Hebreus 10
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oso hohontajo honɨngkano hungkuno Anɨtu Mousesɨmo uyɨmentisoso yoꞌmayo wopɨngo tɨfi imoꞌnone soꞌno yamofo netɨhwayoꞌnefoho. Oso hungkuno sɨmoꞌmo uyɨmentisoso hungkuno wopɨngo tɨfinjoso afaꞌmaho. Oꞌo, hohontajo honɨngkano hungkunoso ole nalohi, Sekwo soswo angaꞌno angaꞌnohino somo sekwoe wonyomneꞌno yahu fonjokisahumno. Ose nalɨmentisofoho. I osoꞌno aꞌamu oso hungkuno somo inɨngkamotofoso hofɨkoe huno sɨmeho wopɨngo neso imokiyoꞌneꞌmaho.
1 Moses ana ofafar hibi’ufunun i sawar gewasin boro uf hinan ana itinin, men yabin anababatun bi’obaiyihimih. Ana’an nati isan kwamur etei matan hiyi sibor yumatan ta’imon, na baiyubin God kwafirin isan hisisibor, wanawanah hai kakafin men kafa’imo kukusouwimih.
2 Oꞌo, hohontajo honɨngkano hungkunoso aꞌamufe honɨngkano ne wopɨngo imokontentesi aꞌamu hiso Anɨtumneꞌno yoꞌmayo yahu neꞌno mofonjokisyasyɨkutnnesohilo. Oꞌo, oso aꞌamu hiso hofɨkoe honɨngkano wonyo somneꞌno wonɨmango neꞌno unɨngkahonɨngki hofɨkoe wonyomneꞌno yahu neꞌno fonjokisasyɨwoꞌnɨngkohofofoho.
2 Baise nati siboromaim takukusouwih na’at, nati sibor boro hitihamiy. Anayabin kwafirenayah hisisibor ana veya hai kakafin tutufin etei mar moumurih ina’in isan mar ta’imon kusouwih. Naatu dogoroh naniyan hitatatam hai kakafih etei i sawar.
3 I osoꞌno soswo huhwo huhwi hofɨko yahu fonjokisasyontɨfi hofɨkoe honɨngkano wonyomneꞌno huno ufohotofoꞌnefoho.
3 Baise nati siboromaim kwamur etei nuhih ekukusib i bowabow kakafin wairafih.
4 Hwapɨngoso yahu honɨyoso aꞌamufe wonyo wae meeofonehoho. Oꞌo, nɨhuꞌno awonoho.
4 Anayabin cow orot naatu goat hai rara’amaim men karam boro bowabow kakafih tabosairen.
5 Osoꞌno Kɨlais nakwoe hwahopo wapmmonto yonto Anɨtumo ole ulɨmento,
5 Isan imih Keriso tafaramamaim namih Tamah isan eo, “O men kukokok sibor o siwar, imih ayu biyau ibogaigiwas,
6 Aꞌamu hofɨkoe wonyo honɨngkanomneꞌno yahu hopiꞌnonohino tohomo fonjiꞌmofontɨfi yoꞌmayoso kɨko uhwonyoꞌno kisosyontanɨngkofi jɨje sɨmeho wopɨngo makumoꞌnɨngkiyohoho.
6 bobaituw gem yan hirouw te’aa naatu bowabow kakafin notawiyen isan sibor teya’ay, o men kubiyasisir.
7 Osoꞌno ngko ole kiloho, U Anɨtu kɨko ngkimo nohonyo.
7 Imih ayu ao, “God ayu iti, a notamaim abisa kukokok na’atube kuo asinaf, a Bukamaim isau i’o hikirum inu’in na’atube.”
8 Sɨmoꞌmo Kɨlais kako Anɨtumo olo soꞌno ulɨmento, Aꞌamu hofɨkoe wonyomneꞌno yahu fonjasyɨwoꞌnɨngkohofo soꞌno kɨko ngkilaho lɨwoꞌnɨngkohino. Yoꞌmayo yahino wonyo somneꞌno kijapɨwoꞌnɨngkohofoso jɨje sɨmeho wopɨngo makumoꞌnɨwoꞌnɨngkiyohoho.
8 Wantoro’ot eo, “Sibor naatu siwar o bobaituw gem yan hirouw te’aa naatu bowabow kakafih notawiyen isan tisisibor, o men kubiyasisir.” Basit sabuw i ofafar eo na’atube tisisinaf baise o a naniyan i men ebibasit naatu men kubiyasisir.
9 Ose ulonto Anɨtumo ulɨmento, U Anɨtu ngko nto pohono. Jɨje sɨmeho wopɨngo kumoꞌnyoꞌneso yoꞌmayo uyɨmonneꞌno yohono. Ose ulahonɨngki Anɨtu kako hohontajo hofɨkoe wonyomneꞌno yahu fonjokisahumentohofo yahino somo wae yaofonto kako Jisasɨye aꞌamufe wonyo wae yaofoꞌne kakoe aꞌapaho inyoso Anɨtu nomanto hohontajo yahino somo uyohopoꞌmentisofoho.
9 Imaibo eo, “Ayu iti God, abisa kunotanot na’atube anasinaf.” Imih God sibor atamanin ya’asair naatu sibor boubun bai na efanin yai.
10 Jisas Kɨlais kako yoꞌmayo syoho Anɨtuye sɨmeho wopɨngo umoꞌnyoꞌneso yonto kako aꞌamufe wonyomneꞌno kakoe aꞌapaho inɨmentisofoho. Sɨkuno angaꞌnohino somo inɨmentiso soꞌno aꞌamu hopiꞌnonohino hnꞌnɨmo Anɨtu nahonɨmentisoso wopɨngofoho lɨmentisofoho.
10 Naatu God ana kokomaim Jesu Keriso na it etei ata kakafin isan mar maumurih na’in efanin mar ta’imon maiyow, i taiyuwin biyan siboromih yai, ata kakafinane kusouwit tana biyat kakafiyin matar.
11 Aꞌamu aꞌamufe wonyo wae yaofo syohoꞌnjo sohwa hofɨko sɨkuno huhwo huhwi oso syohoso imotofofoho. Yahu neꞌno fonjahumotofofoho. I oso hiso imotofoso aꞌamufe wonyoso wae meeꞌmmotofofoho.
11 Firis veya matan hiyi hibat kwafiren ana ef eo na’atube bowabow kakafin notawiyen isan sibor yumatan ta’imon hiya’iyai. Baise men kafa’imo nati siboromaim bowabow kakafih kusouwimih.
12 I osoꞌno Kɨlais kako aꞌamufe wonyo wae yaofoꞌne sɨkuno angaꞌnohino somo kakoe aꞌapaho inɨmentisofoho. Ose inɨmentiso soꞌno nakwoe wonyo honɨngkano hopiꞌnonohino imentɨhwone soꞌnji olohontajo yalokuhwone soꞌnji hwangku yaso soꞌnji nɨhuꞌnahone wae yaoꞌmentisofoho. Wayo yaoꞌmentiso sohonta kako Anɨtuye aho angahohntaꞌni usijoꞌno humaho.
12 Baise Keriso na sibor mar ta’imon maiyow yai, bowabow kakafih etei bosairen, naatu yen God uman asukwafune mare ema’am.
13 Osopo nohumanto Anɨtu kako Jisasɨye mangohwa nje sɨfɨkiꞌnyoꞌmo wonɨhumajononto hontohumaho.
13 Yen mamare ana veya’amaim na iti boun titit, i ma ekakaif God ana kamabiy sabuw nabow anamaim naya isan.
14 Jisas kako aꞌamufe wonyo wae nɨhuꞌnahone yaofoꞌne sɨkuno angaꞌnohino somo kakoe aꞌapaho inɨmentiso soꞌno oso aꞌamu kako nahwosopoꞌmentiso hnꞌnɨmneꞌno nɨhuꞌnahone wopɨngofoho lɨmentisofoho. Ose lɨmentiso soꞌno nakwo wopɨngo imoꞌnalokuhwono.
14 Anayabin Keriso na taiyuwin biyan mar ta’imon sisibor ana veya it iyabowat bowabow kakafinamaim tama’am wanatowan ana kouksouwen itit, naatu kubaituturit tana God ana sabuw tamatar.
15 Anɨtuye Towahuno huhwo kako nakumo olo hilo soꞌno nehopeho nalɨmentisofoho. Sɨmoꞌmo ole nalohi,
15 Anun Kakafiyin wantoro’ot it isat kukurereb ana tur i iti,
16 Hwangku yahino songo aꞌamu ngkoꞌnji mokotɨkuꞌnyo hungkunoso uyɨmonnoho.
16 Regah eo, “Mar boro enan obaibasit sabuw isah boro iti na’atube ana sinaf, au ofafar etei boro dogorohimaim anayai naatu hai notamaim ana kirum saise hinanot hini’ufunun.”
17 Anɨtuye Towahuno sohwo nomꞌne hungkuno nalɨmento,
17 Naatu iban eo maiye, “Hai bowabow kakafih naatu hai sinaf kakafih boro men ana notamih.”
18 U Anɨtu kako nakwoe wonyo wae nɨhuꞌnahone yaoꞌmentiso soꞌno nakwo oso wonyo hisoꞌno Anɨtumo apaꞌno pehoꞌno uyanehwono. Awonoho. Nɨhuꞌnahone enaoꞌmentisofoho.
18 Imih ata bowabow kakafih naatu ata sinaf kakafih etei bosairen naatu sibor ya bowabow kakafin notawiyen auman i sawar.
19 Nje aꞌamu soku, Jisas nakumneꞌno kakoe honɨyo usɨhumaꞌmentiso soꞌno nakwo Anɨtu humaso ango sopo nosyuhwasi osopo iyoho monanonehoho.
19 Isan imih taitu, Jesu morob ana rara rara’iy ana maramaim it Sis Kakafiyin Kakafiyin anababatun run isan ana obaibasit i tabai, imih tana’abar totofar tanan tanarun.
20 Jisas kako nakumneꞌno poyo peꞌnɨmentiso soꞌno honɨngkano songo oso ango Anɨtu humaso soponeꞌno swaneꞌno hwosampoꞌmentisofoho. Hohonta hwapɨfe pmpilɨpeehinyoso oso honɨngkano somo pɨkuꞌnawoꞌnnyofoho. I kakoe aꞌapaho inɨmentiso soꞌno oso honɨngkanoso nɨhuꞌnahone hwosampoꞌmentisofoho.
20 Naatu run isan Jesu etawan boubun botawiy, yawas ana ef anababatun, naatu faifuw hitaiy re efan kakafiyin anababatun hir inu’in i Jesu biyan it isat momorob ana maramaim ef botawiy.
21 Jisas nakwoe hwe yofe engoꞌnjo aꞌamufe wonyo wae nɨhuꞌnahone yaofo syohoꞌnjo sohwo kako nakwoe Hwe Engo Anɨtuye temtitofo hnꞌnɨmo nemokosyohumawoꞌnɨngkiso hweho.
21 Naatu boun it ata firis gagamin God Ana Bar wanawanan sabuw tutufin etei ekakaif.
22 Hohonta yoꞌmayo somo yahu honɨyo ifolɨposɨꞌmoꞌmentohofo somo Anɨtu uhwonɨmentisoso wopɨngo uhwonɨmentisofoho. Oso hopaso Jisas kako nakwoe honɨngkano wonyomneꞌno poyo peꞌnɨmentiso soꞌno Anɨtu nahonɨmentisoso wopɨngo nahonɨmentisofoho. Osoꞌno nakwoe honɨngkano wonyo somneꞌno nakwo sɨmeho tango moneyalofiyoho. I hohonta hofɨko hofɨkoe aꞌapaho Anɨtu uhwonyoꞌne mijo yomaꞌnɨmentohofo hopaso Jisas kako mijo kiyonemaꞌmentisofoho. Osoꞌno nakwo iyoho monanyoꞌnjo nohumehwasi Anɨtumo uꞌmano. Hwapɨngoso kako nakwoe hungkunomo nepaꞌnone soꞌno huno nayohoho.
22 Isan imih dogorot tutufin etei ere baitumatum auman tanan taniyubin Tamat God sisibinamaim tanabat. Anayabin ata not kakafih ana biya’ohowane etei kusouw, naatu biyat auman harew matan koumedarinamaim ikifuw.
23 Nakwo nomꞌne aꞌamu somo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyalokuhwone soꞌno yoloho lɨjwaofɨwoꞌnɨngkuhwone soꞌno sɨmeho uyoso yokumpohnꞌnyo nokesyohumehwasi yoꞌmayo Anɨtu nalɨmentiso soꞌno wohontohumano. Nakwo nohontohumehwasi poꞌnɨfo humehwaloho. Oꞌo, yoꞌmayo Anɨtu kako yonesoꞌno nakumo nalɨmentisoso nehopeho. Oso Anɨtu kako uyɨmontonoho.
23 Baitumatum iti tabai nuhit fot tama isan ta’orereb i tanabukikin tanama, anayabin God ana omatanen etei isah i ebobosunusunub.
24 Olo soꞌno huno wosyofɨsyano. Nakwo foꞌmaꞌnyo engoso sɨmeho inyosoꞌno pipi yanehwono. Osoꞌno huno syofɨsyɨhwasi huno wopɨngo tɨpemehwasi hofiyo uyano.
24 Imih taiyuwit wanawanatamaim taituwat bairi taninuwatet tanibaibaisbonen, naatu yabow itinin auman tanasinaf bowabow gewasin tanabow.
25 Nakwo aꞌamu Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnɨngkuhwone hnꞌnwi nakwo Jisasɨye yofe soꞌno uhuꞌmokohumayo yahino somo nusɨkwajɨhwaloho. Aꞌamu fehohnjoso oso yahino somo nto ulɨkoꞌmaꞌmalofofoho. Oꞌo, nakwo nuhuꞌmokuhwasi Anɨtumneꞌno yokumpohnꞌnyo lohofoꞌne wofoꞌmoꞌnano. Ose yalokuhwoneso yokumpohnꞌnyo neꞌno wofoꞌmoꞌnano. Hwapɨngoso Jisasɨꞌnji hungkuno ikwolofoꞌne sɨkunoso mofoneponoho.
25 Men sabuw afa baita’ay hikwahir bar tema’am na’atube tanasinaf ata kou’ay tanihamiyimih, baise taiyuwit koufair tanitit aumetawat tanabow, anayabin Regah na isan ana veya i na ekakabom.
26 Nakwo Anɨtuye hungkuno ne somo huno nayɨhwosoꞌno osopo nakwolaho lɨhwasi honɨngkano wonyomo neꞌno nohumehwasi oso honɨngkano wonyo wae enaofoꞌneso Anɨtumo peho uyanehwono. Nɨhuꞌno awonoho.
26 Baise it turobe ana so’ob i hini’obaiyit tanasoso’ob ufunamaim bowabow kakafih sinaf isan tanayakitifuw tanama tanasisinaf na’at, a tur ao’owen bowabow kakafin ana sibor men ta ema’am.
27 Ose yasoꞌmanji nakwo nakwoe honɨngkano wonyo somneꞌno hungkuno ikwolofoꞌne neꞌno nohontohumehwasi iyoho wonanono. Hungkuno moiꞌwo ikwolofɨhwasi Anɨtuye mango sohwonaꞌnɨmo toho mɨkunɨmposo somo nonanoneꞌnwoho.
27 Baise nati efanin it boro birumaim tanama baibatiyen ana veya tanakaif, naatu ana’ar fofor wairaf auman tanakaif, nati wairaf i sabuw iyab God isan tibikamabiy boro na’arahih!
28 Nakwo olo soꞌno huno nayohi, aꞌamu fihwo kako Mousesɨye honɨngkano hungkunomo haloho maposoꞌnjo imentiso sohwo kako honɨngkano wonyo imentisoꞌmanji nomꞌne aꞌamu hufaꞌu, hufaꞌu sɨhune osohwa wonyo somo uhwonontɨfi oso aꞌamu huhwo sohwoe wonyomneꞌno hungkuno yoloho lɨjwaofo soꞌmanji oso hwe Mousesɨye honɨngkano hungkunomo minɨngkayoꞌnjo sohumneꞌno hitoho mulofeꞌnjo yontɨfi fonjahumentohofofoho.
28 Nati ana veya’amaim sabuw iyab Moses ana ofafar hi’a’astu’ub orot rou’ab o tounu hi’itih hina baibatiyenayan orot matah hikukurereb mutufor himomorob baiwan babanih en.
29 Aꞌamu Anɨtuye honɨngkano hungkuno Mousesɨmo uyɨmentiso somneꞌno ngkilaho lɨmentiso soꞌno ose imentohofoꞌmanji aꞌamu nomꞌnehwo kako Anɨtuye Hwomumneꞌno ngkilaho losoꞌmanji oso hwe huhwo sohumneꞌno Anɨtu kako peho ulohofoneto. Oso aꞌamu huhwo sohwo kako tango mɨkunɨmposo engo mane hweho. Hwapɨngoso oso hwe huhwo sohumneꞌno Anɨtuꞌnji mokotɨkuꞌnyoꞌne oso hwe sohwoe wonyo wae yaofoꞌne Jisas kakoe honɨyo usɨhumaꞌmentisofoho. I osoꞌno usɨhumaꞌmentiso soꞌno hwe huhwo sohwo Jisasɨmneꞌno sitofo ulɨwoꞌnɨngkohoho. Anɨtuye Towahuno Wopɨngo sohwo nalohofɨwoꞌnɨngkiso sohumneꞌno ngkilaho lɨwoꞌnɨngkohoho.
29 Kwanotanot orot yait God Natun nab urar nararauwariy ana baimakiy boro kikimin nab? Naatu obaibasit ana rara’amaim i ana kakafin kukusouw nab ni’ib anayabin en nao, naatu Anun Kakafiyin manaw kabeberayan nigigim isan tur kakafih nao. Kwanotanot nati orot ana baimakiy boro kikimin nab?
30 Anɨtu kako ole lɨmentiso soꞌno huno nayohoho. Aꞌamu honɨngkano wonyo iwoꞌnɨngkohofo somo ngko Anɨtuꞌni kakoe wonyo somneꞌno wonyo aku uyɨmonnoho. Nje syohofoho. Hungkuno nomꞌneso ole nalɨmento, Hwe Engo Anɨtu sohwo kako kakoe hwe moyaꞌmife yahino wopɨngoꞌnjo soꞌnji yahino wonyoꞌnjo soꞌnjimo yano ilofonefoho.
30 Anayabin it etei tur iti na’atube eo i taso’ob, “Ayu boro sa anabow naatu aniwayow,” naatu eo maiye, “Regah boro ana sabuw nibatiyih.”
31 Aꞌamu yahino wonyoꞌnjo somo tango mɨkunɨmposo uyonefoho. Osoꞌno kako tango engo monejape soꞌno honɨngkano wopɨngoꞌnohinimo unɨngkowano.
31 God wanatowan ma’ama’anin na’of nabuwi uman wanawanan inarur boro kakafin kakafin anababatun inab.
32 Hohonta sekwo Anɨtumneꞌno sɨmoꞌmo nupaꞌnontɨfi sɨmeho hiꞌntnnono uyahonɨngkofi aꞌamu wonyo selohofahonɨngkofi yoꞌmayo tango seꞌmaꞌmentiso sohonta sekwo yokumpohnꞌnyo lohoꞌmentohofofoho. Oso hohontajo somneꞌno sekwo huno fɨsyafɨhupmno.
32 Kwananot boubuntoro’ot God ana marakaw kwabaib ana veya’amaim, biyababan moumurih na’in kwabai, baise a baitumatum kwabukikin kwabat.
33 Sɨkuno fehohnjo somo hofɨko sekumo hwe moyaꞌmife tɨmopo sehumajontɨfi hungkuno wonyo sitofoꞌnji selontɨfi tango sejapmmentohofofoho. Sɨkuno nomꞌnemo sekwoe aꞌamuso oso paꞌnyo tohino mentanɨngkofi sekwo hofɨkimo nuhwonontɨfi ufoꞌmano lontɨfi imentohofoso sekwo hofɨkoꞌnji tohino somaꞌmentohofofoho.
33 Veya afa sabuw etei matahimaim tur kakafih hi’uwi naatu hirukoukuwi biyababan hit, afa turanah tur kakafin hi’uwih biyababan hibaib wanawanah kwarun bairi hai biyababan kwabai.
34 Sekwoe aꞌamu fehohnjo hofɨko Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono umentohofo soꞌno impoꞌangomo uhumojahonɨngkofi sekwo hofɨkoꞌnji tohino somaꞌmentohofofoho. Sɨkuno nomꞌne somo sekwoe yoꞌmayo hoꞌyangoso aꞌamu nomꞌneso wae esemofahonɨngkofi sekwo hoꞌyango soꞌno huno engo mosyafɨsiyoꞌnjo yontɨfi hwahoponjofoho. Womapɨfe lontɨfi sɨmeho wopɨngoꞌnji sɨmonyo imentohofofoho. Hwapɨngoso sekwo huno moiꞌwonoho. Sekwoe hoꞌyango neso ahwomomo weho. Neꞌno nowentɨhwonefoho.
34 Sabuw afa dibur hima’am hai biyababan bairi kwafaram kaununub kwaitih, sabuw afa hiyayakiyi yasisiramaim kwaihamiyih hiyakiyi. Anayabin kwa kwaso’ob sawar gewasin naatu wanatowan sawar boro uf hinan.
35 Oseso yoꞌmayo soꞌno sekwoe sɨmeho yokumpohnꞌnyo uyoso nohoꞌnasyɨkutoho. Oꞌo, Anɨtu kako wopɨngo selohofonefoho.
35 Isan imih a baitumatum men naririm, baise kaufair kwanab kwanabat kwanan yomaninamaim boro a baiyan kwanab.
36 Sekwo yokumpohnꞌnyo lohofɨkuji Anɨtuye hungkunomo tɨfi finɨngkamno. Ose ifijoꞌmanji Anɨtu yoꞌmayo wopɨngo wosejapmmo selɨmentisoso wotɨpemantɨfeho.
36 Yate nanub kwanitafofor kwanatit God abisa ekokok kwanasinaf, abisa eo’omatani boro nit.
37 Anɨtuye hungkuno iyoswomo mtɨꞌmokumentohofoso ole nalohi,
37 Anayabin,
38 Nje aꞌamu honɨngkano ntoꞌnohinoꞌnjoso hofɨko ngkimo sɨmeho hiꞌntnnono ntopalokwofoso hofɨko songo nohumafitnnefoho.
38 Baise au orot menatan ana ef mutufurin boro baitumatumamaim nama, naatu au’uf nabatabat na’at ayu boro men aniyasisir.”
39 I osoꞌno nakwo Anɨtumneꞌno hohujo mikinjumofeꞌnwoho. Osoꞌno nakwo tɨkano somo tohino neꞌno mayo sopono mowanehwono. Oꞌo, nakwo Anɨtumo sɨmeho hiꞌntnnono uyɨwoꞌnɨngkuhwone hnꞌnwi nakwo sɨmeho wopɨngoꞌnji songo neꞌno humentɨhwanefoho.
39 Baise it men sabuw iyab au’uf hibat gurugurusen hibaib na’atube’emih, it i baitumatumayah boro yawas tanab.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.