Marcos 4

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Jisas kako Mijo Ayo Ngkalili sopo nohumanto aꞌamumo apaꞌno lutɨhwamentisofoho. Osopo nohumentanɨngki aꞌamu weꞌyo uhuꞌmokumentohofoꞌmaho. Osoꞌno Jisas yofayokinopo kotasonto osopo humamentisoso hwe moyaꞌmiso momɨngo sopo lohoꞌmentohofofoho.
1 Iban maiye Jesu harew Galilee sisibinamaim ana bai’ubaiyen bai tit. Sabuw i himour kwanekwan imih i wa afe’en yen mare naatu sabuw harew sisibin dones yan himarir
2 Kako pahnnɨmo hungkuno piꞌnɨngo engo hofɨkoe huno ufohotofoꞌne lutɨhwamentisofoho. Ole ulɨmento,
2 naatu i oroubonamaim sawar moumurih na’in i’obaiyih eo.
3 Sekwo upaꞌnɨmno. Hwe fihwo kako kakoe syohopo ufongoyo fisosomokaoꞌmentisofoho.
3 “Kwananowar! Masaw bowayan ana masawamaim ub tanumamih in.
4 Fisosomokofahonɨngki ufongoyo fehohnjoso honɨngkanopo pɨwesyahonɨngki yɨhufo sohwa nopontɨfi manɨmentohofofoho.
4 Naatu ana ub tata’asi’asiy ana maramaim ub afa i ef yan hira’iy, naatu mamu hina hibow hi’aa.
5 U, ufongoyo fehohnjoso hwaho sojoꞌnjo sopo pɨwahuꞌmentisofoho. Oso hwaho hiso engo moꞌmjoꞌmaho. Osoꞌno oso ufongoyoso komoꞌno fokaꞌmentisofoho.
5 Ub afa i karakarar yan kamar men gagamin yanamaim hira’iy, naatu saisewat hikuboubunih hiyen, anayabin me kikimin baban inu’in.
6 Oseso mofehiꞌnyo ulonto ufongoyo pmpongo hwahomoꞌmo munjilofeꞌnjo yonto yofoho imentisofoho.
6 Imih veya yen rararan ana mar ana fora’abinamaim, nati ub hikukubounih i hi’arat himorob, anayabin ah wairoron i men ra’iy me babanika.
7 U, ufongoyo fehohnjoso nantɨpe yongoꞌnjo sopo pɨwahuꞌmentisoso nantɨpe yongoꞌnjo sohwo komoꞌno fokofɨkwato lohofonto ufongoyo nontɨmo kingkulofonto oso ufongoyo hiso ne mintoꞌnɨmentisofoho.
7 Ub afa i fotan kokor wanawanan hira’iy, naatu ro’oh men matar, anayabin fotan yen fafa rab isuk.
8 U, ufongoyo fehohnjo hwaho afofoꞌnjopo pɨwahuꞌmentisoso engo fokafonto ne piꞌnɨngo intoꞌnɨmentisofoho. Ne fiso weꞌe (teti, 30), fiso engo (sikɨsɨti, 60), fiso piꞌnɨngo engofoho (wan hantɨlet, 100).
8 Baise ub afa i me gewasin yan hira’iy, naatu hikubounih hiyen hibiw, afa i magamagar 30 na’atube, afa i rubirubih 60 na’atube, naatu afa i hiwai re 100 na’atube.”
9 Jisas ose ulonto ulɨmento, Aꞌamu fihwo nje hungkuno upaꞌnyoꞌne haloho hiꞌnjo hwoꞌmanji kako upaꞌnono. Ose ulɨmentisofoho.
9 Naatu Jesu iuwih eo, “O yait tain nama’am na’at iti tur nanowar ininotanot.”
10 Hwangku inomokomoyo sohwanji nomꞌne aꞌamu fihwa kakoe hungkunomo upaꞌnɨmentohofo sohwanji Jisasɨꞌnji nohumantɨfi pahnnɨmo ulohonɨmentohofofoho.
10 Jesu akisin ma’am ana maramaim ana bai’ufununayah nah 12 naatu sabuw afa iyab tur hinonowar hina hibatiy oroubon anayabin so’ob isan.
11 Jisas ulɨmento, Anɨtu sohuneꞌno kako aꞌamumo mokosyohumayo yahino hungkuno hiyasoꞌmo woꞌmojoso sekwo sohwasimo nto setɨhwamentisofoho. I osoꞌno aꞌamu kengo sohwa hofɨko pahnnɨmo hungkunoꞌnohini upaꞌnɨfe. Sekumo yoloho waselɨmo.
11 Naatu iuwih, “God ana aiwob ana buriburin i hibai kwa hit. Baise iyab no ufunamaim tema’am sawar etei i boro oroubonamaim hina’uwih.
12 Hohonta Aisaiya ole mtɨmokumento,
12 Saise,
13 Jisas ose ulonto ulɨmento, olo pahnnɨmo hungkuno hwe ufongoyo fisosɨmokaꞌmentisoso sekwo huno maseyoho liyohoho. I pahnnɨmo hungkuno nomꞌne songoso sekwo huno pipi seyohoho.
13 Naatu Jesu i’uwih, “Kwa iti oroubon naniyan men kwanabaib na’at oroubon afa auman naniyah boro mi’itube kwanaso’ob?
14 Upaꞌnɨmno. Hwapɨngoso olenoho. Hwe ufongoyoꞌnjo sohwo Anɨtuye hungkuno aꞌamumo lutɨhwayo paꞌnɨngofoho.
14 Masaw bowayan i God ana tur ub na’atube ta’asiy re.
15 Fiso ufongoyo honɨngkanopo pɨwahuꞌmentisoso oso hwe moyaꞌmi hofɨko hungkuno wopɨngo upaꞌnɨwoꞌnɨngkohofo paꞌnyofoho. I osoꞌno Seten kako noponto oso hungkuno wopɨngo sɨmeho moꞌmo hoꞌnosyahonɨngki Seten wae yamoꞌmentisofoho.
15 Sabuw afa i ub ef yan ta’asi’asiyen hire’erebe, God ana tur tenonowar ufunamaim, Satan boro nan abisa re hai yawasamaim tatanum boro nabosair.
16 Nomꞌne aꞌamuso ufongoyo hwaho sojoꞌnjopo pɨwahuꞌmentiso paꞌnyo hwafoho. Oso aꞌamu hiso Anɨtuye hungkuno upaꞌnontɨfi hofɨko komoꞌno sɨmeho moꞌmo mehoꞌnasyontɨfi sɨmonyo iwoꞌnɨngkohofofoho.
16 Afa i ub karakarar yanamaim hire’erebe, tur gewasin tenonowar ana veya i boro matah nakabiy ereyasisir auman hinab.
17 I osoꞌno hofɨkoe pmpongo anefoho. Oꞌo, hofɨko weꞌenepi nolohofontanɨngkofi aꞌamu nomꞌneso Anɨtuye hungkuno hwotoho wahmmo lososo oso aꞌamu nolohofontanjo huhwo sohwamo tango engo uyahonɨngki hofɨkoe pmpongo ane soꞌno pɨwasyɨwoꞌningkohofofoho.
17 Baise i an wairoroh en, imih boro men maninaka nawainabih, anayabin tur gewasin hibaib isan ahay waf naatu bai’akir kakafin wanawanan hinarur ana maramaim i boro saisewat hinare.
18 Nomꞌne aꞌamu ufongo hwaho nantɨpe yongoꞌnjo paꞌnyofoho. Hofɨko Anɨtuye hungkuno upaꞌnɨmentohofoso
18 Naatu baise ub afa i fotan kokor wanawanan hire’erebe, i tur gewasin tenonowar,
19 i, yoꞌmayo hwaho loponjo somneꞌno huno engo syafɨsyontɨfi hamniyoho engo womano lontɨfi yahonɨngkofi hofɨko hoꞌyango yoꞌmayo soꞌno hi umoꞌnyoso oso hiso Anɨtuye hungkunomo kingkulofɨwoꞌnɨngkohofofoho. Oso huhwo sohwa ne ane hwafoho.
19 baise i hai yababan biyah ana yasisir isan, totobuyoy ana baitenbibiren, naatu hai kok sawar ta ta men gewasih erun, tur gewasin hai yawasamaim erabirab, imih men ebiwamih.
20 Nomꞌne aꞌamuso hofɨko ufongoyo hwaho afofoꞌnjo paꞌnyofoho. Hofɨko Anɨtuye hungkuno upaꞌnontɨfi oso hungkuno hiso inɨngkawentɨfi hofɨko Anɨtumneꞌno yoꞌmayo syoho wopɨngo yɨwoꞌnɨngkohofofoho. Oso ne intoꞌnnyofoho. Ne fiso weꞌe (teti, 30), nomꞌne engo (sikɨsɨti, 60), fiso piꞌnɨngo engofoho (wan hantɨlet 100). Ose ulɨmentisofoho.
20 Naatu sabuw afa i ub me gewasin yanamaim hire’ere’ebe, tur hinowar hibasit hibai naatu hai yawasamaim ro’on matar, afa i 30, afa 60, naatu afa i 100.”
21 Jisas nomꞌne pahnnɨmo hungkuno ulɨmento, Aꞌamu fihwo sikiloho mongkujɨhwosi oso pomponaho hiso ahwonteꞌmo kipitofasiyoꞌeno. Epohumayo enjwaꞌmo hoꞌnasiyoꞌeno. Awonoho. Kako ijempohopo ufohoꞌofahumontonoho.
21 Naatu i’uwih, “Kwa ramef kwabito’ab i noukwatamaim kwatatarafut? O gem babanamaim kwaya’iyai? Ai ana sisikofamaim kwasisikof?
22 Yoꞌmayo olohonta aꞌamu hiyaso mokosyohumawoꞌnɨngkohofoso hwangku aꞌamu hopiꞌnono pomponahopo uhwonantɨfeho. Yoꞌmayo olohonta pahnnɨmo hungkuno lɨwoꞌnɨngkoheso hwangku aꞌamu neso upoꞌnantɨfeho.
22 Anayabin sawar abisa baibunuwenamaim ti’inu’in boro hinagatur, naatu sawar abisa wa’iwa’irih ti’inu’in boro hinatit hinibebeyan.
23 Sekwo halohoꞌnjo kuꞌmanji nje hungkunomo haloho popmno.
23 O yait tain nama’am na’at iti tur inanowar inanot!”
24 Ose ulonto nomꞌne hungkuno ulɨmento, Yoꞌmayo pahnnɨmo hungkuno upoꞌnalokwofoso hwapɨngo ne ngko selalokwe soꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Sekwo nomꞌne aꞌamumo hofɨkimo ufoꞌmayoꞌne Anɨtuye hungkuno ulɨkuno. Sekwo aꞌamumo Anɨtuye hungkuno ufijo hopaso Anɨtu kako sekumo wosejapmmontonoho. Sekwo ose ifijoꞌmanji sekwo Anɨtumneꞌno huno engo wotɨpemantɨfeho.
24 Ibanak iuwih maiye, “Kwananowar gewas! O sabuw kufufufunih na’atube, nati fufun ta’imonamaim boro God o nafufuni, baise boro afe’enamaim naya’abar auman nafufuni.
25 Hwe fihwo Anɨtuye hungkuno sɨmeho moꞌmo mnawoꞌnnyo sohwo oso hungkuno hiso kako itoꞌno inɨngku lohofososo Anɨtu kako huno engo umontonoho. Hwe nomꞌnehwo Anɨtuye hungkuno weꞌenohini sɨmeho moꞌmo mnawoꞌnnyo sohwo oso hungkuno weꞌeso itoꞌno minɨngkayoꞌnjoso oso hungkuno weꞌeso moiꞌwo umoꞌmtonoho. Ose ulɨmentisofoho.
25 Yait aurin ema’am boro afe’en hinaya’abar hinitin, yait aurin en, abistanawat biyan ti’inu’in boro hinabosair.”
26 Jisas nomꞌne pahnnɨmo hungkuno ulɨmento, Hwe fihwo olo hwaho lopo kakoe syohoꞌmo ipisayo hulɨmentisofoho. Oso hiso Anɨtu kakoe aꞌamumo emokosyohumayo paꞌnyofoho.
26 Ibanak eo maiye, “God ana aiwob i orot ub me yan tatanum na’atube.
27 Hwe huhwo sohwo nohulonto kakoe angopono nowento sɨkuno piꞌnɨngo fosyowelɨkafo imojo hweho. Ipisayo hiso pipi fokaꞌmentisoto. Fokafo hwapɨngoso hwe sohwo huno muyofoho.
27 Fai mar in emimisir, i men so’ob ub i mi’itube kuboun yen erara’at.
28 Hwahomjo afofoso ipisayo engo imokiyofoho. Sɨmoꞌmo swo inɨkwato lohofɨhwosi osopo sɨmoꞌme ipehwosi tɨfi ipisayo untoꞌnɨmontonoho.
28 Me akisin ub ituw eyey, wantoro’ot i boro nakufufun, naatu naiwan nayai, imaibo boro niw ro’on namatar.
29 Ipisayo mojo ihwosoꞌno hwe huhwo sohwo kako nolofamjonefoho.
29 Naatu sanabey ibiyamur ana maramaim, masaw bowayan boro ana nikok nab natit nan natar.”
30 Nomꞌne hungkuno Jisas ulɨmento Anɨtu kakoe aꞌamumo mokosyohumayoso ngko pehofo losetɨhwamnehono. Osoꞌno pahnnɨmo hungkunoso pehofo selɨmnehono.
30 Naatu ibanak eo maiye, “God ana aiwob boro abisa’amaim tanayai tanao, o oroubon boro menatanamaim tanakubuna kwananowar?
31 Olenoho. Iyo fihwo kakoe yofe masɨtet kakoe neso nomꞌne iyo ipisayo paꞌnyoꞌmaho. Oꞌo, nɨhuꞌno weꞌefoho. Oso neso aꞌamu syohopo hulɨwoꞌnɨngkohofofoho.
31 I ana itinin i momor ro’on kikimin maiyow na’atube, tafaramamaim iti ro’on i kikimin maiyow o boro me yan inatanum.
32 Syohopo hulahonɨngkofi oso ipisayo hiso engo imoꞌnonto nomꞌne iyo syoho soponjo somo yakolonoho. Kakoe pamo sopo yɨhuꞌaifo syuhwosi pompenjiyo hofiyo wonyoangkafopo wokehumantɨfeho.
32 Baise inatatanun ufunamaim, boro nara’at nayen masaw etei nanatabir, ai gagamin famefamen auman namatar, naatu famenamaim mamu boro hinan hinabatar.”
33 Jisas pahnnɨmo hungkuno piꞌnɨngo engo ulɨmentisoso hofɨko huno syafɨhupitnneꞌento ulɨmentisofoho.
33 Oroubon maumurih na’in iti na’atube imaim binan sabuw hima hinowar, saife isah tirerereb naniyan hitab.
34 Kako aꞌamu somo pahnnɨmo hungkunoꞌnohini ulɨmentisofoho. Kako kakoe inomokomoyo sohwantnnohini humantɨfi kako yoloho ulɨmentisofoho.
34 Sabuw isah i oroubonamaim eo hinonowar, baise nabinamaim oroubon hai yabih i ana bai’ufununayah eo hinonowar.
35 Oso sɨkuno hiso mofehiꞌnyo ntonɨngkuꞌnɨngkahonɨngki Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Mijo nongkihntaꞌni woekehwano.
35 Nati veya ta’imon ana rabirab, i ana bai’ufununayah iuwih, “It i boro tanarabon harew rounane.”
36 Ose ulahonɨngki hofɨko aꞌamu piꞌnɨngo engo uhuꞌmokumentohofo somo ulɨkoꞌmantɨfi yofayokinomo Jisas humamentiso somo kotasontɨfi hofɨko mijo ayopo wakoꞌmentohofofoho. Wakoꞌmentohofoso nomꞌne aꞌamu hofɨko hofɨkoe yofayokinomo hofɨkoꞌnji wakoꞌmentohofofoho.
36 Ana bai’ufununayah hire wa i afe’en ma’amamaim hisra’at. Naatu wa afa i nati’imaim auman hibatabat.
37 Nowekentanɨngkofi ifofo engo ikwato lohofonto mijo yofayokinomo ifeehuꞌmo lohofonto mijo yofayokinomo engo weeoꞌmto imentisofoho.
37 Hirarabon wowog tafair tit, naatu yabat misir, harew wa wanawanan iwan yen awan kakaratan. Wa yabat wanawanan run|alt="boat in storm" src="CN01707B.TIF" size="col" loc="Mrk 4.37" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="4.37"
38 Jisas yofayokinomo fehohntaꞌni mnokino ikwoꞌofo yasyonto saho fosyowentanɨngki hofɨko Jisasɨmo ulɨkafontɨfi ulɨmentohofi, Lonetɨhwayo sohwosi tɨfonepo nakwoe yofe moiꞌwo umoꞌnantanoho. Kɨko nakuneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo liyalokuno.
38 Jesu wa uranane ukwarin kunuwar yara’ah matan fot inu’in. Ana bai’ufununayah hibunibun misir hiu, “Bai’obaiyenayan it morob isan men kunotanot?”
39 Ose ulahonɨngkofi Jisas nolɨkafonto ifofomo yoka ulɨmento, Moiꞌwo hmmoꞌnyo. Ose ulonto mijomo ulɨmento, Ntaꞌnoho. Itoꞌno fɨlufawofo. Ose ulahonɨngki ifofo moiꞌwo imoꞌnɨngkahonɨngki mijo apaꞌno songo songo miyoꞌnjo nɨhuꞌnahone lɨfawoꞌmentisofoho.
39 Misir wowog naatu yabat kwarar eo, “Kwanutanub! Kwa’inbaibinub!” Naatu wowog morob ra’iy nuwarob eafuw.
40 Itoꞌno lɨfawoꞌmentisoso inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Sekwo iyoho pehoꞌno senɨngkohoho. Sekwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono muyoꞌnjo liyalokwofo.
40 Ana bai’ufununayah iuwih, “Aisim kwabirubir? Kwa men kwabitumatum?”
41 Ose ulahonɨngki hofɨko iyoho engo unɨngkahonɨngki hnnɨmentohofi, Olo hwe lohwo ifofoꞌnji mijoꞌnji kakimo halohoꞌnohini upesolo tɨhwoe huhwolo.
41 Ana bai’ufununayah hibir naatu taiyuwih hibabatiyih, “Iti orot i yait? Wowog naatu yabat hairi fanan hibai!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.