Mateus 10

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Oseso Jisas kakoe inomokomoyo aho hopiꞌnonohino sɨfe mtaꞌni hufaꞌu sohwamo joho ulahonɨngki hofɨko nuhuꞌmokahonɨngkofi Jisas kakoe yokumpohnꞌnyoso yano uyɨmentisofoho. Oso yokumpohnꞌnyoso aꞌapahomjo towahuno wonyo wae yaofoꞌne soꞌnji aꞌamu mnokinoꞌnjo soꞌntnneꞌno wopɨngo umokiyoꞌne soꞌnji uyɨmentisofoho
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Oso inomokomoyo (apousel) aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwafe yofe olenoho. Sɨmoꞌmjoso Saimounɨyoho. Saimoun huhwo kakoe nomꞌne yofe olenoho. Pitafoho. Nomꞌnihwo Entɨlu, Saimoun Pitafe konɨngkwaꞌwe hweho. Nomꞌne sohwaꞌu Jemɨsɨꞌnji konɨngkwaꞌwehwo Jounɨyoho. Oso huhwo sohwaꞌu Sepetiye hwomu hwaꞌuyoho.
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 Nomꞌnihwaꞌu ole, Filipɨꞌnji Mpatoulomɨyuꞌnjoho. Nomꞌnihwaꞌu Toumasɨꞌnji hamniyoho mayo syohoꞌnjo sohwo Matɨyuꞌnjoho. Nomꞌne Tatiyosɨꞌnji Alɨfiyosɨye hwomu Jemɨsɨꞌnjoho.
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 Nomꞌnihwaꞌu Saimoun Seloutɨꞌnji Jutas Isɨkaliyoutɨꞌnjoho. Jutas huhwo sohwo Jisasɨmneꞌno tokoyoꞌofo yonto aꞌamu Jisasɨmo fonjasiyoꞌne sohwafe ahomo uyɨmentisofoho.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 Jisas oso hwe aho hopiꞌnonohino sɨfe mtaꞌni hufaꞌu huhwo sohwamo hungkuno ulonto uhwatɨmentisofoho. Hungkuno hiso olenoho. Sekwo aꞌamu temtitofo kengo sofe ango soponeꞌno ango Someliya soponeꞌno nukutoho.
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Oꞌo, aꞌamu Isɨlaelɨꞌnohino sofepono fɨwanɨmno. Aꞌamu Isɨlaelɨso hofɨko yahu isɨpeemofo paꞌnyo honɨngkanoꞌno tɨpeelokwofo.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Sekwo nukuji hungkuno ole soꞌno ulɨmno. Anɨtu aꞌamumo yokumpohnꞌnyo mokosyohumayo sɨkuno mofonepo nto imoꞌnɨmaho. Osoꞌno ulɨmno.
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Sekwo aꞌamu mnokinoꞌnjo somo wopɨngo umokukuji aꞌamu poyo peꞌnyo somo songo ulɨkafɨkuji oso mnokino uyo wonyoꞌnjo (lepɨla) wopɨngo imoꞌnɨngkujoꞌno towahuno wonyoso wae hmmopmno. Olo yokumpohnꞌnyo loso hamniyohoꞌnjo mahofoꞌmaho. Oꞌo, ngko sejapohefoho. Osoꞌno sekwo olo yokumpohnꞌnyo loꞌnji yoꞌmayo uyɨfijoso hamniyoho momasoꞌnjo uyantɨfeho.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 Sekwo hamniyoho kiꞌyoꞌnji nomokahoꞌnɨngkutoho.
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 Sekwo yoꞌmayo hoꞌyo nomokahoꞌnɨngkutoho. Oꞌo, manjiꞌmofo nomꞌneso sɨfɨkwongo fosyo nomꞌne soꞌnji mno hwanji nomokahoꞌnɨngkutoho. Awonoho. Aꞌamu syoho yoso sohwo kakoe wopayo nyoso wotɨpemaꞌmontonoho.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 Oseso sekwo ango engo fipo ufijoꞌmanji ou, ango weꞌe fipo ufijoꞌmanji osopo sekwo tɨmo itoꞌno uhwonɨngkuji oso ango hopo sopo hwe wopɨngo itoꞌnohinoso tɨhwo kofosyohumaho, uhwonɨfijoso oso hwe wopɨngo sohwoe angomo fosyohumamno. Oso ango hopo sopo neꞌno nohumafɨkuji wohumpeeno lɨkujoso oso hwe huhwo sohwoꞌnji fosyawentɨfijo sohwasi fohumpopmno.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 Oseso oso ango homo somo hufijoso sekwo oso hwe moyaꞌmi angomjo somo ole ulɨmno. Nakwoe aꞌamu soku Anɨtu wopɨngo waselohofono.
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Ose ulahonɨngkuji hofɨko Anɨtuye hungkuno upoꞌnano lɨfijoꞌmanji hofɨkoe sɨmehoso itoꞌnohiniꞌmanji sekwo sɨmeho pompenjiyoso oso aꞌamu somo uyɨfijoso hungkuno sɨmoꞌmo nto ulɨfijoso nehopi umoꞌnɨmontonoho. I oso hisoꞌno hofɨko Anɨtuye hungkuno nakwolaho lɨfijoꞌmanji sekwoe hungkuno wopɨngoso nomꞌne ango poneꞌno motawomno.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 Hwe fihwo kako kakoe angomno mipesemotayoꞌnjo yɨhwosi Anɨtuye hungkunomo haloho maseposoꞌnjo ifijoꞌmanji oso hopo sopo nulɨkoꞌmafɨkuji hopo soponjo hwaho semongkiꞌnososo hofɨko nosehontohumentanɨngkuji oso hintalinyo hiso wae feemoꞌnɨmno. Oso homo somo sehonɨfijoso huno ole uyɨmontonoho. Hungkuno haloho maposoꞌneso hungkuno tangoꞌnjo weho.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Upaꞌnɨmno. Nje aꞌamu sohwasi, ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Sɨkuno aeꞌuyo somo aꞌamuso yahino wonyo soꞌne hungkuno ikwolofoꞌne sohonta oso ango hufaꞌu sopo Soutomꞌnji Ngkumoulaꞌnji aꞌamuso hofɨkoe yahino pisakinoꞌnjo somneꞌno tohino engo wotɨpemantɨfeho. I osoꞌno aꞌamu sekumneꞌno hohujo ikinjasemofoso hofɨkoe tohinoso Soutomꞌnji Ngkumoulaꞌnji aꞌamufe tohino somo yakoloꞌnnyofoho.
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 Upaꞌnɨmno. Ngko sekumo sehwojalokweso sekwo yahu osyuyo paꞌnyo hwasoho. Aꞌamu sikisɨwojo paꞌnyoso wonyo wosemokantɨfeꞌno yalokwofo. Osoꞌno sekwo yoꞌmayo ifijo soꞌno huno itoꞌno syafɨsyɨkuji nomꞌne somo wonyo mulohofeꞌnjo fiyɨmno.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 Sekwo yoꞌmayo yoꞌmayo aꞌamu selohofoꞌne noselɨkujoꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Kaunɨsolɨꞌnjopo ipesemotafitnnoho. Hofɨko tajo ango somo hwanɨngo sefongkupitnnoho.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Hofɨko ngkimo sɨmeho monje wenisyano lɨkuji hofɨko sekumo hwe yofe engoꞌnjo hwaho mokosyohumayo sohwafepono upesemotowantɨfeho. Osoꞌno sekwo aꞌamu yofe engoꞌnjo sohwanji aꞌamu temtitofo kengo soꞌnjimo nje hungkuno wolutɨhwantɨfeho.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 Hofɨko sekumo hungkunoꞌno ipemotasewofijo sohonta sekwo iyoho senɨngkuhwaloho. Huno ole syafɨsyɨkutoho. Hofɨko hungkuno nalohonɨngkujoꞌno nakwo peho hungkuno ulantanto. Ose syafɨsyɨkutoho. Oꞌo, ofaholohumo Anɨtu hungkuno nolɨfitnneso wolosetɨhwamtonoho.
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 Sekwoe hungkunoꞌmaho. Oꞌo, sekwoe Mpohwoe Towahuno sohwo sekwoe mango mtaꞌni hungkuno walɨmontonoho.
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 Hwangku sohonta aꞌamuso konɨngkwaꞌwehumo hungkuno lɨwoꞌnɨngkohofo sopono ipemotakuji osopo hungkuno lɨkuji nofonjahufitnnefoho. Hwe fihwo kakoe mehomimneꞌno oso paꞌnyo ulohofonefoho. Mehomiso kanɨngkwohwoꞌyaꞌumneꞌno mangohwa imoꞌnɨngkuji fonjahufitnnefoho.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 Oseso aꞌamu hopinono sekumneꞌno sɨmeho tohino mɨkunɨmposo umnonefoho. Hwapɨngoso nje yofeso sekumo weho. Osoꞌno aꞌamu fihwo yokumpohnꞌnyo neꞌno lohofontanɨngkuhwosi sɨkuno aeꞌuyo sohonta Anɨtu kako oso hwe sohwo utɨmaꞌmontonoho.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Ango fipo hofɨko fonjofepmnasemofɨkujoꞌno sekwo nomꞌne angopo hiyaso fɨwanɨmno. Ngko nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo aꞌamu Isɨlael sofepono nowentanɨngkuji syoho moiꞌwo mmoꞌnyoꞌnjo yontanɨngkuhwosi Aꞌamufe Hwomu wapmmontonoho.
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 Hwomu sɨkule syoho iwoꞌnɨngkiso sohwo kako aꞌamu kakimo lutɨhwawoꞌnɨngkiso sohumo uyakoloꞌmontolaho. Aꞌamu nomꞌne somo umokosyohumayoso kakoe syoho ulohofiyoso kakimo muyakolofonehoho.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 Yoꞌmayo lutɨhwayo sohumo iꞌmofapososo oso paꞌnyo kakoe sɨkule syoho iwoꞌnɨngkohofo sohwamo umoꞌnɨmontonoho. Yoꞌmayo hwe nomꞌne sohwamo umokosyohumayo sohumo iꞌmofapososo oso paꞌnyo kakoe syoho ulohofiyo sohwamo umoꞌnɨmontonoho. Hofɨko ango kakwoꞌyohwo sohumo sitofo ole ulɨmentohofi, Jɨje yokumpohnꞌnyo Seten mtaꞌango hwosoho. Ose ulɨmentohofo soꞌno hofɨko kakoe mehomi sohwamo hungkuno wonyoso yakolo ulohofonefoho.
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 Oso hisoꞌno sekwo hofɨkineꞌno iyoho senɨngkuhwoloho. Yoꞌmayo hiyasoꞌmo wojoso hwangku utɨhwaꞌnyopo uꞌmofapmmontonoho. Yoꞌmayo sekwo hiyaso mokosyohumawoꞌnɨngkohofo hungkuno hiyasoꞌmo lontɨfeso yahino wonyo hiyasoꞌmo yontɨfi tɨfi noꞌmo utɨhwaꞌnyopo iꞌmofapɨhwosoꞌno aꞌamu tɨmo uhwonantɨfeho.
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Hungkuno hiyasoꞌmo selɨmaleso sekwo mofehiꞌnyo lahonɨngkuhwosi filɨkuno. Hungkuno hofiyoka upaꞌnɨngkohofoso sekwo utɨhwaꞌnyopo mango engoꞌnji filɨkuno.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Aꞌamu jɨje aꞌapahomo kufongkiyo soꞌno iyoho kinɨngkuhwoloho. Hofɨko jɨje aꞌapahoꞌnohini wokufonjantɨfeho. Jɨje huyoꞌmangoso mofonjakohufitnnehofo. Oꞌo, Anɨtuneꞌno iyoho wakinono. Kako jɨje aꞌapahoꞌnji jɨje huyoꞌmangoꞌnji tɨkanomo mɨhwajososo hoponoho.
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 Yɨhufo weꞌe sohwaꞌumneꞌno aꞌamu hamniyoho touya angaꞌno mpe iwoꞌnɨngkohofofoho. I oso yɨhufo hisoꞌno kako poyo peꞌnyo soꞌno sekwoe Mpohwo Anɨtu kako huno uyohoho. Mpohwo kako yɨhufo soꞌno nopeꞌnɨngkuhwoloho lososo yɨhufo huhwo sohwo mapeꞌnonehoho.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 Sekwo soku, Anɨtu kako yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso hunoꞌnjo hweho. Kako jɨje mnokinomjo mijiyo kengaꞌno kengaꞌnohinoso Anɨtu kako atofo nto lɨmentisofoho.
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 Osoꞌno sekwo poyo semokiyo sohwamneꞌno iyoho senɨngkuhwaloho. Oꞌo, oso yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe Anɨtu inɨngo mamofeꞌnjo hofiyo mokosyohumawoꞌnɨngkiso somo sekwo yakoloꞌnnyo kuyoho.
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 Aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmopo ngkineꞌno hungkuno lɨjwaofoso sohwo oso humneꞌno ngko nje Mpohwo ahwomomo humaso sohwoe tɨmopo hungkuno wolijwaoꞌmonnoho.
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 I osoꞌno aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmo sopo ngkineꞌno hohujo ikinjanɨmofoso sohwo oso humneꞌno ngko huhwoꞌni nje Mpohwo ahwomomo humaso sohwoe tɨmopo hohujo ikinjɨmoꞌmnefoho.
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 Ole losyonɨfɨsyantɨkwofo. Olo hwaho loponjo ikujoho yoꞌmayo yahinoso moiꞌwo esojwaofoꞌne pmmentiso hweho. Oꞌo, ngko ikujoho moiꞌwo imoꞌnyoꞌne pmmentohe hwonɨꞌmaho. Awonoho. Ngko aꞌamu husilofoꞌne pmmentohefoho.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 Ngko olo hwaho loponeꞌno pe-eso ikujoho ulɨkafoꞌne pmmentohefoho. Hwomu fihwo kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno kakoe kanɨngkwohwo ngkineꞌno ngkilaho walɨmontonoho. I mu fisi kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno konaꞌwohi ngkilaho wantɨmontonoho. U, aꞌmu fisi kako ngkimo nonɨngkapɨhwosoꞌno kakoe hwomufe ape mangohwo umoꞌnɨmontonoho.
35 Ayu anan anayabin
36 Oso ango afa somjo soꞌnji oso hopa imoꞌnɨfitnnefoho.
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 Hwe fihwo kanɨngkwohwoꞌyaꞌumneꞌno umoꞌnɨwoꞌnɨngkiso sohwo kako ngkineꞌno umoꞌnyoso yakoloꞌnnyo mumoꞌnyoꞌnjo yososo nje aꞌamu nehwoꞌmaho. Hwe fihwo kakoe hwomuꞌnji mu sopi ntnneꞌno sɨmeho umoꞌnyoso yakoloꞌnnyo umoꞌnyo sohwo kako ngkineꞌno mumoꞌnyoꞌnjo yososo nje aꞌamu ne hwoꞌmaho.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 Hwe fihwo kako kikimo wokinɨngkapmmo ntoso sohwo kako nje yofeꞌno poyo imoꞌnyo soꞌno iyoho unoso sohwo kako nje aꞌamu ne imoꞌnyoso hopoꞌmaho.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Hwe fihwo olo hwaho lopo humahwosi kako kakoe yahino yokumpohnꞌnyo kesyohumaso sohwo kako songo humayoso motɨpɨhwonone hweho. Hwe nomꞌnehwo ngkimo tɨfi nnɨngkaponto kakoe yahino hoꞌnaofalokunjo sohwo kako songo humayoꞌne notɨpemane hweho.
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 Aꞌamu wopɨngo selohofoso sohwo kako ngkimo wopɨngo ose ntohofantofoho. Oso aꞌamu wopɨngo ntohofantofonjo sohwo nje Mpohwo nɨhwatɨmentiso sohumo oso wopɨngo hiso oseꞌnohini uyalofoho.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 Hwe fihwo Anɨtu kakoe hungkunoꞌno uhwatɨmentiso sohwo aꞌamu nomꞌne oso hwe huhwo sohumo uhwononto syafɨhuꞌmento, Olo hwe lohumo Anɨtumneꞌno wopɨngo ulohoꞌmo loso sohwo kakoe angomo hwe huhwo sohumo wopɨngo umokosyohumasoso oso hwe huhwo sohwo hwe Anɨtu uhwatɨmentiso hopa wopɨngo nomane hweho. Ou, hwe nomꞌne kako hwe wopɨngo sohumo uhwononto hwe wopɨngo sohumo wopɨngo ulohoꞌmo loso sohwo wopɨngo sohwo paꞌnyoso kako wopɨngo nomanefoho.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Ou, hungkuno nomꞌne upaꞌnɨmno. Hwe fihwo kako aꞌamu yofe engo ane paꞌnyoꞌnjo ngkimo nnɨngkawowoꞌnɨngkiso sohwo nonɨwoyo sosayo usontanɨngkuhwoso osohumo uhwonɨngkuhwosi Jisasɨye aꞌamumo ufoꞌmaꞌmo loso sohwo pompenjiyo mijo noswanyo soponjoso uyoso sohwo kako wopɨngo nomane hweho. Jisas ose ulɨmentisofoho.
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.