Lucas 12
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH
1 Hwe moyaꞌmi nɨhuꞌno piꞌnɨngo engo uhuꞌmokumentohofoso hofɨko itoꞌno humamentohofoꞌmaho. Oꞌo, hofɨko nomꞌne aꞌamu sofe sɨfemo hwotoho wosolongkufinantɨfi imentohofofoho. Oso hohosohonta Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo ikinjamo lohofonto hofɨkimo sɨmoꞌmo ole ulɨmento, Sekwo aꞌamu Falisi sohwafe yahino somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Yahino hiso olenoho. Hofɨko hofɨkoe yahino wonyo utɨhwaꞌnyopo mꞌmofape soꞌno hwasyo hungkuno selɨwoꞌnɨngkohofɨhwafoho. Oso yahino soꞌno selalokweno.
1 Milhares de pessoas se ajuntaram, de tal maneira que umas pisavam as outras. Então Jesus disse primeiro aos discípulos:
2 Yoꞌmayo hiyasoꞌmo wojoso hwangku utɨhwaꞌnyopo uꞌmofapmmontonoho. Yoꞌmayo sekwo hiyaso mokosyohumawoꞌnɨngkohofo hungkuno hiyasoꞌmo lontɨfeso yahino wonyo hiyasoꞌmo yontɨfi tɨfi noꞌmo utɨhwaꞌnyopo iꞌmofapɨhwosoꞌno aꞌamu tɨmo uhwonantɨfeho.
2 Tudo o que está coberto vai ser descoberto, e o que está escondido será conhecido.
3 Oseso yoꞌmayo hungkuno sekwo sɨkwoꞌmjohoꞌmo lontɨfeso hwangku mofehiꞌnyoꞌnji wohoꞌnɨmontonoho. Yoꞌmayo hungkuno sekwo hiyasoꞌmo hofiyoka lontɨfeso hwangku utɨhwaꞌnyopo mango engoꞌnji wamjɨlɨmɨwantɨfeho.
3 Assim tudo o que vocês disserem na escuridão será ouvido na luz do dia. E tudo o que disserem em segredo, dentro de um quarto fechado, será anunciado abertamente.
4 Ose ulonto ole ulɨmento, U, nje aꞌamu soku, sekwo upaꞌnɨmno. Sekwo aꞌamu poyo semokiyo somneꞌno sekwo iyoho senɨngkuhwaloho. Oꞌo, hofɨko sekwoe aꞌapaho poyo semokukuji osopo pipi selohopitnnehofo. Oꞌo, awonoho.
4 Jesus continuou:
5 I olo humneꞌno sekwo iyoho senyoꞌneꞌno waselɨmonneꞌno yohono. Anɨtu kako sekwoe aꞌapaho poyo semokuhwosi sekwoe huyoꞌmangoso nɨhuꞌnahone tɨkanomo uhwajiyoꞌne yokumpohnꞌnyo hiꞌnjo hweho. Osohumneꞌnohini iyoho wasenono.
5 Vou mostrar a vocês de quem devem ter medo: tenham medo de Deus, que, depois de matar o corpo, tem poder para jogar a pessoa no inferno. Sim, repito: tenham medo de Deus.
6 Sekwo huno seyohoho. Yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe popijamo paꞌnyoso aꞌamu yɨhufo hiso aho fehohnjo hopiꞌnonohino somo touya hufaꞌu somneꞌno mpe yɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno oso yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe somneꞌno Anɨtu kako inɨngo mamofɨwoꞌnɨngkiyohoho.
6 — Por acaso não é verdade que cinco passarinhos são vendidos por algumas moedinhas? No entanto Deus não esquece nenhum deles.
7 Anɨtu kako yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso hunoꞌnjo hweho. Kako jɨje mnokinomjo mijiyo kengaꞌno kengaꞌnohinoso Anɨtu kako atofo nto lɨmentisofoho. Oseso sekwo aꞌamu poyo semokiyo sohwamneꞌno iyoho senɨngkuhwaloho. Oꞌo, oso yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe Anɨtu inɨngo mamofeꞌnjo hofiyo mokosyohumawoꞌnɨngkiso somo sekwo yakoloꞌnnyo kuyoho.
7 Até os fios dos cabelos de vocês estão todos contados. Não tenham medo, pois vocês valem mais do que muitos passarinhos!
8 Olo soꞌno waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmopo ngkineꞌno hungkuno lɨjwaofoso sohwo oso humneꞌno ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni aꞌamu ahwomomjo sofe tɨmopo hungkuno wolɨjwaoꞌmonnoho.
8 Jesus disse ainda:
9 I osoꞌno aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmo sopo ngkineꞌno hohujo ikinjanɨmofoso sohwo oso humneꞌno ngko huhwoꞌni aꞌamu ahwomomjo sofe tɨmopo hohujo ikinjɨmoꞌmnefoho.
9 Mas aquele que disser publicamente que não é meu, o Filho do Homem também dirá diante dos anjos de Deus que essa pessoa não é dele.
10 I aꞌamu fihwo ngkineꞌno sitofo ntososo kako oso wonyo hisoꞌno Anɨtumo wae yaofoꞌne jomo ulososo Anɨtu kako wae weeoꞌmontonoho. I osoꞌno aꞌamu Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohumneꞌno sitofo ulososo oso wonyo hiso Anɨtu kako wae meeofonehoho. Oꞌo, wonyo hiso neꞌno wawoꞌmontonoho.
10 — Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, porém quem
11 Aꞌamu hofɨko tajo ango weꞌe soꞌmo aꞌamu hwaho mokosyohumayo sohwanji aꞌamu yofe engoꞌnjo sofe tɨmopo ipesemotasokujoꞌno sekwo iyoho senɨngkuhwaloho. Huno ole syafɨsyɨkutoho. Hofɨko hungkuno nalohonɨngkujoꞌno nakwo peho hungkuno ulantanto. Ose syafɨsyɨkutoho.
11 — Quando levarem vocês para serem julgados nas
12 Oꞌo, olo hoholohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo kako yoꞌmayo hungkuno sekwo ujoꞌne soꞌno waselɨmontonoho.
12 Pois naquela hora o Espírito Santo lhes ensinará o que devem dizer.
13 Hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engo nohumentanɨngkofi hwe angaꞌnohino sohwo Jisasɨmo ole ulɨmento, Nje Lontɨhwayo sohwosi, nje mpohwo poyo peꞌnɨngkahonɨngki nje tatohwo kako hoꞌyango hopiꞌnonohinoso maꞌmentisofoho. Oseso olo hilo soꞌno kɨko nje tatohumo uso. Hoꞌyango hiso yano ilofɨhwosi fehohnjo ngkimo wontapono. Ose lonɨhwajohoho uso.
13 Um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, mande o meu irmão repartir comigo a herança que o nosso pai nos deixou.
14 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, I pipilo. Senɨngkwohwoe hoꞌyango yoꞌmayoso yano ilofoꞌne syohoso tɨhwo ntapmmentisoto. Awonoho.
14 Jesus disse:
15 Ose ulonto aꞌamu hopiꞌnonohino somo ole ulɨmento, Sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Nomꞌne aꞌamufe yoꞌmayo somneꞌno hi semoꞌnyo soꞌno yahino soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Aꞌamu hoꞌyango piꞌnɨngo engo yokumpohnꞌnyo mokosyohumayo sohwo kako oso hoꞌyango somtaꞌni sɨmeho wopɨngo neso motɨpuhwonyo hweho.
15 E continuou, dizendo a todos:
16 Ose ulonto kako pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento, Hwe hamniyoho engoꞌnjo fihwo kakoe wopasyoho somtaꞌni yoꞌmayo piꞌnɨngo engo maꞌmentisofoho.
16 Então Jesus contou a seguinte parábola :
17 Ose uhwononto oso hwe hamniyoho engoꞌnjo sohwo hnnɨmento, Ngko pipi imnehono. Yoꞌmayo wosopayo hoꞌnasiyoꞌne angoso hopoꞌmaho.
17 Então ele começou a pensar: “Eu não tenho lugar para guardar toda esta colheita. O que é que vou fazer?
18 Ose syafɨsyonto ole lɨmento, U, ole uyɨmonnoho. Nje wosopayo hoꞌnasiyoꞌne ango weꞌeso wae yahmꞌmo nomꞌne engo mɨkunɨmposo wamolɨmo. Ose molɨꞌmo ngko wopayo yoꞌmayoso oso ango songomo wohoꞌnahumonnoho.
18 Ah! Já sei! — disse para si mesmo. — Vou derrubar os meus depósitos de cereais e construir outros maiores ainda. Neles guardarei todas as minhas colheitas junto com tudo o que tenho.
19 Ose iꞌmeꞌno ngko nje huyoꞌmangomneꞌno ole wahnnɨmo, Jɨje yoꞌmayo wopɨngoso piꞌnɨngo weho. Soswo piꞌnɨngo engoso kiyakolofɨhwosoꞌno hoꞌyango yoꞌmayoso neꞌnohino wakuwentɨꞌmtefoho. Oseso syoho engo yohotoho. Oꞌo, iyoho humahoji yoꞌmayo mijo wosopayo nɨngkohoji sɨmeho wopɨngoꞌnjo fosyohumaho.
19 Então direi a mim mesmo: ‘Homem feliz! Você tem tudo de bom que precisa para muitos anos. Agora descanse, coma, beba e alegre-se.’ ”
20 Ose ko hnnɨngkahonɨngki Anɨtu hwe huhwo sohumo ulɨmento, Kɨko huno ane hwosoho. Olo sɨkwoꞌmiyo lomo kɨko poyo wapeꞌnɨmonnoho. Jɨje hoꞌyango engo itoꞌno esyohumahnnoso tɨhwo womaꞌmteto.
20 Mas Deus lhe disse: “Seu tolo! Esta noite você vai morrer; aí quem ficará com tudo o que você guardou?”
21 Oso pahnnɨmo hungkunoso ulonto ole ulɨmento, Oso paꞌnyoso aꞌamu hoꞌyango yoꞌmayoso piꞌnɨngo engo elofisosyalofonjo sohwo kako Anɨtuye tɨmopo ne soꞌno umofonyo yone hweho. Osoꞌno sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno.
21 Jesus concluiu:
22 Ose ulonto Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo ole ulɨmento, Osoꞌno ole selalokweno. Sekwo sekwoe fosyohumayo soꞌno huno piꞌnɨngo engo syafɨsyɨkuji ole nolɨkutoho. Nakwo peho wosopayo wonantanto. Sekwo sekwoe aꞌapahomneꞌno huno piꞌnɨngo engo syafɨsyɨkuji ole nolɨkutoho. Ngko nje aꞌapahomo peho wekojisyahinɨmonnto. Ose syafɨsyɨkutoho.
22 Então Jesus disse aos seus discípulos:
23 Hwapɨngoso nakwo pehoꞌne humolawotohwono. Wosopayoꞌnetaho. Hwapɨfeꞌnetaho. Oꞌo, osoꞌneꞌmaho.
23 Pois a vida é mais importante do que a comida, e o corpo é mais importante do que as roupas.
24 Sekwo yɨhufoꞌne fɨsyafɨhupmno. Hofɨko wopuyo hulɨwoꞌnɨngkohofoꞌmaho. Hofɨko wopayo mehuꞌmeesyɨwoꞌnɨngkohofoꞌmaho. Hofɨko wopayo angoso yoꞌmayo hoꞌnasiyoꞌne ango hiꞌnjoꞌmaho. I osoꞌno Anɨtu kako hofɨkimo wosopayo yoꞌmayoso uyɨwoꞌnɨngkohoho. Sekwo hwe moyaꞌmi soku Anɨtu kako sekumo sehononteso sekwo yɨhufo somo yakoloꞌnnyo kuyoho.
24 Vejam os corvos: não semeiam, não colhem, não têm despensas nem depósitos, mas Deus dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os pássaros?
25 Hwe fihwo sekumtaꞌni kako huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syafɨsyɨhwosi nje soswo sawemo umokinɨmneꞌno yohono lososo ne umoꞌnɨmontolo. Awonoho.
25 Qual de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso?
26 I sekwo oso weꞌe hiso ifitnneso hopoenohini mmoꞌnyohwasɨꞌmanji sekwo nomꞌne yoꞌmayo piꞌnɨngo engo somneꞌno huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo pehoꞌne syofɨsyalokwofo.
26 Portanto, se vocês não podem conseguir uma coisa assim tão pequena, por que se preocupam com as outras?
27 Sekwo wokoso fofo soꞌno huno fɨsyafɨhupmno. Hofɨko yoꞌmayo syoho anefoho. Hofɨko he yoꞌmayoso mojiyofɨwoꞌnɨngkiyohofo. I osoꞌno ole waselɨmonneꞌno yohono. Hohonta hwe engo Soulomoun hamniyoho hwapɨngoꞌnjo sohwo kako kakoe hwapɨfe wonyoangkafo yoꞌmayo wokoso naꞌnohino soꞌnji inonteso kako olo wokoso fofo weꞌe somo muyakolofonehoho.
27 Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas. Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como uma dessas flores.
28 Ou oso wokoso fofo sɨkuno fihumo syohopo lohofososo moꞌnɨngkanta aꞌamu nolofekuji tohomo wolofefantɨfeho. I osoꞌno oso wokoso fofo Anɨtu wonyoangkafo mtɨꞌmokuwoꞌnɨngkiso somo uhwonontaneso wopɨngofoho lɨwoꞌnɨngkuhwono. Oseso sekwo soku wokoso fofomo yakoloꞌnnyo hokumo Anɨtu kako hofiyo wosemokosyohumamontonoho. Sekwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono weꞌeꞌnohinoso pehoꞌno uyalokwofo.
28 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje está aqui e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
29 Oseso sekwo wopayo yoꞌmayo mijo soꞌno peho wonantaneꞌnunto Ose syafɨsyɨkutoho. Huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo seyoꞌeno.
29 Portanto, não fiquem aflitos, procurando sempre o que comer ou o que beber.
30 Aꞌamu olo hwaho lopo Anɨtumo minɨngkayoꞌnjo hofɨko yoꞌmayo yoꞌmayo mayoꞌne huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo. I osoꞌno senɨngkwohwo Anɨtu sohwo kako yoꞌmayo soꞌno sekwo umofonyo yahonɨngkohofoso kako huno nto uyohoho. Kako wopɨngo wosemokosyohumamontonoho.
30 Pois os pagãos deste mundo é que estão sempre procurando todas essas coisas. O Pai de vocês sabe que vocês precisam de tudo isso.
31 Oseso sɨmoꞌmo sekwo Anɨtumo enjwaꞌmo humayoꞌne hi semoꞌnɨngkuhwosoꞌno Anɨtu kako yoꞌmayo yoꞌmayo umofonyo ifijoso wosejapmmontonoho.
31 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
32 Nje yahu mehomi soku sekwo yoꞌmayo soꞌno iyoho senɨngkuhwoloho. Anɨtu kako kakimo enjwaꞌmo humayoꞌne mesehumajiyoꞌneso hungkuno nto mtitoꞌmentisofoho. Anɨtu kako sekumo semokosyohumayo soꞌno sɨmeho wopɨngo umoꞌnalofoho.
32 Jesus continuou:
33 Sekwoe hoꞌyango yoꞌmayoso aꞌamu mpe waselohopɨfe. Sekwo oso hamniyoho hiso aꞌamu umofonyo iyo somo uyɨmno. Ose ifijo soꞌno sekwoe hoꞌyango neso ahwomomo weho. Ahwomomjo hoꞌyango wonyo mmoꞌnonehoho. Osoꞌno sekwo sekwoe hoꞌyango engo ahwomomo fohuꞌmeehumno. Oso hopo soponjo hoꞌyangoso mpoꞌnaofeꞌnefoho. Aꞌamu hoꞌyango hufo iyoso aneponoho. Namo, mote, yoꞌmayoso hoꞌyangomo wonyo mmokonehoho.
33 Vendam tudo o que vocês têm e deem o dinheiro aos pobres. Arranjem bolsas que não se estragam e guardem as suas riquezas no céu, onde elas nunca se acabarão; porque lá os ladrões não podem roubá-las, e as traças não podem destruí-las.
34 Ango jɨje hoꞌyango yoꞌmayo wopɨngo wojo sopo jɨje sɨmeho hi oso hopo weho.
34 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
35 Sekwo sekwoe he itoꞌno yofɨkuji sikiloho mongkujɨkuji itoꞌno fesyohumamno.
35 E Jesus disse ainda:
36 Ose ifijoꞌmanji sekwo olo paꞌnyo wohontohumantɨfeho. Aꞌamufe hwe engo sohwo kako ape mayoꞌne wopayo iloho engo somtaꞌni asomo poso sohonta kako hokuꞌyopo hwanɨngo fonjɨhwosoꞌno syoho ulohofiyo sohwa hano komoꞌno wohwosampɨtɨmantɨfeho.
36 Sejam como os empregados que esperam pelo patrão, que vai voltar da festa de casamento. Logo que ele bate na porta, os empregados vão abrir.
37 Oso syoho ulohofiyo huhwo sohwa hofɨko saho mofosyawoso uyantɨfeho. Oꞌo, hofɨko hofɨkoe hwe engo sohumneꞌno yoꞌmayo itoꞌno esyohumentanɨngkuji hwe engo sohwo poso sohonta hofɨko sɨmonyo engo uyantɨfeho. Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe engo huhwo sohwo kako uhwonososo yoꞌmayo itoꞌno esyohumayo somo uhwonɨngkuhwosi kako huhwo kakoe syoho ulohofiyo sohwamo wopayo nɨwoꞌnɨngkohofo epohumayo sopo uhumajɨhwosi kako wopayo uyɨmontonoho.
37 Felizes aqueles empregados que o patrão encontra acordados e preparados! Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o próprio patrão se preparará para servi-los, mandará que se sentem à mesa e ele mesmo os servirá.
38 I kako sɨkwoꞌmiyo kuntoliyopo posoꞌmanji u kako yɨhufo yoka sɨmoꞌmjo hoꞌnɨwoꞌnɨngkiso soꞌnji posoꞌmanji kako kakoe syoho ulohofiyo sohwamo uhwonososo hofɨko saho mofosyowentanɨngkuji uhwonɨngkuhwosoꞌno hofɨko sɨmonyo uyantɨfeho.
38 Eles serão felizes se o patrão os encontrar alertas, mesmo que chegue à meia-noite ou até mais tarde.
39 Hwe engo sohwo kako asomo pe-eꞌne mofehiꞌnyo sɨmoꞌme soꞌno huno itoꞌno seyosoꞌmanji sekwo hopiꞌnonohino soku itoꞌno wesyohumantɨfeho. U, oso hopaso hwe ango mokosyohumayo sohwo kako nomꞌne aꞌamu kakoe ango hopo sopo ntaꞌni yoꞌmayo hufo womaꞌmo lontesoꞌno sɨkuno huno uyontentesi kakwoꞌyohwo oso sɨkuno somneꞌno hontohumentanɨngkuhwosi aꞌamu hufo imojo sohwo kako yoꞌmayoso momahwonesohilo.
39 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse a que hora o ladrão viria, não o deixaria arrombar a sua casa.
40 Oseso sekwo soku sɨkuno engolopohamo itoꞌno fesyohumantokuno. Ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni sɨkuno sekwo huno mosyofɨsyomokosyohumentanɨngkuji asomo wapmmonnoho. Ose ulɨmentisofoho.
40 Vocês, também, fiquem alertas, porque o
41 Pita ose upaꞌnonto Jisasɨmo ulɨmento, Hwe engofo, oso pahnnɨmo hungkuno nalohinoso nakumnohini lonalohino. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohinoꞌnyumo lonalohino.
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, essa
42 — ausente —
42 O Senhor respondeu:
43 — ausente —
43 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
44 Ngko hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe engo huhwo sohwo kako kakoe yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso oso syoho ulohofiyo huhwo sohumo enjwaꞌmo wohoꞌnahumontonoho.
44 Eu afirmo a vocês que, de fato, o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
45 I osoꞌno oso syoho ulohofiyo huhwo sohwo kako huno ole wosyafɨhuꞌmontonoho. Nje hwe engo sohwo kako asomo komoꞌno maponehoho. Ose syafɨsyɨhwosiꞌmanji kako nomꞌne syoho ulohofiyo hwe moyaꞌmi sofanjimo ikujoho fonjomasoso kako yoꞌmayo wosopayo tohoꞌnohini nɨngkuhwosi kako mijo yokumpohnꞌnyo nɨngkuhwosi wonilohofaoꞌmontonoho.
45 Mas imaginem o que acontecerá se aquele empregado pensar que o seu patrão está demorando muito para voltar. E imaginem que esse empregado comece a bater nos outros empregados e empregadas e a comer e a beber até ficar bêbado.
46 Syoho ulohofiyo sohwo ose yosoꞌmanji kakoe hwe engo sohwo sɨkuno fihumo syoho ulohofiyo sohwo kako huno mosyofɨsiyoꞌnjo yoꞌmayo itoꞌno mesyohontohumentanɨngkuhwosi asomo wapmmontonoho. Oso hwe engo sohwo kako syoho ulohofiyo huhwo sohumo tohino engo uyɨhwosi aꞌamu kakoe hungkunomo haloho maposoꞌnjo sopo uhumatɨꞌmontonoho.
46 Então o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe. Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os desobedientes vão.
47 Syoho ulohofiyo sohwo kakoe hwe engo yoꞌmayo syoho yoneꞌento ulisoso kako huno ko uyahonɨngkuhwosi hungkuno homo somo minɨngkayoꞌnjo yoꞌmayoso itoꞌno mesyohumayoꞌnjo oso hwe huhwo sohwo tohino engo womaꞌmontonoho.
47 — O empregado que sabe qual é a vontade do patrão, mas não se prepara e não faz o que ele quer, será castigado com muitas chicotadas.
48 Syoho ulohofiyo nomꞌnehwo kakwoꞌyohwo sohwoe huno somo huno muyoꞌnjo soꞌno kako yahino wonyo ko ihwosi kakuneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yososo kakwoꞌyohwo sohwo tohino weꞌeꞌnohini uyonefoho. Anɨtuye syoho ulohofiyo fisomo yoꞌmayo wopɨngo piꞌnɨngo engo uꞌmante soꞌno kako Anɨtumneꞌno syoho piꞌnɨngo engo uyono. Aꞌamu yoꞌmayo yoꞌmayo piꞌnɨngo engo mokosyohumunyo sohwo Anɨtu kako osohumo nomꞌne aꞌamumo ufoꞌmayoꞌne yoꞌmayo soꞌno jomo ulɨmontonoho.
48 Mas o empregado que não sabe o que o patrão quer e faz alguma coisa que merece castigo, esse empregado será castigado com poucas chicotadas. Assim será pedido muito de quem recebe muito; e, daquele a quem muito é dado, muito mais será pedido.
49 Ngko olo hwaho lopo ahwomo mtaꞌango toho womotapmmo lonji pmꞌmentohe hwoꞌnyoho. Oso toho hiso olohonta sijontentesi wopɨngoꞌnesohilo.
49 Jesus continuou:
50 Oso toho hiso mosijontanɨngkuhwoso sohonta ngko tohino engo womaꞌmonnoho. Oso tohino engo mayo hisoꞌno nje hi tango mjonɨmopɨhwosi oso tohino moiꞌwo umoꞌnosojwaoꞌmontonoho.
50 Tenho de receber um batismo e como estou aflito até que isso aconteça!
51 Ole losyonɨfɨsyantɨkwofo. Olo hwaho loponjo ikujoho yoꞌmayo yahinoso moiꞌwo esojwaofoꞌne pmmentiso hweho. Ngkineꞌno ose losyonɨfɨsyantɨkwofo. Oꞌo, sekwo upaꞌnɨmno. Ngko aꞌamu hotitofoꞌne pmmentohe hwoꞌnyoho.
51 Vocês pensam que eu vim trazer paz ao mundo? Pois eu afirmo a vocês que não vim trazer paz, mas divisão.
52 Olohontajoꞌnji hwangku nomꞌneꞌntnneꞌno hofɨkoꞌmontohwa aꞌamu aho fehohnjo hopiꞌnonohinoso nohotitofahonɨngkuji aꞌamu hufaꞌuso siko aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwafe mangohwa umoꞌnanjiyoho. I aꞌamu hufaꞌu siko ngkimo nnɨngkapohosɨsoꞌno oso aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwa sikoe mangohwa umoꞌnantɨfeho.
52 Porque daqui em diante uma família de cinco pessoas ficará dividida: três contra duas e duas contra três.
53 I kanɨngkwohwo kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno kakoe hwomu ngkineꞌno ngkilaho walɨmontonoho. I mu fisi kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno konaꞌwohi ngkilaho wantɨmontonoho. U, aꞌmu fisi kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno kakoe hwomufe ape mangohwo umoꞌnɨmontonoho. Oso hopaso aꞌamu piꞌnɨngoso hofɨko wohotitofantɨfeho. Ose ulɨmentisofoho.
53 Os pais vão ficar contra os filhos, e os filhos, contra os pais. As mães vão ficar contra as filhas, e as filhas, contra as mães. As sogras vão ficar contra as noras, e as noras, contra as sogras.
54 Olo hungkuno hilo soꞌnji aꞌamu homo somo ulɨmento, Sekwo mofehiꞌnyo ikwoꞌmokuwoꞌnɨngkiso sohohntaꞌni himo uhwonɨngkuji ole wolantɨfeho. Ifoyo wahuꞌmontonoho. Ose lɨkuji ou, nehopi wahuꞌmontonoho.
54 Jesus disse também ao povo:
55 U, sekwo ifofo yokumpohnꞌnyo mongkihntaꞌni sopahonɨngkuhwosi uhwonɨngkuji ole wolantɨfeho. Mofehiꞌnyo yokumpohnꞌnyo walɨmontonoho. Ose lɨkuji ou, nehopi walɨmontonoho.
55 E, quando sentem o vento sul soprando, dizem: “Vai fazer calor.” E faz mesmo.
56 Sekwo yoꞌmayo hwahoponjo soꞌnji ahwomomjo soꞌnji uhwonantɨfi sekwo huno itoꞌno syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. I osoꞌno yoꞌmayo olohonta imoꞌnalokuso somo ko uhwonontɨfi sekwo sekwoe yahino wonyo somneꞌno tohino mayosoꞌno huno maseyoꞌnjo iꞌwaho itoꞌno miyalokuyohofo. Hwapɨngoso pehoꞌneto. Sekwo mangoꞌnohino kuyoho.
56 Hipócritas! Vocês sabem explicar os sinais da terra e do céu. Então por que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
57 Sekwo huno wopɨngo syafɨsyɨkuji yahino itoꞌnohino somneꞌno yano milofahinyoso pehoꞌneto.
57 E Jesus terminou, dizendo:
58 Hwe fihwo kako kikimo impoꞌangomo wolintofakohumo lɨhwosi ipekumotowahonɨngkuhwosi honɨngkanopo humahosɨsi osopo sikoꞌnohini hungkuno itoꞌno filinyo. Majoꞌmanji hwe engo hungkuno itoꞌno mɨhwajiyo syohoꞌnjo sohwo kako impoꞌangomo womekuhumatɨꞌmontonoho.
58 Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, faça o possível para resolver a questão enquanto ainda está no caminho com essa pessoa. Isso para que ela não o leve ao juiz, o juiz o entregue ao guarda, e o guarda ponha você na cadeia.
59 Ose yosoꞌmanji kɨko impoꞌangoso kuntoꞌno ulɨkoꞌmaꞌmne hwosɨꞌmaho. Oꞌo, sɨmoꞌmo kɨko jɨje yahino somneꞌno yoꞌmayo hamniyohoso wohoꞌnahumonnoho. Ose ulɨmentisofoho.
59 Eu lhe afirmo que você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.