Hebreus 11

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso olenoho. Yoꞌmayo wopɨngo Anɨtu sekumo waselohoꞌmonnoho nalɨmentiso soꞌno hontohumalohwono. Neso ko yontani nakwo huno nayohoho. Wopɨngo wonalohoꞌmontonoho. Huno ose neyahonɨngki Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwono.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Aꞌamu hohontajo sohwa hofɨko Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofo soꞌno Anɨtu ulɨmento, sekwo sɨmeho hiꞌntnnono ntapmmentohofo soꞌno nje aꞌamu ne kuyoho selalokweno.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone soꞌno huno ole nayohoho. Anɨtu hungkuno lahonɨngki nakwoe hwaho ahwomo nonyo wosopayo yoꞌmayoso siki imoꞌnɨmentisofoho.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 Aeꞌmtaꞌni nakwo aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo somneꞌno huno wosyofɨsyano.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Inouk kako nohumanto Anɨtuye yahinomo tɨfi inɨngkawento Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umokumentisofoho. Kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako poyo mapeꞌnɨmmentono. Oꞌo, Anɨtu aꞌapaho hiꞌnji utɨmaꞌmentisofoho. Osoꞌno aꞌamuso hofɨko kakoe pijafo soꞌno hafɨhafe wonyopi tɨpmmentohofofoho.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono muyoꞌnjo sohwo kako Anɨtuye sɨmeho wopɨngo mumokonehoho. Hwapɨngoso hwe fihwo kako Anɨtumo uꞌmaꞌmo loso sohwo kako Anɨtu humaso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono. Osoꞌnji aꞌamu Anɨtuneꞌno tɨpewoꞌnɨngkiso osohumo Anɨtu wopɨngo ulohoꞌmontonoho. Osoꞌntnneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 Nɨwa kako yoꞌmayo tɨfi imoꞌnone soꞌno muhwoniyonto kako Anɨtuye hungkunomo nupaꞌnonto sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisofoho. Osoꞌno kako yofayokino angoꞌnjo mɨkunɨmposo mtɨꞌmokumentisoso hofɨkoꞌmontohwa yofayokinomo humentohofoso songo humentanɨngkofi aꞌamu hopiꞌnono yofayokinomo mahumentohofoso poyo peꞌnɨmentohofofoho. Aꞌamu homo somo Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso hofiyo lutɨhwamentisoso hofɨko haloho maposoꞌnjo imentohofoso hungkuno tangoꞌnjo ikwolofoꞌneso woꞌnnyofoho. Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu ulɨmento, Kɨko nje aꞌamu ne hwosoho. Ose ulɨmentisoso Anɨtu aꞌamu hopiꞌnono kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnɨngkohofo somo oso hiso ulɨwoꞌnɨngkisofoho.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 Anɨtu Apɨlohammo hungkuno ulahonɨngki Apɨloham kako hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto tɨfi inɨngkawomentisofoho. Apɨloham kako kakoe ango sopo nulɨkoꞌmanto Anɨtu hwaho nomꞌne wokijapmmo ulɨmentiso sopono umentisofoho. Apɨloham kako huno ole syafɨhuꞌmento, Ngko ntonte palokweno. Huno ose ko syafɨsyonto kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto umentisofoho.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 Oso hwaho hisoꞌno Anɨtu kako ulɨmento, Apɨloham kinonji jɨje imu soꞌnjineꞌno hwaho sejapmnefoho. Ose ulɨmentiso sopo nowento nomꞌne hwafe hwahopo hwapɨfe ango molɨmentisofoho. Osopo Apɨloham kakoe hwomu Aisakɨjanji hofiyakwo Jekoupɨjanji humamentohofofoho. Hofɨko kihnꞌnawoꞌnnyo hwafoho.
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 Osopo nohumantɨfi Anɨtuye huno mtaꞌni pone engo wamtɨꞌmokumo lɨmentiso soꞌno hofɨko hontohumamentohofofoho. Oso pone engo hiso yokumpohnꞌnyo ponoho. Moiꞌwo mmoꞌnonehoho.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 Apɨlohamɨye ape Sola kako aꞌmanesi mehomi mmoꞌnyo hwonjo imoꞌnɨmentiso sohonta Anɨtu ulɨmento, Ngko hwomu wokijapmmo. Ose ulahonɨngki Sola Anɨtuye hungkuno neꞌnjo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu kako Solamo yokumpohnꞌnyo uyahonɨngki Sola hwomu maꞌmentisofoho.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Osoꞌno Apɨloham nɨhuꞌno aꞌmane imoꞌnonto poyo wapeꞌnɨmonto mofone sopo kako aꞌamu piꞌnɨngo engo sofe homnɨngkwohwo imoꞌnɨmentisofoho. Oseso Apɨlohamɨye imuso hofɨko olo paꞌnyofoho. Nakwo ahwomomo hntokwaliyo piꞌnɨngo engo uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone soꞌnji tafeponjo wosoho uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone oso paꞌnyo imoꞌnɨmentɨhwoneꞌnwoho. Apɨloham Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso hopaso nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone hnꞌnwi Apɨlohamɨye imuꞌnwoho. Oso wosoho soꞌnji hntokwaliyo soꞌnji aꞌamu atofo malɨfitnnehofo. Oso paꞌnyo imoꞌnalokuhwono.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Oso aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofoso nohumantɨfi peꞌnɨmentohofofoho. I osoꞌno olo hwaho lopo nohumantɨfi yoꞌmayo Anɨtu ulɨmentiso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyontɨfi nto maꞌmentohofo hopa syafɨsyontɨfi sɨmeho wopɨngo umoꞌnɨmentisofoho. Ole lɨmentohofi, Olo hwaho lopo sopo nakwoe hwapɨngopoꞌmaho. Oꞌo, olopo weꞌenehwo wohumantanoho. Ose lɨmentohofofoho.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Ose lɨmentohofo somneꞌno nakwo huno nayohoho. Hofɨko hofɨkoe hwaho ne soponeꞌno wotɨpemantɨfeꞌno hontohumalofo.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Hofɨko oso ango ulɨkoꞌmaꞌmentohofo soꞌno asomo we-eꞌne huno mosyafɨhuꞌmmentohofofoho. U hofɨko huno asomo we-eꞌne syafɨsyontɨfijontentesi hofɨko honɨngkano notɨpemafɨkutnnesohilo.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 Oꞌo, ose malɨmentohofofoho. Hofɨko nomꞌne hwaho wonyoangkafo olo hwaho loponjomo yakoloꞌnnyo soponeꞌno hontohumamentohofofoho. Ahwomomneꞌno hontohumamentohofofoho. Osoꞌno hofɨko Anɨtumo ole ulɨmentohofi, Kɨko nakwoe Anɨtuhwosoho. Ose ulontɨfeso Anɨtu kako wonɨmango mumnɨmmentisofoho. Oꞌo, kako hofɨkoꞌne ango engoso nto esyohumamentisofoho.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 — ausente —
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 Ose yonto kako huno ole syafɨhuꞌmento, Nje hwomu poyo peꞌnɨngkuhwosoꞌno Anɨtu kako apaꞌno songo ulɨkafoso kako hoponoho. Ose syafɨhuꞌmentiso soꞌno ole lɨwoꞌnɨngkuhwoni, Apɨloham kakoe hwomu poyo peꞌnɨmentiso sohwo apaꞌno songo iwaꞌmentisofoho.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 Aisak kako Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe hwomu Jekoupɨꞌnji Isou oso hwaꞌumo yoꞌmayo tɨfi uꞌmayoꞌne soꞌno aho ulonjimokumentisofoho.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 Jekoup kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe sɨkuno poyo peꞌnyoso moiꞌwo umoꞌnɨmonto yahonɨngki Jekoup kako kakoe mnopo ijofasɨto ehumanto Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmentisoso kako Jousepɨye hwomu sohwaꞌumo ulonjimokumentisofoho.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 Jousep kako Anɨtu neꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako tɨfo nepo poyo wapeꞌnɨmonto yonto kako aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo hwaho Ijip nulɨkoꞌmafɨkuji nje yokinoso nonɨmotawekuji hwaho Kenan sopo fohoꞌnanɨhumno. Ose ulɨmentisofoho.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 Mousesɨye kanɨngkwohwoꞌyaꞌu siko hwomu milongo maꞌmentisiyo sohonta uhwonɨmentisiyoso hwomu wopɨngo uhwononji hiyasoꞌmo hamno hufaꞌu sɨhune mokosyohumamentisiyefoho. Hwapɨngoso ole, Hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwo kako aꞌamu Isɨlael somo ole ulɨmento, Sekwo hwomu tɨpemafɨkuji fonjahumno. Ose ko ulɨmentiso soꞌno siko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisiyo soꞌno siko hwe engo Ijip mokosyohumayo sohwoe hungkuno somneꞌno hwotoho fesoꞌno iyoho munɨmmentisofoho.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 — ausente —
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 — ausente —
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 ole soꞌno syafɨhuꞌmento, Anɨtu uhwosopoꞌmentiso sohwo Kɨlais oso humneꞌno ngko tohino mayoso wopɨngofoho. Yoꞌmayo hoꞌyango wokoso Ijip mtaꞌangoso ngkilaho. Ose syafɨhuꞌmentisofoho. Hwapɨngoso kako yoꞌmayo Anɨtu wopɨngo ulohofoꞌne soꞌno syafɨhuꞌmentisofoho.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 Mouses Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwoe sɨmeho tohino soꞌno iyoho munyoꞌnjo yahonɨngki hwaho Ijip ulɨkoꞌmanto Mouses kako Anɨtuꞌnji humayo soꞌno huno uyahonɨngki yokumpohnꞌnyo itoꞌnonto ulɨkoꞌmaꞌmentisofoho. Kako asomo mapmmentisofoho.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 Mouses kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo yahu sipsip nofonjɨkuji honɨyoso hokuꞌyo ponjo hwosaho somo fɨfulohopmno. Ose imentohofo soꞌno aꞌamu ahwomomjo sohwo kako Isɨlael sofe mehomi tisɨmaso somo mofonjasiyoꞌnjo yonto aꞌamu Ijip sofe mehomi tisɨmaso somo fonjohumentisofoho.
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 Aꞌamu Isɨlaelɨso Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofo soꞌno hofɨko mijo ayo Mijo Honɨyoꞌnohinofoho lɨwoꞌnɨngkohofo sopo nosoꞌnɨngkahonɨngki nongkihntaꞌni wakoꞌmentohofofoho. I osohonta aꞌamu Ijip sohwa inɨngkawomentohofo sohwamo hofɨko mijo ajwo sopo nto wekahonɨngkofi mijo asomo fokumo lohofonto oso aꞌamu sohwamo mijo mɨhuloꞌmentisofoho.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 — ausente —
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 — ausente —
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 Nomꞌne sohwamneꞌno wamtɨꞌmokumonntaho. U, Ngkiteyoun, Mpalak, Samɨsoun, Jefɨta, Ntefit, Samuel, aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo oso hwamneꞌno hungkuno sejoꞌneso sɨkuno hopoꞌmaho.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Oso aꞌamu huhwo sohwa hofɨko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo soꞌno hofɨko nomꞌne hwafe hwe engo hwaho mokosyohumayo sohwoe itokusoꞌnjo sohwamo uyakoloꞌmentohofofoho. Hofɨko hofɨkoe aꞌamu somo hofiyo mokosyohumantɨfi honɨngkano ntoꞌno mɨhwatɨmentohofofoho. Oso aꞌamu huhwo sohwamo yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso maꞌmentohofofoho. Aꞌamu huhwo sohwa hofɨkoe mangohwa hofɨkimo aho nokentɨfi sikisɨwojo (laiyoun) toho lofoneꞌentɨfi siki sɨwojoꞌnjo somo uhumatɨꞌmentohofoso aꞌamumo toho malofeꞌne Anɨtu kako siki sɨwojofe mangomo pɨjwomokosyohumamentisofoho.
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 Aꞌamu Anɨtumo inɨngkamotofo somo hofɨkoe mangohwa hwaho kengo mtaꞌango sohwa utɨmantɨfi toho engo sijɨmentiso sopo uhumojahonɨngkofi aꞌamu somo toho manɨmmentisofoho. Aꞌamu sohwa hofɨkimo hasɨmnoꞌnji wofantɨfi imentohofoso muhmnɨmmentisofoho. Hofɨko poꞌnɨfo nohumentanɨngkofi Anɨtu kakoe yokumpohnꞌnyo uyɨmentisofoho. Uyɨmentiso soꞌno hofɨko hofɨkoe mango sohwamo uyakoloꞌmentohofoso fonjofepmnaofomentohofofoho.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Aꞌamu peꞌnɨmentohofoso apaꞌno songo lɨkofahonɨngkofi homnaꞌwohija apaꞌno utɨmaꞌmentohofofoho. Aꞌamu fiso impe itoꞌnowahonɨngkofi hofɨkoe mango sohwa hofɨkoe aꞌapahomo wonyo umokumentohofoso hofɨko poyo peꞌnyoꞌne imentohofofoho. Hofɨko Anɨtumo hohujo ikinjaopijoso hofɨkoe mango sohwa ulɨkaꞌmantɨfeho. Hofɨko hofɨkoe mango sohwafe hungkuno minɨngkayoꞌnjo uyantɨfitaho. Oꞌo, hofɨko piꞌnɨmo mtaꞌni apaꞌno lɨkafɨkuji songo humayoso womantɨfeho.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Aꞌamu fehohnjo hofɨkoe yahino wopɨngo soꞌne hofɨkoe mango sohwa hofɨkimo sitofo ulɨmentohofofoho. Nomꞌne sohwa hofɨkoe hohujo sopo sohwo sonyo fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne sohwamo impoꞌangomo ahwomo nanoꞌnji intofahumentohofofoho.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 Hofɨkoe mango sohwa aꞌamu fehohnjo somo sojoꞌnji fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo yamofo nɨhuꞌno wonyo ulohoꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko iyo hntofe nomantɨfi hofɨkoe aꞌapahopo hntoꞌmentohofoso hufaꞌu imoꞌnɨmentiso soꞌno poyo peꞌnɨmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko hosɨmno fahumentohofofoho. Aꞌamu fehohnjo hofɨko yoꞌmayoso umofonyo imentohofo soꞌno hofɨko yahu sipsipɨꞌnji meme paho soꞌnji hofɨkoe hwapɨfe imoꞌnonto yoꞌmayo aꞌapahomneꞌno umofonyo inyo soꞌnji emoyahonɨngkofi mango sohwa tango uyontɨfi wonyo ulohoꞌmentohofofoho.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Osoꞌno hofɨko ango ane paꞌnyohwa honɨngkanontɨfi hofɨko hwofɨkiꞌnyo, hwaho aꞌamu ane sopo, hwaꞌimomo, sokimomo humamotofofoho. Oso hwe moyaꞌmi Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofo hiso hofɨko aꞌamu honɨngkano wonyoꞌnjo somo olo hwaho lopo humayoso ntoꞌnohinɨꞌmaho. Oꞌo, hofɨkoe honɨngkano wopɨngoso nomꞌne somo hwofiloꞌnnyofoho.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Oso hwe hwoyaꞌmi hiso hofɨkoe sɨmeho hiꞌntnnono uyosoꞌno Anɨtu kako wopɨngo kuyoho ko ulɨmentisoso yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso momaꞌmmentohofofoho.
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 Hwapɨngoso Anɨtu kakoe aꞌamu neꞌnjo hopiꞌnonohinoso yoꞌmayo wonyoangkafo afaꞌno afaꞌno nomapitnneꞌento hungkuno mtitoꞌmentisofoho. Jisas mape sohonta oso aꞌamu humamotofo Anɨtuneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofoso hofɨko nakumo sɨmoꞌmo monapopitnnehofo. Oꞌo, hofɨko nakumneꞌno hontohumalofo.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.