Hebreus 11

Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso olenoho. Yoꞌmayo wopɨngo Anɨtu sekumo waselohoꞌmonnoho nalɨmentiso soꞌno hontohumalohwono. Neso ko yontani nakwo huno nayohoho. Wopɨngo wonalohoꞌmontonoho. Huno ose neyahonɨngki Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwono.
1 Baitumatum ana itinin i sawar ta anababatun taso’ob ema’ama boro nuhi nafot tanama’am nati sawar tanab. Naatu sawar ta men ta’i’itin, baise taso’ob nati sawar i ema’am boro tanab, nati i boun baitumatum tao’o.
2 Aꞌamu hohontajo sohwa hofɨko Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofo soꞌno Anɨtu ulɨmento, sekwo sɨmeho hiꞌntnnono ntapmmentohofo soꞌno nje aꞌamu ne kuyoho selalokweno.
2 Imih ata a’agir marasika hima’ama hai baitumatumamaim God itin, ana baibasit itih.
3 Nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone soꞌno huno ole nayohoho. Anɨtu hungkuno lahonɨngki nakwoe hwaho ahwomo nonyo wosopayo yoꞌmayoso siki imoꞌnɨmentisofoho.
3 Baitumatumamaim taso’ob tafaramamaim sawar etei i God awanamaim eo himatar, naatu iti sawar himamatar i men ta’i’itahimaim eo himataramih, baise buriburihimaim.
4 Aeꞌmtaꞌni nakwo aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo somneꞌno huno wosyofɨsyano.
4 Baitumatumamaim Abel siwar gewasinamak bai na God bitin i men Cain ana siwar na’atube’emih. Ana baitumatumamaim God iyasisir ana ef mutufurin rouw eo, anayabin ana siwar gewasin. Abel i marasik morob, baise ana baitumatumamaim fanan i ema’ama.
5 Inouk kako nohumanto Anɨtuye yahinomo tɨfi inɨngkawento Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umokumentisofoho. Kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako poyo mapeꞌnɨmmentono. Oꞌo, Anɨtu aꞌapaho hiꞌnji utɨmaꞌmentisofoho. Osoꞌno aꞌamuso hofɨko kakoe pijafo soꞌno hafɨhafe wonyopi tɨpmmentohofofoho.
5 Baitumatumamaim Enoch morobo’e, yawasin au mar yen, sabuw hinuwih men hitita’ur, anayabin God bora’ah. Baise au mar yena’e ana veya abisa sisinaf God itin eo, “O isa ayu abiyasisir.”
6 Aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono muyoꞌnjo sohwo kako Anɨtuye sɨmeho wopɨngo mumokonehoho. Hwapɨngoso hwe fihwo kako Anɨtumo uꞌmaꞌmo loso sohwo kako Anɨtu humaso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono. Osoꞌnji aꞌamu Anɨtuneꞌno tɨpewoꞌnɨngkiso osohumo Anɨtu wopɨngo ulohoꞌmontonoho. Osoꞌntnneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnono.
6 Orot babin yait aurin baitumatum en God nati orot babin isan men ebiyasisir, anayabin orot babin yait God nanamaim titamih i nitumatum God i ema’am, naatu orot babin yait turobe’emaim enunuwih ana baiyan boro nitih.
7 Nɨwa kako yoꞌmayo tɨfi imoꞌnone soꞌno muhwoniyonto kako Anɨtuye hungkunomo nupaꞌnonto sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisofoho. Osoꞌno kako yofayokino angoꞌnjo mɨkunɨmposo mtɨꞌmokumentisoso hofɨkoꞌmontohwa yofayokinomo humentohofoso songo humentanɨngkofi aꞌamu hopiꞌnono yofayokinomo mahumentohofoso poyo peꞌnɨmentohofofoho. Aꞌamu homo somo Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyo yahinoso hofiyo lutɨhwamentisoso hofɨko haloho maposoꞌnjo imentohofoso hungkuno tangoꞌnjo ikwolofoꞌneso woꞌnnyofoho. Nɨwa kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu ulɨmento, Kɨko nje aꞌamu ne hwosoho. Ose ulɨmentisoso Anɨtu aꞌamu hopiꞌnono kakimo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnɨngkohofo somo oso hiso ulɨwoꞌnɨngkisofoho.
7 Baitumatumamaim sawar abisa boro hitamatar isan God Noah bimatanuw ana veya, bir kakafiyinamaim God fanan bai wa wowab aawan natunatun bairi hiyawasih. Ana baitumatumamaim tafaram ana kakafinane kusib tabaratait tit nabin bat, naatu God biyanane yawas mutufurin bain ana baibasit ma’ama ana baitumatumamaim bai.
8 Anɨtu Apɨlohammo hungkuno ulahonɨngki Apɨloham kako hungkuno homo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto tɨfi inɨngkawomentisofoho. Apɨloham kako kakoe ango sopo nulɨkoꞌmanto Anɨtu hwaho nomꞌne wokijapmmo ulɨmentiso sopono umentisofoho. Apɨloham kako huno ole syafɨhuꞌmento, Ngko ntonte palokweno. Huno ose ko syafɨsyonto kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyonto umentisofoho.
8 Baitumatumamaim Abraham tafaram ta boro uf i nowanamih tamamatar isan God eo’omatan ana veya’amaim, God fanan bai ana tafaram itumar misir asir remor kwaneyan in.
9 Oso hwaho hisoꞌno Anɨtu kako ulɨmento, Apɨloham kinonji jɨje imu soꞌnjineꞌno hwaho sejapmnefoho. Ose ulɨmentiso sopo nowento nomꞌne hwafe hwahopo hwapɨfe ango molɨmentisofoho. Osopo Apɨloham kakoe hwomu Aisakɨjanji hofiyakwo Jekoupɨjanji humamentohofofoho. Hofɨko kihnꞌnawoꞌnnyo hwafoho.
9 Baitumatumamaim Abraham na omatanen me’emaim tit, touman orot na’atube menah tatabirih hai tafaramamaim sis ya ma remor. Isaac naatu Jacob hairi auman na’atube hisinaf, anayabin i auman me nati isan God eomatanih.
10 Osopo nohumantɨfi Anɨtuye huno mtaꞌni pone engo wamtɨꞌmokumo lɨmentiso soꞌno hofɨko hontohumamentohofofoho. Oso pone engo hiso yokumpohnꞌnyo ponoho. Moiꞌwo mmoꞌnonehoho.
10 Abraham sisimaim ma reremor anayabin i bitumatum bar merar gewasin anababatun God taiyuwin yakitifuw wowowab imaim boro narun wanatowan nitutut nama.
11 Apɨlohamɨye ape Sola kako aꞌmanesi mehomi mmoꞌnyo hwonjo imoꞌnɨmentiso sohonta Anɨtu ulɨmento, Ngko hwomu wokijapmmo. Ose ulahonɨngki Sola Anɨtuye hungkuno neꞌnjo somo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno Anɨtu kako Solamo yokumpohnꞌnyo uyahonɨngki Sola hwomu maꞌmentisofoho.
11 Iban maiye kwana’itin, Abraham i iregah naatu Sarah i a’arin, baise baitumatumamaim Abraham, kek tamah matar, anayabin i so’ob God ana omatanen isah i mar etei ebobosunusunub.
12 Osoꞌno Apɨloham nɨhuꞌno aꞌmane imoꞌnonto poyo wapeꞌnɨmonto mofone sopo kako aꞌamu piꞌnɨngo engo sofe homnɨngkwohwo imoꞌnɨmentisofoho. Oseso Apɨlohamɨye imuso hofɨko olo paꞌnyofoho. Nakwo ahwomomo hntokwaliyo piꞌnɨngo engo uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone soꞌnji tafeponjo wosoho uhwonɨwoꞌnɨngkuhwone oso paꞌnyo imoꞌnɨmentɨhwoneꞌnwoho. Apɨloham Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso hopaso nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone hnꞌnwi Apɨlohamɨye imuꞌnwoho. Oso wosoho soꞌnji hntokwaliyo soꞌnji aꞌamu atofo malɨfitnnehofo. Oso paꞌnyo imoꞌnalokuhwono.
12 Imih bebeyan tana’itin, Abraham biyan etei i morob, baise iti orot ta’imon biyanane ana ub ra’at tafaram awan karatan, daman naatu dones na’atube baiyabin en.
13 Oso aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofoso nohumantɨfi peꞌnɨmentohofofoho. I osoꞌno olo hwaho lopo nohumantɨfi yoꞌmayo Anɨtu ulɨmentiso soꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyontɨfi nto maꞌmentohofo hopa syafɨsyontɨfi sɨmeho wopɨngo umoꞌnɨmentisofoho. Ole lɨmentohofi, Olo hwaho lopo sopo nakwoe hwapɨngopoꞌmaho. Oꞌo, olopo weꞌenehwo wohumantanoho. Ose lɨmentohofofoho.
13 Iti sabuw erebaitumatum hima’am himorob, sawar God eo’omatanih men hibai, baise hinuwamo ef yok na’in hi’itin, naatu yasisiramaim nati sawar hai merar hiyi. Imih taiyuwih isah iti tafaramamaim i nah toumanih naatu ef rimurih na’atube hima.
14 Ose lɨmentohofo somneꞌno nakwo huno nayohoho. Hofɨko hofɨkoe hwaho ne soponeꞌno wotɨpemantɨfeꞌno hontohumalofo.
14 Anayabin sabuw sawar iti na’atube isah teo i tafaram ta bain nowah matar, imaim wanatowan ma’amih tinunuwet.
15 Hofɨko oso ango ulɨkoꞌmaꞌmentohofo soꞌno asomo we-eꞌne huno mosyafɨhuꞌmmentohofofoho. U hofɨko huno asomo we-eꞌne syafɨsyontɨfijontentesi hofɨko honɨngkano notɨpemafɨkutnnesohilo.
15 Naatu hai tafaram atamanin hibihamiy isan hitanotanot na’at, marasika boro ef hitanuwet hitamatabir maiye.
16 Oꞌo, ose malɨmentohofofoho. Hofɨko nomꞌne hwaho wonyoangkafo olo hwaho loponjomo yakoloꞌnnyo soponeꞌno hontohumamentohofofoho. Ahwomomneꞌno hontohumamentohofofoho. Osoꞌno hofɨko Anɨtumo ole ulɨmentohofi, Kɨko nakwoe Anɨtuhwosoho. Ose ulontɨfeso Anɨtu kako wonɨmango mumnɨmmentisofoho. Oꞌo, kako hofɨkoꞌne ango engoso nto esyohumamentisofoho.
16 Baise nati efanin i tafaram ta gewasin anababatun hinunuwih, tafaram no maramaim. Isan imih God isan hai God hirouw hio i men biyah eo’ohow. Anayabin hai bar merar gewasin imaim wanatowan ma isan yabuna’ika.
17 — ausente —
17 God routobon Abraham bitin ana veya, baitumatumamaim natun ta’imonamo Isaac bai siboromih yai. God ana omatanen Abraham isan i iti na’atube eo,
18 — ausente —
18 “O natu Isaac wanawananamaim boro a ub nara’at.” Baise God Abraham rurutubun ana veya Abraham nowarasit.
19 Ose yonto kako huno ole syafɨhuꞌmento, Nje hwomu poyo peꞌnɨngkuhwosoꞌno Anɨtu kako apaꞌno songo ulɨkafoso kako hoponoho. Ose syafɨhuꞌmentiso soꞌno ole lɨwoꞌnɨngkuhwoni, Apɨloham kakoe hwomu poyo peꞌnɨmentiso sohwo apaꞌno songo iwaꞌmentisofoho.
19 Abraham so’ob Isaac namomorob God karam boro niyawas maiye, naatu ana itinin boro iti na’atube tatao, Abraham natun easabunibo uman botan.
20 Aisak kako Anɨtuye hungkunomo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe hwomu Jekoupɨꞌnji Isou oso hwaꞌumo yoꞌmayo tɨfi uꞌmayoꞌne soꞌno aho ulonjimokumentisofoho.
20 Baitumatumamaim Isaac natunatun rou’ab, Jacob, Esau hairi baigegewasin itih, mar boro hai ma gewas isan.
21 Jekoup kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe sɨkuno poyo peꞌnyoso moiꞌwo umoꞌnɨmonto yahonɨngki Jekoup kako kakoe mnopo ijofasɨto ehumanto Anɨtuye yofe hoꞌnomaꞌmentisoso kako Jousepɨye hwomu sohwaꞌumo ulonjimokumentisofoho.
21 Jacob baitumatumamaim ma’am iregah morobomih ana veya na kakabom auman Joseph natunatun rou’ab igegewasinih. Naatu ana tu’umaim ibais kuso bat God ana merar yi.
22 Jousep kako Anɨtu neꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako tɨfo nepo poyo wapeꞌnɨmonto yonto kako aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo hwaho Ijip nulɨkoꞌmafɨkuji nje yokinoso nonɨmotawekuji hwaho Kenan sopo fohoꞌnanɨhumno. Ose ulɨmentisofoho.
22 Baitumatumamaim Joseph morobomih ana veya na kakabom auman, Israel sabuw Egypt baihamiyin maiye tit isan hai tur eowen, naatu ana rarik auman bai tit isan hai tur eowen.
23 Mousesɨye kanɨngkwohwoꞌyaꞌu siko hwomu milongo maꞌmentisiyo sohonta uhwonɨmentisiyoso hwomu wopɨngo uhwononji hiyasoꞌmo hamno hufaꞌu sɨhune mokosyohumamentisiyefoho. Hwapɨngoso ole, Hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwo kako aꞌamu Isɨlael somo ole ulɨmento, Sekwo hwomu tɨpemafɨkuji fonjahumno. Ose ko ulɨmentiso soꞌno siko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentisiyo soꞌno siko hwe engo Ijip mokosyohumayo sohwoe hungkuno somneꞌno hwotoho fesoꞌno iyoho munɨmmentisofoho.
23 Baitumatumamaim Moses tutufuw ana veya hinah tamah sumar tounu hibun hima, aiwob orot ana ofafar fokarin eo isan men hibirumih. Anayabin kek tufuw hi’i’itin i men kek afa na’atube’emih.
24 — ausente —
24 Baitumatumamaim Moses ra’at yen orot mamatar ana veya’amaim, i men kok boro Pharaoh natun babitai natun hitarouw hitao.
25 — ausente —
25 Imih iti yasisir kakafin mar kafai baiyasisir isan i kwahir, naatu God ana sabuw bairi bai’akir isan rubin.
26 ole soꞌno syafɨhuꞌmento, Anɨtu uhwosopoꞌmentiso sohwo Kɨlais oso humneꞌno ngko tohino mayoso wopɨngofoho. Yoꞌmayo hoꞌyango wokoso Ijip mtaꞌangoso ngkilaho. Ose syafɨhuꞌmentisofoho. Hwapɨngoso kako yoꞌmayo Anɨtu wopɨngo ulohofoꞌne soꞌno syafɨhuꞌmentisofoho.
26 I ana not Keriso wabinamaim sabuw biya’ohow hinitin nabi’akir ana gewasin i ra’at kwanekwan men Egypt wanawan toto buyoy gewasin yomanin en na’atube’emih. Anayabin i ana not etei i ana baiyan boro nan isan yayabuna.
27 Mouses Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kako hwe engo hwaho Ijip mokosyohumayo sohwoe sɨmeho tohino soꞌno iyoho munyoꞌnjo yahonɨngki hwaho Ijip ulɨkoꞌmanto Mouses kako Anɨtuꞌnji humayo soꞌno huno uyahonɨngki yokumpohnꞌnyo itoꞌnonto ulɨkoꞌmaꞌmentisofoho. Kako asomo mapmmentisofoho.
27 Baitumatumamaim Moses misir Egypt ihamiy tit, aiwob orot yan soso’ar isan men bir, baise itafofor tit. Anayabin God wa’iwa’irinamaim ma’am Moses itin.
28 Mouses kako Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentiso soꞌno kakoe aꞌamu Isɨlael somo ulɨmento, Sekwo yahu sipsip nofonjɨkuji honɨyoso hokuꞌyo ponjo hwosaho somo fɨfulohopmno. Ose imentohofo soꞌno aꞌamu ahwomomjo sohwo kako Isɨlael sofe mehomi tisɨmaso somo mofonjasiyoꞌnjo yonto aꞌamu Ijip sofe mehomi tisɨmaso somo fonjohumentisofoho.
28 Baitumatumamaim Moses Tar Nowaten ana bowabow imatar bobaituw hai rara etawan hidadawiren. Saise Gurusenayan kek ai’in rouwamih nanan Israel hai kek ai’in men narouw hinamorob.
29 Aꞌamu Isɨlaelɨso Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmentohofo soꞌno hofɨko mijo ayo Mijo Honɨyoꞌnohinofoho lɨwoꞌnɨngkohofo sopo nosoꞌnɨngkahonɨngki nongkihntaꞌni wakoꞌmentohofofoho. I osohonta aꞌamu Ijip sohwa inɨngkawomentohofo sohwamo hofɨko mijo ajwo sopo nto wekahonɨngkofi mijo asomo fokumo lohofonto oso aꞌamu sohwamo mijo mɨhuloꞌmentisofoho.
29 Baitumatumamaim Israel sabuw riy gagamin wabin Red Sea mamah me yanabe hirabon rewan roun hiyen. Baise Egypt baiyowayah hi’ufnunih hirarabon riy matabir maiye re etei himorob.
30 — ausente —
30 Baitumatumamaim Israel sabuw veya etei umat roun rou’ab tafaram Jericho bar merar gagamin fur ufun hibiwaibibib ufunamaim fur tafofor re sabuw etei himorob.
31 — ausente —
31 Baitumatumamaim babin ef remorayan wabin Rahab sabuw baifanasairayah hi’a’asbunubunuwen i men hi’asabunimih, anayabin Israel orot rafot rouwayah hinan hai merar yi buwih ana baremaim hirun.
32 Nomꞌne sohwamneꞌno wamtɨꞌmokumonntaho. U, Ngkiteyoun, Mpalak, Samɨsoun, Jefɨta, Ntefit, Samuel, aꞌamu Anɨtu hungkuno uyahonɨngki lɨmotofo oso hwamneꞌno hungkuno sejoꞌneso sɨkuno hopoꞌmaho.
32 Tur i moumurih na’in tema’am baise veya men ema’am boro Gideon, Barak, Samson, Jephthah, David, Samuel naatu dinab oro’orot isah anao kwananowar.
33 Oso aꞌamu huhwo sohwa hofɨko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umotofo soꞌno hofɨko nomꞌne hwafe hwe engo hwaho mokosyohumayo sohwoe itokusoꞌnjo sohwamo uyakoloꞌmentohofofoho. Hofɨko hofɨkoe aꞌamu somo hofiyo mokosyohumantɨfi honɨngkano ntoꞌno mɨhwatɨmentohofofoho. Oso aꞌamu huhwo sohwamo yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso maꞌmentohofofoho. Aꞌamu huhwo sohwa hofɨkoe mangohwa hofɨkimo aho nokentɨfi sikisɨwojo (laiyoun) toho lofoneꞌentɨfi siki sɨwojoꞌnjo somo uhumatɨꞌmentohofoso aꞌamumo toho malofeꞌne Anɨtu kako siki sɨwojofe mangomo pɨjwomokosyohumamentisofoho.
33 Baitumatumamaim tafaram afa hai aiwob hirouw hinunih, ma gewas ana efamaim sabuw hikaifih bairi hima. Naatu God abisa eomatanih itih, hisinaf lion awah hibit anihimih men hi’anih.
34 Aꞌamu Anɨtumo inɨngkamotofo somo hofɨkoe mangohwa hwaho kengo mtaꞌango sohwa utɨmantɨfi toho engo sijɨmentiso sopo uhumojahonɨngkofi aꞌamu somo toho manɨmmentisofoho. Aꞌamu sohwa hofɨkimo hasɨmnoꞌnji wofantɨfi imentohofoso muhmnɨmmentisofoho. Hofɨko poꞌnɨfo nohumentanɨngkofi Anɨtu kakoe yokumpohnꞌnyo uyɨmentisofoho. Uyɨmentiso soꞌno hofɨko hofɨkoe mango sohwamo uyakoloꞌmentohofoso fonjofepmnaofomentohofofoho.
34 Sabuw ata wairaf in bitakir wan hirouw hiyey men e’arahih, afa kaiy wanane hibihir, afa hiririm hi’inu’in hai fair hibai maiye, afa ahay waf wanawanan hirun nah hi’aiseyasey hibat rakit hi’abargiyigiyih.
35 Aꞌamu peꞌnɨmentohofoso apaꞌno songo lɨkofahonɨngkofi homnaꞌwohija apaꞌno utɨmaꞌmentohofofoho. Aꞌamu fiso impe itoꞌnowahonɨngkofi hofɨkoe mango sohwa hofɨkoe aꞌapahomo wonyo umokumentohofoso hofɨko poyo peꞌnyoꞌne imentohofofoho. Hofɨko Anɨtumo hohujo ikinjaopijoso hofɨkoe mango sohwa ulɨkaꞌmantɨfeho. Hofɨko hofɨkoe mango sohwafe hungkuno minɨngkayoꞌnjo uyantɨfitaho. Oꞌo, hofɨko piꞌnɨmo mtaꞌni apaꞌno lɨkafɨkuji songo humayoso womantɨfeho.
35 Baibin afa taih tuwah morobone God iyawasih itih, afa morob hirubin God hibitumitum isan rakit himisir hibow hirouw biyah hibeyat, biyababan bai’akir gagamin maiyow hibai. Anayabin i hiso’ob morobone misir maiye isan i boro gewasinamaim hinamisir maiye.
36 Aꞌamu fehohnjo hofɨkoe yahino wopɨngo soꞌne hofɨkoe mango sohwa hofɨkimo sitofo ulɨmentohofofoho. Nomꞌne sohwa hofɨkoe hohujo sopo sohwo sonyo fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne sohwamo impoꞌangomo ahwomo nanoꞌnji intofahumentohofofoho.
36 Afa hi’iyabih hi’uwih kwanikwaniyih naatu hibow hirouw biyah hikwimih, afa hibow hifatumih hin dibur hiya.
37 Hofɨkoe mango sohwa aꞌamu fehohnjo somo sojoꞌnji fongkuꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo yamofo nɨhuꞌno wonyo ulohoꞌmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko iyo hntofe nomantɨfi hofɨkoe aꞌapahopo hntoꞌmentohofoso hufaꞌu imoꞌnɨmentiso soꞌno poyo peꞌnɨmentohofofoho. Nomꞌne somo hofɨko hosɨmno fahumentohofofoho. Aꞌamu fehohnjo hofɨko yoꞌmayoso umofonyo imentohofo soꞌno hofɨko yahu sipsipɨꞌnji meme paho soꞌnji hofɨkoe hwapɨfe imoꞌnonto yoꞌmayo aꞌapahomneꞌno umofonyo inyo soꞌnji emoyahonɨngkofi mango sohwa tango uyontɨfi wonyo ulohoꞌmentohofofoho.
37 Afa kabayamaim hirouw himorob, afa naiwah so’omaim hiboro’omen, afa kaiyomaim hiyow himorob, afa bai’akir gagamin maiyow hibai, sheep, goat, bunibunihimaim ar faifuw hisakir hiyon, yababan hibai aurih sawar i’en, aa murumurubih hi’a’akir naatu hirukoukuwih hima hiremor.
38 Osoꞌno hofɨko ango ane paꞌnyohwa honɨngkanontɨfi hofɨko hwofɨkiꞌnyo, hwaho aꞌamu ane sopo, hwaꞌimomo, sokimomo humamotofofoho. Oso hwe moyaꞌmi Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofo hiso hofɨko aꞌamu honɨngkano wonyoꞌnjo somo olo hwaho lopo humayoso ntoꞌnohinɨꞌmaho. Oꞌo, hofɨkoe honɨngkano wopɨngoso nomꞌne somo hwofiloꞌnnyofoho.
38 Iti tafaramamaim hai ma isan i men igewasin, sabuw toumanih na’atube arar yan, oyaw an, watu wanawanan, sou wanawanan imaim hi’in hima hiremor.
39 Oso hwe hwoyaꞌmi hiso hofɨkoe sɨmeho hiꞌntnnono uyosoꞌno Anɨtu kako wopɨngo kuyoho ko ulɨmentisoso yoꞌmayo Anɨtu wosejapmmo ulɨmentisoso momaꞌmmentohofofoho.
39 Sabuw iti etei i hai baitumatumamaim wabih iti tema’am, baise sawar abisa God eo’omatanih men yait ta bai.
40 Hwapɨngoso Anɨtu kakoe aꞌamu neꞌnjo hopiꞌnonohinoso yoꞌmayo wonyoangkafo afaꞌno afaꞌno nomapitnneꞌento hungkuno mtitoꞌmentisofoho. Jisas mape sohonta oso aꞌamu humamotofo Anɨtuneꞌno sɨmeho hiꞌntnnono uyɨmotofoso hofɨko nakumo sɨmoꞌmo monapopitnnehofo. Oꞌo, hofɨko nakumneꞌno hontohumalofo.
40 Anayabin God ana kok nati sabuw i boro hinama hinakaif saise it bairit auta’imon nati sawar gewasin nafaramit youn.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.