Lucas 13
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso hohosohonta aꞌamu fehohnjo hofɨko nohumantɨfi Jisasɨmo ulɨmentohofi, Aꞌamu Ngkalilintaꞌango fehohnjoso hofɨko Anɨtuye tajo ango engo Jelusalem sopo nohumantɨfi hofɨko Anɨtumneꞌno yahu fonjokisyosyontanɨngkofi hwe yofe engoꞌnjo hwaho mokosyohumayo sohwo kako kakoe aꞌamu itokusoꞌnjo sohwamo lɨhwojahonɨngki hofɨko aꞌamu Ngkalilintaꞌango somo fonjahumentohofofoho.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ose ntohofo soꞌno sekwo huno ole losyofɨsyalokwofo. Oso aꞌamu Ngkalilinjo hiso hofɨkoe honɨngkano wonyoso nomꞌne aꞌamu Ngkalilintaꞌango somo yakoloꞌnnyo soꞌno oso tango mɨkunɨmposo tɨpemaꞌmentohofofoho. Ose losyofɨsyalokwofo.
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Oꞌo, sekwo ose syafɨsyɨkutoho. Ngko hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo hopiꞌnono sekwoe yahino wonyo somneꞌno hohujo mikinjaopijoꞌmanji sekwo hopiꞌnono oso tango hopaso notɨpemapitnne kuyoho.
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 I oso ango Silouam sopo aꞌamu aho hufaꞌu sɨfe fehohnjoho hopiꞌnono nomꞌne sɨfe mtaꞌni hufaꞌu sɨhune nohumentanɨngkofi ango yokintahoponjo sawemo engo sohwo pɨwasyonto aꞌamu homo somo kilopoꞌmentisofoho. Oso hwe moyaꞌmi hofo sofe yahino wonyoso Jelusalemmjo aꞌamu somo yakoloꞌnnyo soꞌno huno losyofɨsyalokwofo.
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Oꞌo, osoꞌneꞌmaho. Hungkuno nehopiꞌnohini waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo hopiꞌnono sekwoe yahino wonyo somneꞌno hohujo ikinjaofɨkuji Anɨtumne sɨmeho mɨwoloꞌmo kiyoꞌmanji sekwo hopiꞌnono oso tango hiso paꞌnyoso notɨpemapitnne kuyoho.
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Jisas kako pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento, Hwe fihwo kakoe impojohopo iyo ikwongo hulɨmentiso soꞌno kako ikwonjayo ne intoꞌnyo soꞌno wonyopi uhwonomahoso imojofoho.
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 Oseso kako syoho mokosyohumayo sohumo ulɨmento, Kɨko upaꞌnyo. Soswo hufaꞌu sɨhune ngko oso ikwonjayo hiso womjɨmonji potnneso huno uhwonapɨwoꞌnɨngkohefoho. Oseso oso iyo huhwo sohwo olohonta kɨko mɨngo filofeeofo. Kako hwahomjo afofo siki mayoso wopɨngoꞌmaho.
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Ose ulahonɨngki syoho mokosyohumayo sohwo ulɨmento, Hwe engofo, olo iyo huhwo lohwo sohwo olo soswo lohumo walohofono. Hwangku ngko kakoe pmpongomo mno ijɨꞌmo yahwoyoho koꞌmeehmꞌmeꞌno ne itoꞌno untoꞌnɨmontolɨkeno.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Nomꞌne soswomo ne mintoꞌnɨngkuhwosi wopɨngofoho. Awoꞌmanji ngko wolofeeoꞌmonnoho. Jisas kako oso pahnnɨmo hungkunoso ulɨmentisofoho.
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Sɨkuno iyoho humayo fisomo Jisas kako tajo ango weꞌe somo hwe moyaꞌmimo Anɨtuye hungkuno lutɨhwamentisofoho.
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 Oso tajo ango homo somo aꞌmu fisi towahuno wonyo ehuhnnamoꞌnnyosi kako mnokinoꞌnji neꞌno nohumentanɨngki soswo aho hufaꞌu sɨfe fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne sɨfe mtaꞌni hufaꞌu sɨhune uyakoloꞌmentiso soꞌno kakoe hohujoso fahuloꞌmojiyoho. Oseso kako itoꞌno lɨkofohumayoso miyommojofoho.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Jisas kako aꞌmu hisimo uhwononto joho lutɨmanto ulɨmento, Aꞌmu losiyo ngko jɨje mnokino engo kiwoꞌnɨngkiso somtaꞌni nto isɨhutofokumahono.
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Ose ulonto Jisas kako aꞌmu hisimo aho kisuhumentisoso aꞌmu hisiye hohujo fahuloꞌnnyoso nɨhuꞌno komoꞌno itoꞌno mulohokumentisofoho. Jisas kako aꞌmu simo wopɨngo ose umokahonɨngki aꞌmu hisi kako Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmentisofoho.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Oso sɨkuno iyoho humayo homo somo Jisas kako aꞌmu simo wopɨngo imokumentiso soꞌno hwe engo oso tajo ango weꞌe somo mokosyohumayo sohwo kako sɨmeho tohino umnɨngkahonɨngki aꞌamu piꞌnɨngo engo somo ulɨmento, Sɨkuno aho fehohnjo hopiꞌnono aho nomꞌne mtaꞌni angaꞌnohino somo yoꞌmayo syoho iyoꞌne sɨkunofoho. Sekwo soku aꞌamu sohwo wopɨngo wonamokɨfe lɨkujɨꞌmanji sekwo soku sɨkuno syoho iyo somo hmꞌmofapmno. Sekwoe aꞌapaho wopɨngo semokiyoꞌne sɨkuno iyoho humayo losomo nopɨkutoho.
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Sekwo mangoꞌnohino lɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Sɨkuno iyoho humayo homo somo sekwo sekwoe yahu somo hofɨkoe ango somtaꞌni mawentɨfi mijomneꞌno ipemotapɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho.
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Oseso ngko olo Apɨlohamɨye imu simo Setenɨye towahunoso kakimo neꞌno ehuhnnaofontanɨngki soswo aho hufaꞌu sɨfe fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne sɨfe mtaꞌni hufaꞌu sɨhune uyakoloꞌnnyo simo olo sɨkuno iyoho humayo lomo wopɨngo umokoheso wonyotaho.
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Jisas ose ulahonɨngki Jisasɨye mango sohwa upaꞌnontɨfi wonɨmango engo unɨmentisofoho. I hwe moyaꞌmi piꞌnɨngoso hofɨko yoꞌmayo yoꞌmayo wonyoangkafo Jisas imentiso soꞌno sɨmonyo imentohofofoho.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Jisas kako pahnnɨmo hungkuno nomꞌne ulɨmento, Anɨtumo enjwaꞌmo humayo yahinoso peho paꞌnyoto. Ngko yamofoso pehomneꞌno esetɨhwamnehono.
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Olenoho. Iyo fihwo kakoe yofe masɨtet. Kakoe neso nomꞌne iyo ipisayo paꞌnyoꞌmaho. Oꞌo, nɨhuꞌno weꞌefoho. Hwe fihwo oso weꞌe hiso kakoe syohopo hulahonɨngki engo imoꞌnonto nomꞌne iyo syoho soponjo somo yakolonoho. Engo imoꞌnɨngkahonɨngki yɨhufoso nopontɨfi kakoe pamo sopo hofɨkoe aifo syontɨfi osopo kehumawoꞌnɨngkohofofoho.
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Ose ulonto ole ulɨmento, Pahnnɨmo hungkuno nomꞌne Anɨtumo enjwaꞌmo humayo yahino soꞌno ngko yamofoso pehomo esetɨhwamnehono.
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Oso hiso olo paꞌnyofoho. Aꞌmu fisi kako wosopayo polowaꞌnji oso wosopayo polowa homo somo engo imokiyoꞌne hwamno paꞌnyo kakoe yofe yis, osoꞌnji iwoloꞌmokososo oso polowa hiso engo umoꞌnɨmontonoho.
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Jisas kako Jelusalemne wasɨmonto imentisoso honɨngkano momɨngo somo ango pone mjamolɨmohnnyo soponjo aꞌamu somo kakoe hungkuno lutɨhwamosimentisofoho.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Oso hohosohonta hwe fihwo ulɨmento, Hwe Engofo, Aꞌamu Anɨtumo uꞌmayoꞌneso aꞌamu angaꞌno angaꞌno sifitnnetaho. Hopiꞌnono sɨfitnnetaho.
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 Ose ulahonɨngkahonɨngki Jisas ulɨmento, Anɨtumo uꞌmayoꞌne hokuꞌyoso weꞌefoho. I sekwo oso hokuꞌyo weꞌe homo somo syuyoꞌne syoho yokino fiyohoꞌnɨmno. Hwapɨngo soꞌno yolohoso waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu piꞌnɨngo engoso hofɨko oso hokuꞌyo homo somo woswano lifijoso hofɨko yamofo ko ifijoso hofɨko hopoꞌmaho.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Hwangku oso ango homo somjo kakwoꞌyohwo sohwo nolɨkafɨhwosi hokuꞌyo weꞌe homo somo wopɨjwahumontonoho. Nɨhuꞌnahone nto pɨjwasyɨhwosoꞌno sekwo mempo hohntaꞌni lohofɨkuji hokuꞌyopo hwanɨngo fonjɨkuji joho ole ulɨfitnnefoho. Hwe Engofo, hokuꞌyo fonehwosampofo. Ose ulɨfijoso kako ole waselɨmontonoho. Sekwo ntɨꞌmtaꞌango kulo. Ngko sekumneꞌno huno maniyohoyohoho.
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Ose selɨhwosoꞌno sekwo ole ulɨfitnnefoho. Nakwo kɨkoꞌnji wopayoꞌnji mijoꞌnji nɨmentɨhwone lokono. Kɨko nakwoe honɨngkanopo lohofonji nakumo hungkuno lonetɨhwamentohino lokono.
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Ose ulahonɨngkuji kako apaꞌno ole waselɨmontonoho. Sekwo ntɨꞌmtaꞌango kulo. Ngko sekuneꞌno huno maniyohoyohoho. Sekwo honɨngkano wonyo yɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Sekwo ngkimo iꞌwaho ntohopmno. Sekwo mpanɨmno.
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Ose selɨhwosi kako sekumo wae yasemofɨhwosoꞌno sekwo mempo hohntaꞌni humafɨkuji uhwonɨfijoso aꞌamu Anɨtumo enjwaꞌmo humalofoso Apɨloham, Aisak, Jekoup sohwanji aꞌamu Anɨtuye hungkuno lutɨhwamotofo sohwanjimo wosyɨhwonɨhwojowantɨfeho. Sekwo ose uhwonɨngkuji sekwo hulɨngkwajingo ifalohoꞌnɨngkuji humotaho engo lɨfitnne kuyoho.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Hwe moyaꞌmi hofɨko mofehiꞌnyo sɨꞌmofapiso mtaꞌni sahopɨkuji mofehiꞌnyo nɨngkuꞌnɨwoꞌnɨngkiso mtaꞌni uꞌmofapɨkuji aꞌamu yaposiyo yohosi yohohntaꞌni iꞌmofapɨkuji hofɨko Anɨtumo enjwaꞌmo nohumafɨkuji Anɨtuye angomo wosopayo nɨfitnnefoho.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Oso hohosohonta aꞌamu fehohnjo somneꞌno sitofo ulɨwoꞌnɨngkohofoso hofɨko yofe engo womantɨfeho. I aꞌamu fehohnjo hofɨkoe yofe olopo hoꞌnomawoꞌnɨngkohofoso hofɨko yofe engo ane paꞌnyo wohumantɨfeho. Ose ulɨmentisofoho.
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Oso hohosohonta aꞌamu Falisi fehohnjo sohwa hofɨko Jisasɨmo uꞌmantɨfi ulɨmentohofi, Kɨko olo ango lopo ulɨkoꞌmahoji nomꞌne angopono fɨwano. Hwe yofe engoꞌnjo Helout sohwo kako kikimo wofonjakohumonto yalofoho.
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Sekwo nukuji oso hwe wonyo sohwo, Helout, osohumo ngkineꞌno ole ulɨmno. Olohontajoꞌnji moꞌnɨngkajoꞌnji ngko aꞌamu towahuno wonyo ehuhnnamoꞌnnyo somo wae yaohmꞌmo aꞌamu mnokinoꞌnjo somo wopɨngo umokumonnoho. Noꞌno moꞌnɨngka sɨkuno hufaꞌu sɨhune sohonta ngko nje syohoso moiꞌwo wesojwaoꞌmonnoho.
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 Osoꞌno olohontajoꞌnji moꞌnɨngkajoꞌnji neꞌno moꞌnɨngkajoꞌnji nje syoho moiꞌwo iꞌmo ngko hano Jelusalemneꞌno wosyɨꞌmoꞌmonnoho. Hwapɨngoso aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lutɨhwayo sohwamo ango nomꞌnepo fonjasyɨwoꞌnɨngkohofopoꞌmaho. Oꞌo, ango Jelusalemnohini fonjasyɨwoꞌnɨngkohofoponoho.
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 U, nje aꞌamu Jelusalem humamopmmotofo sokunonji olohonta humalofo sokunonji sekwo aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki selɨmotofo sohwamo fonjasyontɨfi aꞌamu sekumo sefoꞌmayoꞌne Anɨtu uhwojɨwoꞌnɨngkiso sohwamo sojoꞌnji fonjɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Sɨkuno piꞌnɨngo engo somo ngko sekumo ole hopa womasemokuꞌmonji imalefoho. Yɨhufoso hofɨkoe polonyo somo mɨhuꞌmokontɨfi efemokosyawowoꞌnɨngkohofo hopaso ngko sekumo wosemokosyohumamonji ko imaleso sekwo nakwolaho lɨmalofofoho.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Sekwo upaꞌnɨmno. Sekwoe ango Jelusalem sopo Anɨtu kako nto ulɨkoꞌmaꞌmaho. Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Sekwo ngkimo manohonyoꞌnjo neꞌno yontanɨngkuji sɨkuno piꞌnɨngo woseyakoloꞌmontonoho. Tɨfi noꞌmo sekwo nakwo oso aꞌamu Anɨtu uhwatɨmentiso sohumneꞌno yofe wohoꞌnomano lɨfijo sohonta sekwo ngkimo apaꞌno wonehonantɨfeho.
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.