Lucas 11

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sɨkuno fihumo Jisas kako Mpohumo jomo moiꞌwo ulahonɨngki kakoe inomokomoyo fihwo kakimo ulɨmento, Hwe Engofo, hohonta Joun kako kakoe inomokomoyo sohwamo Mpohumo jomo ujoꞌne itɨhwamentisofoho. Oso hopa kɨko olohonta fonetɨhwaho.
1 Um dia Jesus estava orando num certo lugar. Quando acabou de orar, um dos seus discípulos pediu: — Senhor, nos ensine a orar, como João ensinou os discípulos dele.
2 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Sekwo Mpohumo jomo ulano lɨkujoso sekwo olo paꞌnyoso ulɨmno.
2 Jesus respondeu:
3 Sɨkuno huhwo huhwi nakwoe wosopayo fonejape.
3 Dá-nos cada dia o alimento
4 Nomꞌne aꞌamu nakumo wonyo nalohofosofe wonyo somo nakwo wae yaoꞌmalohwone hopaso kɨko nakwoe wonyoso wae fenamofo.
4 Perdoa os nossos pecados,
5 Ose lutɨhwanto kako Mpohumo jomo ujoꞌne nomꞌne hungkuno lutɨhwamento, Sekwo angaꞌnohini fihwosi kɨko sɨkwoꞌmiyo kuntoliyopo aꞌamu kɨkoꞌnjo mofone sopo humawoꞌnɨngkiso sohwoe angomo uꞌmahoji ulɨmnoho. Kɨko wosopayo hufaꞌu sɨhune ntape.
5 Então Jesus disse aos seus discípulos:
6 Nje aꞌamu kako honɨngkanomo noponto ngkimo nɨꞌmaso sohwo ngko wopayo nuyɨmneso ane hwoꞌnyoho.
6 É que um amigo meu acaba de chegar de viagem, e eu não tenho nada para lhe oferecer.”
7 Ose ulohojoꞌno kako oso hwe ango homo somjo sohwo kako ole wakilɨmontonoho. Kɨko ngkimo syoho engo pehoꞌno ntopantokuno. Hokuꞌyo nto pɨjwasyonji nje mehomiꞌnji nakwo saho fosyawotohwono. Ngko yoꞌmayoso nolɨkahmꞌmo mokijapmnehono.
7 — E imaginem que o amigo responda lá de dentro: “Não me amole! A porta já está trancada, e eu e os meus filhos estamos deitados. Não posso me levantar para lhe dar os pães.”
8 Ose kilɨhwosoꞌno kɨko pipi uyɨmonnto. Ngko sekumo waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe ango somjo sohwo kako ole wosyafɨhuꞌmontonoho. Oso hwe huhwo sohwo kako nje aꞌamu ko huhuneꞌno ngko molɨkafeꞌnjo iꞌmo ngko muyoꞌnjo uyɨmonnoho. Ose ko syafɨsyɨhwosi kɨko joho neꞌno lɨwoꞌnontanɨngkohoji oso aꞌamu ango somjo sohwo kako nolɨkafɨhwosi yoꞌmayo hopiꞌnonohino kɨko umofonyo inyoso wokijapmmontonoho. Hwapɨngoso kɨko kakimo jomo neꞌno ulɨwoꞌnɨngkohino soꞌno wonɨmango munyofoho.
8 Jesus disse:
9 Oso paꞌnyoso Mpohumo jomo ujoꞌne yahino woꞌnnyofoho. Sekwo Mpohumo jomo neꞌno ulɨfijoso kako yoꞌmayoso wosejapmmontonoho. Sekwo yoꞌmayo soꞌno hafɨhafe tɨpentanɨngkuji sekwo oso hiso uhwonantɨfeho. Sekwo hokuꞌyopo hwanɨngo fonjɨkujoꞌno Anɨtu kako sekumo wosehwosampoꞌmontonoho.
9 Por isso eu digo: peçam e vocês receberão; procurem e vocês acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
10 Aꞌamu hopiꞌnonohino hofɨko Mpohumo yoꞌmayo soꞌno jomo ulɨkujoꞌno Anɨtu uyɨmontonoho. Aꞌamu yoꞌmayo soꞌno hofɨko hafɨhafe tɨpɨfijoso wotɨpemantɨfeho. Aꞌamu hokuꞌyopo hwanɨngo fongkupijoso Anɨtu kako wosehwosampoꞌmontonoho.
10 Porque todos aqueles que pedem recebem; aqueles que procuram acham; e a porta será aberta para quem bate.
11 Sekwo mpohwosa sohwasi sekwoe hwomu sohwa inanɨkuꞌne selɨfijoso sekwo homa wonyoso uyantɨfetaho. Awonoho.
11 Por acaso algum de vocês será capaz de dar uma cobra ao seu filho, quando ele pede um peixe?
12 I yɨhuꞌmno soꞌno selɨfijoso sekwo aꞌnantɨhwoyo uyantɨfetaho. Awonoho.
12 Ou, se o filho pedir um ovo, vai lhe dar um escorpião?
13 Oseso sekwo honɨngkano wonyoꞌnjo ko huhwasi sekwo sekwoe mehomimo yoꞌmayo wopɨngoꞌnohini uyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno sekwo huno ole waseyono. Sekwo sekwoe senɨngkwohwo Anɨtu ahwomomo humaso sohumo jomo ulɨkujoꞌno kako kakoe Towahuno Wopɨngoso yoꞌmayo hwahoponjomo yakoloꞌnnyoso wosejapmmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
13 Vocês, mesmo sendo maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos. Quanto mais o Pai, que está no céu, dará o Espírito Santo aos que lhe pedirem!
14 Sɨkuno nomꞌnehwi Jisas kako hwe iloꞌnnyo sohumtaꞌni towahuno wonyo wae yaofahonɨngki towahuno wonyo sohwo nto lɨꞌmofahonɨngki hwe huhwo sohwo hungkuno itoꞌno lɨmentisofoho. Aꞌamu piꞌnɨngo engoso oso homo somo uhwonontɨfi yomo yontɨfi pisopisaho mjalɨmɨmentohofofoho.
14 Jesus estava expulsando de certo homem um demônio que não o deixava falar. Quando o demônio saiu, o homem começou a falar. A multidão ficou admirada,
15 I osoꞌno aꞌamu fehohnjo sohwa ole lɨmentohofi, Towahuno wonyo hopiꞌnonohino sohwafe hwe engoso Setenɨyoho. Oso hwe huhwo sohwo kakoe yofe nomꞌneso Mpelɨsepulɨyoho. Oso humtaꞌni Jisas kako yokumpohnꞌnyo nomanto towahuno wonyo homo somo wae yaofalofoho. Ose lɨmentohofofoho.
15 mas alguns disseram: — É
16 Aꞌamu nomꞌne sohwa hofɨko Jisasɨmo yamofo uyano lontɨfi ulɨmentohofi, Kɨko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso fonetɨhwaho. Ose uhwonɨngkuhwasi Anɨtu kɨkoꞌnji humaho wolano.
16 Outros, querendo conseguir alguma prova contra Jesus, pediam que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha de Deus.
17 Ose ulahonɨngkofi Jisas kako hofɨkoe huno somo huno moiꞌwo uyahonɨngki ole ulɨmento, Hwaho fiponjo aꞌamu hopiꞌnonohino humawoꞌnɨngkohofoso hofɨko hotitopijo sohonta ikujoho fongkiꞌnɨngkuji hofɨkoe wopɨngo fosyohumayoꞌneso wonyo umoꞌnɨmontonoho. I oso paꞌnyoso aꞌamu hofɨkoꞌmontohwa hofɨko yoka hnnɨngkuji hofɨkoe fosyohumayoso wonyo umoꞌnɨmontonoho.
17 Mas Jesus, conhecendo os pensamentos deles, disse:
18 Oseso sekwo olo soꞌno pehoꞌne lalokwofo. Ngko Seten mtaꞌango yakumpohnꞌnyo towahuno wonyo wae yaofoꞌne mantɨꞌmtentesi Setenɨye aꞌamu sohwa hotitofɨkuji ikujoho fongkiꞌnɨngkutnnesohilo. Oseꞌmanji Setenɨye yokumpohnꞌnyoso pipi umoꞌnɨmontolo.
18 Se o reino de Satanás tem grupos que lutam entre si, como continuará a existir? Vocês dizem que é Belzebu que me dá poder para expulsar demônios.
19 I Seten kako towahuno wonyo wae yaofoꞌne ngkimo nɨfoꞌmantokusoꞌmanji sekwoe inomokomoyo towahuno wonyo wae yaofɨwoꞌnɨngkohofo somo tɨhwo ufoꞌmahwosoꞌno weeofantɨfeto. Oꞌo, sekwoe inomokomoyo huhwa towahuno wonyo somo wae yaofalokwofo soꞌno nakwo huno ole nayohoho. Sekwo ngkineꞌno hwasyo hungkuno lalokwofo.
19 Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
20 I osoꞌno ngko Anɨtu mtaꞌango towahuno wonyo wae yaofoꞌne yokumpohnꞌnyo malokweꞌmanji oso sɨkuno Anɨtu wosemokosyohumamonto isoso nto seꞌmahonɨngki sekwo oso hisoꞌno hohujo ikinjaofalokwofo.
20 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
21 Seten kako kakoe yoꞌmayo yoꞌmayo somo kako kakoe mekino sampe yoꞌmayo soꞌnji yohofɨhwontohumawoꞌnɨngkisoso nomꞌnihwo kako yoꞌmayoso wae meeofonehoho.
21 — Quando um homem forte e bem-armado guarda a sua própria casa, tudo o que ele tem está seguro.
22 I osoꞌno hwe nomꞌne Setenɨye yokumpohnꞌnyo yakoloꞌnnyo sohwo nopɨhwosi kako Setenɨye mekino sampe yoꞌmayoso kakimo yokumpohnꞌnyo imokinyoꞌne mokosyohumantoso somo wae yaofɨhwosi kakoe yoꞌmayoso womaꞌmontonoho.
22 Mas, quando um homem mais forte o ataca e vence, leva todas as armas em que o outro confiava e reparte tudo o que tomou dele.
23 Aꞌamu fihwo kako nje aꞌamu mmoꞌnyoꞌnjo yoso sohwo kako nje mango hweho. Aꞌamu nje syoho somneꞌno monɨfoꞌmaso sohwo kako syoho homo somo fonɨfonyo imokalofoho.
23 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
24 Towahuno wonyo kako aꞌamufe sɨmeho moꞌmo humamojo sohwo oso ango somtaꞌni ulɨkoꞌmahwosi nomꞌne hwaho aꞌamu mohumunyopo usijoꞌno humayoꞌne hafɨhafe wonyopi tɨpehwosi kakoe ango sɨmoꞌmjo somneꞌno asomo wapmmontonoho.
24 Jesus continuou:
25 Asomo nopɨhwosi oso ango homo somo uhwonososo ango homo somo hintalinyo wae nto yososo wopɨngomo uhwonɨmontonoho.
25 Aí volta e encontra a casa varrida e arrumada.
26 Ose uhwonɨngkuhwosi kako nuhwosi nomꞌne towahuno wonyo aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne mtaꞌni hufaꞌuyoso hofɨko hofɨkoe wonyoso sɨmoꞌmjo sohwoe yakoloꞌnnyo somo kako utɨmahwosi kakoe ango homo somo humayoꞌne upemotawomontonoho. Oseso oso hwe huhwo sohwo sɨmoꞌmo kako wonyo humamojo sohwo kako olohonta wonyo mɨkunɨmposo somo humaho. Ose ulɨmentisofoho.
26 Depois sai e vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes.
27 Oso hohosohonta hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engo nohumentanɨngkofi aꞌmu fisi nohumanto Jisasɨmneꞌno joho ulonto ulɨmento, Hnnaꞌwohi kikimo kumanto amno kijapmmentisosi kako kikineꞌno sɨmonyo uyono.
27 Quando Jesus acabou de dizer isso, uma mulher que estava no meio da multidão gritou para ele: — Como é feliz a mulher que pôs o senhor no mundo e o amamentou!
28 Ose ko ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Oꞌo, sɨmonyo iyo yahino neso olenoho. Hwe moyaꞌmi hofɨko Anɨtuye hungkunomo upaꞌninyoso inɨngkafijoꞌmanji hofɨko sɨmonyo nehopi uyantɨfeho.
28 Mas Jesus respondeu:
29 Hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨꞌnjopo uhuꞌmokontanɨngkofi Jisas kako olo hungkuno loso ulɨmento, Hwe moyaꞌmi olohonta humalofo soku wopɨngo kuꞌmaho. Hwapɨngoso sekwo ole ntɨwoꞌnalokwofo, Kɨko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yohojoꞌnoꞌmanji nakwo nokohonɨngkuhwasi nakwo huno wonayono. Kɨko Anɨtuye Hwomu Ne hwosoho. Ose ko ntɨwoꞌnɨngkohofoso ngko oso hiso mutɨhwamonnehono. Oꞌo, Jouna hohonta humamojo sohwo ulohoꞌmentiso hopaso osoꞌnohini wosetɨhwamonnoho.
29 Quando a multidão se ajuntou em volta de Jesus, ele começou a falar e disse o seguinte:
30 Hohonta yoꞌmayo Jounamo uꞌmaꞌmentiso somo aꞌamu Ninifoso uhwonontɨfi hofɨko huno ole umento, Anɨtu Jounamo lonehwatɨmentisofoho. Oso hopaso yoꞌmayo ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌnɨmo nɨꞌmante soꞌno olohonta aꞌamu humawoꞌnɨngkohofoso nohonɨngkujoꞌno hofɨko huno ole uyono. Anɨtu ngkimo nɨhwatɨmentiso hwoꞌnyoho.
30 Assim como o
31 Hwangku aꞌamufe yahino wonyo somneꞌno Anɨtu kako yano ilofoꞌne sɨkuno somo iꞌmofapɨhwosoꞌno oso aꞌmu yofe engo hwaho mokosyohumayoꞌnesi kako hwaho mongkihntaꞌni mokosyohumamojosi kako nolɨkafɨhwosi sekwo olohonta humalofo sokumo ole selonefoho. Sekwo Anɨtumo minɨngkayoso pehoꞌnekulo. Ose selonefoho. Hwapɨngoso hohonta hwe yofe engoꞌnjo Soulomoun humamojo sohonta oso aꞌmusi kako hwaho ikanopontaꞌangosi kako Soulomoun Anɨtuye hungkuno wolontɨhwano lonto kako sapmmentisofoho. I osoꞌno olohonta hwe nomꞌne Soulomounɨmo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnji olopo ko humaso sohumo sekwo kakimo minɨngkowalokuyohofo.
31 No Dia do Juízo a rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
32 Anɨtu kako aꞌamufe wonyo somjo tohinoso yano ilofiyoꞌne sɨkuno somo aꞌamu ango Ninifontaꞌangoso nolɨkafɨkuji sekwo olohonta humalofo sokumo ole selɨfitnnefoho. Sekwo sekwoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyoꞌnjo pehoꞌno imentohofokulo. Ose selɨfitnnefoho. Hwapɨngoso aꞌamu Ninifoso hofɨko oso hungkuno Jouna lɨjwaoꞌmentiso somo upaꞌnontɨfi hofɨkoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho iwoloꞌmokumentohofofoho. I olo soꞌno olohonta hwe fihwo Jounamo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnjo olopo ko humasoso sekwo sekwoe honɨngkano wonyomneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyofoho.
32 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês porque, quando ouviram a mensagem de Jonas, eles se arrependeram dos seus pecados. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
33 Aꞌamu fihwa sikiloho mongkujontɨfi hiyasoꞌmo u, ahwonte enjwaꞌmo mohoꞌnasiyoꞌnjo hwafoho. Oꞌo, hofɨko ijempoho tojwa sopo hoꞌnasyontɨfeso aꞌamu ango homo somo nosyukuji pomponaho hiso uhwonantɨfeho.
33 Jesus continuou:
34 Sekwoe tɨmoso sekwoe huyoꞌmangofe pomponaho paꞌnyofoho. Tɨmo angaꞌnohinoꞌmanji sekwo pomponahopo humalofo. Tɨmo piꞌnɨngoꞌmanji sɨkwoꞌmjohoꞌmo humalofo.
34 Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de você são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz. Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão.
35 Oseso sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Sekwo pomponahopo humalofo soku yahino piꞌnɨngo piꞌnɨngo mafɨkuji apaꞌno sɨkwoꞌmjohoꞌmo fosyohumafɨkutoho.
35 Portanto, tenha cuidado para que a luz que está em você não seja escuridão.
36 Sekwoe sɨmeho moꞌmo sɨkwoꞌmjoho ane hwasɨꞌmanji pomponahoꞌnohinopoꞌmanji sekwoe sɨmoꞌmangoso nomꞌne aꞌamu somo pomponaho hopaso ulohoꞌmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
36 Pois, se o seu corpo estiver completamente luminoso, e nenhuma parte estiver escura, então ele ficará todo cheio de luz como acontece quando você é iluminado pelo brilho de uma lamparina.
37 Jisas kako oso hungkuno ulɨkwato lohofahonɨngki aꞌamu Falisi fihwo kako kakoꞌnji wopayo wonaho lonto Jisasɨmo joho lutɨmaꞌmentisofoho. Oseso Jisas kako oso hwe huhwo sohwoe angomo noswonto wosopayo nɨwoꞌnɨngkohofo sopo humamentisofoho.
37 Quando Jesus acabou de falar, um fariseu o convidou para jantar na casa dele. Jesus foi e sentou-se à mesa.
38 Oso aꞌamu Falisi huhwo sohwo kako Jisas aho mijo miyatɨkuꞌnyoꞌnjo yonto wosopayo nyoꞌne humahonɨngki uhwononto yomo yonto huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentisofoho.
38 O fariseu ficou admirado quando viu que Jesus não tinha se lavado antes de comer.
39 Jisas oso hwe huhwo sohwoe hunomo huno uyahonɨngki ole ulɨmento, Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwoe noswanyo yoꞌmayo somo ko yajɨjwontɨfeso sekwoe humayoso kihoꞌnjo hwasoho. Yoꞌmayo uhwonontɨfeso hi semoꞌnɨwoꞌnɨngkohoho. Osoꞌnji sɨmeho moꞌmo yoꞌmayo honɨngkano wonyo nomꞌne woꞌnnyo hwasoho.
39 Então o Senhor disse a ele:
40 Sekwo huno ane hwasoho. Sekwo mijo yatɨkuꞌnyoꞌneꞌnohini syofɨsyalokwofo. Anɨtu kako sekwoe paho hohntaꞌnnohini mtɨꞌmokumentisoꞌmaho. Oꞌo, kako sekwoe sɨmeho moꞌmo sekwoe huno soꞌnji mtɨꞌmokumentisofoho.
40 Seus tolos! Quem fez o lado de fora não é o mesmo que fez o lado de dentro?
41 Sekwo sekwoe yoꞌmayo soꞌno aho yokumpohnꞌnyo kesyohumafɨkutoho. Oꞌo, sekwo aꞌamu umofonyo iwoꞌnɨngkohofo somo yoꞌmayoso uyɨkujoꞌno sekwoe sɨmeho moꞌmo kiho ane umoꞌnɨmontonoho. Ose ifijoꞌmanji aꞌamu uhwonɨfijoso hofɨko sekwoe sɨmeho moꞌmo kiho ane soꞌno huno uyɨmontonoho.
41 Portanto, deem aos pobres o que está dentro dos seus copos e pratos, e assim tudo ficará limpo para vocês.
42 Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwo tohino tɨpemapitnne soꞌno ngko hitoho ntokwoho. Sekwo hamniyoho wosopayo yoꞌmayo mawoꞌnɨngkohofoso sekwo hotitofontɨfi aho hufaꞌu hopiꞌnono imoꞌnɨngkahonɨngki angaꞌno Anɨtumneꞌno ko hoꞌnosyantɨfeso sekwo honɨngkano itoꞌnohino somneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yontɨfeso Anɨtumneꞌno masemoꞌnyoꞌnjo hwasoho. U, sekwo sekwoe yoꞌmayo wopɨngo fehohnjoso Anɨtumneꞌno hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofoso wopɨngofoho. I osoꞌno oso hungkuno selohe somo minɨngkayoꞌmanji yahinoso wopɨngoꞌmaho.
42 — Ai de vocês, fariseus! Pois dão para Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da arruda e de todas as verduras, mas não são justos com os outros e não amam a Deus. E são exatamente essas coisas que vocês devem fazer sem deixar de lado as outras.
43 Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo huno ole seinyo hwasoho. Aꞌamu tajo angomo humawoꞌnɨngkohofo sofe sɨmanopo hwe engo sohwoe epohumayo wopɨngo sopo wohumentanoho semoꞌnnyo hwasoho. Sekwo hwe moyaꞌmi uhuꞌmokiyo sopo nje hwe engofo selontɨfeꞌno yɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
43 — Ai de vocês, fariseus! Pois gostam demais dos lugares de honra nas
44 Sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo olo paꞌnyo hwasoho. Aꞌmopijohinomoꞌmo hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo sopo iyo mowontɨmofasiyo sopaꞌnyo hwasoho. Tojwa lopo wopɨngo sopo aꞌamu hano emoyontɨfi hwaho ajwomoꞌmo pisakinoꞌnjo wojo soꞌno huno muyofoho. Sekwo oso paꞌnyo hwasoho.
44 — Ai de vocês! Pois são como sepulturas que não se veem, sepulturas que as pessoas pisam sem perceber.
45 Jisas ose ulahonɨngki hwe fihwo kako honɨngkano hungkuno lutɨhwayo syohoꞌnjo sohwo Jisasɨmo ulɨmento, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, oso hungkuno tangoꞌnjo Falisi sohwamo ulohinoso nakwo huhwo naꞌnnonjimo nelalokuno.
45 Então um mestre da Lei disse a Jesus: — Mestre, falando assim, o senhor está nos ofendendo também.
46 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo huhwo sohwasi sekwo huhwasi Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Aꞌamu sekwoe honɨngkano hungkunomo itoꞌno inɨngkayoꞌne syoho mɨkunɨmposo uyɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Sekwo aꞌamufe hohujopo tango mɨkunɨmposo kisasyohonɨngkofi hofɨko mokohoꞌnyoꞌne syoho yokumpohnꞌnyo yɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno sekwo hofɨkimo ufoꞌmayoꞌne sekwoe ajoꞌmiyopo tango mokihnꞌnasewoso hwasoho.
46 Jesus respondeu:
47 Sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Seyakwosa hohonta humamotofo sohwa hofɨko aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwamo fonjahumentohofofoho. Aꞌamumo fonjahumentohofo huhwo sohwafe pijohino sopo sekwo wokosuyo yoꞌmayoso hulɨmotofɨhwasoho.
47 Ai de vocês! Pois fazem túmulos bonitos para os
48 Sekwo ose iwoꞌnɨngkohofo soꞌno ole itɨhwalokwofo. Neyakwosa hofɨko aꞌamu huhwo sohwamo fonjahumentohofo yahinoso wopɨngofoho. Ose lontɨfi sekwo wokosuyo hulɨmotofɨhwasoho.
48 Com isso vocês mostram que concordam com o que os seus antepassados fizeram, pois eles mataram os profetas, e vocês fazem túmulos para eles.
49 Anɨtu kako huno hwapɨngoꞌnjo sohwo sekumneꞌno ole selalofi, Ngko aꞌamu fihwamo nje hungkuno uyahonɨngko lɨjwaofo syohoꞌnjo (apousel) sohwanji sekuyepono lɨhwatɨmeso sekwo aꞌamu fihwamo fonjasyɨkuji nomꞌni hwamo wonyo ulohofantɨfeho. Ose selalofoho.
49 Por isso a Sabedoria de Deus disse: “Mandarei para eles profetas e mensageiros, e eles matarão alguns e perseguirão outros.”
50 Oseso aꞌamu fihwamo Anɨtu kakoe hungkuno uyahonɨngki hungkuno hiso lɨjwaofoꞌne syohoꞌnjo sohwamo fonjahumentohofoso Anɨtu nakwoe hwaho mtɨꞌmokumentiso sɨmoꞌmtaꞌango soꞌntnneꞌno olohonta fonjahumomopmmalofo soꞌntnne tohinoso olohontajo hwe moyaꞌmi humalofo soku womantɨfeho.
50 Por causa disso esta gente de hoje será castigada pela morte de todos os profetas assassinados desde a criação do mundo,
51 Kein kako Apelɨmo fonjahumentiso somtaꞌni aꞌamu hofɨko Sekolaiya sohumo Anɨtumneꞌno yoꞌmayo hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo sopo oso ango Anɨtu humaho lɨmotofo ajwo sopo fonjahumentohofo osoꞌntnne tohinoso aꞌamu olohontajo humalofo soku womantɨfeho.
51 começando pela morte de Abel até a morte de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e o
52 Sekwo honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo sohwasi sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo Anɨtuye hungkuno neꞌnjo somo minɨngkayoꞌnjo yontɨfi hiyasoꞌmo hoꞌnahumentohofo soꞌno aꞌamu nomꞌneso hungkuno homo somo unɨngkowano ko lahonɨngkofi sekwo hofɨkoe honɨngkanomo pɨjumokosyohumawoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
52 — Ai de vocês, mestres da Lei! Pois guardam a chave que abre a porta da casa da Sabedoria. E assim nem vocês mesmos entram, nem deixam os outros entrarem.
53 — ausente —
53 Quando Jesus saiu dali, os mestres da Lei e os fariseus começaram a criticá-lo com raiva e a lhe fazer perguntas sobre muitos assuntos.
54 — ausente —
54 Eles queriam levá-lo a dizer alguma coisa que pudesse lhes servir de motivo para acusá-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.