Lucas 12

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Hwe moyaꞌmi nɨhuꞌno piꞌnɨngo engo uhuꞌmokumentohofoso hofɨko itoꞌno humamentohofoꞌmaho. Oꞌo, hofɨko nomꞌne aꞌamu sofe sɨfemo hwotoho wosolongkufinantɨfi imentohofofoho. Oso hohosohonta Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo ikinjamo lohofonto hofɨkimo sɨmoꞌmo ole ulɨmento, Sekwo aꞌamu Falisi sohwafe yahino somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Yahino hiso olenoho. Hofɨko hofɨkoe yahino wonyo utɨhwaꞌnyopo mꞌmofape soꞌno hwasyo hungkuno selɨwoꞌnɨngkohofɨhwafoho. Oso yahino soꞌno selalokweno.
1 Nati ana veya’amaim sabuw hiruru’ay ana itinin i sibisib na’atube, naatu sabuw himour kwanekwan efan etei hibai karam hi’a’abinamo hibat. Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “Pharisee hai yeast isan mata toniwa’an, nati sabuw ufuhine ana itinin i gewasin baise wanawanah i rerekabin, imih a tur ao’owen.
2 Yoꞌmayo hiyasoꞌmo wojoso hwangku utɨhwaꞌnyopo uꞌmofapmmontonoho. Yoꞌmayo sekwo hiyaso mokosyohumawoꞌnɨngkohofo hungkuno hiyasoꞌmo lontɨfeso yahino wonyo hiyasoꞌmo yontɨfi tɨfi noꞌmo utɨhwaꞌnyopo iꞌmofapɨhwosoꞌno aꞌamu tɨmo uhwonantɨfeho.
2 Abisa hisabuw inu’in boro sabusabuw hinabosair, naatu abisa wa’iwa’irin inu’in boro nirerereb.
3 Oseso yoꞌmayo hungkuno sekwo sɨkwoꞌmjohoꞌmo lontɨfeso hwangku mofehiꞌnyoꞌnji wohoꞌnɨmontonoho. Yoꞌmayo hungkuno sekwo hiyasoꞌmo hofiyoka lontɨfeso hwangku utɨhwaꞌnyopo mango engoꞌnji wamjɨlɨmɨwantɨfeho.
3 Abisa guguminamaim kuo boro natit marakawamaim hinanowar, naatu abisa akisimo bar etawan ihir taituwa taininamaim kubitarasib boro bar faifiy wan hinabat hinao rereb.
4 Ose ulonto ole ulɨmento, U, nje aꞌamu soku, sekwo upaꞌnɨmno. Sekwo aꞌamu poyo semokiyo somneꞌno sekwo iyoho senɨngkuhwaloho. Oꞌo, hofɨko sekwoe aꞌapaho poyo semokukuji osopo pipi selohopitnnehofo. Oꞌo, awonoho.
4 “Au ofonah a tur ao’owen sabuw iyab biya hina’a’asabun isan men kwanabir, anayabin nati ufunamaim boro men abisa ta hinasinaf.
5 I olo humneꞌno sekwo iyoho senyoꞌneꞌno waselɨmonneꞌno yohono. Anɨtu kako sekwoe aꞌapaho poyo semokuhwosi sekwoe huyoꞌmangoso nɨhuꞌnahone tɨkanomo uhwajiyoꞌne yokumpohnꞌnyo hiꞌnjo hweho. Osohumneꞌnohini iyoho wasenono.
5 Orot yait kwana bibiruw i anao kwananowar. God i kwanabiruw, anayabin biya na’a’asabun ufunamaim ana fair ema’am boro baimakiy ana efanamaim nitaiy kwanare. Imih a tur ao’owen God i kwanabiruw.
6 Sekwo huno seyohoho. Yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe popijamo paꞌnyoso aꞌamu yɨhufo hiso aho fehohnjo hopiꞌnonohino somo touya hufaꞌu somneꞌno mpe yɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno oso yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe somneꞌno Anɨtu kako inɨngo mamofɨwoꞌnɨngkiyohoho.
6 Mamu kwikwik etei five hai biyan i two toea tetotobon, baise God boro men kafa’imo nati mamu kikimin ta isan nuhin eburuburumih.
7 Anɨtu kako yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso hunoꞌnjo hweho. Kako jɨje mnokinomjo mijiyo kengaꞌno kengaꞌnohinoso Anɨtu kako atofo nto lɨmentisofoho. Oseso sekwo aꞌamu poyo semokiyo sohwamneꞌno iyoho senɨngkuhwaloho. Oꞌo, oso yɨhufo nɨhuꞌno weꞌe Anɨtu inɨngo mamofeꞌnjo hofiyo mokosyohumawoꞌnɨngkiso somo sekwo yakoloꞌnnyo kuyoho.
7 Na’atube ukwarimaim arib eretei bai’ab tebatabat God i so’ob, imih men kwanabir. Kwa a baiyan i ra’at men mamu kwikwik na’atube.
8 Olo soꞌno waselɨmonneꞌno yohono. Aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmopo ngkineꞌno hungkuno lɨjwaofoso sohwo oso humneꞌno ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni aꞌamu ahwomomjo sofe tɨmopo hungkuno wolɨjwaoꞌmonnoho.
8 A tur ao’owen, orot yait ayu isou sabuw etei nahimaim eo’orereb, Orot Natun auman boro God ana tounamatar etei nahimaim nati orot isan naorereb.
9 I osoꞌno aꞌamu fihwo kako aꞌamufe tɨmo sopo ngkineꞌno hohujo ikinjanɨmofoso sohwo oso humneꞌno ngko huhwoꞌni aꞌamu ahwomomjo sofe tɨmopo hohujo ikinjɨmoꞌmnefoho.
9 Baise orot yait sabuw etei nahimaim ayu eyayaubu. Orot Natun auman boro na’atube God ana tounamatar etei nahimaim ibo nayaub.
10 I aꞌamu fihwo ngkineꞌno sitofo ntososo kako oso wonyo hisoꞌno Anɨtumo wae yaofoꞌne jomo ulososo Anɨtu kako wae weeoꞌmontonoho. I osoꞌno aꞌamu Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohumneꞌno sitofo ulososo oso wonyo hiso Anɨtu kako wae meeofonehoho. Oꞌo, wonyo hiso neꞌno wawoꞌmontonoho.
10 Yait Orot Natun isan tur nao kakaf na’at boro nanotawiy, baise orot yait Anun Kakafiyin isan tur kakafin nao nabi’ib boro men nanotawiy.
11 Aꞌamu hofɨko tajo ango weꞌe soꞌmo aꞌamu hwaho mokosyohumayo sohwanji aꞌamu yofe engoꞌnjo sofe tɨmopo ipesemotasokujoꞌno sekwo iyoho senɨngkuhwaloho. Huno ole syafɨsyɨkutoho. Hofɨko hungkuno nalohonɨngkujoꞌno nakwo peho hungkuno ulantanto. Ose syafɨsyɨkutoho.
11 Baibabatiyi isan hinabuwi kwanan Kou’ay Baremaim, o gawan sabuw nahimaim, o aiwob sabuw nahimaim, men taiyuw wasfafari isan, o tur mi’itube eo isan kwaniyababanamih.
12 Oꞌo, olo hoholohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo kako yoꞌmayo hungkuno sekwo ujoꞌne soꞌno waselɨmontonoho.
12 Anayabin God Anun Kakafiyin nati ana veya’amaim boro tur ni’obaiyi kwanao.”
13 Hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engo nohumentanɨngkofi hwe angaꞌnohino sohwo Jisasɨmo ole ulɨmento, Nje Lontɨhwayo sohwosi, nje mpohwo poyo peꞌnɨngkahonɨngki nje tatohwo kako hoꞌyango hopiꞌnonohinoso maꞌmentisofoho. Oseso olo hilo soꞌno kɨko nje tatohumo uso. Hoꞌyango hiso yano ilofɨhwosi fehohnjo ngkimo wontapono. Ose lonɨhwajohoho uso.
13 Rou’ay wanawanahimaim orot ta Jesu iu, “Bai’obaiyenayan, ayu akokok tuwai ana tur ina’owen, tamai momorob ana kwahan nafaram airi ana bow.”
14 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, I pipilo. Senɨngkwohwoe hoꞌyango yoꞌmayoso yano ilofoꞌne syohoso tɨhwo ntapmmentisoto. Awonoho.
14 Jesu iya’afut eo, “Aro, ayu au ef men ema’am boro anibasit tuwat airi a sawar kwahan ana faram?”
15 Ose ulonto aꞌamu hopiꞌnonohino somo ole ulɨmento, Sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Nomꞌne aꞌamufe yoꞌmayo somneꞌno hi semoꞌnyo soꞌno yahino soꞌno iꞌwaho fiyɨmno. Aꞌamu hoꞌyango piꞌnɨngo engo yokumpohnꞌnyo mokosyohumayo sohwo kako oso hoꞌyango somtaꞌni sɨmeho wopɨngo neso motɨpuhwonyo hweho.
15 Naatu Jesu tatabir sabuw etei iuwih eo, “Mata toniwa’an sawar moumurih na’in bow isan men mata nananan niwa’an. Anayabin yawas wanatowan boro men orot ana sawar moumurih imaim hinafufun hinitinimih.”
16 Ose ulonto kako pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento, Hwe hamniyoho engoꞌnjo fihwo kakoe wopasyoho somtaꞌni yoꞌmayo piꞌnɨngo engo maꞌmentisofoho.
16 Naatu Jesu oroubon ta eo, “Ana veya ta orot sawar wairafin ana masaw bo ana ub hiyen gewas hiw ro’oh moumurih na’in hiya itah,
17 Ose uhwononto oso hwe hamniyoho engoꞌnjo sohwo hnnɨmento, Ngko pipi imnehono. Yoꞌmayo wosopayo hoꞌnasiyoꞌne angoso hopoꞌmaho.
17 basit mare ma not. ‘Ayu boro mi’itube ana sinaf? Anayabin iti bay hinafafour efan i boro en.’
18 Ose syafɨsyonto ole lɨmento, U, ole uyɨmonnoho. Nje wosopayo hoꞌnasiyoꞌne ango weꞌeso wae yahmꞌmo nomꞌne engo mɨkunɨmposo wamolɨmo. Ose molɨꞌmo ngko wopayo yoꞌmayoso oso ango songomo wohoꞌnahumonnoho.
18 Naatu ana notamaim eo, ‘Ayu boro iti na’atube ana sinaf, bay hai bar atamanih ana ku’uben hinare naatu gagamih ana wowab. Saise au bay ana ya naatu au sawar afa auman imaim ana ya.’
19 Ose iꞌmeꞌno ngko nje huyoꞌmangomneꞌno ole wahnnɨmo, Jɨje yoꞌmayo wopɨngoso piꞌnɨngo weho. Soswo piꞌnɨngo engoso kiyakolofɨhwosoꞌno hoꞌyango yoꞌmayoso neꞌnohino wakuwentɨꞌmtefoho. Oseso syoho engo yohotoho. Oꞌo, iyoho humahoji yoꞌmayo mijo wosopayo nɨngkohoji sɨmeho wopɨngoꞌnjo fosyohumaho.
19 Imaibo anao, ‘Darik orot, anababatun abow, kwamur manin na’in ana fofonin sawar etei abogaigiwas sawar, imih bounabo hamen ana mare anama gewas, anaa anatom taiyuwu aniyasisir!’
20 Ose ko hnnɨngkahonɨngki Anɨtu hwe huhwo sohumo ulɨmento, Kɨko huno ane hwosoho. Olo sɨkwoꞌmiyo lomo kɨko poyo wapeꞌnɨmonnoho. Jɨje hoꞌyango engo itoꞌno esyohumahnnoso tɨhwo womaꞌmteto.
20 Baise God iu, ‘Kwikwekwe’aw gewas! Boun gugumin boro inamorob naatu a sawar iti ibobogaigiwas boro yait nabow?’”
21 Oso pahnnɨmo hungkunoso ulonto ole ulɨmento, Oso paꞌnyoso aꞌamu hoꞌyango yoꞌmayoso piꞌnɨngo engo elofisosyalofonjo sohwo kako Anɨtuye tɨmopo ne soꞌno umofonyo yone hweho. Osoꞌno sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno.
21 Naatu Jesu ana tur yomaninamaim eo, “Imih itinin i ta’imon, sabuw iyab aurih sawar karam hiya tetototo God matanamaim i men sawar wairafih.”
22 Ose ulonto Jisas kakoe inomokomoyo sohwamo ole ulɨmento, Osoꞌno ole selalokweno. Sekwo sekwoe fosyohumayo soꞌno huno piꞌnɨngo engo syafɨsyɨkuji ole nolɨkutoho. Nakwo peho wosopayo wonantanto. Sekwo sekwoe aꞌapahomneꞌno huno piꞌnɨngo engo syafɨsyɨkuji ole nolɨkutoho. Ngko nje aꞌapahomo peho wekojisyahinɨmonnto. Ose syafɨsyɨkutoho.
22 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “A yawas isan a tur ao’owen men kwaniyababan kwanao, ‘bay boro menamaim anab ana’aan,’ o biya isan kwanao, faifuw boro menamaim anab ana’us.
23 Hwapɨngoso nakwo pehoꞌne humolawotohwono. Wosopayoꞌnetaho. Hwapɨfeꞌnetaho. Oꞌo, osoꞌneꞌmaho.
23 Anayabin it etei taso’ob yawas i sawar gagamin men bay na’atube naatu biyat i sawar gagamin men ar faifuw na’atube.
24 Sekwo yɨhufoꞌne fɨsyafɨhupmno. Hofɨko wopuyo hulɨwoꞌnɨngkohofoꞌmaho. Hofɨko wopayo mehuꞌmeesyɨwoꞌnɨngkohofoꞌmaho. Hofɨko wopayo angoso yoꞌmayo hoꞌnasiyoꞌne ango hiꞌnjoꞌmaho. I osoꞌno Anɨtu kako hofɨkimo wosopayo yoꞌmayoso uyɨwoꞌnɨngkohoho. Sekwo hwe moyaꞌmi soku Anɨtu kako sekumo sehononteso sekwo yɨhufo somo yakoloꞌnnyo kuyoho.
24 Baise kwanuw mamu awaw kwana’itih, i men me hikwair hitar, masaw hibo, naatu hifour hitab te’aa’umih en, na’atube men bay hai bar hiwowab imaim bay teya’aya’amih en, baise God akisin ebituwih! Imih kwa i God ana sawar gagamin men mamu na’atube!
25 Hwe fihwo sekumtaꞌni kako huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syafɨsyɨhwosi nje soswo sawemo umokinɨmneꞌno yohono lososo ne umoꞌnɨmontolo. Awonoho.
25 Isan imih iti sawar isah kwana biyababan ana gewasin i boro abisa namatar? Kwanotanot nati kwana biyababanamaim boro kwamur tabo ayawas tafan hina yara’ah namanin kwanama? Men karam.
26 I sekwo oso weꞌe hiso ifitnneso hopoenohini mmoꞌnyohwasɨꞌmanji sekwo nomꞌne yoꞌmayo piꞌnɨngo engo somneꞌno huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo pehoꞌne syofɨsyalokwofo.
26 A yababan iti sawar gidigidih isah kwabiyababan men emamatar, aisim sawar gagamih isah kwabiyababan?
27 Sekwo wokoso fofo soꞌno huno fɨsyafɨhupmno. Hofɨko yoꞌmayo syoho anefoho. Hofɨko he yoꞌmayoso mojiyofɨwoꞌnɨngkiyohofo. I osoꞌno ole waselɨmonneꞌno yohono. Hohonta hwe engo Soulomoun hamniyoho hwapɨngoꞌnjo sohwo kako kakoe hwapɨfe wonyoangkafo yoꞌmayo wokoso naꞌnohino soꞌnji inonteso kako olo wokoso fofo weꞌe somo muyakolofonehoho.
27 “Kwanuw rarab bogay ebatabat kwa’itin, men masaw hitar tebob, o ar faifuw tesasakir en, baise a tur ao’owen aiwob orot Solomon ana bar bonamanamarinamaim ma’am ana veya ana faifuw eo’osen hai gewasih i men iti beran ana gewasin na’atube’emih en.
28 Ou oso wokoso fofo sɨkuno fihumo syohopo lohofososo moꞌnɨngkanta aꞌamu nolofekuji tohomo wolofefantɨfeho. I osoꞌno oso wokoso fofo Anɨtu wonyoangkafo mtɨꞌmokuwoꞌnɨngkiso somo uhwonontaneso wopɨngofoho lɨwoꞌnɨngkuhwono. Oseso sekwo soku wokoso fofomo yakoloꞌnnyo hokumo Anɨtu kako hofiyo wosemokosyohumamontonoho. Sekwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono weꞌeꞌnohinoso pehoꞌno uyalokwofo.
28 Imih kwana’itin, God ar faifuw kutor fotan ius ana itinin gewasin maiyow boun ina’itin baise maras boro nakimow naha’obow nare hinab hinan wairaf wan hina yara’ah na’arah ni’en. Baise kwa i God ana sawar gagamin fai mar etei boro nakaifi ar faifuw nit kwana’osen, aisim a not ebikikimin!
29 Oseso sekwo wopayo yoꞌmayo mijo soꞌno peho wonantaneꞌnunto Ose syafɨsyɨkutoho. Huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo seyoꞌeno.
29 Imih men mar etei aa tom isan kwananot kwaniyababanamih.
30 Aꞌamu olo hwaho lopo Anɨtumo minɨngkayoꞌnjo hofɨko yoꞌmayo yoꞌmayo mayoꞌne huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo. I osoꞌno senɨngkwohwo Anɨtu sohwo kako yoꞌmayo soꞌno sekwo umofonyo yahonɨngkohofoso kako huno nto uyohoho. Kako wopɨngo wosemokosyohumamontonoho.
30 Anayabin Eteni Sabuw iti tafaram wanawanan tutufin etei iti sawar isah hinuwet tibiyababan, naatu kwa Tamat iti sawar etei isah kwakok kwabiyababan i so’ob.
31 Oseso sɨmoꞌmo sekwo Anɨtumo enjwaꞌmo humayoꞌne hi semoꞌnɨngkuhwosoꞌno Anɨtu kako yoꞌmayo yoꞌmayo umofonyo ifijoso wosejapmmontonoho.
31 Baise wan i God ana aiwob kwananuwih kwanab dogoromaim nama, imaibo iti sawar isah kwanot kwabiyababan boro etei nit.
32 Nje yahu mehomi soku sekwo yoꞌmayo soꞌno iyoho senɨngkuhwoloho. Anɨtu kako kakimo enjwaꞌmo humayoꞌne mesehumajiyoꞌneso hungkuno nto mtitoꞌmentisofoho. Anɨtu kako sekumo semokosyohumayo soꞌno sɨmeho wopɨngo umoꞌnalofoho.
32 Kwa i ayu au bobaituw na’atube imih men kwanabir, anayabin Tamat aiwob bait isan i ebiyasisir boro nit.
33 Sekwoe hoꞌyango yoꞌmayoso aꞌamu mpe waselohopɨfe. Sekwo oso hamniyoho hiso aꞌamu umofonyo iyo somo uyɨmno. Ose ifijo soꞌno sekwoe hoꞌyango neso ahwomomo weho. Ahwomomjo hoꞌyango wonyo mmoꞌnonehoho. Osoꞌno sekwo sekwoe hoꞌyango engo ahwomomo fohuꞌmeehumno. Oso hopo soponjo hoꞌyangoso mpoꞌnaofeꞌnefoho. Aꞌamu hoꞌyango hufo iyoso aneponoho. Namo, mote, yoꞌmayoso hoꞌyangomo wonyo mmokonehoho.
33 Imih a sawar eretei sabuw kabay wairafih ku’uwih tetobon naatu o kabay kubai yababan wairafih kufaramih, saise a kaukut no maramaim inabaib boro men natakweb; a sawar etei maramaim inaya’ay boro men ta nakasiy, o boro men ta bainowan hinabain naatu boro men ta ganidor hina’aanimih en anababatun.
34 Ango jɨje hoꞌyango yoꞌmayo wopɨngo wojo sopo jɨje sɨmeho hi oso hopo weho.
34 Anayabin o sawar menamaim kuya’aya a not tutufin etei boro imaim na’in.
35 Sekwo sekwoe he itoꞌno yofɨkuji sikiloho mongkujɨkuji itoꞌno fesyohumamno.
35 “Mar etei inabobuna a ar uwakamukamut inarab, a ramef inito’ab namarakaw o mata nuwinuwin inama, anayabin o men iso’ob boro abisa namatar.
36 Ose ifijoꞌmanji sekwo olo paꞌnyo wohontohumantɨfeho. Aꞌamufe hwe engo sohwo kako ape mayoꞌne wopayo iloho engo somtaꞌni asomo poso sohonta kako hokuꞌyopo hwanɨngo fonjɨhwosoꞌno syoho ulohofiyo sohwa hano komoꞌno wohwosampɨtɨmantɨfeho.
36 Ana’itin akir wairafih hai orot ukwarin tabin ana hiyuwane matabir maiye nan isan hima hikakaif, hai orot ukwarin matabir na etawan rurukikitar ana veya mar ta’imon hinowar naatu etawan hibotawiy rur na’atube.
37 Oso syoho ulohofiyo huhwo sohwa hofɨko saho mofosyawoso uyantɨfeho. Oꞌo, hofɨko hofɨkoe hwe engo sohumneꞌno yoꞌmayo itoꞌno esyohumentanɨngkuji hwe engo sohwo poso sohonta hofɨko sɨmonyo engo uyantɨfeho. Hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe engo huhwo sohwo kako uhwonososo yoꞌmayo itoꞌno esyohumayo somo uhwonɨngkuhwosi kako huhwo kakoe syoho ulohofiyo sohwamo wopayo nɨwoꞌnɨngkohofo epohumayo sopo uhumajɨhwosi kako wopayo uyɨmontonoho.
37 Anababatun a tur ao’owen, akir wairafih iyab matah nuwinuwin hinama’am hai orot ukwarin namatabir nan na’i’itih ana veya, yasisir boro gagamin maiyow hinab! Anayabin i boro ana akir wairafih na’uwih hinamare naatu orot ukwarin boro bay semosemor ana faifuw na’us bay nasemor nitih hinama hinaa.
38 I kako sɨkwoꞌmiyo kuntoliyopo posoꞌmanji u kako yɨhufo yoka sɨmoꞌmjo hoꞌnɨwoꞌnɨngkiso soꞌnji posoꞌmanji kako kakoe syoho ulohofiyo sohwamo uhwonososo hofɨko saho mofosyowentanɨngkuji uhwonɨngkuhwosoꞌno hofɨko sɨmonyo uyantɨfeho.
38 Akirwairafih hina bobuna matah nuwinuwin hina ma’am hai orot ukwarin nan natit, o mar natot auman nan natit na’i’itih na’at, boro yasisir gagamin maiyow hinab!
39 Hwe engo sohwo kako asomo pe-eꞌne mofehiꞌnyo sɨmoꞌme soꞌno huno itoꞌno seyosoꞌmanji sekwo hopiꞌnonohino soku itoꞌno wesyohumantɨfeho. U, oso hopaso hwe ango mokosyohumayo sohwo kako nomꞌne aꞌamu kakoe ango hopo sopo ntaꞌni yoꞌmayo hufo womaꞌmo lontesoꞌno sɨkuno huno uyontentesi kakwoꞌyohwo oso sɨkuno somneꞌno hontohumentanɨngkuhwosi aꞌamu hufo imojo sohwo kako yoꞌmayoso momahwonesohilo.
39 Imih iti tur ao i naniyan kwanab naatu kwananot, orot bar matuwan bainowan mowan bainuwinamih enan ana veya nasoso’ob na’at, ana bar boro men nihamiy bainowan mowan nakwib narun nabainuwimih en.
40 Oseso sekwo soku sɨkuno engolopohamo itoꞌno fesyohumantokuno. Ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌni sɨkuno sekwo huno mosyofɨsyomokosyohumentanɨngkuji asomo wapmmonnoho. Ose ulɨmentisofoho.
40 Imih itinin ta’imon i nati, kwa auman kwana bogewas mata nuwinuwin kwanama, anayabin Orot Natun boro men veya kwa kwanotanotamaim natitamih.”
41 Pita ose upaꞌnonto Jisasɨmo ulɨmento, Hwe engofo, oso pahnnɨmo hungkuno nalohinoso nakumnohini lonalohino. Hwe moyaꞌmi hopiꞌnonohinoꞌnyumo lonalohino.
41 Peter eo, “Regah, iti oroubon kuo i aki isai, o sabuw eretei isah kuo?”
42 — ausente —
42 Regah iya’afut eo, “Anababatun a tur ao’owen Akir wairafin orot gewasin naatu ana not rerekabin, orot ukwarin nati akir wairafin boro nab akir wairafih afa isah ni’ukwarin naatu hai bay baitih isan boro ana veya’amaim nitih hinaa.
43 — ausente —
43 Anayabin orot ukwarin matabir nan nati akir wairafin bowabow gewasin maiyow bowabow itin, imih iyasisir ana akir wairafin bai yara’ah bowabow gagamin na’in itin!
44 Ngko hungkuno nehopi waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe engo huhwo sohwo kako kakoe yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso oso syoho ulohofiyo huhwo sohumo enjwaꞌmo wohoꞌnahumontonoho.
44 Ana bar wanawanan sawar tutufin etei i akisin i’ukwarin kaif.
45 I osoꞌno oso syoho ulohofiyo huhwo sohwo kako huno ole wosyafɨhuꞌmontonoho. Nje hwe engo sohwo kako asomo komoꞌno maponehoho. Ose syafɨsyɨhwosiꞌmanji kako nomꞌne syoho ulohofiyo hwe moyaꞌmi sofanjimo ikujoho fonjomasoso kako yoꞌmayo wosopayo tohoꞌnohini nɨngkuhwosi kako mijo yokumpohnꞌnyo nɨngkuhwosi wonilohofaoꞌmontonoho.
45 Baise akir wairafin na’at nao, ‘Orot ukwarin bisaise enan, no’om boro ma hamen hamen erurubirabir, imih ayu boro au kokomaim anasinaf.’ Naatu namisir bowabow sabuw, oro’orot baibin nabow narouw kwanekwan ni’a’afiyih, naatu ana kokomaim naa natom kwanekwan nikoko’aw nanan ana veya.
46 Syoho ulohofiyo sohwo ose yosoꞌmanji kakoe hwe engo sohwo sɨkuno fihumo syoho ulohofiyo sohwo kako huno mosyofɨsiyoꞌnjo yoꞌmayo itoꞌno mesyohontohumentanɨngkuhwosi asomo wapmmontonoho. Oso hwe engo sohwo kako syoho ulohofiyo huhwo sohumo tohino engo uyɨhwosi aꞌamu kakoe hungkunomo haloho maposoꞌnjo sopo uhumatɨꞌmontonoho.
46 Imaibo Orot ukwarin boro nan natit, veya men nati akir wairafin so’ob ma ekakaifimaim boro nanamih, naatu na isan ana veya boro baimatnuwina’e nama’am nan natit. Naatu orot ukwarin nan natitit ana veya nati akir wairafin boro nab nabeyah natarsisib nisaroun baifanasairayah hai efanamaim bairi hinama.”
47 Syoho ulohofiyo sohwo kakoe hwe engo yoꞌmayo syoho yoneꞌento ulisoso kako huno ko uyahonɨngkuhwosi hungkuno homo somo minɨngkayoꞌnjo yoꞌmayoso itoꞌno mesyohumayoꞌnjo oso hwe huhwo sohwo tohino engo womaꞌmontonoho.
47 “Akir wairafin ana orot ukwarin abisa sinafumih kokok i so’ob baise men saife taiyuwin yabuna ana orot ukwarin abisa kok eo’omaim sisinaf, nati orot boro hinawabir biyababan gagamin na’in nab.
48 Syoho ulohofiyo nomꞌnehwo kakwoꞌyohwo sohwoe huno somo huno muyoꞌnjo soꞌno kako yahino wonyo ko ihwosi kakuneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yososo kakwoꞌyohwo sohwo tohino weꞌeꞌnohini uyonefoho. Anɨtuye syoho ulohofiyo fisomo yoꞌmayo wopɨngo piꞌnɨngo engo uꞌmante soꞌno kako Anɨtumneꞌno syoho piꞌnɨngo engo uyono. Aꞌamu yoꞌmayo yoꞌmayo piꞌnɨngo engo mokosyohumunyo sohwo Anɨtu kako osohumo nomꞌne aꞌamumo ufoꞌmayoꞌne yoꞌmayo soꞌno jomo ulɨmontonoho.
48 Baise akir wairafin ana orot ukwarin abisa sinafumih kokok i men so’ob, naatu isisinaf kwanekwan biyababan enunuwih boro au hamenamo hinawabir biyan nababan. Sabuw iyab sawar gagamin na’in tebaib, i na’atube sawar gagamin na’in boro wan hinay maiye. Orot yait gagamin anababatun tibitin i auman boro gagamin anababatun isan hinafefeyan nitih maiye.
49 Ngko olo hwaho lopo ahwomo mtaꞌango toho womotapmmo lonji pmꞌmentohe hwoꞌnyoho. Oso toho hiso olohonta sijontentesi wopɨngoꞌnesohilo.
49 “Ayu i wairaf abai iti tafaram afuninamih ana atit, au kok gagamin na’in i mi’itube iti tafaram marasika tabusuruf ta’arah.
50 Oso toho hiso mosijontanɨngkuhwoso sohonta ngko tohino engo womaꞌmonnoho. Oso tohino engo mayo hisoꞌno nje hi tango mjonɨmopɨhwosi oso tohino moiꞌwo umoꞌnosojwaoꞌmontonoho.
50 Ayu i bapataito fokarin maiyow nou’umaim ema’am boro wanawanan ana run anab, imih boun dogorou wanawanan i yababan awan karatan ama anotanot anan yomanin anisawar imaibo nuhunafot!
51 Ole losyonɨfɨsyantɨkwofo. Olo hwaho loponjo ikujoho yoꞌmayo yahinoso moiꞌwo esojwaofoꞌne pmmentiso hweho. Ngkineꞌno ose losyonɨfɨsyantɨkwofo. Oꞌo, sekwo upaꞌnɨmno. Ngko aꞌamu hotitofoꞌne pmmentohe hwoꞌnyoho.
51 Kwa kwanotanot ayu i tufuw abai tafaramamaim ana? En, a tur ao’owen, ayu i men tufuw abai anamih, baise kauseb abai ana.
52 Olohontajoꞌnji hwangku nomꞌneꞌntnneꞌno hofɨkoꞌmontohwa aꞌamu aho fehohnjo hopiꞌnonohinoso nohotitofahonɨngkuji aꞌamu hufaꞌuso siko aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwafe mangohwa umoꞌnanjiyoho. I aꞌamu hufaꞌu siko ngkimo nnɨngkapohosɨsoꞌno oso aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwa sikoe mangohwa umoꞌnantɨfeho.
52 Mar iti boun orot aawan natunatunawat nah etei five boro hinakusib tounu rounane hinabat rou’ab rounane hinabat taiyuwih hinakusib hinigamigam.
53 I kanɨngkwohwo kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno kakoe hwomu ngkineꞌno ngkilaho walɨmontonoho. I mu fisi kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno konaꞌwohi ngkilaho wantɨmontonoho. U, aꞌmu fisi kako ngkimo nnɨngkapɨhwosoꞌno kakoe hwomufe ape mangohwo umoꞌnɨmontonoho. Oso hopaso aꞌamu piꞌnɨngoso hofɨko wohotitofantɨfeho. Ose ulɨmentisofoho.
53 Kek tamah hairi boro taiyuwih hinakusib hinagam. Babitai hinah hairi boro hinakusib hinagam na’atube babine rawan babin hairi boro hinakusib hinagam.”
54 Olo hungkuno hilo soꞌnji aꞌamu homo somo ulɨmento, Sekwo mofehiꞌnyo ikwoꞌmokuwoꞌnɨngkiso sohohntaꞌni himo uhwonɨngkuji ole wolantɨfeho. Ifoyo wahuꞌmontonoho. Ose lɨkuji ou, nehopi wahuꞌmontonoho.
54 Jesu sabuw isah iban eo maiye, “Veya ra’iyinane sakuk nayen nabi’afar badowan kwana’i’itin ana maramaim, kwa boro mar ta’imon kwanao, ‘boun boro toun nayar’, naatu toun eyarayar.
55 U, sekwo ifofo yokumpohnꞌnyo mongkihntaꞌni sopahonɨngkuhwosi uhwonɨngkuji ole wolantɨfeho. Mofehiꞌnyo yokumpohnꞌnyo walɨmontonoho. Ose lɨkuji ou, nehopi walɨmontonoho.
55 Naatu gurufune gagub nayen narab kwananowar kwa boro kwanao, Veya boro nararan, naatu veya erararan.
56 Sekwo yoꞌmayo hwahoponjo soꞌnji ahwomomjo soꞌnji uhwonantɨfi sekwo huno itoꞌno syafɨsyɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. I osoꞌno yoꞌmayo olohonta imoꞌnalokuso somo ko uhwonontɨfi sekwo sekwoe yahino wonyo somneꞌno tohino mayosoꞌno huno maseyoꞌnjo iꞌwaho itoꞌno miyalokuyohofo. Hwapɨngoso pehoꞌneto. Sekwo mangoꞌnohino kuyoho.
56 Wanawanan rerekabih! Me kamar hai sawar naatu gagub wanawanan hai sawar abisa temamatar i kwa’itah kwa’inanen kwaso’ob kwa’o. Baise aisim sawar abisa iti boun temamatar hai yabih men kwaso’ob?
57 Sekwo huno wopɨngo syafɨsyɨkuji yahino itoꞌnohino somneꞌno yano milofahinyoso pehoꞌneto.
57 Aisim sawar abisa gewasin sinaf isan men taiyuw kwabibabatiyi?
58 Hwe fihwo kako kikimo impoꞌangomo wolintofakohumo lɨhwosi ipekumotowahonɨngkuhwosi honɨngkanopo humahosɨsi osopo sikoꞌnohini hungkuno itoꞌno filinyo. Majoꞌmanji hwe engo hungkuno itoꞌno mɨhwajiyo syohoꞌnjo sohwo kako impoꞌangomo womekuhumatɨꞌmontonoho.
58 Sabuw baibatiyih isan hinabuwi kwanan inasinaftobon airi kwanayabuna kwanitounuw, imaibo kwananan baibatiyenamaim kwanatit. Baise o men inasisinaf na’at, i boro nabuw narab natain kwekwetar kwanan baibabatiyenayan orot nanamaim kwanatit naatu i boro nabuw furisiman nitih hinabuwi dibur hina yariyi.
59 Ose yosoꞌmanji kɨko impoꞌangoso kuntoꞌno ulɨkoꞌmaꞌmne hwosɨꞌmaho. Oꞌo, sɨmoꞌmo kɨko jɨje yahino somneꞌno yoꞌmayo hamniyohoso wohoꞌnahumonnoho. Ose ulɨmentisofoho.
59 A tur ao’owen, o boro dibur bar imaim inama agim hio na’atube inibaiyan imaibo boro dibur barene hinabotaiti inatit.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.