Marcos 12
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Ose ulonto Jisas pahnnɨmo hungkuno lomaꞌmento, Hwe fihwo kako ipisayo syoho hulonto, tojo emontofasyonto syoho ajwomoꞌmo ipisayo mijoꞌne kompusoho mtɨꞌmokumentisofoho. Ose yonto ango yokintahopo ipisayo syoho somo uhwontohumayoꞌne molɨmentisofoho. Ose imentisoso kako oso syoho homo somo mokosyohumayoꞌne kako aꞌamu hamniyoho syoho emawoꞌnɨngkohofo sohwafe ahomo hoꞌnasyonto kako ango ikanopono nowento osopo kako neꞌno humamojofoho
1 Imaibo Jesu oroubonamaim sabuw i’obaiyih eo, “Orot ana masaw bo ai ro’on tanum fur ear ituwafut, naatu wine bunubunuw ana hub bai, kaifenayan ana bar wowab sawar naatu sabuw afa tubunih hima masaw hikaif, masaw matuwan bainanawanamih in.
2 Ipisayo syoho ulohofiyo sohumo ipisayoꞌne kakoe ipisayo syohopono lɨhwatɨmentisofoho.
2 Grape iyamur bairuhin ana veya, ana akir orot iyafar na masaw kaifenayah biyah tit ibo aunowan bairuhin isan.
3 Hwe syoho mokosyohumayo sohwa kakoe syoho ulohofiyo sohumo uhwonontɨfi aho kemokosyohumantɨfi, ikujoho fonjontɨfi, ipisayo muyoꞌnjo yontɨfi wae yaoꞌmentohofofoho.
3 Baise masaw kaifenayah akir orot hibai hirab uman en hiyafar matabir in.
4 Oseso kakwoꞌyohwo sohwo nomꞌne syoho ulohofiyo sohumo ipisayoꞌne lɨhwojahonɨngki hofɨko oso hwe sohwe mnokinopo ikujoho fonjontɨfi wonyo umokumentohofofoho.
4 Naatu masaw matuwan ibanak akir orot ta iyafar maiye na. Masaw kaifenayah akir orot hibai ukwarin hitut hi’a’afiy erebiya’ohow matabir.
5 Nomꞌne syoho ulohofiyo sohumo lɨhwojahonɨngki aꞌamu ipisayo syoho mokosyohumayo sohwa hofɨko fonjahumentohofofoho. Kakwoꞌyohwo nomꞌne syoho ulohofiyo sohwamo lɨhwajɨwoꞌnontanɨngki fehohnjo ikujoho fonjontɨfi fehohnjo fonjahumentohofofoho.
5 Masaw matuwan akir orot tabo iyafar maiye nan hibai hirab morob, naatu akir wairafih moumurih maiyow biyafarih afa hibow hirouw afa hibow hi’asbunubunuw himorob.
6 Oseso syoho ulohofiyo nomꞌneso mohumayofoho. Moiꞌwonoho. Osoꞌno kakoe hwomu angaꞌnohino sohumo aeꞌuyo lɨhwajonto lɨmento, Hofɨko nje hwomufe hungkunomo haloho wopeentɨfeho. Ose lɨmentisofoho.
6 “Orot ta’imonamo ihamiy ma’am i masaw matuwan natun ana yabow akisinamo, uftoro’ot iyafar not eo, ‘Natu boro hinakakafiy.’
7 Hwomu huhwo sohwo nuꞌmahonɨngki hwe syoho mokosyohumayo sohwa uhwonontɨfi hnnɨmentohofi, Oso hwe sohwo kako hwangku sohonta kanɨngkwohwoe yoꞌmayoso nomane hweho. Oyonɨmno. Nakwo komoꞌno kakimo poyo nofonjosyɨhwasi nakwo kakoe syohoso nɨhuꞌnahone womantanoho.
7 “Baise masaw kaifenayah orot natun nan hi’itin taiyuwih hio, ‘Masaw matuwan natunaban iti, kwana ta’asabun, saise sawar tanab it ninowat.’
8 Ose hnnontɨfi hwomu sohumo aho kentɨfi fonjahumentohofofoho. Nofonjasyontɨfi kakoe pijafo mempo swohoꞌnaoꞌmentohofofoho.
8 Imih himisir kek hibai hirab morob naatu biyan hibai hisaroun masaw ufunane ra’iy.
9 Kakwoꞌyohwo sohwo aꞌamu wonyo huhwo sohwamo pipi ulohoꞌmontolo. Hwangku kako nopɨhwosi aꞌamu wonyo sohwamo nofonjasyɨhwosi kako nomꞌne aꞌamu sohwamo syoho hiso mokosyohumayoꞌne uyɨmontonoho.
9 “Masaw matuwan iti tur nanonowar boro mi’itube nasinaf? Orot boro nan masaw kaifenayah nabow narouw hinamorob naatu masaw boro nab sabuw afa nitih hinama hinakaif.
10 Olo Anɨtuye hungkuno losoꞌno sekwo huno maseyoꞌnjotaho. Hungkuno ole,
10 Buk iti na’atube hikikirum kwaiyab kwa’itin,
11 Nakwoe Hwe Engo sohwo ole lɨmentisoso imoꞌnɨmentisofoho.
11 Iti i Regah sinaf matar
12 Jutafe hwe engo sohwa nupaꞌnontɨfi oso pahnnɨmo hungkunoso aꞌamu syoho mokosyohumayoꞌno nto ulɨmentiso soꞌno nto lohoho hofɨkineꞌno huno uyahonɨngki hofɨko Jisasɨmo aho wokantɨfi ko imentohofoso aꞌamumneꞌno iyoho unɨmentisofoho. Oseso hofɨko Jisasɨmo ulɨkoꞌmantɨfi umentohofofoho.
12 Basit Jew ukwarih hikok Jesu hitab hitarab, anayabin iti oroubon eo’o ana naniyan hibaib i isah eo, baise rou’ay gagamin isan hibir, imih Jesu hihamiy in.
13 Nowentɨfi hofɨko aꞌamu Falisi fihwanji aꞌamu Heloutɨmo uhwontohofo sohwanji Jisasɨye hungkunomo yamofo ulohofoꞌne lɨhwatɨmentohofofoho.
13 Pharisee afa naatu Herod ana kou’ay sabuw afa auman hiyafarih hin Jesu biyan hitit baibatemaim baikubibiruwin isan.
14 Jisasɨmo nuꞌmantɨfi afofo umokontɨfi ulɨmentohofi, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, kɨko hwe hungkuno nehopiꞌnohino lɨwoꞌnɨngkino sohwohnneꞌno huno nayohoho. Kɨko aꞌamumneꞌno iyoho makinɨwoꞌnɨngkiso hwosoho. Osoꞌno aꞌamu yofe engoꞌnjo sohwanji aꞌamu yofe ane sohwantnneꞌno kɨko huno piꞌnɨngo mokiyahonɨngki Anɨtuye honɨngkano nehopiꞌnohino lutɨhwawoꞌnɨngkino hwosoho. Osoꞌno hungkuno angaꞌno wakilohonantaneꞌno yɨhwono. Nakwoe hwe yofe engoꞌnjo Sisa kako hwaho mokosyohumayo sohumneꞌno hamniyoho (takis) hoꞌnasiyoso wopɨngotaho. Wonyotaho. Nakwoe honɨngkano hungkunoso pehofo nalohoho.
14 Hina biyan hitit naatu hio, “Bai’obaiyenayan aki aso’ob o abisa kuo’o i turobe, sabuw abisa tisisinaf isan men kunotanot, naatu sabuw hai not o men kui’itin, baise turobe God ana kok abisa sabuw kubi’obaiyih. Kuo anowar Caesar isan kabay ana bibaiyan boro ata ofafar ana astu’ub ai en?
15 Ose ulahonɨngkofi Jisas hofɨkoe sɨmeho hufaꞌuꞌnjo soꞌno huno uyahonɨngki ulɨmento, Sekwo ngkimo yamofo pehoꞌno ntohofalokwofo. Hamniyoho angaꞌno ntapmno. Uhwonɨmo.
15 Imih kabay anayai ai en?” Baise Jesu hai baifuwen itin naatu eo, “Aisim ayu kwabikubibiruwu? Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.”
16 Ose ulahonɨngki nuyahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Olo huyoꞌmango loꞌnji yofe loꞌnji tɨhwoeto. Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, Sisafefoho.
16 Kabay hibai hina hitin naatu ibatiyih, “Yait ana yumat naatu wabin?”
17 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sisafe yoꞌmayo soꞌmanji Sisamo uyɨmno. I, Anɨtuye yoꞌmayo soꞌmanji Anɨtumo uyɨmno. Ose ulahonɨngki hofɨko huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentohofofoho.
17 Imaibo Jesu iuwih eo, “Abisa Caesar nowan Caesar kwanitin, abisa God nowan God kwanitin.”
18 Aꞌamu nomꞌnihwa hofɨkoe yofe Satɨyusi Jisasɨmo uꞌmaꞌmentohofofoho. Oso aꞌamu huhwa sohwa hofɨkoe huno ole uyɨwoꞌnɨngkohi, Aꞌamu poyo peꞌnyo sohwa nɨhuꞌnahone peꞌnɨwoꞌnɨngkohofo apaꞌno songo molɨkafeꞌnefoho. Ose syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofofoho. Jisasɨmo uꞌmantɨfi ole ulohonɨmentohofi,
18 Imaibo Sadducee morobone misir maiye isan men tibitumatum hina Jesu biyan hitit hibatiy.
19 Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, Mouses nakumneꞌno hungkuno ole mtɨꞌmokumento, Hwe fihwo kako ape nomahwosi kako mehomi motɨpemayoꞌnjo sohwo poyo peꞌnɨngkuhwosoꞌno oso ape hisimo konɨngkwaꞌwehwo nomahwosi kolaꞌwehumneꞌno mehomi wotɨpemano. Mouses ose mtɨꞌmokumentisofoho.
19 “Bai’obaiyenayan Moses aki isai ofafar iti kirum, ‘Orot natabin natun en namomorob na’at, kwafur i boro orot ta ni’aawan saise kek hinatufuw tuwah momorob efanin.’
20 Oseso hwe aho fehohnjo hopiꞌnono nomnꞌi mtaꞌni hufaꞌu hwaꞌu humamojiyefoho. Tisɨmaso sohwo ape nomanto mehomi ane poyo peꞌnɨmentisofoho.
20 Imih marasika orot ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin natun en morob.
21 Oseso konɨngkwaꞌwehwo oso ape hisimo nomanto mehomi ane poyo peꞌnɨmentisofoho. Oseso konɨngkwaꞌwehwo oso paꞌnyo imentisofoho.
21 Naatu orot ufunamaim tuwah ana kwafur i’aawan, ibo na’atube kek en morob. Ef ta’imon matar orot founamaim,
22 Oseꞌno oseꞌnohinofoho. Homnɨngkwaꞌwehwosa hopiꞌnono mehomi ane poyo peꞌnɨmentohofofoho. Tɨfi sohonta oso aꞌmu hi oseꞌnohini peꞌnɨmentisofoho.
22 naatu etei’imak nah seven babin hi’aawan aurih kek en himumurub, uftoro’ot babin morob.
23 Oseso aꞌamu poyo peꞌnyo sohwa lɨkapijo sohonta tɨhwoe ape umoꞌnɨmontolo. Hofɨkoꞌnɨkwehwa aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌni mtaꞌni hufaꞌu sohwa ape hisimo nto maꞌmentohofofoho.
23 Morobone hina mimisir ana veya babin i boro orot menatan ni’aawan? Anayabin nah seven etei babin ta’imon hi’aawan.”
24 Ose ulohonɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo Anɨtuye hungkuno soꞌnji Anɨtuye yokumpohnꞌnyo soꞌntnneꞌno huno maseyoho yohoho. Osoꞌno sekwo hwasyo hungkuno lalokwofo.
24 Jesu iyafutih eo, “Kwa i anot hikwaris! Anayabin kwa Buk Atamanin hikikirum men kwaiyab naatu God ana fair auman men kwaso’ob?
25 Upaꞌnɨmno. Aꞌamu poyo peꞌnɨmentohofo sohwa nolɨkafɨkuji hofɨko ape momaꞌnɨfitnnefoho. Oꞌo hofɨko aꞌamu ahwomomjo ape momasoꞌnjo paꞌnyo imoꞌnɨfitnnefoho.
25 Morobone misir maiye ufunamaim tabin men ema’am, sabuw etei boro mar ana tounamatar na’atube hinama.
26 Oso hungkunoso aꞌamu poyo peꞌnɨmentohofo sohwa apaꞌno lɨkapitnneꞌno sekwo Mousesɨye hungkuno atofo majotaho. Iyo tɨfo somtaꞌni toho sijontanɨngki Anɨtuye mampaho hoꞌnɨmentisofoho. Apɨlohamjanji Jekoup Aisakɨjanji hofɨko poyo peꞌnɨmentohofofoho. I osoꞌno Anɨtu Mousesɨmo ulɨmento, Ngko Apɨlohamja Aisakɨja Jekoupɨjafe Anɨtuꞌnyoho.
26 Naatu morobone misir maiye isan Moses ana buk kutor wairaf ea’arah isan nati’imaim kikirum kwaiyab kwa’itin? God iti na’atube eo, ‘Ayu i Abraham ana God, Isaac ana God naatu Jacob ana God.’
27 Mouses kako ole syafɨhuꞌmento, Apɨlohamja Aisakɨja Jekoupɨja hofɨko hohonta poyo ko peꞌnɨmentohofo sohwa songo humalofo soꞌno syafɨsyonto oso hungkuno hiso lutɨhwamentisofoho. Anɨtu kako poyo peꞌnyo sofe Anɨtu hwoꞌmaho. Oꞌo, kako aꞌamu songo humalofo sofe Anɨtuyoho. Sekwoe hungkunoso hwayo hohnjofoho. Ose ulɨmentisofoho.
27 I men murubih hai Godamih, baise yawasih hai God, kwa i anababatun ef kwasa’ir!”
28 Hwe fihwo Jutafe honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo hofɨko oso hungkuno hnnontanɨngkofi upaꞌnɨmentisofoho. Jisasɨye hungkuno hunoꞌnjoso nupaꞌnonto Jisasɨmo nuꞌmanto ulɨmento, Anɨtuye honɨngkano hungkunoso nomꞌne somo yakoloꞌnnyoso ntisoto.
28 Ofafar bai’ubaiyenayan ta nati’imaim ma tur nonowar Jesu tur gewasin Sadducee biya’afut itin, na Jesu ibatiy. “Ofafar tur etei wanawanahimaim tur menatan i gagamin?”
29 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Honɨngkano hungkuno engo sɨmoꞌmjo yakoloꞌnnyoso olenoho. Aꞌamu Isɨlael soku sekwo upaꞌnɨmno. Anɨtu sohwo kakoꞌnohini nakwoe Anɨtuyoho.
29 Jesu iya’afut eo, “Ofafar tur gagamin i iti, kwananowar Israel sabuw, Regah ata God akisinamo ata Regah.
30 Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje sɨmeho hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huyoꞌmango hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huno hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje yokumpohnꞌnyo hopiꞌnohinoso kakimo uyo.
30 Regah a God isan iniyabow, dogor tutufin etei, ayub tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei.
31 Honɨngkano hungkuno tɨfinjoso olenoho. Kɨko hi kumoꞌnonto sɨmeho kumoꞌnɨngkiso paꞌnyoso aꞌamu nomꞌnemneꞌno kɨkoꞌnjo mofone sopo humalofo somo uyo. Oso honɨngkano hungkuno hufaꞌu sohwaꞌu hungkuno hopiꞌnohinomo yakoloꞌnnyofoho.
31 Naatu ofafar gagamin bairou’abin i iti, ‘taituwa isah iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.’ Ofafar iti rou’ab i gagamih ofafar etei hinatabirih.”
32 Ose ulahonɨngki hwe honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo Jisasɨmo ulɨmento, Ou Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, nehopi lohino. Anɨtu kakoꞌnohini nakwoe Anɨtuyoho. Anɨtu nomꞌnehwo mohumuyoho.
32 Orot eo, “Abisa kuo i turobe bai’obaiyenayan, Regah akisinamo i God men god afa.
33 Ou, jɨje sɨmeho, jɨje huno, jɨje yokumpohnꞌnyo Anɨtumo hopiꞌnono uyo. Kɨko kikineꞌno kumoꞌnyo hopaso kɨko nomꞌne aꞌamuneꞌno wakumoꞌnono. Nakwo oso honɨngkano hufaꞌumo inɨngkowasoꞌmanji oso yahinoso nakwoe wonyo wae yaofoꞌne yahu fonjokisasiyo yoꞌmayo Anɨtumo uyosoꞌno yakoloꞌnnyofoho. Ose ulɨmentisofoho.
33 Imih dogor tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei a God isan iniyabow naatu taituwa isah inabiyabow o isa kubiyabow na’atube, iti ofafar rou’ab i gagamih men for kwarouw sibor kwa’a’afusar na’atube naatu men sibor afa God isan kwaya’ay na’atube’emih.”
34 Oso hwe huhwo sohwoe hungkunoso Jisas nupaꞌnonto huno wonyoangkafofoho syafɨsyonto ulɨmento, Kikineꞌno Anɨtu yoꞌmayo yokumpohnꞌnyo mokosyohumayoso mofoneponoho. Ose ulahonɨngki aꞌamu nomꞌne sohwa nomꞌne hungkuno Jisasɨmo ulohonyo soꞌno iyoho imentohofofoho.
34 Jesu orot ana baiya’afot i’itin i so’ob, iti orot i not wairafin, imih eo, “God ana aiwobomaim o men yokaika kuma’am.” Nati ufunamaim men yait ta Jesu isan baibat afa bow na ibaitiyimih.
35 Jisas Anɨtuye ango engomo hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engomo lutɨhwamentisoso ulɨmento, Aꞌamu Jutafe honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwa olo hungkunolo pehoꞌno lutɨhwaꞌwoꞌnɨngkohofo. Kɨlais kako oso Anɨtu nakwoe hwahopo uhwatɨmentiso sohwo Ntefit hwe yofe engoꞌnjo hohonta hwaho mokosyohumamojo sohwoe imu hweho. Oseso pipi lɨwoꞌnɨngkohofo.
35 Jesu Tafaror Baremaim ma bi’obaibiyih basit ibatiyih, “Aisim Ofafar bai’obaiyenayah Keriso isan i David ana agirane na hirouw teo’o?
36 Anɨtuye Towahuno Wopɨngo hohonta olo hungkunolo Ntefitɨye sɨmeho moꞌmo hoꞌnasyohonɨngki Ntefit ole mtɨꞌmokumento,
36 David Anun Kakafiyin biwan ana veya iti na’atube eorereb,
37 Ihwoni. Oseso Ntefit kako oso hwe Anɨtu nakwoe hwahopo uhwatɨꞌmentiso Kɨlais sohuneꞌno nje Hwe Engo hweho lɨmentiso soꞌno Kɨlais sohwo kako Ntefitɨye imuhwo imoꞌnyoso pipilo. Ose ulahonɨngki aꞌamu nupaꞌnontɨfi hungkuno wonyoangkafofoho syafɨhuꞌmentohofofoho.
37 David taiyuwin Keriso isan i ana ‘Regah’ rouw eo, naatu mi’itube boro Keriso David ana agirane nan?”
38 Jisas nomꞌne hungkuno lutɨhwamento, Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo hunoꞌnjo sohwafe yahino somneꞌne iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Hofɨko hofɨkoe yofe engo somneꞌno hwapɨfe sawemo yontɨfi honɨngkanopo emoyɨwoꞌnɨngkohofofoho. Osopo emoyontanɨngkofi hwe moyaꞌmi hofɨkimo uhwonontɨfi nakwoe hwe engo hwasoho ulɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno umoꞌnɨwoꞌnɨngkisofoho.
38 Jesu ma bi’obaibiyih eo, “Mata toniwa’an Ofafar bai’obaiyenayah isah, i hai kok faifuw manimanih hina’osen hinaremor naatu ahar efanamaim sabuw merarayow hinitih,
39 Osoꞌnji hofɨko tajo ango somo aꞌamufe sɨmanopo humayoꞌno umoꞌnɨwoꞌnɨngkisofoho. Osoꞌnji hofɨko aꞌamu wopayo engo iloho yano sohonta epohumayo sɨmoꞌmjo soꞌno umoꞌnɨwoꞌnɨngkiso hwafoho.
39 Kou’ay Baremaim urama’ama yayasairen i tebowabow naatu hiyuw ana veya efan gewasih tebowabow.
40 Hofɨko Anɨtumo hungkuno sawemo engo jomo ko ulontɨfi hofɨko apɨwojo sofafe ango yoꞌmayo soꞌno wosemokosyohumano poji ulontɨfi ango hiso hofɨkoꞌne nɨhuꞌnahone emawoꞌnɨngkohofɨhwafoho. Ose hwe huhwo sohwo tohino engo notɨpemapitnnefoho. Ose ulɨmentisofoho.
40 Kwafukwafur baibin tifufuwih hai sawar tebowabow naatu hai itinin baigewasin isan yoyoban manimanih teyoyoyoban, imih hai baimakiy kakafin anababatun boro hinab!”
41 Jisas kako Anɨtuye tajo ango engo somo aꞌamu Anɨtumneꞌno hamniyoho hoꞌnasiyo sopo nohumanto hofɨko ipofomo hoꞌnosyontanɨngkofi uhwonɨmentisofoho. Aꞌamu hamniyoho engoꞌnjo sohwa hamniyoho piꞌnɨngo hoꞌnahumentohofofoho.
41 Jesu Tafaror Bar ana kabay teya’ay sisibinamaim mare ma sabuw itih hai siwar hiya’ay. Sabuw totobuyoy wairafih kabay gagaminaka hiya.
42 Apɨwojo hoꞌyango anesi noponto hamniyoho weꞌe hufaꞌu hoꞌnahumentisofoho. Oso hamniyohoso touya angaꞌnohino paꞌnyofoho.
42 Baise kwafur babin yababan wairafin na ana kabay gidigidih rou’ab tew wanawanan iwan ana fofonin one toea na’atube.
43 Jisas uhwononto kakoe inomokomoyo sohwamneꞌno joho lutɨmanto ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo upaꞌnɨmno. Olo apɨwojo losi kako hamniyoho hoꞌnasiyoso nomꞌne aꞌamu hopiꞌnono Anɨtumneꞌno hoꞌnasyohofo somo kakoe weꞌeso uyakolokwoho.
43 Jesu ana bai’ufununayah eaf ayuwih hina hai tur eowen eo, “Anababatun a tur ao’owen, iti kwafur babin ana siwar tew biwan i gagamin na’in sabuw etei hiya’iy natabirih.
44 Nomꞌne aꞌamu hamniyoho hoꞌnosyalokwofoso hofɨko hamniyoho engo mokosyohumunyofoho. Osoꞌno hofɨko oso hamniyoho engo somtaꞌni Anɨtumneꞌno weꞌeꞌnohini hoꞌnosyalokwofoho. Olo apɨwojo losi kako hamniyoho mokosyohumunyoso hopiꞌnonohino Anɨtumneꞌno hoꞌnasyohoho. Kako nomꞌne hoꞌyangoso nomꞌne hamniyohoso nɨhuꞌno aniyoho.
44 Afa hiya’aya i aurih karam turin hiyai turin hibotan, baise kwafur babin yababan wairafin abisa biyan ma’am etei’imak bai na yai.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.