoꞌneso wonyo umoꞌnɨmontonoho. Ango fipo aꞌamuso husilo lohofɨkuji ikujoho fongkiꞌnɨfijoso oso angoso wonyo umoꞌnɨmontonoho.
25 Jesu abisa hinotanot so’ob, naatu uwih eo, “Tafaram ta’imon hinakusib rou’ab namatar hinabiyow boro men manin hiniyowamih, naatu bar meraramaim o ain uf rara’amaim hinakusib hinabiyow hai ma boro hini’afiy.
26 Sekwo ole ntohofo, Seten kakoe yokumpohnꞌnyo kijopahonɨngki towahuno wonyo somo wae yaofɨwoꞌningkino hwosoho. Ose ntohofo. I oseꞌmanji Seten kakoe towahuno wonyo somo wae yamoꞌnyontentesi kakoe yokumpohnꞌnyo pipi imoꞌnɨngkuhwonesohilo.
26 Imih Demon Ana Aiwob wanawananamaim hinakusib taiyuwih hinabiyow, i ana aiwob wanawanan ana fair boro naririm.
27 I Seten kako towahuno wonyo wae yaofoꞌne ngkimo nɨfoꞌmantokusoꞌmanji sekwoe inomokomoyo towahuno wonyo wae yaofɨwoꞌnɨngkohofo somo tɨhwo ufoꞌmahwosoꞌno weeofantɨfeto. Oꞌo sekwoe inomokomoyo huhwa towahuno wonyo somo wae yaofalokwofo soꞌno nakwo huno ole nayohoho, Sekwo ngkineꞌno hwasyo hungkuno lalokwofo.
27 Naatu kwa i ayu Beelzebul fair baitu demon nunih kwarouw kwa’o. Bo kwa a bai’ufununayah i yait ana fairamaim demon tenununih? Isan imih kwa taiyuw abai’ufununayah hai sinafumaim ebi’obaiyi God ana baibatiyen i wan kwamara’at.
28 I oseso Anɨtuye Towahuno sohwo towahuno wonyo wae yaofo soꞌno ngkimo nɨfoꞌmasoꞌmanji oso sɨkuno Anɨtu wosemokosyohumamonto isoso nto seꞌmahonɨngki sekwo hisoꞌno hohujo ikinjaofalokwofo.
28 Baise ayu i God Anunin Kakafiyin ana fairamaim demon anununih, imih nati ebi’obaiyit mar ana aiwob i na tit kwa wanawananamaim.
29 Hwe fihwo hwe yokumpohnꞌnyo sohwoe angomo hufo umo lɨhwosi swososo sɨmoꞌmo oso hwe yokumpohnꞌnyo huhwo sohwi nano kilofasyɨhwosi i kako oso ango homo somjo kakoe yoꞌmayoso womaꞌmontonoho.
29 “Orot fairin ana bar boro men asir hinarun ana sawar hinabainomih, baise wantoro’ot orot hinab hinafatum nabat, imaibo ana sawar hinabainuw.
30 Aꞌamu fihwo kako nje aꞌamu mmoꞌnyoꞌnjo yoso sohwo kako nje mango hweho. Aꞌamu nje syoho somneꞌno nɨfoꞌmaso sohwo kako homo somo fonɨfonyo imokalofoho.
30 “Orot yait ayu airi men abita’imon i ayu au wosai, naatu orot yait men ayu ibaisu airi bobaituw abigenamih, nati orot i wasgeyayan.
31 Oseso ngko sekumo waselɨmonneꞌno yohono. Yoꞌmayo honɨngkano wonyo soꞌnji sitofo soꞌnji Anɨtu kako wae yaofonefoho. I osoꞌno aꞌamu fihwo Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohumo sitofo uloso sohwo oso wonyoso Anɨtu wae meeofonefoho.
31 Ana’an nati isan imih a tur ao’owen, bowabow kakafih ta ta naatu bai’ib tur ta ta God boro nanotawiyen, baise orot yait Anun Kakafiyin ni’ib isan tur kakafin na’o, i ana bowabow kakafih boro men nanotawiyimih.
32 Aꞌamu fihwo ngkineꞌno sitofo ntososo kako oso wonyo hisoꞌno Anɨtumo wae yaofoꞌne jomo ulososo Anɨtu kako wae weeoꞌmontonoho. I osoꞌno aꞌamu fihwo Anɨtuye Towahuno sohumneꞌno sitofo uloso sohwo oso wonyo hiso Anɨtu wae meeofonehoho. Oꞌo, wonyo hiso neꞌno wawoꞌmontonoho. Olohontajoꞌnji hwangkunjoꞌnji oseꞌnohinofoho. Yoꞌmayoso Anɨtuye Towahuno iwoꞌnɨngkiso soꞌno aꞌamu sitofo ole lososo Setenɨyefoho ose lososo oso wonyo hiso Anɨtu wae meeofonefoho.
32 Naatu orot yait Orot Natun isan tur kakafin na’o nabigigim boro ana bowabow kakafin nanotawiyen, baise orot yait God Anun Kakafiyin isan na’o nabi’iyab, i boro tafaramamaim men nanotawiy na’atube maramaim.
33 Ipisayo wonyoso iyo wonyo mtaꞌangofoho. Aꞌamu ipisayo wopɨngo somo uhwonɨfijosoꞌmanji huno ole umontonoho. Olo iyo wopɨngofoho. Aꞌamu ipisayo wonyo somo uhwonɨfijoso wolantɨfeho. Iyo wonyofoho.
33 “A ai inakaif gewas boro ro’on gewasin inab, a ai men inakaif gewas ro’on boro kakafin inab, anayabin ai i boro ro’onamaim ina’inan.
34 Sekwo homa mehomi soku sekwo hungkuno wopɨngo pipi lɨfitnnehofo. Aꞌamufe hungkunoso yoꞌmayo sɨmeho moꞌmo mnawojo somtaꞌangofoho.
34 Kwa i tuwamorob foufuh, dogor wanawanan kakafin ema’am boro mi’itube tur gewasih kwana’o. Anayabin abisa dogor wanawanan ema’am i awamaim etitit.
35 Hwe wopɨngo sohwo kakoe hunomo wopɨngoꞌnohino mnawojo soꞌno kakoe hungkunoso wopɨngoꞌnohino hweho. Hwe wonyo sohwo kakoe hunomo huno wonyo mnawojo soꞌno kakoe hungkunoso wonyoꞌnohino hweho.
35 Orot gewasin ana bar wanawanan sawar gewasih ya ti’inu’in boro nabow naya taiten, naatu orot kakafin ana bar wanawanan sawar kakafih ya ti’inu’in boro naya taiten.
36 Upaꞌnɨmno. Nje hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Hwangku sohonta sɨkuno hungkuno ikwolofoꞌne somo yoꞌmayo hungkuno sikinjo wonyo yoꞌmayo soꞌno Anɨtu selohononefoho.
36 Imih a tur ao’owen, baibatebat ana maramaim sabuw etei awahimaim tur abisa hi’o boro God ana tur hina’owen aisim nati tur hi’o.
37 Jɨje hungkuno wopɨngoꞌnohino somneꞌno Anɨtu hwe wopɨngo hwosoho kilonefoho. Hungkuno wopɨngo ane sohwosimo hwe wonyo hwosoho kilonefoho.
37 Naatu o taiyuw a tur io’omaim God boro nibatiyi, naatu o taiyuw a turamaim boro naorereb o i gewas o kakaf.”
38 Oso hohosohonta aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwanji aꞌamu Falisi sohwanji Jisasɨmo ulɨmentohofi, Hwe Engofo, yoꞌmayo kengo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌningkiyohofo somo uhwonano. Kɨko fonetɨhwaho.
38 Imaibo Pharisee naatu Ofafar bai’obaiyenayah afa himisir hi’o, “Bai’obaiyenayan, aki akokok ina’inan ta iniwa’an ana’itin.”
39 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Aꞌamu olohonta humalofo soku, honɨngkano wonyo imofɨwoꞌnɨngkohofoso yoꞌmayo wonyoangkafoso netɨhwayoꞌne jomo lɨwoꞌnɨngkohofofoho. Osoꞌno mosetɨhwamnehono. Oꞌo, ngko yoꞌmayo hwe Jouna sohumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmojo sohumo iꞌmofapmmentiso osoꞌnohino wosetɨhwamonneꞌno yohono.
39 Baise Jesu iyafut eo, “Kwa iti mar boun nan ana sabuw a fanasair ra’at, ina’inan itinamih kwa’o. Baise ina’inan boro men ta kwana’itinamih, ina’inan ta’imon nati dinab orot Jonah biyanamaim kwa’itinika.
40 Hohonta Jouna inanɨku mɨkunɨmposo sohwoe sɨmehomo humentanɨngki sɨkuno hufaꞌu sɨhune memjaoꞌmentisofoho. Oso paꞌnyoso ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni hwaho ajwomoꞌmo humentanɨꞌmo sɨkuno hufaꞌu sɨhune womemjanɨmoꞌmontonoho.
40 Jonah siy gagamin tonan yan wanawanan in fai tounu auyit tounu na’atube, Orot Natun boro fai tounu auyit tounu me wanawanan na’in.
41 Anɨtu kako aꞌamufe wonyo somjo tohinoso yano ilofiyoꞌne sɨkuno somo aꞌamu ango Ninifontaꞌangoso nolɨkafɨkuji sekwo olohonta humalofo sokumo ole selɨfitnnefoho. Sekwo sekwoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyoꞌnjo pehoꞌno imentohofokulo. Ose selɨfitnnefoho. Hwapɨngoso aꞌamu Ninifoso hofɨko oso hungkuno Jouna lɨjwaoꞌmentiso somo upaꞌnontɨfi hofɨkoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho iwoloꞌmokumentohofofoho. I olo soꞌno olohonta hwe fihwo Jounamo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnjo olopo ko humasoso sekwo sekwoe honɨngkano wonyomneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyofoho.
41 Jonah binan Nineveh sabuw hinonowar ufunamaim hai bowabow kakafih hisisinaf etei hihamiyen, imih baibatebat ana veya boro hinamisir kwa kwabiwa’an kakaf isan boro hina’uwi, anayabin binan iti boun abit i men marasika Jonah bibinan na’atube’emih!
42 Hwangku aꞌamufe yahino wonyo somneꞌno Anɨtu kako yano ilofoꞌne sɨkuno somo iꞌmofapɨhwosoꞌno oso aꞌmu yofe engo hwaho mokosyohumayoꞌnesi kako hwaho mongkihntaꞌni mokosyohumamojosi kako nolɨkafɨhwosi sekwo olohonta humalofo sokumo ole selonefoho. Sekwo Anɨtumo minɨngkayoso pehoꞌnekulo. Ose selonefoho. Hwapɨngoso hohonta hwe yofe engoꞌnjo Soulomoun humamojo sohonta oso aꞌmusi kako hwaho ikanopo mtaꞌangosi kako Soulomoun Anɨtuye hungkuno wolontɨhwano lonto kako sapmmentisofoho. I osoꞌno olohonta hwe nomꞌne Soulomounɨmo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnji olopo ko humaso sohumo sekwo kakimo minɨngkowalokuyohofo.
42 Na’atube tafaram Sheba hai aiwob babin Solomon ana binan gewasin nowaramih ana tafaram ef yok na’in ihamiy na tur nowar, imih baibatebat ana veya boro namisir, kwabiwa’an kakaf isan na’uwi, anayabin Solomon bibinan i men boun ayu abibinan na’atube’emih!
43 Towahuno wonyo kako aꞌamufe sɨmeho moꞌmo humamojo sohumo oso ango somtaꞌni ulɨkoꞌmahwosi nomꞌne hwaho aꞌamu mohumunyopo usijoꞌno humayoꞌne hafɨhafe wonyopi tɨpehwosi
43 “Demon kakafin orot biyanamaim ema’am tenun etit i boro watu owararinamaim ma baiyarir isan ana efan nanuwet, naatu efan men natitita’ur na’at,
44 kakoe ango sɨmoꞌmjo somneꞌno asomo wapmmontonoho. Asomo nopɨhwosi aꞌamufe sɨmeho homo somo towahuno nomꞌne sohwo anepo uhwonɨngkuhwosi sɨmeho hiso kihoꞌmaso, hintalinyo yoꞌmayo wae nto yososo wopɨngomo uhwonɨmontonoho.
44 i boro na’o, ‘Ayu boro anamatabir maiye au ubar anan.’ Naatu namatabir nan ana bar natitit, ana bar wanawanan i owararin naatu hirereb hiyabuna inu’in boro na’itin.
45 Ose uhwonɨngkuhwosi kako nuhwosi nomꞌne towahuno wonyo aho fehohnjo hopiꞌnono fehohnjo nomꞌne mtaꞌni hufaꞌuyoso hofɨko hofɨkoe wonyoso sɨmoꞌmjo sohwoe yakoloꞌnnyo somo kako utɨmahwosi kakoe ango homo somo humayoꞌne upemotawomontonoho. Oseso oso hwe huhwo sohwo sɨmoꞌmo kakoe wonyo humamojo sohwo kako olohonta wonyo mɨkunɨmposo somo humaho. Oso paꞌnyo aꞌamu olohonta honɨngkano wonyomo humawoꞌnɨngkohofo somo uꞌmofapmmontonoho.
45 Imaibo boro namatabir maiye demon kakafih anababatun etei seven nanawiyih bairi hinan nati bar hinasusuw hinama. Naatu nati orot i boro na’af narauwabon men marasika ma’am na’atube’emih. Imih iti sabuw boun hima kakafih tesisinaf boro isah na’atube namatar.”
46 Jisas aꞌamu somo hungkuno ulontanɨngki Jisasɨye konaꞌwohiꞌnji hamnɨngkwaꞌwehwosanji iꞌmofapontɨfi yolohoꞌmo lohofapontɨfi Jisasɨꞌnji hungkuno wolantaneꞌyɨhwono ulɨmentohofofoho. [
46 Jesu eo, sabuw hima hinonowar ana tur baisawarina’e, hinah taitin hina hitit ufun hibat hi’o, “Aki akokok Jesu bairi ana’o.”
47 Ose ulahonɨngkofi hwe fihwo Jisasɨmo ulɨmento, Hnnaꞌwohiꞌnji hnnɨngkwaꞌwehwosanji hofɨko yolohoꞌmo lohofontɨfi kɨkoꞌnji hungkuno wolantɨfeꞌno yalokwofo.]
47 Basit orot ta run Jesu iu, “Hinat taiti hina ufun tebatabat, tekokok bairi kwana’o.”
48 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Nje naꞌu tɨhwolo. Nje nɨngkwahwosa tɨhwalo. Ose ulɨmentisofoho.
48 Jesu orot iya’afut eo, “Ayu hinai naatu taitu anababatun ana’o inanowar.”
49 Jisas ose ulonto kakoe inomokomoyo sohwamo aho upiyofonto ulɨmento, Uhwonɨmno. Olo nje naꞌuja, nje nɨngkwahwosa, olohohwa humalofo.
49 Imaibo ana bai’ufununayah isah uman fufunih eo, “Ayu hinai naatu taitu i iti tema’am ku’itih.
50 Aꞌamu nje Mpohwo ahwomomo humaso sohwoe hungkunomo tɨfi inɨngkawoꞌnɨngkohofoso nje nɨngkwahwosanji, nje nampohwosanji, naꞌujanjoho. Ose ulɨmentisofoho.
50 Orot yait ayu Tamai maramaim eo na’atube fanan bai esisinaf i ayu taiu, ayu rubu naatu ayu hinai.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.