Lucas 10
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso hohosohonta Jisas kako nomꞌne aꞌamu sefenti-tu (72) sohwamo kakoe syoho somneꞌno uhwosopoꞌmentisofoho. Kako aꞌamufe ango hoꞌmo hoꞌmeemo tɨfi ngko nuꞌmaꞌmneꞌento ango hoꞌmo hoꞌmneꞌno hwe hufaꞌu hufaꞌu lɨhwatɨmentisofoho.
1 Iti ufunamaim Jesu orot afa’abo rubinih, nah etei 72. Naatu efan i na bainanawanamih notanot imaim rouru’ab wan iyafarih hin. Bar awan, awan hirun hitit hibinan hiremor.
2 Sɨmoꞌmo hungkuno ole ulɨmento, Pahnnɨmo hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Wopayo syoho soponjo piꞌnɨngo engoso toyo nto imaho. I osoꞌno aꞌamu wopayo toyo mjiyoꞌne syohoꞌnjo sohwa hopoenohino hwaꞌmaho. Oseso sekwo olo syoho loso mokosyohumawoꞌnɨngkiso kakwoꞌyohumo jomo ulɨkujoꞌno kako oso wopayo toyo homo somo mjiyoꞌne aꞌamumo lɨhwajiyoꞌne jomo ulɨmno.
2 Jesu iuwih eo, “Masaw i gagamin na’in iyamur, baise fourayah i matan ta’amo. Isan imih Regah fourayan matuwan isan kwanayoyoban saise bowayah moumurihika niyafarih hinan masaw hinafour.
3 Sekwo upaꞌnɨmno. Ngko sekumo yahu mu hopa sikisɨwojo sohwafe angoꞌmneꞌno wokasemoꞌmji yalokweno. Hofɨko sekumo wonyo woselohofantɨfeꞌno yalokwofo. Sekwo yahu mu hopa yokumpohnꞌnyo aneꞌnjo sohwahnneꞌno huno ose ko niyahonɨngki losehwojalokweno. Osoꞌno mpanɨmno.
3 Kwatit kwan! Sheep na’atube abiyafari haru kakafih wanawanahimaim kwananamih.
4 Sekwo hamniyoho soꞌnji yoꞌmayo hoꞌyango memokomayoꞌne soꞌnji sɨfɨkwongofosyo nomꞌne soꞌnji nohuꞌmemokahoꞌnɨngkutoho. Sekwo honɨngkanomo wekuji uhwonɨfijoso hwe fihwo honɨngkanopo nohumentanɨngkuhwosi uhwonɨngkuji nɨjwokohumafɨkutoho. Oꞌo, sekwo kakimo yakoloꞌnohini ulohofefoho.
4 Kwanatitit umamaim men Kaukut ta kwanab, hafoy, a baibiyow ta kwanab; naatu efamaim men kwanabat sabuw kwanibabatiyihimih.
5 Sekwo aꞌamufe ango sopo iꞌmofahokuji ole ulɨmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo waselohomonto iwoꞌnɨngkiso soꞌno sekwo sɨmeho wopɨngoꞌnji fosyohumamno. Ose ulɨmno.
5 Bar menatan kwanarur wantoro’ot kwanao, “Tufuw kwa etei isa nama.’
6 Hwe fihwo kako yahino wopɨngo iwoꞌnɨngkiso sohwoe angopo iꞌmofafijoso kako sekumo wopɨngo selohofɨhwosoꞌno Anɨtu oso aꞌamu huhwo sohumo wopɨngo ulohoꞌmontonoho. I osoꞌno aꞌamu fihwo yahino wonyo iwoꞌnɨngkiso sohwoe angopo iꞌmofafijoso sekwo Anɨtu wopɨngo ulohoꞌmonto iwoꞌnɨngkiso soꞌno sɨmeho wopɨngoꞌnjo fosyohumamno, ulɨfijoso hwe huhwo sohwo ngkilaho selɨhwosi mosefoꞌmasoꞌnjo ihwosoꞌno sekwo nomꞌne angopo neꞌno sɨmeho wopɨngoꞌnjo hwasi fohumpopmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo sefoꞌmahwosi oso aꞌamu huhwo sohumo mufoꞌmanehoho.
6 Naatu nati bar wanawanan tufuw ana orot nama’am na’at, kwa tufuw kwabitin boro nab, baise en na’at, a tufuw kwabitin boro namatabir maiye kwanab.
7 Aꞌamu fihwo kakoe angommneꞌno setɨmahwosoꞌno sekwo oso ango homo somnohini humafɨkuji yoꞌmayo wosopayoꞌnji mijoꞌnji sejapɨkujoꞌno sekwo hmnɨmno. Hwapɨngoso aꞌamu kakoe syoho somneꞌno kako yoꞌmayo mayoso yahino itoꞌnohinofoho. Sekwo ango angaꞌnohino somo fosyawekuji nomꞌne angomno nonje nonje uyoꞌeno. Oꞌo, oso ango angaꞌnohino somtaꞌni nje hungkuno filɨkuꞌmopmno.
7 Naatu bar nati kwarun kwabaib imaim kwanama, siwar abisa’awat tibit i kwanabow kwanaa kwanatom bairi kwanama, anayabin bowabow sabuw tebowabow i hai baiyan tebaib. Naatu men bar bar afe kwana yara’ara’ah kwanaremor.
8 Sekwo ango fipo iꞌmofahokujoꞌno aꞌamu hofɨko sekumo setɨmafɨkuji yoꞌmayo mijo wosopayo soꞌnji sekuneꞌno lɨkuji yano selofifijoso sekwo umapmno.
8 Bar merar menatan kwanatitit a merar hinay hinabuwi, abisa hinabit kwanab kwana’aan,
9 Sekwo oso ango hopo soponjo aꞌamu mnokinoꞌnjo somo wopɨngo umokukuji hofɨkimo ole ulɨmno, Anɨtu sekumo wopɨngo semokosyohumayoꞌne mofonepo nto iꞌmofapohoho.
9 nati bar meraramaim sawusawuwih kwaniyawasih, naatu hai tur kwana’owen ‘God ana aiwob i natit sawar.’
10 I osoꞌno sekwo ango fipo iꞌmofahokujoꞌno aꞌamuso sekumo mosetɨmasoꞌnjo miyɨkuji sekwo oso ango hopo soponjo honɨngkano sopo lohofɨkuji ole ulɨmno,
10 Baise bar merar menatan kwanarur sabuw men a merar hinayiy, kwanatit ef yan kwanabat kwanao,
11 Sekwoe ango loponjo hwaho hintalinyo namongkiꞌnɨngkisoso sekwo sekwoe yahino somneꞌno huno syafɨsiyoꞌno nakwo hintalinyo hiso wae yasyɨhwoneso sekwoꞌnefoho. Sekwo olo soꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Anɨtu kako sekumo wopɨngo wosemokosyohumamonto ko yahonɨngki osoꞌno sekwo hohujo ikinjaofɨwoꞌnɨngkohofo kuyoho. Oseso nakwo tohino manoho lɨkuji Anɨtu semokosyohumayo soꞌno huno itoꞌno fɨsyafɨhupmno. Nto iꞌmofapohoho.
11 ‘Aki ai fofob iti a bar a meraramaim arutatab bebeyan abimatnuwi kwa a baimakiy isan. Baise men nuhi nabur God ana Aiwob i na iyubin sawar.’
12 Ose ulonto ole ulɨmento, Nje aꞌamu sohwasi ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Sɨkuno aeꞌuyo somo aꞌamufe yahino wonyo soꞌne hungkuno ikwolofoꞌne sohonta oso ango Soutommjo aꞌamuso hofɨkoe yahino pisakinoꞌnjo somneꞌno tohino engo wotɨpemantɨfeho. I osoꞌno aꞌamu sekumneꞌno hohujo ikinjasemofoso hofɨkoe tohinoso Soutomjo aꞌamufe tohino somo yakoloꞌnnyofoho.
12 Anababatun a tur ao’owen baibatebat ana veya nati bar merar sabuw i boro baimakiy gagamin na’in hinab, men Sodom sabuw hibaib na’atube’emih.
13 U, aꞌamu Koulasin sokunonji aꞌamu Mpetɨsaitajo sokunonji sekwo Anɨtuye tohino somneꞌno iꞌwaho itoꞌno fiyɨmno. Ngko sekwoe angopo yoꞌmayo wonyoangkafo aꞌamu miyɨwoꞌnɨngki yohofoso esetɨhwamentohe somo aꞌamu ango Taiyaꞌnji ango Saitounꞌnji hohonta humamotofoso hofɨko uhwonontɨfijontentesi hofɨko hofɨkoe yahino wonyo somneꞌno hulɨngkwajingo aꞌapahopo lohoꞌnɨngkuji hofɨkoe honɨngkano wonyo somo hohujo nto ikinjaofɨkutnnesohilo. I sekwo yoꞌmayo wopɨngo ngko imalesomo ko uhwonontɨfi sekwoe yahino wonyo somneꞌno hohujo mikinjaoꞌmmalofo kuyoho.
13 Chorazin sabuw naatu Bethsaida sabuw, kwa i boro sawar kakafin maiyow isa namatar! Anayabin ina’inan iti kwa biyamaim asisinaf marasika Taiya, Sidon sabuw biyahimaim ata sinaf, mar ta’imon boro hai bowabow kakafih notawiyen isan yuhwah gao hitarab hai kakafih hitae’en!
14 Anɨtu kako aꞌamufe honɨngkano wonyo somneꞌno yano ilofoso sohonta Taiyajo aꞌamu soꞌnji Saitounjo aꞌamu soꞌnji hofɨko Anɨtuye tohino engo tɨpemapitnnefoho. I osoꞌno sekwoe tohinoso yakoloꞌnnyo kuyoho.
14 Baise baibatebat ana veya Taiya naatu Sidon sabuw God boro kaifai nakabibirih, naatu kwa i boro baimakiy gagamin na’in kwanab.
15 I oso sɨkuno homo somo ango Koponeyamjo aꞌamu humawoꞌnɨngkohofo soku ngko sekumneꞌno pehofo selɨmnehono. Sekwo sekwoe yofe yokintahopo ko hoꞌnomaꞌnɨwoꞌnɨngkohofo soku sekwo tɨkanomo ufitnne kuyoho.
15 Kwa Capernaum sabuw! Wab kwabora’ah a fair kwabibigan, God boro nagurusi morob ana efanamaim nitaiy kwanare!”
16 Jisas ose ulonto kako kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Aꞌamu sekwoe hungkuno halohoꞌno sepewoꞌnɨngkiso sohwo nje hungkuno homo halohoꞌno nɨpewoꞌnɨngkisofoho. Aꞌamu sekumo hohujo ikinjasemofɨwoꞌnɨngkiso sohwo ngko huhwoꞌnɨmo hohujo ikinjanɨmofɨwoꞌnɨngkiso hweho. Aꞌamu ngkimo hohujo ikinjanɨmofɨwoꞌnɨngkiso sohwo kako Anɨtu nɨhwatɨmentiso sohwo huhumo hohujo ikinjɨmofalofoho. Jisas ose moiꞌwo ulonto kako aꞌamu huhwo sohwamo uhwatɨmentisofoho.
16 Naatu Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “Orot yait a tur enonowar, nati i ayu au tur enonowar, na’atube orot yait ekwakwahiri nati i ayu ekwakwahiru. Naatu orot yait ayu ekwakwahiru, nati i yait ayu iyafaru anan i ekwakwahir.”
17 Hwangku noꞌmo aꞌamu sefenti-tu (72) Jisas kakoe syoho somneꞌno uhwatɨmentiso sohwa hofɨko asomo iꞌmɨwentɨfi sɨmonyo imentohofofoho. Sɨmonyo yontɨfi Jisasɨmo ulɨmentohofi, Hwe Engofo, nakwo towahuno wonyo somo jɨje yofe ulɨmalohwone soꞌno hofɨko jɨje yofe somneꞌno enjwaꞌmo paswontɨfi hiyaso humpoꞌmalofofoho.
17 Orot nah etei 72 yasisiramaim hina Jesu biyan hitit hio, “Regah, o wabimaim demon au’uwih i mar ta’imon fanai hibai hititit.”
18 Ose ulahonɨngkofi Jisas ulɨmento, Ngko Seten ahwomo mtaꞌni emtaꞌmɨngo hopa yonto pɨwesyahonɨngki uhwonɨmentohefoho.
18 Jesu iyafutih eo, “Satan marane namanamar na’atube bokiyakiyat hea’obow re’er a’itin.
19 Sekwo upaꞌnɨmno. Ngko nje yokumpohnꞌnyo sejapmmentohe soꞌno sekwo homa wonyo soꞌnji aꞌnantɨhwoyo soꞌnjimo sekwo hwotoho fɨfijoso hopoenohino hwasoho. Sekwo Setenɨye yokumpohnꞌnyo somo uyakolofoꞌne yokumpohnꞌnyo hiꞌnjo hwasoho. Yoꞌmayoso sekumo wonyo semokoneso awonoho.
19 Kwananowar fair etei kwa ait aonowahi sawar, imih kwa boro kok naatu sana’ar tafah kwanabat kwanaremor, na’atube rakit hai ahay hai waf etei boro kwanawasatan, boro men abis ta niyababanimih.
20 I oseso sekwo olo soꞌno sɨmonyo ikuji huno ole syafɨsyɨkutoho. Towahuno wonyo sohwa nakwoe hungkunomo enjwaꞌmo humalofo. Osoꞌno sekwo sɨmonyo ikutoho. Oꞌo, Anɨtu sekwoe yofe ahwomomo mtɨꞌmokasehumentiso soꞌno sɨmonyo fiyɨmno. Ose ulɨmentisofoho.
20 Naatu demon kakafih kwa’uwih fana hibai hibibihir isan men kwaniyasisir. baise maramaim God wab kikirum isan i kwaniyasisir.”
21 Oso hohosohonta Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohwo Jisasɨye sɨmeho wopɨngo umokahonɨngki Jisas kako sɨmonyo yonto Mpohumo ulɨmento, U, Mpohwoe, kɨko ahwomomjo yoꞌmayo soꞌnji hwahoponjo yoꞌmayo soꞌnji hwapɨngo hwosoho. Ngko ole soꞌno isamoyoka kilalokweno. Yoꞌmayo iwoꞌnɨngkinoso kɨko aꞌamu hwahoponjo huno engo tɨpemaꞌmentohofo somtaꞌni hiyaso hoꞌnahumentohinofoho. I aꞌamu hofɨko mehomimneꞌno sɨmeho kanɨngkwohwoꞌyaꞌumo uyɨwoꞌnɨngkohofo hopa kijopontanɨngkofi kɨko ujo ehontojwahumahnnofoho. Ou, Mpohwo, kɨko ose imoꞌnoneꞌenji imentohinoso olohopeho.
21 Nati ana veya’amaim God Anunin Kakafiyin Jesu iwa’an yan wanawanan yasisir awan karatan eo, “Tamai o i mar tafaram ana aiwob! A merar ayiy anayabin sawar iti etei o sabuw so’obayah naatu sabuw notanotayah men i’obaiyih, baise ibun na’atube ma’am boro’obo natunat bereberefiy i i’obaiyih tesoso’ob isan, Tamai a merar ayiy, iti sawar etei i o a kokomaim isinaf temamatar.”
22 Ose ulonto kakoe inomokomoyo sohwamo ulɨmento, Nje Mpohwo kako yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso nje ahomo hoꞌnanɨhumentisofoho. Olo hwaho loponjo aꞌamu fihwo kako nje hwapɨngo soponeꞌno huno inyoso tɨhwolo. Awonoho. Nje Mpohwo kakoꞌnohini huno uyohoho. U, Mpohwoe hwapɨngo soponeꞌno huno inyoso tɨhwolo. Oꞌo, ngko kakoe Hwomu hwoꞌnnohini huno niyohoho. U, ngko Mpohumo wosetɨhwamo ulɨwoꞌnɨngkohe aꞌamuso hofɨko hiꞌnji ngkoꞌntnnohini huno nayohoho. Ose ulɨmentisofoho.
22 Naatu Jesu iuwih eo, “Sawar tutufin etei Tamai ayu itu, men yait ta so’ob ayu i God Natun, baise Tamai akisinamo so’ob, na’atube men yait ta Tamai so’ob, baise ayu i Natun akisu’umo aso’ob. Naatu sabuw iyabowat i Natun rurubinihiwat boro God isah nirerereb hinaso’ob.”
23 Jisas kako kakoe inomokomoyo aho hopiꞌnono sɨfe mtaꞌni hufaꞌuyo sohwantnnohini humantɨfi Jisas hofɨkimnohini ulɨmento, Aꞌamu yoꞌmayo yoꞌmayo sekwo uhwonɨwoꞌnɨngkohofo somo uhwonɨngkuji sɨmonyo uyɨfe.
23 Imaibo Jesu tatabir ana bai’ufununayah akisihimo iuwih eo, “Kwa i kwabiyasisir anayabin God ana bowabow anababatun mata yan kwa’i’itin.
24 Ngko hungkuno waselɨmonneꞌno yohono. Hohontajo aꞌamu somo Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo sohwanji aꞌamu yofe engoꞌnjo hwaho mokosyohumayo piꞌnɨngo sohwanji hofɨko yoꞌmayo sekwo uhwonalokwofo somo uhwonano lontɨfi ko imentohofoso muhwonɨmmentohofofoho. Yoꞌmayo sekwo upoꞌnalokwofo loso hofɨko upoꞌnano lontɨfi ko imentohofoso hofɨko mupaꞌnɨmmentohofofoho. Ose ulɨmentisofoho.
24 Anababatun a tur ao’owen, dinab oro’orot naatu aiwob sabuw hikok kwanekwan kwa abisa kwa’i’itin i hita’itin naatu abisa kwanonowar, i hitanowar, baise men hi’itin naatu men hinowar.”
25 Aꞌamu Jutafe honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo kako Jisasɨmo yamofo ulohoꞌmo lonto nuꞌmanto ulɨmento, Nje Lontɨhwayo sohwosi, ngko songo neꞌno humayoꞌne yoꞌmayoso pipi iꞌmo womaꞌmonnto.
25 Ofafar bai’obaiyenayan orot so’obayan ta, Jesu baikubibiruwinamih misir ibatiy eo, “Bai’obaiyenayan, ayu i boro abisa anasinaf ma’ama wanatowan anab?”
26 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Mousesɨye honɨngkano hungkuno nejapmmentisoso hungkuno pehofo woꞌnnyoto. Atofo lonji huno pipi kiyohoho.
26 Jesu iya’afut eo, “Buk Atamaninamaim hikirum inu’in ibiyab hai yabih abisa’awat i’itan?”
27 Ose ulahonɨngki kako ulɨmento, Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno sɨmeho uyohoji jɨje sɨmeho hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huyoꞌmango hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno sɨmeho uyohoji jɨje yokumpohnꞌnyo hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Kɨko jɨje Hwe Engo Anɨtu sohuneꞌno jɨje sɨmeho uyohoji jɨje huno hopiꞌnonohinoso kakimo uyo. Ose yohoji aꞌamu kɨkoꞌnjopo mofonepo humawoꞌnɨngkohofo somo kɨko kikineꞌno kumoꞌnɨwoꞌnɨngkiso hopaso nomꞌne aꞌamu somneꞌno oseno wakumoꞌnono.
27 Orot iya’afut eo, “Regah, a God isan, dogor tutufin etei, ayub tutufin etei, a fair tutufin etei, naatu a not tutufin etei a Regah isan iniyabow, naatu taituwa isah iniyabow, o taiyuw isa kubiyabow na’atube.”
28 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Hopi lohino. Kɨko oso hungkuno ntoꞌnohino losomo inɨngkafijoꞌmanji kɨko songo neꞌno humayoꞌneso watɨpɨhwonɨmonnoho. Noho fɨtɨpemaho.
28 Jesu iya’afut eo, “Abisa i’o i tur anababatun i’o, isan imih kwen abisa i’o na’atube kusinaf saise ma’ama wanatowan boro inab.”
29 Ose ulahonɨngki hwe huhwo sohwo kako kakoe yofe wopɨngo umokinɨmonto yonto ole ulɨmento, Nomꞌne aꞌamu ngkoꞌnjo mofonepo humawoꞌnɨngkohofo somo ngko hofɨkineꞌno nɨmoꞌnyoso pipilo.
29 Baise ofafar bai’obaiyenayan taiyuwin bora’ah na’atube, imih Jesu ibatiy maiye, “Ayu taituwau i iyab?”
30 Ose ulahonɨngki Jisas pahnnɨmo hungkuno ole ulɨmento,
30 Jesu iya’afut eo, “Ana veya ta Jerusalemane orot ta au Jericho re inan basit, sabuw kakafih wanawanah run, hitit ana faifuw hi’oromen hibai hirab hitaiy re imamayay in, ana sawar hibow hibihir hin. Bainowah orot binanawan hirab imamayay inu’in|alt="thieves attacking traveller" src="CN01745B.TIF" size="col" loc="Luk 10.30" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.30"
31 Oso hohosohonta hwe fihwo kako tajo ango syohoꞌnjo sohwo kako honɨngkano homo somo womentisofoho. Kako nowento hwe huhwo sohumo uhwononto kako ikitofonto uyakoloꞌmentisofoho.
31 Nati veya ta’imon firis ibo Jerusalemane au Jericho re inan basit, orot ef awan inu’in itin, baise ef sisibin raunane yagebageb bihir in.
32 Nto uyokolofahonɨngki hwe nomꞌne Lifaiye temtitofo mtaꞌango sohwo kako aꞌamu tajo ango syohoꞌnjo sohwamo enjwaꞌmo syoho iwoꞌnɨngkiso sohwo kako hwe huhwo sohumo uhwononto kako huhwo ikitofonto uyakoloꞌmentisofoho.
32 Levi orot ibo auman nati ef ta’imon re nan orot inu’in itin, naatu ef au waraunane yagebageb in.
33 I osoꞌno oso hohosohonta hwe nomꞌne hwaho Someliyantaꞌango sohwo kako oso Jelikou honɨngkano homo somo nowento uhwonɨmentisoso hwe huhwo sohwo nohumentanɨngki uhwononto hitoho uloꞌmentisofoho.
33 Baise Samaria orot nati ef ta’imon remor re nan orot inu’in koun yen, naatu nuware i’itin ana veya’amaim ana yababan ra’at.
34 Kako hwe huhwo sohwoꞌnjo mofone sopo nowento hwe ikujoho fongkuꞌmentohofo sohumo ulɨkafonto mijo iloho emanto yopoꞌnyo fesyomaꞌmentisofoho. Fesyomanto kakoe uyo somo fosyo ufohumentisofoho. Nto ufosyonto kako hwe sohumo nohoꞌnomanto kakoe yahupo mɨhumajonto ango fosyaweꞌne somo motawento wopɨngo umokosyohumamentisofoho.
34 Basit na orot inu’inumaim tit, biyan feher matahimaim raiy isusuwa’en naatu biyan fiyow sawar, basit bai ana donkey afe’en yara’ah naatu bai hin nanawan bar ta imaim yai ma’uh ma.
35 Moꞌnɨngkanta kako oso ango engoso mokosyohumawoꞌnɨngkiso kakwoꞌyohwo sohumo sɨfe aho hopiꞌnonohino kina uyonto ulɨmento, Kɨko olo hwe huhwo lohumo hamniyoho kijapoheso kakineꞌno yoꞌmayo mpe yohoji itoꞌno mokosyohumaho. Hamniyoho hiso moiꞌwo imoꞌnɨngkuhwosoꞌno jɨje hamniyoho ihnꞌnamoꞌnjoꞌmanji ngko hwangku asomo pmme sohonta ngko kikimo aku wokijapmmonnoho. Ose ulonto umentisofoho.
35 Hi’in marto ana kaukut eofere kabay rou’ab bai orot bar kaifenayan itin eo, ‘Iti orot inakaif airi kwanama, naatu abisa’awat isan inasisinaf ana matabir anan au tur ina’owen boro anibaiyani.’”
36 Jisas kako oso hungkuno hiso ulonto kako ulɨmento, Kɨko huno pipi kiyohoho. Aꞌamu hufaꞌu sɨhune sohwa oso hwe fonjahumentohofo sohumo uhwontopahonɨngkofi oso aꞌamumo sɨmeho nehopi aꞌamu mofonepo humawoꞌnɨngkohofo hopaso tɨhwo uꞌmasohwolo.
36 Iti na’at eo sawar basit, Jesu orot ibatiy, “Orot tounu wanawanahimaim orot menatan i taituwan kakafih hirab inu’in isan ana yabow i’inuw?”
37 Ose ulahonɨngki oso aꞌamu honɨngkano hungkuno lutɨhwamojo sohwo ulɨmento, Olo aꞌamu lohwo kako kakoe mangohwo ko huhumneꞌno hitoho ulofahonɨngki ufoꞌmaꞌmaso hweho. Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Kɨko nuhuji aꞌamu somo oseꞌnohini ulohofo. Ose ulɨmentisofoho.
37 Ofafar bai’obaiyenayan Jesu iya’afut eo, “Orot taituwan itin yan baban bibais.” Imaibo Jesu orot iu, “Kwenan nati na’atube kusinaf.”
38 Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwanji hofɨko Jelusalemneꞌno hano neꞌno nosontɨfi ango fipo iꞌmofamentohofoso osopo aꞌmu fisi kakoe yofe Mota kako uhwonɨmentisoso kako Jisasɨꞌnji kakoe inomokomoyo sohwanjimo uhwononto kakoe angomno ipemotawomentisofoho.
38 Jesu ana bai’ufununayah bairi efamaim hiremor hinan basit hina babin wabin Martha ana bar ana meraramaim hitit; hai merar yi buwih ana baremaim hirun.
39 Motafe konampiye yofeso Maliyafoho. Jisas kako angomo noswopahonɨngki Maliya kako Jisasɨye sɨfɨkiꞌnyoꞌmo humanto kakoe hungkunomo haloho humupoꞌntohumantisofoho.
39 Naatu i tain Mary na Jesu nanamaim mare ma, Jesu abisa eo i ma nonowar, Martha bay ebitab, Mary Jesus a namaim ma tur enonowar|alt="Martha cooking Mary sitting at Jesus’ feet" src="CN01750B.TIF" size="col" loc="Luk 10.39" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.39-42"
40 Maliya osopo nohumentanɨngki Mota kako wosopayo ntoꞌno esyohumayo syoho engo yonto kako yoꞌmayo soꞌno huno piꞌnɨngo piꞌnɨngo syofɨsikaofonto Jisasɨmo ulɨmento, Hwe Engofo, nje nampohwo kako ngkimo monɨfoꞌmasoꞌnjo ngkoꞌnohini wopayo iloho yoꞌmayoso yalokweno. Oso yahinoso wopɨngotaho. Kɨko nje nampohumo filɨhwajo. Ngkimo wonɨfoꞌmano.
40 baise Martha bowabow etei akisin bowabow isan yan so’ar na eo, “Regah Mary sawar etei ihamiyen akisu abowabow ku’i’itin i mi’itube kunotanot? Karam boro itau tan tibaisu airi ata bow ai en?”
41 Ose ulahonɨngki Jisas ulɨmento, Motafo, Motafo, kɨko huno piꞌnɨngo engo syafɨsyonji jɨje sɨmeho yoꞌmayo piꞌnɨngo engo somneꞌno pehoꞌno kilɨkakwoho.
41 Regah iya’afut eo, “Martha, Martha, o i sawar moumurih na’in isah inot a yababan ra’at ya esoso’ar,
42 Angaꞌnohino wonyoangkafoso yoꞌmayo hwahoponjo somo yakoloꞌnnyoso woꞌnnyofoho. Kɨko oso hisomneꞌno umofonyo yalokuno. Maliya kako oso wopɨngo hiso womaꞌmonto nje hungkunomo upoꞌnalofoho. Oso wopɨngoso kakintaꞌni wae meeofanehwono. Ose ulɨmentisofoho.
42 baise sawar ta’imon i takokok gagamin. Mary i sawar gewasih rubin, naatu boro men yait biyanamaim nabosairimih.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.