Hebreus 11

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso olenoho. Yoꞌmayo wopɨngo Anɨtu sekumo waselohoꞌmonnoho nalɨmentiso soꞌno hontohumalohwono. Neso ko yontani nakwo huno nayohoho. Wopɨngo wonalohoꞌmontonoho. Huno ose neyahonɨngki Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwono.
1 A fé mostra a realidade daquilo que esperamos; ela nos dá convicção de coisas que não vemos.
2 Aꞌamu hohontajo sohwa hofɨko Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofo soꞌno Anɨtu ulɨmento, sekwo sɨmeho hiꞌntnnono ntapmmentohofo soꞌno nje aꞌamu ne kuyoho selalokweno.
2 Pela fé, pessoas em tempos passados obtiveram aprovação.
3 Nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone soꞌno huno ole nayohoho. Anɨtu hungkuno lahonɨngki nakwoe hwaho ahwomo nonyo wosopayo yoꞌmayoso siki imoꞌnɨmentisofoho.
3 Pela fé, entendemos que todo o universo foi formado pela palavra de Deus; assim, o que se vê originou-se daquilo que não se vê.
4 Aeꞌmtaꞌni nakwo aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo somneꞌno huno wosyofɨsyano.
4 Pela fé, Abel apresentou a Deus um sacrifício superior ao de Caim. Com isso, mostrou que era um homem justo, e Deus aprovou suas ofertas. Embora há muito esteja morto, ainda fala por meio de seu exemplo.
5 Inouk kako nohumanto Anɨtuye yahinomo tɨfi inɨngkawento Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umokumentisofoho. Kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako poyo mapeꞌnɨmmentono. Oꞌo, Anɨtu aꞌapaho hiꞌnji utɨmaꞌmentisofoho. Osoꞌno aꞌamuso hofɨko kakoe pijafo soꞌno hafɨhafe wonyopi tɨpmmentohofofoho.
5 Pela fé, Enoque foi levado para o céu sem ver a morte; “ele desapareceu porque Deus o levou para junto de si”. Porque, antes de ser levado, ele era conhecido por agradar a Deus.
6 Aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono muyoꞌnjo sohwo kako Anɨtuye sɨmeho wopɨngo mumokonehoho. Hwapɨngoso hwe fihwo kako Anɨtumo uꞌmaꞌmo loso sohwo kako Anɨtu humaso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono. Osoꞌnji aꞌamu Anɨtuneꞌno tɨpewoꞌnɨngkiso osohumo Anɨtu wopɨngo ulohoꞌmontonoho. Osoꞌntnneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono.
6 Sem fé é impossível agradar a Deus. Quem deseja se aproximar de Deus deve crer que ele existe e que recompensa aqueles que o buscam.
7 Nɨwa kako yoꞌmayo tɨfi imoꞌnone soꞌno muhwoniyonto kako Anɨtuye hungkunomo nupaꞌnonto sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisofoho. Osoꞌno kako yofayokino angoꞌnjo mɨkunɨmposo mtɨꞌmokumentisoso hofɨkoꞌmontohwa yofayokinomo humentohofoso songo humentanɨngkofi aꞌamu hopiꞌnono yofayokinomo mahumentohofoso poyo peꞌnɨmentohofofoho. Aꞌamu homo somo Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso hofiyo lutɨhwamentisoso hofɨko haloho maposoꞌnjo imentohofoso hungkuno tangoꞌnjo ikwolofoꞌneso woꞌnnyofoho. Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu ulɨmento, Kɨko nje aꞌamu ne hwosoho. Ose ulɨmentisoso Anɨtu aꞌamu hopiꞌnono kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnɨngkohofo somo oso hiso ulɨwoꞌnɨngkisofoho.
7 Pela fé, Noé construiu uma grande embarcação para salvar sua família do dilúvio. Ele obedeceu a Deus, que o advertiu a respeito de coisas que nunca haviam acontecido. Pela fé, condenou o resto do mundo e recebeu a justiça que vem por meio da fé.
8 Anɨtu Apɨlohammo hungkuno ulahonɨngki Apɨloham kako hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto tɨfi inɨngkawomentisofoho. Apɨloham kako kakoe ango sopo nulɨkoꞌmanto Anɨtu hwaho nomꞌne wokijapmmo ulɨmentiso sopono umentisofoho. Apɨloham kako huno ole syafɨhuꞌmento, Ngko ntonte palokweno. Huno ose ko syafɨsyonto kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto umentisofoho.
8 Pela fé, Abraão obedeceu quando foi chamado para ir à outra terra que ele receberia como herança. Ele partiu sem saber para onde ia.
9 Oso hwaho hisoꞌno Anɨtu kako ulɨmento, Apɨloham kinonji jɨje imu soꞌnjineꞌno hwaho sejapmnefoho. Ose ulɨmentiso sopo nowento nomꞌne hwafe hwahopo hwapɨfe ango molɨmentisofoho. Osopo Apɨloham kakoe hwomu Aisakɨjanji hofiyakwo Jekoupɨjanji humamentohofofoho. Hofɨko kihnꞌnawoꞌnnyo hwafoho.
9 E, mesmo quando chegou à terra que lhe havia sido prometida, viveu ali pela fé, pois era como estrangeiro, morando em tendas. Assim também fizeram Isaque e Jacó, que herdaram a mesma promessa.
10 Osopo nohumantɨfi Anɨtuye huno mtaꞌni pone engo wamtɨꞌmokumo lɨmentiso soꞌno hofɨko hontohumamentohofofoho. Oso pone engo hiso yokumpohnꞌnyo ponoho. Moiꞌwo mmoꞌnonehoho.
10 Abraão esperava confiantemente pela cidade de alicerces eternos, planejada e construída por Deus.
11 Apɨlohamɨye ape Sola kako aꞌmanesi mehomi mmoꞌnyo hwonjo imoꞌnɨmentiso sohonta Anɨtu ulɨmento, Ngko hwomu wokijapmmo. Ose ulahonɨngki Sola Anɨtuye hungkuno neꞌnjo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu kako Solamo yokumpohnꞌnyo uyahonɨngki Sola hwomu maꞌmentisofoho.
11 Pela fé, até mesmo Sara, embora estéril e idosa, pôde ter um filho. Ela creu que Deus era fiel para cumprir sua promessa.
12 Osoꞌno Apɨloham nɨhuꞌno aꞌmane imoꞌnonto poyo wapeꞌnɨmonto mofone sopo kako aꞌamu piꞌnɨngo engo sofe homnɨngkwohwo imoꞌnɨmentisofoho. Oseso Apɨlohamɨye imuso hofɨko olo paꞌnyofoho. Nakwo ahwomomo hntokwaliyo piꞌnɨngo engo uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone soꞌnji tafeponjo wosoho uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone oso paꞌnyo imoꞌnɨmentɨhwoneꞌnwoho. Apɨloham Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso hopaso nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone hnꞌnwi Apɨlohamɨye imuꞌnwoho. Oso wosoho soꞌnji hntokwaliyo soꞌnji aꞌamu atofo malɨfitnnehofo. Oso paꞌnyo imoꞌnalokuhwono.
12 E, assim, uma nação inteira veio desse homem velho e sem vigor, uma nação numerosa como as estrelas do céu e incontável como a areia da praia.
13 Oso aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofoso nohumantɨfi peꞌnɨmentohofofoho. I osoꞌno olo hwaho lopo nohumantɨfi yoꞌmayo Anɨtu ulɨmentiso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyontɨfi nto maꞌmentohofo hopa syafɨsyontɨfi sɨmeho wopɨngo umoꞌnɨmentisofoho. Ole lɨmentohofi, Olo hwaho lopo sopo nakwoe hwapɨngopoꞌmaho. Oꞌo, olopo weꞌenehwo wohumantanoho. Ose lɨmentohofofoho.
13 Todos eles morreram na fé e, embora não tenham recebido todas as coisas que lhes foram prometidas, as avistaram de longe e de bom grado as aceitaram. Reconheceram que eram estrangeiros e peregrinos neste mundo.
14 Ose lɨmentohofo somneꞌno nakwo huno nayohoho. Hofɨko hofɨkoe hwaho ne soponeꞌno wotɨpemantɨfeꞌno hontohumalofo.
14 Evidentemente, quem fala desse modo espera ter sua própria pátria.
15 Hofɨko oso ango ulɨkoꞌmaꞌmentohofo soꞌno asomo we-eꞌne huno mosyafɨhuꞌmmentohofofoho. U hofɨko huno asomo we-eꞌne syafɨsyontɨfijontentesi hofɨko honɨngkano notɨpemafɨkutnnesohilo.
15 Se quisessem, poderiam ter voltado à terra de onde saíram,
16 Oꞌo, ose malɨmentohofofoho. Hofɨko nomꞌne hwaho wonyoangkafo olo hwaho loponjomo yakoloꞌnnyo soponeꞌno hontohumamentohofofoho. Ahwomomneꞌno hontohumamentohofofoho. Osoꞌno hofɨko Anɨtumo ole ulɨmentohofi, Kɨko nakwoe Anɨtuhwosoho. Ose ulontɨfeso Anɨtu kako wonɨmango mumnɨmmentisofoho. Oꞌo, kako hofɨkoꞌne ango engoso nto esyohumamentisofoho.
16 mas buscavam uma pátria superior, um lar celestial. Por isso Deus não se envergonha de ser chamado o Deus deles, pois lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé, Abraão, ao ser posto à prova, ofereceu Isaque como sacrifício. Abraão, que havia recebido as promessas, estava disposto a sacrificar seu único filho,
18 — ausente —
18 embora Deus lhe tivesse dito: “Isaque é o filho de quem depende sua descendência”.
19 Ose yonto kako huno ole syafɨhuꞌmento, Nje hwomu poyo peꞌnɨngkuhwosoꞌno Anɨtu kako apaꞌno songo ulɨkafoso kako hoponoho. Ose syafɨhuꞌmentiso soꞌno ole lɨwoꞌnɨngkuhwoni, Apɨloham kakoe hwomu poyo peꞌnɨmentiso sohwo apaꞌno songo iwaꞌmentisofoho.
19 Concluiu que, se Isaque morresse, Deus tinha poder para trazê-lo de volta à vida. E, em certo sentido, recebeu seu filho de volta dos mortos.
20 Aisak kako Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe hwomu Jekoupɨꞌnji Isou oso hwaꞌumo yoꞌmayo tɨfi uꞌmayoꞌne soꞌno aho ulonjimokumentisofoho.
20 Pela fé, Isaque prometeu bênçãos para o futuro de seus filhos, Jacó e Esaú.
21 Jekoup kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe sɨkuno poyo peꞌnyoso moiꞌwo umoꞌnɨmonto yahonɨngki Jekoup kako kakoe mnopo ijofasɨto ehumanto Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmentisoso kako Jousepɨye hwomu sohwaꞌumo ulonjimokumentisofoho.
21 Pela fé, Jacó, prestes a morrer, abençoou cada um dos filhos de José e se curvou para adorar, apoiado em seu cajado.
22 Jousep kako Anɨtu neꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako tɨfo nepo poyo wapeꞌnɨmonto yonto kako aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo hwaho Ijip nulɨkoꞌmafɨkuji nje yokinoso nonɨmotawekuji hwaho Kenan sopo fohoꞌnanɨhumno. Ose ulɨmentisofoho.
22 Pela fé, José, no fim da vida, declarou com toda a confiança que os israelitas deixariam o Egito e deu ordens para que cuidassem de seus ossos.
23 Mousesɨye kanɨngkwohwoꞌyaꞌu siko hwomu milongo maꞌmentisiyo sohonta uhwonɨmentisiyoso hwomu wopɨngo uhwononji hiyasoꞌmo hamno hufaꞌu sɨhune mokosyohumamentisiyefoho. Hwapɨngoso ole, Hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwo kako aꞌamu Isɨlael somo ole ulɨmento, Sekwo hwomu tɨpemafɨkuji fonjahumno. Ose ko ulɨmentiso soꞌno siko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisiyo soꞌno siko hwe engo Ijip mokosyohumayo sohwoe hungkuno somneꞌno hwotoho fesoꞌno iyoho munɨmmentisofoho.
23 Pela fé, os pais de Moisés o esconderam por três meses tão logo ele nasceu, pois viram que a criança era linda e não tiveram medo de desobedecer ao decreto do rei.
24 — ausente —
24 Pela fé, Moisés, já adulto, recusou ser chamado filho da filha do faraó,
25 — ausente —
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a aproveitar os prazeres transitórios do pecado.
26 ole soꞌno syafɨhuꞌmento, Anɨtu uhwosopoꞌmentiso sohwo Kɨlais oso humneꞌno ngko tohino mayoso wopɨngofoho. Yoꞌmayo hoꞌyango wokoso Ijip mtaꞌangoso ngkilaho. Ose syafɨhuꞌmentisofoho. Hwapɨngoso kako yoꞌmayo Anɨtu wopɨngo ulohofoꞌne soꞌno syafɨhuꞌmentisofoho.
26 Considerou melhor sofrer por causa do Cristo do que possuir os tesouros do Egito, pois tinha em vista sua grande recompensa.
27 Mouses Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwoe sɨmeho tohino soꞌno iyoho munyoꞌnjo yahonɨngki hwaho Ijip ulɨkoꞌmanto Mouses kako Anɨtuꞌnji humayo soꞌno huno uyahonɨngki yokumpohnꞌnyo itoꞌnonto ulɨkoꞌmaꞌmentisofoho. Kako asomo mapmmentisofoho.
27 Pela fé, saiu do Egito sem medo da ira do rei e prosseguiu sem vacilar, como quem vê aquele que é invisível.
28 Mouses kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo yahu sipsip nofonjɨkuji honɨyoso hokuꞌyo ponjo hwosaho somo fɨfulohopmno. Ose imentohofo soꞌno aꞌamu ahwomomjo sohwo kako Isɨlael sofe mehomi tisɨmaso somo mofonjasiyoꞌnjo yonto aꞌamu Ijip sofe mehomi tisɨmaso somo fonjohumentisofoho.
28 Pela fé, ordenou que o povo de Israel celebrasse a Páscoa e aspergisse com sangue os batentes das portas, para que o anjo da morte não matasse seus filhos mais velhos.
29 Aꞌamu Isɨlaelɨso Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofo soꞌno hofɨko mijo ayo Mijo Honɨyoꞌnohinofoho lɨwoꞌnɨngkohofo sopo nosoꞌnɨngkahonɨngki nongkihntaꞌni wakoꞌmentohofofoho. I osohonta aꞌamu Ijip sohwa inɨngkawomentohofo sohwamo hofɨko mijo ajwo sopo nto wekahonɨngkofi mijo asomo fokumo lohofonto oso aꞌamu sohwamo mijo mɨhuloꞌmentisofoho.
29 Pela fé, o povo de Israel atravessou o mar Vermelho, como se estivesse em terra seca. Quando os egípcios tentaram segui-los, morreram todos afogados.
30 — ausente —
30 Pela fé, o povo marchou ao redor de Jericó durante sete dias, e suas muralhas caíram.
31 — ausente —
31 Pela fé, a prostituta Raabe não foi morta com os habitantes de sua cidade que se recusaram a obedecer, pois ela acolheu em paz os espiões.
32 Nomꞌne sohwamneꞌno wamtɨꞌmokumonntaho. U, Ngkiteyoun, Mpalak, Samɨsoun, Jefɨta, Ntefit, Samuel, aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo oso hwamneꞌno hungkuno sejoꞌneso sɨkuno hopoꞌmaho.
32 Quanto mais preciso dizer? Levaria muito tempo para falar sobre a fé que Gideão, Baraque, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e os profetas tiveram.
33 Oso aꞌamu huhwo sohwa hofɨko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo soꞌno hofɨko nomꞌne hwafe hwe engo hwaho mokosyohumayo sohwoe itokusoꞌnjo sohwamo uyakoloꞌmentohofofoho. Hofɨko hofɨkoe aꞌamu somo hofiyo mokosyohumantɨfi honɨngkano ntoꞌno mɨhwatɨmentohofofoho. Oso aꞌamu huhwo sohwamo yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso maꞌmentohofofoho. Aꞌamu huhwo sohwa hofɨkoe mangohwa hofɨkimo aho nokentɨfi sikisɨwojo (laiyoun) toho lofoneꞌentɨfi siki sɨwojoꞌnjo somo uhumatɨꞌmentohofoso aꞌamumo toho malofeꞌne Anɨtu kako siki sɨwojofe mangomo pɨjwomokosyohumamentisofoho.
33 Pela fé, eles conquistaram reinos, governaram com justiça e receberam promessas. Fecharam a boca de leões,
34 Aꞌamu Anɨtumo inɨngkamotofo somo hofɨkoe mangohwa hwaho kengo mtaꞌango sohwa utɨmantɨfi toho engo sijɨmentiso sopo uhumojahonɨngkofi aꞌamu somo toho manɨmmentisofoho. Aꞌamu sohwa hofɨkimo hasɨmnoꞌnji wofantɨfi imentohofoso muhmnɨmmentisofoho. Hofɨko poꞌnɨfo nohumentanɨngkofi Anɨtu kakoe yokumpohnꞌnyo uyɨmentisofoho. Uyɨmentiso soꞌno hofɨko hofɨkoe mango sohwamo uyakoloꞌmentohofoso fonjofepmnaofomentohofofoho.
34 apagaram chamas de fogo e escaparam de morrer pela espada. Sua fraqueza foi transformada em força. Tornaram-se poderosos na batalha e fizeram fugir exércitos inteiros.
35 Aꞌamu peꞌnɨmentohofoso apaꞌno songo lɨkofahonɨngkofi homnaꞌwohija apaꞌno utɨmaꞌmentohofofoho. Aꞌamu fiso impe itoꞌnowahonɨngkofi hofɨkoe mango sohwa hofɨkoe aꞌapahomo wonyo umokumentohofoso hofɨko poyo peꞌnyoꞌne imentohofofoho. Hofɨko Anɨtumo hohujo ikinjaopijoso hofɨkoe mango sohwa ulɨkaꞌmantɨfeho. Hofɨko hofɨkoe mango sohwafe hungkuno minɨngkayoꞌnjo uyantɨfitaho. Oꞌo, hofɨko piꞌnɨmo mtaꞌni apaꞌno lɨkafɨkuji songo humayoso womantɨfeho.
35 Mulheres receberam de volta seus queridos que haviam morrido. Outros, porém, foram torturados, recusando-se a ser libertos, e depositaram sua esperança na ressurreição para uma vida melhor.
36 Aꞌamu fehohnjo hofɨkoe yahino wopɨngo soꞌne hofɨkoe mango sohwa hofɨkimo sitofo ulɨmentohofofoho. Nomꞌne sohwa hofɨkoe hohujo sopo sohwo sonyo fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne sohwamo impoꞌangomo ahwomo nanoꞌnji intofahumentohofofoho.
36 Alguns foram alvo de zombaria e açoites, e outros, acorrentados em prisões.
37 Hofɨkoe mango sohwa aꞌamu fehohnjo somo sojoꞌnji fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo yamofo nɨhuꞌno wonyo ulohoꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko iyo hntofe nomantɨfi hofɨkoe aꞌapahopo hntoꞌmentohofoso hufaꞌu imoꞌnɨmentiso soꞌno poyo peꞌnɨmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko hosɨmno fahumentohofofoho. Aꞌamu fehohnjo hofɨko yoꞌmayoso umofonyo imentohofo soꞌno hofɨko yahu sipsipɨꞌnji meme paho soꞌnji hofɨkoe hwapɨfe imoꞌnonto yoꞌmayo aꞌapahomneꞌno umofonyo inyo soꞌnji emoyahonɨngkofi mango sohwa tango uyontɨfi wonyo ulohoꞌmentohofofoho.
37 Alguns morreram apedrejados, outros foram serrados ao meio, e outros ainda, mortos à espada. Alguns andavam vestidos com peles de ovelhas e cabras, necessitados, afligidos e maltratados.
38 Osoꞌno hofɨko ango ane paꞌnyohwa honɨngkanontɨfi hofɨko hwofɨkiꞌnyo, hwaho aꞌamu ane sopo, hwaꞌimomo, sokimomo humamotofofoho. Oso hwe moyaꞌmi Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofo hiso hofɨko aꞌamu honɨngkano wonyoꞌnjo somo olo hwaho lopo humayoso ntoꞌnohinɨꞌmaho. Oꞌo, hofɨkoe honɨngkano wopɨngoso nomꞌne somo hwofiloꞌnnyofoho.
38 Este mundo não era digno deles. Vagaram por desertos e montes, escondendo-se em cavernas e buracos na terra.
39 Oso hwe hwoyaꞌmi hiso hofɨkoe sɨmeho hiꞌntnnono uyosoꞌno Anɨtu kako wopɨngo kuyoho ko ulɨmentisoso yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso momaꞌmmentohofofoho.
39 Todos eles obtiveram aprovação por causa de sua fé; no entanto, nenhum deles recebeu tudo que havia sido prometido.
40 Hwapɨngoso Anɨtu kakoe aꞌamu neꞌnjo hopiꞌnonohinoso yoꞌmayo wonyoangkafo afaꞌno afaꞌno nomapitnneꞌento hungkuno mtitoꞌmentisofoho. Jisas mape sohonta oso aꞌamu humamotofo Anɨtuneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofoso hofɨko nakumo sɨmoꞌmo monapopitnnehofo. Oꞌo, hofɨko nakumneꞌno hontohumalofo.
40 Pois Deus tinha algo melhor preparado para nós, de modo que, sem nós, eles não chegassem à perfeição.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.