Lucas 22

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Oso Anɨtu Aꞌamu Isɨlael somo Uyakoloꞌmentiso somneꞌne Syafɨsiyo sɨkuno iyoho humayo engoso umoꞌnɨmonteꞌno yohoho. Oso sɨkuno homo somo aꞌamu Jutaso hofɨko wopayo iloho iyoso engo kaofoꞌne soꞌnji miyoꞌnjo yontɨfeso wopayo feejoꞌnohini nɨmotofofoho.
1 Faraw Wanawanan Yeast en ana hiyuw wabin Tar Nowaten aa isan ana veya i na kabom.
2 Oso hwe tajo ango syohoꞌnjo yofe engoꞌnjo sohwanji aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamotofo sohwanji hofɨko Jisasɨmo fonjasiyoꞌne honɨngkanoso ko tɨpeentɨfi hofɨko hwe hwoyaꞌmi ikujoho nafongkupitnnoho syafɨsyontɨfi iyoho unɨngkahonɨngki ole hnnɨmentohofi, Nakwo Jisasɨmo pipi fonjosyanehwono.
2 Naatu nati ana veya’amaim firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah wa’iwa’iramaim ef hinunuwet mi’itube Jesu hitab hitarab tamorob isan, anayabin bebeyanamaim sinafumih sabuw hibiruwih.
3 Oso sɨkuno somo Seten kako Jutas Isɨkaliyoutɨye sɨmeho moꞌmo paswonto huno uyɨmentisofoho. Jutas huhwo sohwo kako Jisasɨye inomokomoyo aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwa mtaꞌango hweho.
3 Nati ana veya’amaim, Jesu ana bai’ufununayah 12 wanawanahimaim orot Judas wabin ta Iscariot Satan dogoron wanawanan run.
4 Jutas kako nowento oso aꞌamu yofe engoꞌnjo tajo ango syoho imotofo sohwanji aꞌamu hwapɨfe tɨfoꞌnjo Anɨtuye tajo ango engo somo uhwontohumamotofo yofe engoꞌnjo sohwanjimo uꞌmanto Jisasɨmneꞌno tokoyoꞌofo imentisofoho.
4 Basit na firis ukwarih naatu Tafaror Bar ma’utenayah hai orot ukwarih biyah tit, Jesu mi’itube nab nabitih isan bairi hiyakitifuw.
5 Oso aꞌamu huhwo sohwa Jutasɨye hungkuno upaꞌnontɨfi sɨmonyo yontɨfi hofɨko hamniyoho uyoꞌneꞌentɨfi hungkuno mtitoꞌmentohofofoho.
5 Naatu orot ukwarih hiyasisir Judas kabay baitinin isan hio’matan.
6 Jutas kako eno ulonto kako Jisasɨmo hofɨkoe ahomo kumangkiyoꞌne aꞌamu piꞌnɨngo mohumunyo sohonta honɨngkano tɨpeehumentisofoho.
6 Judas ibasit naatu ef ana gewasin wa’iwa’iramaim nuwet, mi’itube Jesu tab tabitih, sabuw men hitaso’ob.
7 Oso hohosohonta oso sɨkuno engo iyoho humayoꞌne aꞌamu Juta hofɨko wosopayo iloho inyoso engo mokamoꞌnnyo feejoꞌnohini nɨmotofo sɨkunoso iꞌmofapmmentisofoho. Oso sɨkuno homo somo hofɨko yahu sipsip honɨyo hokuꞌyopo ulohofoꞌne fonjohumotofo sɨkunofoho.
7 Faraw Wanawanan Yeast en hiyuw ana veya natit, nati ana veya’amaim i Tar Nowaten isan sheep natunatuh lamb terouw sibor teya’aya.
8 Oseso Jisas kako Pitaꞌnji Jounꞌnjimo lɨhwajonto ulɨmento, Siko nowehosɨsi sɨkuno engo iyoho humayoꞌne somjo wosopayoso itoꞌno yasyohosi soꞌno nakwo wonano.
8 Imih Peter, John hairi Jesu eobaimanih iyafarih eo, “Kwanan Tar Nowaten ana hiyuw kwanabogaigiwas tanaa.”
9 Ose ulahonɨngki siko ulɨmentisiyo, Nekwo ntɨꞌmo wesyohumantayoꞌno kumoꞌnɨngkohoho.
9 Hibatiy hio, “Menamaim kukokok boro ana bogaigiwas?”
10 Ose ulahonɨngki ulɨmento, Upaꞌninyo. Ango engo sopono nowehosɨsi hwe fihwo kako mitɨhwontohoꞌnjo sohumo uswoꞌnɨngkohosɨsi siko kakimo inɨngkasohosɨsi ango kako swoso somo finɨngkasyɨnnyo.
10 Jesu iyafutih eo, “Kwanan Jerusalem kwanatitit auman orot ta boro noukwatamaim harew nahun na’abar nanan bairi kwanitar, naatu kwani’ufunun bairi kwanan bar erurumaim kwanarun.
11 Siko noswohosɨsi ango kakwoꞌyohwo sohumo ole ulinyo. Nekwoe Lonetɨhwayo sohwo kako kikineꞌno hungkuno ole lehwajohoho. Ngkoꞌne ango nje inomokomoyo sohwanji sɨkuno engo somjo wosopayo ntɨpo wonantaneto. Ose lehwajohoho.
11 Naatu bar matuwan orot kwanibatiy, ‘Bai’obaiyenayan,’ o isa iti na’atube eo. ‘Ayu au bai’ufununayah bairi nanawan bar awan menatan boro imaim Tar Nowaten ana bay anaa?’
12 Ose ulohosɨsoꞌno kako ango tokilonjwaꞌmo molinyo yokintahoponjo somo wosetɨhwamontonoho. Oso homo somo nakwoe wosopayo itoꞌno feesinyo. Ango homo somo epohumayo ijempoho yoꞌmayoso hiꞌnjomnoho.
12 Naatu i boro bar awan gagamin yate tafan ni’obaiyi kwana’itin, nati’imaim sawar etei hirereb hiyabuna inu’in, imaim kwanabogaigiwas.”
13 Jisas ose ulahonɨngki siko nowenji yoꞌmayo Jisas ulɨmentiso hopaso tɨpemaꞌmentisiyefoho. Notɨpemanji siko wosopayo itoꞌno yahumentisiyefoho.
13 Orot rou’ab hitit hinan sawar etei Jesu eo na’atube hi’itah, basit Tar Nowaten hiyuw hibogaigiwas.
14 Oso wosopayo nyoꞌne sɨkunoso nto iꞌmofopahonɨngki Jisas kako wosopayo nyoꞌne ijempoho soponjo epohumayo sopo kakoe inomokomoyo apousel sohwanji humamentohofofoho.
14 Bay aa isan ana veya tit, naatu Jesu ana tur abarayah bairi bay aa ana efanamaim himare.
15 Jisas nohumanto ulɨmento, Ngko oleꞌno nɨmoꞌnɨmojofoho. Ngko sekwoꞌnji olo Anɨtu Aꞌamu Isɨlael somo Uyakoloꞌmentiso somneꞌne Syafɨsiyo Sɨkuno Engo wosopayo wonantaneꞌno yohono. Wosopayo nonɨngkuhwasi tɨfi tohino engo womaꞌmonnoho.
15 Baise iuwih eo, “Ayu akokok kwanekwan iti Tar Nowaten ana bay kwa bairit tanaa, imaibo ani’akir biyau nababan.
16 Sekwo nje hungkuno upaꞌnɨmno. Olo sɨkuno engo lomjo wosopayo nɨwoꞌnɨngkuhwone loso nɨngkuhwasi ngko olo hwaho lopo apaꞌno manɨmnehono. Oꞌo, ngko poyo imoꞌnɨꞌmeꞌno olo sɨkuno engo lomjo wosopayo nɨngkuhwoneso ne uꞌmofapmmontonoho. Tɨfi noꞌmo Anɨtuye aꞌamu kakimo enjwaꞌmo humafijo sohonta ngko olo sɨkuno lomjo wosopayo nɨngkuhwone hopa apaꞌno nonontɨꞌmnefoho.
16 Anayabin a tur ao’owen, ayu i boro men kafa’imo iti bay anaa maiye, ana veya’amaim iti sawar yabin anababatun niturobe God ana aiwob wanawananamaim.”
17 Ose ulonto kako mijo nyoꞌne noswanyo ipisayo mijoꞌnjoso nomanto Anɨtumo isamoyoka ulonto ulɨmento, Sekwo olo mijolo nomafɨkuji yano filofanɨmno. Ose ulonto ulɨmento,
17 Imaibo Jesu kerowas bai, God ana merar yi, naatu ana bai’ufununayah itih eo, “Kerowas iti kwabai etei’imak kwafaram kwatom.
18 Sekwo nje hungkuno upaꞌnɨmno. Olo mijo loso ngko manɨmnehono. Ngko neꞌno manyoꞌnjo humantɨꞌme sohwoꞌni hwangku Anɨtuye aꞌamu kakimo enjwaꞌmo humafijo sohonta ngko apaꞌno nonontɨꞌmne hwoꞌnyoho.
18 A tur ao’owen, veya iti boun ebubusuruf ayu iti wine boro men anatom, ayu boro iti na’atube ana ma nan God ana aiwob nan natit.”
19 Jisas ose ulonto kako wopayo nomanto Anɨtumo isamoyoka ulonto kutɨkujo lohofonto kakoe inomokomoyo sohwamo huꞌmuyonto ulɨmento, Olo wosopayo loso nje aꞌapahofoho. [Sekumo sefoꞌmayoꞌne mtɨhupenji sejapohono. Tɨfi noꞌmo sekwo ole mjanɨmɨkuji ngkineꞌno fisyanɨfɨsyɨkuno.
19 Naatu rafiy bai God ana merar yi sawar, imasib ana bai’ufununayah itih eo, “Iti i ayu biyou, kwa abit, iti na’atube kwanasinaf saise imaim ayu kwananuhu.”
20 Wosopayo moiꞌwo nɨngkahonɨngkofi kako wosopayo uyɨmentiso hopaso kako mijo homo oseꞌnohini uyɨmentisofoho. Kako mijo uyonto ulɨmento, Olo ipisayo mijo noswanyo loꞌmjo loso nje honɨyofoho. Sekwo Anɨtuꞌnji mokotɨkuꞌnyoꞌne yahino songo lomneꞌno sekwoe wonyomneꞌno mpe iyoꞌne usɨhumahefoho.]
20 Naatu kerowas isan i na’atube sinaf, bay hi’aa ufunamaim bai itih eo. “Iti kerowas i God ana Obaibasit Boubun ayu au rara’amaim ibour kwa etei isa ebisuwai.
21 I uhwonɨmni. Olo aꞌamu nje mango sohwamo ngkineꞌno tokoyoꞌofo yone lohwoꞌnji olo ijempoho lopo humalohwono.
21 Baise kwanaso’ob orot yait ayu morobomih babau eo, i iti gemamaim airi ama’am.
22 I Anɨtu kako hohonta hungkuno mtɨtoꞌmentiso hopaso ngko poyo umoꞌnɨmonneꞌno yohono. I osoꞌno oso hwe ngkineꞌno nje mango sohwamo tokoyoꞌofo ntohofone sohuneꞌno hitoho ntokwoho.
22 Orot Natun i boro namorob God isan yayakitifuw na’atube, baise orot yait baban eo emomorob i boro baimakiy gagamin na’in nab.”
23 Ose ulahonɨngki hofɨko angaꞌno angaꞌnohino sohwa humahnnɨngkofi, Oso yahino wonyo hiso tɨhwo ulohoꞌmonteto. Ose humahnnɨngkohofofoho.
23 Basit bai’ufununayah taiyuwi hibabatiyih hio, “Iti kou’ay wanawanamaim o yait iti na’atube sinafumih iyakitifuw ima kunotanot?”
24 Jisasɨye inomokomoyo sohwa hofɨko oso hungkunoso hnnontɨfi hofɨkoe hungkunoso toho paꞌnyo imoꞌnɨngkahonɨngki ole soꞌno yoka hungkuno hnnɨmentohofi, Nakwo yofe engoꞌnjo nomɨhwamo yakoloꞌnnyoso tɨhwolo.
24 Bai’ufununayah taiyuwih wanawanahimaim gamin matar hai kokok hitaso’ob yait i orot gagamin.
25 Ose hnnɨngkahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hwe yofe engoꞌnjo olo hwaho lopo aꞌamumo mokosyohumayo sohwa hofɨko hofɨkoe aꞌamu somo syoho engo ko uyahonɨngkofi aꞌamu huhwo sohwa hofɨko nakumo nefoꞌmayoꞌnefoho lɨwoꞌnɨngkohofofoho.
25 Jesu iuwih eo, “Tafaram wanawanan Eteni Sabuw hai aiwob ana sabuw kaifih isan i hai fair ema’am imih sabuw tekakaifih, naatu sabuw iyab onowaten hibai sabuw tebobonawiyih, i tekokok wabih nara’at Bonawiyenayah hinarouw.
26 I osoꞌno sekwo oso hopa ikutoho. Oꞌo, aꞌamu ngko yofe engo womaꞌmo loso sohwo kako nomꞌne aꞌamumo enjwaꞌmnohini wohumano. I kako nomꞌne hwamo womokosyohumamo loso sohwo kako oso huhwo sohwafe syoho ulohofiyo hopaso umoꞌnono.
26 Baise kwa wanawanamaim i men na’atube nama, o yait orot gagamin mataramih taiyuw inayare inikek, naatu o yait bonawiyenayan mataramih taituwa isah ini’akir inabow.
27 Hwe engo sɨmoꞌmjoso tɨhwolo. Aꞌamu ijempohopo wosopayo nɨwoꞌnɨngkiso sohwolaho. Aꞌamu wosopayo iloho yonto uyɨwoꞌnɨngkiso sohwolaho. I aꞌamu ijempohopo humanto wosopayo nɨwoꞌnɨngkiso oso hweho. I osoꞌno ngko yofe engoꞌnjo huhwoꞌni oso hopa miyalokuyohono. Oꞌo, ngko sekwoe syoho selohofiyo paꞌnyo hwoꞌni humaleno.
27 Yait i orot gagamin, orot bay aayan o orot bay semorayan? Orot mare ma bay eaau i turobe orot gagamin. Baise ayu kwa wanawanamaim i akir wairafin na’atube ama kwa isa abowabow.
28 Sekwo ngkoꞌnji nohumentanɨngkofi yoꞌmayo tangoso ngkimo yamofo ntohofoꞌneso nuꞌmahonɨngki sekwo ngkimo manɨhwatɨꞌmofefoho.
28 Au routobon fokarih wanawananamaim men kwaihamiyu, baise sisibu’umaim mar etei bairi tama’am.
29 I osoꞌno nje Mpohwo kako ngkimo yoꞌmayo hopiꞌnonohino enjwaꞌmo hoꞌnanɨhumentiso soꞌno ngko huhwoꞌni yoꞌmayoso sekumo enjwaꞌmo hoꞌnosesyalokweno.
29 Tamai aiwob ana fair itu abi’aiwob na’atube nati fair ta’imon kwa abit kwani’aiwob
30 Oseso ngko yoꞌmayo somo mokosyohumentahonɨꞌme sohonta sekwo nje epohumayo sopo nohumafɨkuji nje wosopayoꞌnji mijoꞌnji nɨfitnnefoho. Sekwo ngkoꞌnji nohumafɨkuji oso aꞌamu Isɨlael hofɨkoe temtitofo aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sofe hwe engo umoꞌnantɨfeho. Ose imoꞌnɨngkuhwosoꞌno sekwo hofɨkimo mokosyohumantokutnnefoho.
30 Kwa boro au aiwob wanawananamaim kwanaa, kwanatom yasisir kwanab, aiwob hai ura ma’ama’amaim kwanamare Israel sabuw hai big etei 12 kwanakaifih.”
31 Jisas Pitamo ulɨmento, Saimoun, Saimoun, kɨko upaꞌnyo. Seten kako sekumo wonyo wasemokumonto yalofoho. Kako sekwoe huno wopɨngo somo kehilo ehilofo waselohoꞌmonte-eꞌno joho losetɨmalofoho.
31 Jesu eo, “Simon, Simon! Satan i baibasit God biyanane bai, kwa routobon nit nakubaituturimih. Orot masaw bowayan ana rice erab erububunai ani’aanin nabin eyai, naatu kanabin nabin eya’iyai na’atube.
32 Seten ose ko yontanɨngki ngko jɨje sɨmeho hiꞌntnnono ntopantokunoso poyo mapeꞌnyoꞌnjo yoneꞌenji Mpohumo kikineꞌno jomo nto ulɨmaleno. Oseso kɨko apaꞌno ngkimo nnɨngkapohoji kɨko jɨje nɨngkwahwosamo nɨfoꞌmahoji yokumpohnꞌnyo usosofitofo.
32 Baise Simon, ayu o isa ayoyoyoban, saise a baitumatum men nara’iy, naatu ayu isou inamamatabir ana veya, taituwa koufair initih hinabatkikin.”
33 Ose ulahonɨngki Pita ulɨmento, Hwe Engofo, hofɨko kikimo impoꞌangomo intofakohufijoꞌmanji ngko huhwoꞌnnonji untofaehufe. I hofɨko kikimo poyo kumokufijoꞌmanji ngko huhwoꞌnnonji wemokufe.
33 Baise Peter iya’afut eo, “Regah ayu airit na dibur run naatu na morob isan abobuna ama’am.”
34 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Pita, ngko olo hungkuno wakilɨmonneꞌno yohono. Olo sɨkwoꞌmiyo lomo tosɨka yoka mohoꞌnyo kuntoliyopo kɨko ngkineꞌno mango hufaꞌu sɨhune ole ulɨmonnoho. Ngko Jisasɨmneꞌno huno maniyohoyohoho.
34 Jesu eo, “Peter, boun gugumin o boro mar tounu inayoub inao, ‘Ayu orot nati men aso’ob,’ i ufunamaim kokorere boro nao inanowar.”
35 Hohonta sekwo nje hungkuno lutɨhwayoꞌne losehwatɨmentohe sohonta sekwo hamniyoho kiꞌyoꞌnji ifɨkiꞌyoꞌnji sɨfɨkwongofosyohwanji momotayoꞌnjo imentohofofoho. Oso hohosohonta sekwo yoꞌmayo soꞌno umofonyo imentohofotaho. Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Awonoho. Umofonyo mimmentɨhwonefoho.
35 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah ibatiyih eo, “Kwanotanot ayu ai yuni aur kaukut, hafoy naatu a baibiyon en kwatit kwanan ana veya’amaim, sawar afa isah kwaiyababan.” Hiya’afut hio,
36 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, I olohonta kɨko hamniyoho hoꞌyo hiꞌnjo hwosɨꞌmanji maho. I aꞌamu ifɨkiꞌyo hiꞌnjo hwoꞌmanji osenohini womano. I aꞌamu hwakuhwajo ane hwoꞌmanji kako kakoe manjiꞌmofo yajɨhwosi nomꞌne aꞌamu mpe ikujoꞌno kako hwakuhwajo mpe uyono.
36 Jesu iuwih eo, “Baise a tur ao’owen, o yait aur kaukut, o hafoy ema’am inab, naatu o yait aur kaiy en, a biya baibiyon inab inan hinatubun naatu kabay inab kaiy inatubun uma inisinfafar.
37 Hwapɨngoso aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa hofɨko ngkineꞌno hungkuno ole mtɨꞌmokumentohofi, Hofɨko kakimo utɨmafɨkuji aꞌamu wonyo hwanji mɨhumatɨpitnne hweho. Oso hungkuno ngkineꞌno mtɨꞌmokumentohofoso ne umoꞌnɨmontonoho. Yoꞌmayo ngkineꞌno Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofoso olohonta ne umoꞌnɨmontonoho.
37 Anayabin a tur ao’owen, Buk Atamaninamaim iti na’atube hio hikirum, ‘Hi’i’itin i bainowan mowanabe,’ naatu nati tur i ayu isou hikirum, naatu boro anasinaf nan yabin namatar’’”
38 Ose ulahonɨngki hofɨko ulɨmentohofi, Hwe Engofo, kɨko uhwonyo. Nakwo hwakuhwajo hufaꞌu mokosyohumalohwono. Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Hoponoho, ose ulɨmentisofoho.
38 Bai’ufununayah hio, “Regah kaiy rou’ab iti abobotanen kui’itan.” Jesu iyafutih eo, “Nati ana fofonin.”
39 Jisas noswaponto kako oso hwofɨkiꞌnyo Oulif sɨmojo sopo sahonɨngki kakoe inomokomoyo sohwa inɨngkamentohofofoho.
39 Jesu ana bai’ufununayah bairi matan fufur tisisinaf na’atube Jerusalem hihamiy hiyen hin Olive Oyawemaim hitit.
40 Jisas kako oso hopo sopo iꞌmofawento kakoe inomokomoyo sohwamo ole ulɨmento, Yamofo seꞌmaso sohonta wonyo pɨwesyanoho lɨkuji Anɨtumo jomo yokumpohnꞌnyo ulɨmno.
40 Jesu na nati efanamaim titit ana veya, basit ana bai’ufununayan iuwih eo, “Kwanayoyoban saise routobon nanan boro kwanarukouw.”
41 Ose ulonto Jisas hofɨkimo weꞌenepi nonje ulɨkoꞌmotamentisofoho. Sawemopoꞌmaho. Oꞌo, aꞌamu sojo fonjontɨfi pɨwasyɨwoꞌnɨngkiso hopa sopole humawento Anɨtumneꞌno hwomtame ulohofonto ole ulɨmento,
41 Imaibo in fotafot wan ana fofonin na’atube, sun yowen yoyoban
42 Mpohwo, kɨko huno ole kiyosoꞌmanji olo tango uꞌmasoso ngko wae umoꞌmo. Huno ose kiyosoꞌmanji olo tango nɨꞌmasoso wae feenɨmofo. I, huno ose makiyoꞌmanji wae yanɨmofohotoho. Jɨje hunomnohini finɨngkayo. Nje hunomo inɨngkahutoho.
42 eo, “Tamai inakokok na’at, basit iti biyababan ana kerowas biyau’umaim kubosair, men ayu au kok, baise abisa o kukokok na’atube namatar.”
43 Ose ulahonɨngki aꞌamu ahwomo mtaꞌango sohwo uꞌmanto Jisasɨmo yokumpohnꞌnyo usosofitoꞌmentisofoho.
43 — ausente —
44 Jisas kako tango mɨkunɨmposo engo uyahonɨngki kako Mpohumo jomo yokumpohnꞌnyo neꞌnohini ulontanɨngki kakoe aꞌapaho mtaꞌni wokino honɨyo paꞌnɨngo hwahopo loꞌnɨmentisofoho.
44 — ausente —
45 Jisas kako Mpohumneꞌno jomo moiꞌwo ulosojwamofonto nolɨkafonto kakoe inomokomoyo sohwafepono umentisofoho. Kako nuꞌmanto uhwonɨmentisoso kakoe inomokomoyo sohwa saho fosyowentanɨngkofi uhwonɨmentisofoho. Hofɨkoe sɨmeho tango ifisyɨmofahonɨngki poꞌnɨfo imoꞌnontɨfi saho fosyawoꞌmentohofofoho.
45 Yoyoban sawar misir inan, ana bai’ufununayah matah fot hi’inu’in itih, hai yababan ra’at kwanekwan easbunih hi’inu’in.
46 Ose uhwononto ulɨmento, Sekwo saho pehoꞌno fosyawotofo. Filɨkapmno. Sekwo yamofo neꞌmasoso yahino wonyoso nopɨwesyanoho lɨkuji Mpohumo jomo ulɨmno.
46 Iuwih eo, “Aisim kwa’inu’in? Kwamisir kwayoyoban saise men routobon kwanab.”
47 Jisas ose ulontanɨngki hwe piꞌnɨngo engo sohwa Jisasɨmo uꞌmaꞌmentohofofoho. Oso hwe Jutas Jisasɨye inomokomoyo aho hufaꞌu hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo somtaꞌango sohwo kako aꞌamu piꞌnɨngo engo huhwo sohwamo ipemotaponto Jisasɨye huyoꞌmo nuꞌmanto hinjoho uhuꞌnɨmentisofoho.
47 Jesu iti na’atube bat eo auman, bai’ufununayah 12 wanawanahimaim orot ta wabin Judas sabuw rou’ay gagamin na’in nawiyih hina hitit. Naatu Judas mutufor in Jesu biyan tit bai mamay. Judas baiyowayah naatu Jews bairi hina Jesu emamamay|alt="Judas kissing Jesus; with soldiers and Jews" src="cn01812B.tif" size="col" loc="Luk 22.47" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="22.47-48"
48 Ose uhuꞌnɨngkahonɨngki Jisas ulɨmento, Jutas, kɨko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌnɨmo hinjoho nɨhuꞌnɨngkinoso nje mango hwamo ujo wehontojwanɨhumneꞌno lantohofohino.
48 Baise Jesu iu, “Judas o iti mamayenamaim Orot Natun ibai rakit sabuw kubitih?”
49 Ose ulahonɨngki Jisasɨye inomokomoyo kakoꞌnji humunyo sohwa yoꞌmayo imoꞌnone soꞌno nuhwonontɨfi hofɨko ulɨmentohofi, Hwe Engofo, kɨko huno ole lakiyohoho. Nakwo olo aꞌamu lohwamo hwakuhwajoꞌnji wofonjosyano. Huno ose lakiyohoho.
49 Bai’ufununayah bairi hibatabat Jesu isan abisa mamatar hi’itin, basit hibatiy, “Regah karam boro kaiyomaim bairi aniyow?”
50 Ose ulontanɨngkofi inomokomoyo fihwo kako oso hwe tajo ango syohoꞌnjo sohwafe hwe yofe engoꞌnjo sohwo kakoe syoho ulohofiyo sohwoe aho anga sohohnjo haloho somo hwakuhwajoꞌnji lokuꞌmentisofoho. Lojwahonɨngki halohoso pɨwahuꞌmentisofoho.
50 Naatu ana bai’ufununayah orot ta ana kaiy bora’ah, Firis Gagamin ana akir wairafin ta tainin asukwafune buru’um.
51 Jisas ose uhwononto ulɨmento, Oso yahino wonyoso olohonta fohoꞌnamopmno. Ose ulonto oso hwe huhwo sohwoe halohopo aho upmꞌmokahonɨngki halohoso wopɨngo umoꞌnɨmentisofoho.
51 Baise Jesu eo, “Men inasinaf maiye kunutanub!” Naatu Jesu orot tainin butubun efanin matar maiye.
52 Jisas wopɨngo ose umokonto kako aꞌamu tajo ango syohoꞌnjo sohwanji aꞌamu Anɨtuye tajo ango engo somo uhwontohumayo fefo tokusoꞌnjo sohwafe hwe engo sohwanji aꞌamu Jutafe hwe engo sohwanji hofɨko kakimo aho ke-eꞌne pmmentohofo sohwamo ole ulɨmento, Sekwo aꞌamu hufo iwoꞌnɨngkiso sohuneꞌno aho wokano lontɨfi hwakuhwajoꞌnji itokusoꞌnji lomotopalokwofo.
52 Imaibo Jesu firis ukwarih, Tafaror Bar ana firis ukwarin, furisiman, naatu regaregah ai’in Jesu bain fatuminamih hinan iuwih eo, “Kwa iti kaiy, kefat yuwu rabu’umih kwabow kwanan ana itinin i ayu orot kakafu bainowan na’atube?
53 Sɨkuno piꞌnɨngo engo somo Anɨtuye tajo ango engo somo ngko sekwoꞌnji nohumentanɨngko sekwo ngkimo aho manɨkoꞌmmentohofofoho. I osoꞌno olohonta Setenɨye yokumpohnꞌnyo engo imoꞌnɨngkohoho. Osoꞌno sekwoe sɨkunofoho. Ose ulɨmentisofoho.
53 Ayu mar etei Tafaror Bar gagamin wanawanan bairit tama’am, men kwakok boro imaim ayu kwatafatumu? Baise iti boun i kwa a veya, imih abisa kwakokok na’atube kwasinaf. Anayabin gugumin ana orot ebobonawiyi.”
54 Jisas ose ulahonɨngki hofɨko Jisasɨmo aho kentɨfi ipemotawomentohofofoho. Ipemotawentɨfi hofɨko oso aꞌamu tajo ango syohoꞌnjo sohwafe hwe engo sohwoe angomo motahumentohofofoho. Pita hofɨkimo ko inɨngkawomentisoso hofɨkimo mufantohiꞌnyofoho. Oꞌo, kako poꞌmtopoꞌmtisyo humulohoꞌmɨwesyofoho.
54 Jesu hibai hifatum hibai hin Firis Gagamin ana bar hitit, naatu Peter nabineika bat i’uf nunih bairi hin hitit.
55 Oso ango hopo soponjo aꞌamuso tojo ajwo somo toho intofontɨfi humohumantohofofoho. Osopo Pita hofɨkoꞌnji humamentisofoho.
55 Wairaf merar yan foun hi’asir himare hima rararih, Peter na wanawanah mare bairi hima rararih,
56 Pita kako tɨpomponaho sopo nohumentanɨngki aꞌmu syoho ulohofiyo fisi kako Pitamo uhwononto ulɨmento, Olo hwe lohwo huhwo Jisasɨꞌnji humawoꞌnɨngkiso hweho.
56 basit akir wairafin babitai ta nuw Peter ma wairaf rarar itin, naatu matan kubar itinbunai sawar imaibo eo, “Iti orot auman i Jesu hairi hima hireremor.”
57 Ose ulahonɨngki Pita ulɨmento, Olo aꞌmu losijo awonoho. Ngko kakineꞌno huno maniyofoho. Ose ulɨmentisofoho.
57 Baise Peter yaub eo, “Babitai, ayu nati orot i men kafa’i aso’ob.”
58 Hwangku weꞌenepi nohumantɨfi hwe fihwo kako Pitamo uhwononto ulɨmento, Kɨko huhwosi kakoe aꞌamu hwosoho. Ose ulahonɨngki Pita ulɨmento, Olo hwe lohwo ngko kakoe aꞌamu hwonɨꞌmaho.
58 Hima kafa’imo, orot ta itin maiye eo, “O i ni’i orot ana bai’ufununayan ta.” Baise Peter iya’afut eo, “Aro, ayu men nati orot ana bai’ufununayan ta’amih.”
59 Pita ose ulonto oso hopo sopo neꞌno nohumentanɨngki mofehiꞌnyo sɨmoꞌme angaꞌnohino uyakolofo somo hwe fihwo Pitamneꞌno hungkuno yokumpohnꞌnyo ole ulɨmento, Hungkuno nehopiꞌnohini walɨmonneꞌno yohono. Olo hwe lohwo huhwo kako Jisasɨꞌnji humawoꞌnɨngkiso lohwolɨkeno. Kako Ngkalilintaꞌango hweho.
59 Hima one hour na’atube sawar, basit orot tabo iban eo maiye “Tur anababatun iti orot i Galilee matuwan Jesu hairi hima hireremor men kasikasiy ta’amih.”
60 Ose ko ulahonɨngki Pita ulɨmento, Olo hwe lohwo kɨko hungkuno lohinoso ngko huno manyoꞌnjo yohoho. Ose ulontanɨngki tosɨka yoka kuntoꞌno hoꞌnɨmentisofoho.
60 Baise Peter orot iya’afut eo, “Aro ayu men kafa’i aso’ob o abisa kuo.” Iti na’at eo auman kokorere eo.
61 Ose hoꞌnɨngkahonɨngki Jisas kako Pitamneꞌno ikinjamo lohofonto Pitamo uhwonɨmentisofoho. Pita kako Jisasɨye sɨmanomo uhwononto oso hungkuno Jisas Pitamo ulɨmentiso soꞌno huno ikwesyafɨhuꞌmentisoso olenoho. Olo sɨkwoꞌmiyo lomo yɨhufo tosɨka yoka malontanɨngkuhwoso sohonta kɨko Pita ngkineꞌno mango hufaꞌu sɨhune ole walɨmonnoho. Ngko Jisasɨmneꞌno huno maniyofoho.
61 Regah tatabir mutufor nuw Peter itin, naatu Regah abisa eo i not, “Boun gugumin o boro mar tounu ayu inayayoubu ufunamaim kokorere boro nao.”
62 Pita kako huno ose syafɨsyonto kako mempo swonto kakoe yahino wonyo soꞌno sɨmeho tango mɨkunɨmposo uyahonɨngki humotaho engo lɨmentisofoho.
62 Basit Peter misir tit in ufun re rerey i gagagamat.
63 Aꞌamu Jisasɨmo aho koꞌmentohofo sohwa hofɨko Jisasɨmneꞌno sitofo ulontɨfi ikujoho fongkuꞌmentohofofoho.
63 Orot afa Jesu hima’uh hima’am himisir faifuw ta hibai matan hisum,
64 Hofɨko Jisasɨye tɨmomo hwapɨfe kotɨjɨswontɨfi ikujoho fonjontɨfi ulɨmentohofi, Kɨko huno hwapɨngoꞌnjo sohwosi tɨhwo kufonjohoho. Kɨko huno kisyoꞌmanji oso hweho fonaso.
64 imaibo hi’i’iyab naatu hiborabirab hio, “Kuo anowar, yait o rabi?”
65 Ose ulontɨfi hofɨko sitofo mjalomumentohofofoho.
65 Naatu tur kakafih moumurih maiyow hiu kwanikwaniy hi’i’iyab.
66 Imɨngo ne mofehiꞌnyo sɨꞌmofape soꞌnji aꞌamu kaunɨsol sohwa uhuꞌmokumentohofofoho. Oso aꞌamu huhwo sohwa fehohnjoso hofɨko tajo ango syohoꞌnjo sohwafe hwe engo hwafoho. Fehohnjoso honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofɨhwafoho. Aꞌamu sohwa hofɨko hofɨkoe kaunɨsol sohwafe pono Jisasɨmo ipemotasontɨfi ole ulɨmentohofi,
66 Mar sibisib auman sabuw hai regaregah ai’in, firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah etei hiru’ay hita’imon, imaibo Jesu hinawiy hina Kaniser nahimaim bat
67 Kɨko yoloho fonaso. Kɨko Kɨlais Anɨtu lokuhwatɨmentiso sohwosilaho. Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko selɨmeso sekwo ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono montapɨfitnnehofo.
67 naatu hibatiy, “Kuo anowar o i Keriso?” Jesu iyafutih eo, “A tur ana’owen boro men kwanitutumu’umih,
68 U, ngko sekumo nomꞌne hungkuno selohonɨmeso sekwo nje hungkunomo aku mantɨfitnnehofo.
68 naatu ana bibatiyi auman boro men kwaniyafutu’umih.
69 I osoꞌno olohontaꞌnji sɨkuno engolopohamo memjaofɨhwoso sohonta Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni Anɨtu yoꞌmayo hopiꞌnonohino somne yokumpohnꞌnyo hwapɨngoꞌnjo sohwoe aho anga sohohntaꞌni wohumamonnoho.
69 Baise mar enan Orot Natun boro God fairin uman asukwafune namare nama’am kwana’itin.”
70 Ose ulahonɨngki ulɨmentohofi, Kɨko sohwosi, kɨko Anɨtuye Hwomu Nehwosilaho. Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo ose lohofoso ngko olo huhwoꞌnyoho.
70 Naatu etei’imak hibatiy hio, “Bo o God Natun?” Jesu iyafutih eo, “Ayu God Natun kwarouw kwao i tur anababatun kwao.”
71 Ose ulahonɨngki hofɨko hnnɨmentohofi, Kakoe mango mtaꞌni nto upaꞌnɨngkuhwono. Nomꞌne hungkuno pehofo upoꞌnanehwono. Awonoho. Ntaꞌnoho. Ose hnnɨmentohofofoho.
71 Imaibo sabuw hio, “Men takokok koubuna’ayah sabuw afa tanabow, anayabin tur awanamaim titit i tainitamaim tanowar!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.