Lucas 11
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Sɨkuno fihumo Jisas kako Mpohumo jomo moiꞌwo ulahonɨngki kakoe inomokomoyo fihwo kakimo ulɨmento, Hwe Engofo, hohonta Joun kako kakoe inomokomoyo sohwamo Mpohumo jomo ujoꞌne itɨhwamentisofoho. Oso hopa kɨko olohonta fonetɨhwaho.
1 Veya ta Jesu efan ta’amaim ma yoyoban inan, ana yoyoban sasawar ufunamaim ana bai’ufununayah orot ta natit eo, “Regah, kwi’obaiyi ana yoyoban, John ana bai’ufununayah bi’obaiyih na’atube.”
2 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Sekwo Mpohumo jomo ulano lɨkujoso sekwo olo paꞌnyoso ulɨmno.
2 Jesu iuwih eo, “Yoyobanamih iti na’atube kwanayoyoban.
3 Sɨkuno huhwo huhwi nakwoe wosopayo fonejape.
3 Mar etei ana fofonin ai bay initi.
4 Nomꞌne aꞌamu nakumo wonyo nalohofosofe wonyo somo nakwo wae yaoꞌmalohwone hopaso kɨko nakwoe wonyoso wae fenamofo.
4 Ai bowabow kakafih kunotawiyen,
5 Ose lutɨhwanto kako Mpohumo jomo ujoꞌne nomꞌne hungkuno lutɨhwamento, Sekwo angaꞌnohini fihwosi kɨko sɨkwoꞌmiyo kuntoliyopo aꞌamu kɨkoꞌnjo mofone sopo humawoꞌnɨngkiso sohwoe angomo uꞌmahoji ulɨmnoho. Kɨko wosopayo hufaꞌu sɨhune ntape.
5 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “O yait a of auman boro fainaiwan itan itafefeyan itao, “Au of akokok rafiy fafar tounu inibaisu,
6 Nje aꞌamu kako honɨngkanomo noponto ngkimo nɨꞌmaso sohwo ngko wopayo nuyɨmneso ane hwoꞌnyoho.
6 anayabin ayu au of ta bai’esegamih inan na au bar tit naatu ayu auru bay en, imih o isa abifefeyan inibaisu.’
7 Ose ulohojoꞌno kako oso hwe ango homo somjo sohwo kako ole wakilɨmontonoho. Kɨko ngkimo syoho engo pehoꞌno ntopantokuno. Hokuꞌyo nto pɨjwasyonji nje mehomiꞌnji nakwo saho fosyawotohwono. Ngko yoꞌmayoso nolɨkahmꞌmo mokijapmnehono.
7 Naatu a of bar wanawanan boro na’afatit nao, ‘Men akokok au in ini’afiy, etawan i atufatan, naatu ayu natunatu bairi i a’inu’in, imih men karam boro ana misir bay anit.’
8 Ose kilɨhwosoꞌno kɨko pipi uyɨmonnto. Ngko sekumo waselɨmonneꞌno yohono. Oso hwe ango somjo sohwo kako ole wosyafɨhuꞌmontonoho. Oso hwe huhwo sohwo kako nje aꞌamu ko huhuneꞌno ngko molɨkafeꞌnjo iꞌmo ngko muyoꞌnjo uyɨmonnoho. Ose ko syafɨsyɨhwosi kɨko joho neꞌno lɨwoꞌnontanɨngkohoji oso aꞌamu ango somjo sohwo kako nolɨkafɨhwosi yoꞌmayo hopiꞌnonohino kɨko umofonyo inyoso wokijapmmontonoho. Hwapɨngoso kɨko kakimo jomo neꞌno ulɨwoꞌnɨngkohino soꞌno wonɨmango munyofoho.
8 Naatu kwanotanot nati orot boro namisir ana of bay nitin? Ai, boro namisir ana of bay nitin, baise a tur ao’owen orot namisir ana of bay nabitin i men i ana of imih bay ebitin, baise anayabin, nati orot i ana fefeyanamaim ana of ihahar imih misir bay itin.
9 Oso paꞌnyoso Mpohumo jomo ujoꞌne yahino woꞌnnyofoho. Sekwo Mpohumo jomo neꞌno ulɨfijoso kako yoꞌmayoso wosejapmmontonoho. Sekwo yoꞌmayo soꞌno hafɨhafe tɨpentanɨngkuji sekwo oso hiso uhwonantɨfeho. Sekwo hokuꞌyopo hwanɨngo fonjɨkujoꞌno Anɨtu kako sekumo wosehwosampoꞌmontonoho.
9 Imih a tur ao’owen. Inafefeyan boro inab, inanuwet boro inatitau’ur, inarukikitar etawan boro nabotawiy.
10 Aꞌamu hopiꞌnonohino hofɨko Mpohumo yoꞌmayo soꞌno jomo ulɨkujoꞌno Anɨtu uyɨmontonoho. Aꞌamu yoꞌmayo soꞌno hofɨko hafɨhafe tɨpɨfijoso wotɨpemantɨfeho. Aꞌamu hokuꞌyopo hwanɨngo fongkupijoso Anɨtu kako wosehwosampoꞌmontonoho.
10 Anayabin Orot yait efefeyan boro nab, orot yait enunuwet boro natita’ur; naatu orot yait erurukikitar etawan boro nabotawiy.
11 Sekwo mpohwosa sohwasi sekwoe hwomu sohwa inanɨkuꞌne selɨfijoso sekwo homa wonyoso uyantɨfetaho. Awonoho.
11 Kwa kek tamahinah natunat siyamih hitarererey na’at boro siy efanin kok kwatitih hita’an?
12 I yɨhuꞌmno soꞌno selɨfijoso sekwo aꞌnantɨhwoyo uyantɨfetaho. Awonoho.
12 O mamu foufunamih hitarererey na’at boro kafukafus kwatitih hita’an?
13 Oseso sekwo honɨngkano wonyoꞌnjo ko huhwasi sekwo sekwoe mehomimo yoꞌmayo wopɨngoꞌnohini uyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno sekwo huno ole waseyono. Sekwo sekwoe senɨngkwohwo Anɨtu ahwomomo humaso sohumo jomo ulɨkujoꞌno kako kakoe Towahuno Wopɨngoso yoꞌmayo hwahoponjomo yakoloꞌnnyoso wosejapmmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
13 Kwa kek tamahinah, kwa i sawar kakafih moumurih maiyow kwasisinaf, baise natunat isah boro men nuhi naburumih, abisa isan hikokok tibiyababan boro kwanab kwanan kwanitih. Imih kwanaso’ob, Tamat maramaim baitinin isan i igewasin kwanekwan, imih sabuw iyab Anun Kakafiyin isan tefefefeyan boro nitih!”
14 Sɨkuno nomꞌnehwi Jisas kako hwe iloꞌnnyo sohumtaꞌni towahuno wonyo wae yaofahonɨngki towahuno wonyo sohwo nto lɨꞌmofahonɨngki hwe huhwo sohwo hungkuno itoꞌno lɨmentisofoho. Aꞌamu piꞌnɨngo engoso oso homo somo uhwonontɨfi yomo yontɨfi pisopisaho mjalɨmɨmentohofofoho.
14 Jesu demon awan bey nun tit; naatu demon bihir tit orot bihamiy ana veya’amaim orot busuruf tur eo, sabuw hai tur sawar hifofofor men kafaita.
15 I osoꞌno aꞌamu fehohnjo sohwa ole lɨmentohofi, Towahuno wonyo hopiꞌnonohino sohwafe hwe engoso Setenɨyoho. Oso hwe huhwo sohwo kakoe yofe nomꞌneso Mpelɨsepulɨyoho. Oso humtaꞌni Jisas kako yokumpohnꞌnyo nomanto towahuno wonyo homo somo wae yaofalofoho. Ose lɨmentohofofoho.
15 Baise sabuw afa hio, “Nati i demon hai ukwarin wabin Beelzebul ana fair itin imih enununih.”
16 Aꞌamu nomꞌne sohwa hofɨko Jisasɨmo yamofo uyano lontɨfi ulɨmentohofi, Kɨko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso fonetɨhwaho. Ose uhwonɨngkuhwasi Anɨtu kɨkoꞌnji humaho wolano.
16 Naatu sabuw afa hikok i marane ina’inan ta tiwa’an hita’itin, imih hikubibiruw.
17 Ose ulahonɨngkofi Jisas kako hofɨkoe huno somo huno moiꞌwo uyahonɨngki ole ulɨmento, Hwaho fiponjo aꞌamu hopiꞌnonohino humawoꞌnɨngkohofoso hofɨko hotitopijo sohonta ikujoho fongkiꞌnɨngkuji hofɨkoe wopɨngo fosyohumayoꞌneso wonyo umoꞌnɨmontonoho. I oso paꞌnyoso aꞌamu hofɨkoꞌmontohwa hofɨko yoka hnnɨngkuji hofɨkoe fosyohumayoso wonyo umoꞌnɨmontonoho.
17 Baise abisa hinotanot Jesu so’ob naatu iuwih, “Tafaram ta’imon hinakusib rou’ab namatar hinabiyow, hai fair boro hina gurus, na’atube orot aawan natunatun aawat bairi hinakusib hinabiyow boro hinama kakaf.
18 Oseso sekwo olo soꞌno pehoꞌne lalokwofo. Ngko Seten mtaꞌango yakumpohnꞌnyo towahuno wonyo wae yaofoꞌne mantɨꞌmtentesi Setenɨye aꞌamu sohwa hotitofɨkuji ikujoho fongkiꞌnɨngkutnnesohilo. Oseꞌmanji Setenɨye yokumpohnꞌnyoso pipi umoꞌnɨmontolo.
18 Imih Satan an aiwob wanawananamaim hina kusisib hinabiyow, ana aiwob boro mi’itube fair nab nabat? Ayu iti tur ao anayabin i kwa a turamaim, ayu Beelzebul hai ukwarin fair baitu demon nunih kwarouw kwa’o.
19 I Seten kako towahuno wonyo wae yaofoꞌne ngkimo nɨfoꞌmantokusoꞌmanji sekwoe inomokomoyo towahuno wonyo wae yaofɨwoꞌnɨngkohofo somo tɨhwo ufoꞌmahwosoꞌno weeofantɨfeto. Oꞌo, sekwoe inomokomoyo huhwa towahuno wonyo somo wae yaofalokwofo soꞌno nakwo huno ole nayohoho. Sekwo ngkineꞌno hwasyo hungkuno lalokwofo.
19 Baise ayu Beelzebul ana fairamaim demon ana nununih na’at, bo kwa a bai’ufununayah fair yait itih demon tinununih? Imih kwa taiyuw a bai’ufununayah iti kwa’o isan hinabi’obaiyi kwa a tur i men turobe!
20 I osoꞌno ngko Anɨtu mtaꞌango towahuno wonyo wae yaofoꞌne yokumpohnꞌnyo malokweꞌmanji oso sɨkuno Anɨtu wosemokosyohumamonto isoso nto seꞌmahonɨngki sekwo oso hisoꞌno hohujo ikinjaofalokwofo.
20 Baise ayu God ana fairamaim demon ana nunih hinatitit na’at, nati ebi’obaiyi God ana aiwob i natitaka.
21 Seten kako kakoe yoꞌmayo yoꞌmayo somo kako kakoe mekino sampe yoꞌmayo soꞌnji yohofɨhwontohumawoꞌnɨngkisoso nomꞌnihwo kako yoꞌmayoso wae meeofonehoho.
21 Orot fairin aurin ahay waf karam ma ana bar ekakaif, ana sawar etei boro natafafar hina’in.
22 I osoꞌno hwe nomꞌne Setenɨye yokumpohnꞌnyo yakoloꞌnnyo sohwo nopɨhwosi kako Setenɨye mekino sampe yoꞌmayoso kakimo yokumpohnꞌnyo imokinyoꞌne mokosyohumantoso somo wae yaofɨhwosi kakoe yoꞌmayoso womaꞌmontonoho.
22 Baise orot fairin anababatun nati orot boro nawasfufur narun ana ahay ana waf tafahimaim ema’am boro niteten nan ana ofonah nafaramih bairi hinabow.
23 Aꞌamu fihwo kako nje aꞌamu mmoꞌnyoꞌnjo yoso sohwo kako nje mango hweho. Aꞌamu nje syoho somneꞌno monɨfoꞌmaso sohwo kako syoho homo somo fonɨfonyo imokalofoho.
23 Orot yait ayu ananamaim men enan, i ayu isou ebiwosai, naatu orot yait men ibaisu airi sabuw abita’ay, i was geyayan.
24 Towahuno wonyo kako aꞌamufe sɨmeho moꞌmo humamojo sohwo oso ango somtaꞌni ulɨkoꞌmahwosi nomꞌne hwaho aꞌamu mohumunyopo usijoꞌno humayoꞌne hafɨhafe wonyopi tɨpehwosi kakoe ango sɨmoꞌmjo somneꞌno asomo wapmmontonoho.
24 Demon kakafin orot biyanamaim titit ana veya i efan gewasin ta imaim ma baiyarir isan nuwet in, baise nuwet inan efan men ta tita’ur, naatu eo, “Ayu i boro ana matabir maiye au bar abihamiy ana’itin.”
25 Asomo nopɨhwosi oso ango homo somo uhwonososo ango homo somo hintalinyo wae nto yososo wopɨngomo uhwonɨmontonoho.
25 Basit matabir maiye na ana bar titit, hirereb hina yabuna inu’in itin.
26 Ose uhwonɨngkuhwosi kako nuhwosi nomꞌne towahuno wonyo aho fehohnjo hopiꞌnono nomꞌne mtaꞌni hufaꞌuyoso hofɨko hofɨkoe wonyoso sɨmoꞌmjo sohwoe yakoloꞌnnyo somo kako utɨmahwosi kakoe ango homo somo humayoꞌne upemotawomontonoho. Oseso oso hwe huhwo sohwo sɨmoꞌmo kako wonyo humamojo sohwo kako olohonta wonyo mɨkunɨmposo somo humaho. Ose ulɨmentisofoho.
26 Naatu tit in demon kakafih anababatun etei seven nawiyih bairi hina nati’imaim hisusuw hima. Yomaninamaim orot ana itinin botabir kakafin anababatun matar men marasika ma’am na’atube.”
27 Oso hohosohonta hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engo nohumentanɨngkofi aꞌmu fisi nohumanto Jisasɨmneꞌno joho ulonto ulɨmento, Hnnaꞌwohi kikimo kumanto amno kijapmmentisosi kako kikineꞌno sɨmonyo uyono.
27 Jesu iti na’atube bat binan sabuw hai tur eo’owen auman, babin ta sabuw wanawanahimaim ma’am, Jesu isan eo, “Babin yait taub o ya’i bitoman i ebiyasisir.”
28 Ose ko ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Oꞌo, sɨmonyo iyo yahino neso olenoho. Hwe moyaꞌmi hofɨko Anɨtuye hungkunomo upaꞌninyoso inɨngkafijoꞌmanji hofɨko sɨmonyo nehopi uyantɨfeho.
28 Baise Jesu eo, “Sabuw iyab God ana tur hinowar tibi’ufunun i turobe anababatun tibiyasisir.”
29 Hwe moyaꞌmi piꞌnɨngo engoso Jisasɨꞌnjopo uhuꞌmokontanɨngkofi Jisas kako olo hungkuno loso ulɨmento, Hwe moyaꞌmi olohonta humalofo soku wopɨngo kuꞌmaho. Hwapɨngoso sekwo ole ntɨwoꞌnalokwofo, Kɨko yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngkiyohofoso yohojoꞌnoꞌmanji nakwo nokohonɨngkuhwasi nakwo huno wonayono. Kɨko Anɨtuye Hwomu Ne hwosoho. Ose ko ntɨwoꞌnɨngkohofoso ngko oso hiso mutɨhwamonnehono. Oꞌo, Jouna hohonta humamojo sohwo ulohoꞌmentiso hopaso osoꞌnohini wosetɨhwamonnoho.
29 Sabuw moumurih maiyow hiru’ay Jesu hi’ar bebera’uh, naatu Jesu iuwih eo, “Boun ana veya’amaim sabuw hai yawas etei i eaf, ina’inan matar itah isan tefefefeyan, baise ina’inan ta boro men anitih, ina’inan ta’imon i Jonah isan mamatar i hiso’obaka.
30 Hohonta yoꞌmayo Jounamo uꞌmaꞌmentiso somo aꞌamu Ninifoso uhwonontɨfi hofɨko huno ole umento, Anɨtu Jounamo lonehwatɨmentisofoho. Oso hopaso yoꞌmayo ngko Aꞌamufe Hwomu sohwoꞌnɨmo nɨꞌmante soꞌno olohonta aꞌamu humawoꞌnɨngkohofoso nohonɨngkujoꞌno hofɨko huno ole uyono. Anɨtu ngkimo nɨhwatɨmentiso hwoꞌnyoho.
30 Anayabin Jonah biyanamaim ina’inan mamatar i Nineveh sabuw isah. Imih Orot Natun i sabuw iti boun tema’am hai i’inanen.
31 Hwangku aꞌamufe yahino wonyo somneꞌno Anɨtu kako yano ilofoꞌne sɨkuno somo iꞌmofapɨhwosoꞌno oso aꞌmu yofe engo hwaho mokosyohumayoꞌnesi kako hwaho mongkihntaꞌni mokosyohumamojosi kako nolɨkafɨhwosi sekwo olohonta humalofo sokumo ole selonefoho. Sekwo Anɨtumo minɨngkayoso pehoꞌnekulo. Ose selonefoho. Hwapɨngoso hohonta hwe yofe engoꞌnjo Soulomoun humamojo sohonta oso aꞌmusi kako hwaho ikanopontaꞌangosi kako Soulomoun Anɨtuye hungkuno wolontɨhwano lonto kako sapmmentisofoho. I osoꞌno olohonta hwe nomꞌne Soulomounɨmo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnji olopo ko humaso sohumo sekwo kakimo minɨngkowalokuyohofo.
31 Baibatebat ana veya tafaram Sheba hai aiwob babin boro namisir. Sabuw iti boun tema’ama boro tur fokarin maiyow na’uwih, anayabin ef yok na’in tafaram yomaninaka aiwob orot Solomon ana binan gewasin nowaramih natit, baise a tur ao’owen, sawar ta iti boun kwa’i’itin i Solomon natabir.
32 Anɨtu kako aꞌamufe wonyo somjo tohinoso yano ilofiyoꞌne sɨkuno somo aꞌamu ango Ninifontaꞌangoso nolɨkafɨkuji sekwo olohonta humalofo sokumo ole selɨfitnnefoho. Sekwo sekwoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyoꞌnjo pehoꞌno imentohofokulo. Ose selɨfitnnefoho. Hwapɨngoso aꞌamu Ninifoso hofɨko oso hungkuno Jouna lɨjwaoꞌmentiso somo upaꞌnontɨfi hofɨkoe honɨngkano wonyo somneꞌno sɨmeho iwoloꞌmokumentohofofoho. I olo soꞌno olohonta hwe fihwo Jounamo yakoloꞌnnyo sohwo sekwoꞌnjo olopo ko humasoso sekwo sekwoe honɨngkano wonyomneꞌno sɨmeho mɨwoloꞌmokiyofoho.
32 Naatu a tur ao’owen maiye, Baibatebat ana veya Nineveh sabuw boro hinamisir kwa iti kwama’am boro tur fokarin maiyow hina’uwi, anayabin Jonah binan hinonowar ufunamaim hai bowabow kakafih etei hihamiyen dogor baikitabir hibai, naatu boun i a tur ao’owen, orot ta Jonah tafanamaim i natit iti wanawanamaim ema’am.
33 Aꞌamu fihwa sikiloho mongkujontɨfi hiyasoꞌmo u, ahwonte enjwaꞌmo mohoꞌnasiyoꞌnjo hwafoho. Oꞌo, hofɨko ijempoho tojwa sopo hoꞌnasyontɨfeso aꞌamu ango homo somo nosyukuji pomponaho hiso uhwonantɨfeho.
33 Orot men ta ramef ito’ab naatu bai run ibunimih, o noukwat wanawanan tarafutimih. Baise ana sisikofamaim sikof, saise sabuw hinanan ana marakawin hina’itin boro hinarun.
34 Sekwoe tɨmoso sekwoe huyoꞌmangofe pomponaho paꞌnyofoho. Tɨmo angaꞌnohinoꞌmanji sekwo pomponahopo humalofo. Tɨmo piꞌnɨngoꞌmanji sɨkwoꞌmjohoꞌmo humalofo.
34 Mata i biya ana hinow, mata gewasin biya etei boro marakawin. Baise mata kakafin biya etei boro nagugum.
35 Oseso sekwo huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Sekwo pomponahopo humalofo soku yahino piꞌnɨngo piꞌnɨngo mafɨkuji apaꞌno sɨkwoꞌmjohoꞌmo fosyohumafɨkutoho.
35 Isan imih kwanakaifi gewas a marakaw biyamaim men kwaniwa’an nagugum.
36 Sekwoe sɨmeho moꞌmo sɨkwoꞌmjoho ane hwasɨꞌmanji pomponahoꞌnohinopoꞌmanji sekwoe sɨmoꞌmangoso nomꞌne aꞌamu somo pomponaho hopaso ulohoꞌmontonoho. Ose ulɨmentisofoho.
36 Biya tutufin etei namamarakaw na’at, biya turin boro men nagugum. Baise na biya wanawanan tutufin etei namarakaw, ramef ana marakaw tafamaim in ekukusisiyar na’atube.”
37 Jisas kako oso hungkuno ulɨkwato lohofahonɨngki aꞌamu Falisi fihwo kako kakoꞌnji wopayo wonaho lonto Jisasɨmo joho lutɨmaꞌmentisofoho. Oseso Jisas kako oso hwe huhwo sohwoe angomo noswonto wosopayo nɨwoꞌnɨngkohofo sopo humamentisofoho.
37 Jesu iti tur eo in sasawar ufunamaim, Pharisee orot ta kok i boro Jesu hairi hitan ana baremaim bay hitaa. Imih Jesu ifefeyan hairi hina ana bar hitit naatu bay aa ana efanamaim mare.
38 Oso aꞌamu Falisi huhwo sohwo kako Jisas aho mijo miyatɨkuꞌnyoꞌnjo yonto wosopayo nyoꞌne humahonɨngki uhwononto yomo yonto huno piꞌnɨngo engo syafɨhuꞌmentisofoho.
38 Baise Pharisee orot Jesu i’itin i men ofafar i’ufunun an souwibo na bay aa ana efanamaim mare, imih Pharisee orot ana kasiy ra’at.
39 Jisas oso hwe huhwo sohwoe hunomo huno uyahonɨngki ole ulɨmento, Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwoe noswanyo yoꞌmayo somo ko yajɨjwontɨfeso sekwoe humayoso kihoꞌnjo hwasoho. Yoꞌmayo uhwonontɨfeso hi semoꞌnɨwoꞌnɨngkohoho. Osoꞌnji sɨmeho moꞌmo yoꞌmayo honɨngkano wonyo nomꞌne woꞌnnyo hwasoho.
39 Naatu Jesu iu, “Kwa Pharisee i a kerowas naatu a tew ufuhine kwa sasouwen, baise kwa dogor wanawanan i baribar kakafin naatu rougoy rabirabin.
40 Sekwo huno ane hwasoho. Sekwo mijo yatɨkuꞌnyoꞌneꞌnohini syofɨsyalokwofo. Anɨtu kako sekwoe paho hohntaꞌnnohini mtɨꞌmokumentisoꞌmaho. Oꞌo, kako sekwoe sɨmeho moꞌmo sekwoe huno soꞌnji mtɨꞌmokumentisofoho.
40 Kwabikoko’aw! God biya ufunane wowowab na’atube biya wanawanan auman wowowab men kwaso’ob?
41 Sekwo sekwoe yoꞌmayo soꞌno aho yokumpohnꞌnyo kesyohumafɨkutoho. Oꞌo, sekwo aꞌamu umofonyo iwoꞌnɨngkohofo somo yoꞌmayoso uyɨkujoꞌno sekwoe sɨmeho moꞌmo kiho ane umoꞌnɨmontonoho. Ose ifijoꞌmanji aꞌamu uhwonɨfijoso hofɨko sekwoe sɨmeho moꞌmo kiho ane soꞌno huno uyɨmontonoho.
41 Imih a kerowas naatu a tew wanawanah abisa’awat tema’am yababan wairafih kwanitih hinaa, saise kwa a sawar etei boro hinigewasin.
42 Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwo tohino tɨpemapitnne soꞌno ngko hitoho ntokwoho. Sekwo hamniyoho wosopayo yoꞌmayo mawoꞌnɨngkohofoso sekwo hotitofontɨfi aho hufaꞌu hopiꞌnono imoꞌnɨngkahonɨngki angaꞌno Anɨtumneꞌno ko hoꞌnosyantɨfeso sekwo honɨngkano itoꞌnohino somneꞌno huno mosyafɨsiyoꞌnjo yontɨfeso Anɨtumneꞌno masemoꞌnyoꞌnjo hwasoho. U, sekwo sekwoe yoꞌmayo wopɨngo fehohnjoso Anɨtumneꞌno hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofoso wopɨngofoho. I osoꞌno oso hungkuno selohe somo minɨngkayoꞌmanji yahinoso wopɨngoꞌmaho.
42 Yababan boro gagamin maiyow kwanab, kwa Pharisee sabuw! Anayabin kwa iti mint, rue, naatu adanafur afa God baitinin isan i men nuhi eburubur, mar etei ana mumusin God kwabitin, baise ma gewas naatu God ana yabow isan i nuhi eburubur, gewasin nati sawar i kwati’a’ait sawar afa auman kwatasinaf.
43 Sekwo aꞌamu Falisi sohwasi sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo huno ole seinyo hwasoho. Aꞌamu tajo angomo humawoꞌnɨngkohofo sofe sɨmanopo hwe engo sohwoe epohumayo wopɨngo sopo wohumentanoho semoꞌnnyo hwasoho. Sekwo hwe moyaꞌmi uhuꞌmokiyo sopo nje hwe engofo selontɨfeꞌno yɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
43 Yababan boro kwanab, kwa Pharisee sabuw! Anayabin kwa a kok gagamin i Kou’ay Bar wanawanah efan gewasih kwanabow kwanamare kwanama, naatu ahar hai efanamaim a kok gagamin i sabuw a merar hinay naatu hinakakaf.
44 Sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo olo paꞌnyo hwasoho. Aꞌmopijohinomoꞌmo hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo sopo iyo mowontɨmofasiyo sopaꞌnyo hwasoho. Tojwa lopo wopɨngo sopo aꞌamu hano emoyontɨfi hwaho ajwomoꞌmo pisakinoꞌnjo wojo soꞌno huno muyofoho. Sekwo oso paꞌnyo hwasoho.
44 Yababan boro kwanab! Anayabin kwa i rah atamanih hai i’inanen en sabuw so’oba’e tafah hibat tereremor na’atube.”
45 Jisas ose ulahonɨngki hwe fihwo kako honɨngkano hungkuno lutɨhwayo syohoꞌnjo sohwo Jisasɨmo ulɨmento, Nakwoe Lonetɨhwayo sohwosi, oso hungkuno tangoꞌnjo Falisi sohwamo ulohinoso nakwo huhwo naꞌnnonjimo nelalokuno.
45 Ofafar so’obayan orot ta Jesu ibatiy, “Bai’obaiyenayan iti tur i’o i aki auman irabi.”
46 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Sekwo aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo huhwo sohwasi sekwo huhwasi Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Aꞌamu sekwoe honɨngkano hungkunomo itoꞌno inɨngkayoꞌne syoho mɨkunɨmposo uyɨwoꞌnɨngkohofɨhwasoho. Sekwo aꞌamufe hohujopo tango mɨkunɨmposo kisasyohonɨngkofi hofɨko mokohoꞌnyoꞌne syoho yokumpohnꞌnyo yɨwoꞌnɨngkohofofoho. I osoꞌno sekwo hofɨkimo ufoꞌmayoꞌne sekwoe ajoꞌmiyopo tango mokihnꞌnasewoso hwasoho.
46 Jesu iya’afut eo, “Kwa Ofafar Bai’obaiyenayah so’ob wairafi auman boro yababan kwanab. Anayabin bit gagamin na’in sabuw tuwabuh kwayara’ah hi’abar tun erarabih, naatu kwa i men kafa’imo uma ta baibais isan kwabitihimih.
47 Sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Seyakwosa hohonta humamotofo sohwa hofɨko aꞌamumo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwamo fonjahumentohofofoho. Aꞌamumo fonjahumentohofo huhwo sohwafe pijohino sopo sekwo wokosuyo yoꞌmayoso hulɨmotofɨhwasoho.
47 Yababan boro kwanab! Anayabin dinab oro’orot kwa a’agir hirouw himomorob i hai rah kwama kwawowowab gaigiwas.
48 Sekwo ose iwoꞌnɨngkohofo soꞌno ole itɨhwalokwofo. Neyakwosa hofɨko aꞌamu huhwo sohwamo fonjahumentohofo yahinoso wopɨngofoho. Ose lontɨfi sekwo wokosuyo hulɨmotofɨhwasoho.
48 Imih kwa i taiyuw kwakukubuna, abisa a’agir hisisinaf a baibasit kwabitin, dinab oro’orot a’agir hirouw himorob naatu kwa i hai rah kwawowowab.
49 Anɨtu kako huno hwapɨngoꞌnjo sohwo sekumneꞌno ole selalofi, Ngko aꞌamu fihwamo nje hungkuno uyahonɨngko lɨjwaofo syohoꞌnjo (apousel) sohwanji sekuyepono lɨhwatɨmeso sekwo aꞌamu fihwamo fonjasyɨkuji nomꞌni hwamo wonyo ulohofantɨfeho. Ose selalofoho.
49 Anayabin iti isan, God ana so’obamaim eo ‘Ayu boro dinab oro’orot naatu kob abarayah aniyafarih, afa boro hina rouw hina morob, afa boro bai’akir kakafin hinab.’
50 Oseso aꞌamu fihwamo Anɨtu kakoe hungkuno uyahonɨngki hungkuno hiso lɨjwaofoꞌne syohoꞌnjo sohwamo fonjahumentohofoso Anɨtu nakwoe hwaho mtɨꞌmokumentiso sɨmoꞌmtaꞌango soꞌntnneꞌno olohonta fonjahumomopmmalofo soꞌntnne tohinoso olohontajo hwe moyaꞌmi humalofo soku womantɨfeho.
50 Isan imih kwa sabuw iti boun kwama’am, God ana dinab oro’orot tafaram aneika hirouw himomorob ana baimakiy i boro kwa kwanab.
51 Kein kako Apelɨmo fonjahumentiso somtaꞌni aꞌamu hofɨko Sekolaiya sohumo Anɨtumneꞌno yoꞌmayo hoꞌnasyɨwoꞌnɨngkohofo sopo oso ango Anɨtu humaho lɨmotofo ajwo sopo fonjahumentohofo osoꞌntnne tohinoso aꞌamu olohontajo humalofo soku womantɨfeho.
51 Abel ana rara’ika busuruf na Zechariah ana rara’amaim tit. Zechariah i Tafaror Baremaim iti sibor ana gem naatu Regah ana Bar Kakafiyin hairi hai founamaim hi’asabun morob. Imih anababatun a tur ao’owen kwa iti boun kwama’am iti sabuw hai baimakiy boro kwa kwanab.
52 Sekwo honɨngkano hungkuno lutɨhwawoꞌnɨngkohofo sohwasi sekwo Anɨtuye tohino engo somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Sekwo Anɨtuye hungkuno neꞌnjo somo minɨngkayoꞌnjo yontɨfi hiyasoꞌmo hoꞌnahumentohofo soꞌno aꞌamu nomꞌneso hungkuno homo somo unɨngkowano ko lahonɨngkofi sekwo hofɨkoe honɨngkanomo pɨjumokosyohumawoꞌnɨngkohofɨhwasoho.
52 Kwa Ofafar Bai’obaiyenayah so’ob wairafi. Yababan boro kwanab. Anayabin etawan botawiyin run so’ob bain ana tufatan i kwa kwabobotan, naatu kwa iti bar i men kwakokok boro kwarun so’ob kwanab, baise sabuw afa run so’ob bainamih tisisinaftobon kwa i hai ef kwahirihir.”
53 — ausente —
53 Jesu efan nati bihamiy ana veya’amaim Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee yah so’ar hiu kwanikwaniy naatu baibatebat moumurih na’in hibow hitit hibabatiy,
54 — ausente —
54 naatu hikubibiruw na’atube abisa tao kakaf na’at saise ubar hititin hitafatum isan.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.