Lucas 10
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NTLH
1 Oso hohosohonta Jisas kako nomꞌne aꞌamu sefenti-tu (72) sohwamo kakoe syoho somneꞌno uhwosopoꞌmentisofoho. Kako aꞌamufe ango hoꞌmo hoꞌmeemo tɨfi ngko nuꞌmaꞌmneꞌento ango hoꞌmo hoꞌmneꞌno hwe hufaꞌu hufaꞌu lɨhwatɨmentisofoho.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Sɨmoꞌmo hungkuno ole ulɨmento, Pahnnɨmo hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Wopayo syoho soponjo piꞌnɨngo engoso toyo nto imaho. I osoꞌno aꞌamu wopayo toyo mjiyoꞌne syohoꞌnjo sohwa hopoenohino hwaꞌmaho. Oseso sekwo olo syoho loso mokosyohumawoꞌnɨngkiso kakwoꞌyohumo jomo ulɨkujoꞌno kako oso wopayo toyo homo somo mjiyoꞌne aꞌamumo lɨhwajiyoꞌne jomo ulɨmno.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Sekwo upaꞌnɨmno. Ngko sekumo yahu mu hopa sikisɨwojo sohwafe angoꞌmneꞌno wokasemoꞌmji yalokweno. Hofɨko sekumo wonyo woselohofantɨfeꞌno yalokwofo. Sekwo yahu mu hopa yokumpohnꞌnyo aneꞌnjo sohwahnneꞌno huno ose ko niyahonɨngki losehwojalokweno. Osoꞌno mpanɨmno.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Sekwo hamniyoho soꞌnji yoꞌmayo hoꞌyango memokomayoꞌne soꞌnji sɨfɨkwongofosyo nomꞌne soꞌnji nohuꞌmemokahoꞌnɨngkutoho. Sekwo honɨngkanomo wekuji uhwonɨfijoso hwe fihwo honɨngkanopo nohumentanɨngkuhwosi uhwonɨngkuji nɨjwokohumafɨkutoho. Oꞌo, sekwo kakimo yakoloꞌnohini ulohofefoho.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Sekwo aꞌamufe ango sopo iꞌmofahokuji ole ulɨmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo waselohomonto iwoꞌnɨngkiso soꞌno sekwo sɨmeho wopɨngoꞌnji fosyohumamno. Ose ulɨmno.
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Hwe fihwo kako yahino wopɨngo iwoꞌnɨngkiso sohwoe angopo iꞌmofafijoso kako sekumo wopɨngo selohofɨhwosoꞌno Anɨtu oso aꞌamu huhwo sohumo wopɨngo ulohoꞌmontonoho. I osoꞌno aꞌamu fihwo yahino wonyo iwoꞌnɨngkiso sohwoe angopo iꞌmofafijoso sekwo Anɨtu wopɨngo ulohoꞌmonto iwoꞌnɨngkiso soꞌno sɨmeho wopɨngoꞌnjo fosyohumamno, ulɨfijoso hwe huhwo sohwo ngkilaho selɨhwosi mosefoꞌmasoꞌnjo ihwosoꞌno sekwo nomꞌne angopo neꞌno sɨmeho wopɨngoꞌnjo hwasi fohumpopmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo sefoꞌmahwosi oso aꞌamu huhwo sohumo mufoꞌmanehoho.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Aꞌamu fihwo kakoe angommneꞌno setɨmahwosoꞌno sekwo oso ango homo somnohini humafɨkuji yoꞌmayo wosopayoꞌnji mijoꞌnji sejapɨkujoꞌno sekwo hmnɨmno. Hwapɨngoso aꞌamu kakoe syoho somneꞌno kako yoꞌmayo mayoso yahino itoꞌnohinofoho. Sekwo ango angaꞌnohino somo fosyawekuji nomꞌne angomno nonje nonje uyoꞌeno. Oꞌo, oso ango angaꞌnohino somtaꞌni nje hungkuno filɨkuꞌmopmno.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Sekwo ango fipo iꞌmofahokujoꞌno aꞌamu hofɨko sekumo setɨmafɨkuji yoꞌmayo mijo wosopayo soꞌnji sekuneꞌno lɨkuji yano selofifijoso sekwo umapmno.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Sekwo oso ango hopo soponjo aꞌamu mnokinoꞌnjo somo wopɨngo umokukuji hofɨkimo ole ulɨmno, Anɨtu sekumo wopɨngo semokosyohumayoꞌne mofonepo nto iꞌmofapohoho.
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 I osoꞌno sekwo ango fipo iꞌmofahokujoꞌno aꞌamuso sekumo mosetɨmasoꞌnjo miyɨkuji sekwo oso ango hopo soponjo honɨngkano sopo lohofɨkuji ole ulɨmno,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 Sekwoe ango loponjo hwaho hintalinyo namongkiꞌnɨngkisoso sekwo sekwoe yahino somneꞌno huno syafɨsiyoꞌno nakwo hintalinyo hiso wae yasyɨhwoneso sekwoꞌnefoho. Sekwo olo soꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo wosemokosyohumamonto ko yahonɨngki osoꞌno sekwo hohujo ikinjaofɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Oseso nakwo tohino manoho lɨkuji Anɨtu semokosyohumayo soꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Nto iꞌmofapohoho.
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Ose ulonto ole ulɨmento, Nje aꞌamu sohwasi ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Sɨkuno aeꞌuyo somo aꞌamufe yahino wonyo soꞌne hungkuno ikwolofoꞌne sohonta oso ango Soutommjo aꞌamuso hofɨkoe yahino pisakinoꞌnjo somneꞌno tohino engo wotɨpemantɨfeho. I osoꞌno aꞌamu sekumneꞌno hohujo ikinjasemofoso hofɨkoe tohinoso Soutomjo aꞌamufe tohino somo yakoloꞌnnyofoho.
12 E Jesus disse mais isto:
13 U, aꞌamu Koulasin sokunonji aꞌamu Mpetɨsaitajo sokunonji sekwo Anɨtuye tohino somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Ngko sekwoe angopo yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngki yohofoso esetɨhwamentohe somo aꞌamu ango Taiyaꞌnji ango Saitounꞌnji hohonta humamotofoso hofɨko uhwonontɨfijontentesi hofɨko hofɨkoe yahino wonyo somneꞌno hulɨngkwajingo aꞌapahopo lohoꞌnɨngkuji hofɨkoe honɨngkano wonyo somo hohujo nto ikinjaofɨkutnnesohilo. I sekwo yoꞌmayo wopɨngo ngko imalesomo ko uhwonontɨfi sekwoe yahino wonyo somneꞌno hohujo mikinjaoꞌmmalofo kuyoho.
13 Jesus continuou:
14 Anɨtu kako aꞌamufe honɨngkano wonyo somneꞌno yano ilofoso sohonta Taiyajo aꞌamu soꞌnji Saitounjo aꞌamu soꞌnji hofɨko Anɨtuye tohino engo tɨpemapitnnefoho. I osoꞌno sekwoe tohinoso yakoloꞌnnyo kuyoho.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 I oso sɨkuno homo somo ango Koponeyamjo aꞌamu humawoꞌnɨngkohofo soku ngko sekumneꞌno pehofo selɨmnehono. Sekwo sekwoe yofe yokintahopo ko hoꞌnomaꞌnɨwoꞌnɨngkohofo soku sekwo tɨkanomo ufitnne kuyoho.
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Jisas ose ulonto kako kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Aꞌamu sekwoe hungkuno halohoꞌno sepewoꞌnɨngkiso sohwo nje hungkuno homo halohoꞌno nɨpewoꞌnɨngkisofoho. Aꞌamu sekumo hohujo ikinjasemofɨwoꞌnɨngkiso sohwo ngko huhwoꞌnɨmo hohujo ikinjanɨmofɨwoꞌnɨngkiso hweho. Aꞌamu ngkimo hohujo ikinjanɨmofɨwoꞌnɨngkiso sohwo kako Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohwo huhumo hohujo ikinjɨmofalofoho. Jisas ose moiꞌwo ulonto kako aꞌamu huhwo sohwamo uhwatɨmentisofoho.
16 Então disse aos discípulos:
17 Hwangku noꞌmo aꞌamu sefenti-tu (72) Jisas kakoe syoho somneꞌno uhwatɨmentiso sohwa hofɨko asomo iꞌmɨwentɨfi sɨmonyo imentohofofoho. Sɨmonyo yontɨfi Jisasɨmo ulɨmentohofi, Hwe Engofo, nakwo towahuno wonyo somo jɨje yofe ulɨmalohwone soꞌno hofɨko jɨje yofe somneꞌno enjwaꞌmo paswontɨfi hiyaso humpoꞌmalofofoho.
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko Seten ahwomo mtaꞌni emtaꞌmɨngo hopa yonto pɨwesyahonɨngki uhwonɨmentohefoho.
18 Jesus respondeu:
19 Sekwo upaꞌnɨmno. Ngko nje yokumpohnꞌnyo sejapmmentohe soꞌno sekwo homa wonyo soꞌnji aꞌnantɨhwoyo soꞌnjimo sekwo hwotoho fɨfijoso hopoenohino hwasoho. Sekwo Setenɨye yokumpohnꞌnyo somo uyakolofoꞌne yokumpohnꞌnyo hiꞌnjo hwasoho. Yoꞌmayoso sekumo wonyo semokoneso awonoho.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 I oseso sekwo olo soꞌno sɨmonyo ikuji huno ole syafɨsyɨkutoho. Towahuno wonyo sohwa nakwoe hungkunomo enjwaꞌmo humalofo. Osoꞌno sekwo sɨmonyo ikutoho. Oꞌo, Anɨtu sekwoe yofe ahwomomo mtɨꞌmokasehumentiso soꞌno sɨmonyo fiyɨmno. Ose ulɨmentisofoho.
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Oso hohosohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohwo Jisasɨye sɨmeho wopɨngo umokahonɨngki Jisas kako sɨmonyo yonto Mpohumo ulɨmento, U, Mpohwoe, kɨko ahwomomjo yoꞌmayo soꞌnji hwahoponjo yoꞌmayo soꞌnji hwapɨngo hwosoho. Ngko ole soꞌno isamoyoka kilalokweno. Yoꞌmayo iwoꞌnɨngkinoso kɨko aꞌamu hwahoponjo huno engo tɨpemaꞌmentohofo somtaꞌni hiyaso hoꞌnahumentohinofoho. I aꞌamu hofɨko mehomimneꞌno sɨmeho kanɨngkwohwoꞌyaꞌumo uyɨwoꞌnɨngkohofo hopa kijopontanɨngkofi kɨko ujo ehontojwahumahnnofoho. Ou, Mpohwo, kɨko ose imoꞌnoneꞌenji imentohinoso olohopeho.
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Ose ulonto kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Nje Mpohwo kako yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso nje ahomo hoꞌnanɨhumentisofoho. Olo hwaho loponjo aꞌamu fihwo kako nje hwapɨngo soponeꞌno huno inyoso tɨhwolo. Awonoho. Nje Mpohwo kakoꞌnohini huno uyohoho. U, Mpohwoe hwapɨngo soponeꞌno huno inyoso tɨhwolo. Oꞌo, ngko kakoe Hwomu hwoꞌnnohini huno niyohoho. U, ngko Mpohumo wosetɨhwamo ulɨwoꞌnɨngkohe aꞌamuso hofɨko hiꞌnji ngkoꞌntnnohini huno nayohoho. Ose ulɨmentisofoho.
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Jisas kako kakoe inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwantnnohini humantɨfi Jisas hofɨkimnohini ulɨmento, Aꞌamu yoꞌmayo yoꞌmayo sekwo uhwonɨwoꞌnɨngkohofo somo uhwonɨngkuji sɨmonyo uyɨfe.
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Hohontajo aꞌamu somo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwanji aꞌamu yofe engoꞌnjo hwaho mokosyohumayo piꞌnɨngo sohwanji hofɨko yoꞌmayo sekwo uhwonalokwofo somo uhwonano lontɨfi ko imentohofoso muhwonɨmmentohofofoho. Yoꞌmayo sekwo upoꞌnalokwofo loso hofɨko upoꞌnano lontɨfi ko imentohofoso hofɨko mupaꞌnɨmmentohofofoho. Ose ulɨmentisofoho.
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Aꞌamu Jutafe honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo kako Jisasɨmo yamofo ulohoꞌmo lonto nuꞌmanto ulɨmento, Nje Lontɨhwayo sohwosi, ngko songo neꞌno humayoꞌne yoꞌmayoso pipi iꞌmo womaꞌmonnto.
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Mousesɨye honɨngkano hungkuno nejapmmentisoso hungkuno pehofo woꞌnnyoto. Atofo lonji huno pipi kiyohoho.
26 Jesus respondeu:
27 Ose ulahonɨngki kako ulɨmento, Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno sɨmeho uyohoji jɨje sɨmeho hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huyoꞌmango hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno sɨmeho uyohoji jɨje yokumpohnꞌnyo hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huno hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Ose yohoji aꞌamu kɨkoꞌnjopo mofonepo humawoꞌnɨngkohofo somo kɨko kikineꞌno kumoꞌnɨwoꞌnɨngkiso hopaso nomꞌne aꞌamu somneꞌno oseno wakumoꞌnono.
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Hopi lohino. Kɨko oso hungkuno ntoꞌnohino losomo inɨngkafijoꞌmanji kɨko songo neꞌno humayoꞌneso watɨpɨhwonɨmonnoho. Noho fɨtɨpemaho.
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Ose ulahonɨngki hwe huhwo sohwo kako kakoe yofe wopɨngo umokinɨmonto yonto ole ulɨmento, Nomꞌne aꞌamu ngkoꞌnjo mofonepo humawoꞌnɨngkohofo somo ngko hofɨkineꞌno nɨmoꞌnyoso pipilo.
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Ose ulahonɨngki Jisas pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento,
30 Jesus respondeu assim:
31 Oso hohosohonta hwe fihwo kako tajo ango syohoꞌnjo sohwo kako honɨngkano homo somo womentisofoho. Kako nowento hwe huhwo sohumo uhwononto kako ikitofonto uyakoloꞌmentisofoho.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Nto uyokolofahonɨngki hwe nomꞌne Lifaiye temtitofo mtaꞌango sohwo kako aꞌamu tajo ango syohoꞌnjo sohwamo enjwaꞌmo syoho iwoꞌnɨngkiso sohwo kako hwe huhwo sohumo uhwononto kako huhwo ikitofonto uyakoloꞌmentisofoho.
32 Também um
33 I osoꞌno oso hohosohonta hwe nomꞌne hwaho Someliyantaꞌango sohwo kako oso Jelikou honɨngkano homo somo nowento uhwonɨmentisoso hwe huhwo sohwo nohumentanɨngki uhwononto hitoho uloꞌmentisofoho.
33 Mas um
34 Kako hwe huhwo sohwoꞌnjo mofone sopo nowento hwe ikujoho fongkuꞌmentohofo sohumo ulɨkafonto mijo iloho emanto yopoꞌnyo fesyomaꞌmentisofoho. Fesyomanto kakoe uyo somo fosyo ufohumentisofoho. Nto ufosyonto kako hwe sohumo nohoꞌnomanto kakoe yahupo mɨhumajonto ango fosyaweꞌne somo motawento wopɨngo umokosyohumamentisofoho.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Moꞌnɨngkanta kako oso ango engoso mokosyohumawoꞌnɨngkiso kakwoꞌyohwo sohumo sɨfe aho hopiꞌnonohino kina uyonto ulɨmento, Kɨko olo hwe huhwo lohumo hamniyoho kijapoheso kakineꞌno yoꞌmayo mpe yohoji itoꞌno mokosyohumaho. Hamniyoho hiso moiꞌwo imoꞌnɨngkuhwosoꞌno jɨje hamniyoho ihnꞌnamoꞌnjoꞌmanji ngko hwangku asomo pmme sohonta ngko kikimo aku wokijapmmonnoho. Ose ulonto umentisofoho.
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Jisas kako oso hungkuno hiso ulonto kako ulɨmento, Kɨko huno pipi kiyohoho. Aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwa oso hwe fonjahumentohofo sohumo uhwontopahonɨngkofi oso aꞌamumo sɨmeho nehopi aꞌamu mofonepo humawoꞌnɨngkohofo hopaso tɨhwo uꞌmasohwolo.
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Ose ulahonɨngki oso aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo ulɨmento, Olo aꞌamu lohwo kako kakoe mangohwo ko huhumneꞌno hitoho ulofahonɨngki ufoꞌmaꞌmaso hweho. Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko nuhuji aꞌamu somo oseꞌnohini ulohofo. Ose ulɨmentisofoho.
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwanji hofɨko Jelusalemneꞌno hano neꞌno nosontɨfi ango fipo iꞌmofamentohofoso osopo aꞌmu fisi kakoe yofe Mota kako uhwonɨmentisoso kako Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwanjimo uhwononto kakoe angomno ipemotawomentisofoho.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Motafe konampiye yofeso Maliyafoho. Jisas kako angomo noswopahonɨngki Maliya kako Jisasɨye sɨfɨkiꞌnyoꞌmo humanto kakoe hungkunomo haloho humupoꞌntohumantisofoho.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Maliya osopo nohumentanɨngki Mota kako wosopayo ntoꞌno esyohumayo syoho engo yonto kako yoꞌmayo soꞌno huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syofɨsikaofonto Jisasɨmo ulɨmento, Hwe Engofo, nje nampohwo kako ngkimo monɨfoꞌmasoꞌnjo ngkoꞌnohini wopayo iloho yoꞌmayoso yalokweno. Oso yahinoso wopɨngotaho. Kɨko nje nampohumo filɨhwajo. Ngkimo wonɨfoꞌmano.
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Motafo, Motafo, kɨko huno piꞌnɨngo engo syafɨsyonji jɨje sɨmeho yoꞌmayo piꞌnɨngo engo somneꞌno pehoꞌno kilɨkakwoho.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Angaꞌnohino wonyoangkafoso yoꞌmayo hwahoponjo somo yakoloꞌnnyoso woꞌnnyofoho. Kɨko oso hisomneꞌno umofonyo yalokuno. Maliya kako oso wopɨngo hiso womaꞌmonto nje hungkunomo upoꞌnalofoho. Oso wopɨngoso kakintaꞌni wae meeofanehwono. Ose ulɨmentisofoho.
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.