1 Coríntios 14
Mpohwoe Hungkuno Songofoho (APZ) vs AAI
1 Oseso sekwo nomꞌne aꞌamu somo sɨmeho uyo yahino somo womano lɨkuji yokumpohnꞌnyo fiyohoꞌnɨmno. Sekwo nomꞌne aꞌamu somo sɨmeho muyɨkuji sekwo yoꞌmayo syoho hopiꞌnono Anɨtuye Towahuno Wopɨngo mtaꞌni mayoꞌne sekwo huno neꞌno syafɨsyɨkuji oso hisoꞌne Mpohumo jomo ulɨmno. I oso syoho hiso nomꞌne somo yakoloꞌnnyoso olenoho. Anɨtu kakoe huno wopɨngo kijapososo kɨko nomꞌnihumo filutɨhwaho. Oso syoho hisoꞌno sekwo womano lɨkuji syoho yokumpohnꞌnyo fiyɨmno.
1 Yabow i ayawasamaim wan nama nabonawiy, naatu dogor wanawanan akok gagamin Anun Kakafiyin usar bai enan akisin kwananuwih kwanab, usar gewasin naatu au gagamin i God ana tur binan ana usar kwanab.
2 — ausente —
2 Orot yait menan botabir tur ta’amaim eo i men sabuw isah eo, baise God isan eo. Anayabin men yait ta so’ob tur boro nanowar naniyan nab, nati tur i Anun Kakafiyin ana fairane tur anababatun wa’iwa’irin eo.
3 — ausente —
3 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan i sabuw isah eo baibais, koufair, nuhifot ebitih.
4 Aꞌamu kako mampaho kengo kengo kako huno muyoꞌnjo lalokunjo sohwo kako kakoe sɨmehomnohini yokumpohnꞌnyo itoꞌnalofoho. I osoꞌno aꞌamu kako hungkuno Anɨtu mtaꞌango aꞌamufe hungkuno neꞌnjoso ulalokunjo sohwo kako Anɨtuye aꞌamu ne somo yokumpohnꞌnyo usosofitofalofoho. Osoꞌno sekwo Anɨtuye Towahuno mtaꞌni oso hungkuno kengo kengo aꞌamu huno muyosoꞌno hi semoꞌnɨngkwoloho. Oꞌo sekwo oso hungkuno Anɨtuye huno mtaꞌango nomꞌne aꞌamumo ujoꞌne syoho soꞌno sekwo hi wasemoꞌnono.
4 Yait menan botabir tur ta’amaim eo, nati i taiyuwin ebibais. Baise orot yait God ana tur eo ebibinan, i God ana sabuw tutufin etei ebibaisih.
5 Sekwo hopiꞌnonohino soku sekwo mampaho kengo kengo Anɨtuye Towahuno somtaꞌni mayoso oso wopɨngofoho. I osoꞌno ngko oso yahino homo somo nomꞌne yakoloꞌnnyoso sekwo mayo soꞌno nɨmoꞌnɨngkohoho. Olenoho. Sekwo hopiꞌnono Anɨtuye Towahuno mtaꞌni Anɨtuye hungkuno sejapeso sekwo aꞌamu nomꞌne somo ujo soꞌno nɨmoꞌnɨngkohoho. Aꞌamu kako Anɨtuye Towahuno mtaꞌni mampaho kengo kengo lɨhwosi nomꞌne aꞌamu oso hungkuno hiso aꞌamu Anɨtuye hungkuno uyɨwoꞌnɨngkohofo somneꞌno mɨwoloꞌmoku losoꞌmanji kako oso aꞌamu homo somo yokumpohnꞌnyo musosofitofonehoho. Osoꞌno oso aꞌamu sohwo kakoe yahinoso monjenoho. I aꞌamu kako Anɨtuye hungkuno aꞌamu hopiꞌnonohino somo ulososo aꞌamu hopiꞌnonohinoso hofɨko upaꞌnɨfijoꞌmanji oso aꞌamu huhwo sohwoe yahinoso honjenoho.
5 Ayu au kok kwa etei mena tabotabir tur ta’amaim kwatao, baise au kok gagamin anababatun i binan ana usar kwatab, anayabin orot yait tur eo ebibinan ana baibais i gagamin. Orot menan ebobotabir i gewasin, baise orot ta nati kou’ay wanawanan tur nabotabir nao ekaleisia etei hinanowar saise boro nibaisih.
6 Oseso, nje aꞌamu soku, ngko sekumo seꞌmahmꞌmo nomꞌne aꞌamufe hungkuno kengo kengo Anɨtuye Towahuno mtaꞌangoso selɨꞌmeꞌno sekwo oso hungkuno homo somo mupaꞌnyoꞌnjoꞌmanji ngko sekumo pipi sefoꞌmaꞌmnehono. Oꞌo, awonoho. I ngko sekwoe hungkuno soꞌnji yoꞌmayo hungkuno Anɨtu ntɨhwasoso u hungkuno hiyasoꞌmo woꞌmojoso u hungkuno Anɨtuye huno mtaꞌangoso u Anɨtuye hungkuno losetɨhwayoso ose selɨmeꞌno sekwo hofiyo upoꞌnantɨfeho. Oso hungkuno hiso wosefoꞌmaꞌmontonoho.
6 Naatu taitu, ayu atan kwa ata binanawan ana veya, menau tabotabir tur ta’amaim atao’o na’at boro baibais atit? Baise tur boubuh, not so’ob boubuh, tur binan God biyanane, naatu God ana roube’aten tur ana bow anan, turobe boro imaim nibaisi.
7 Oso paꞌnyoso aꞌamu fihwo kako tompuyo ne ane lontanɨngkuhwosi aꞌamu hofɨko nupaꞌnɨngkuji ole wolantɨfeho. U oso tompuyoso yoloho neso pehofo lalofoho wolantɨfeho.
7 Ef ta iti na’atube, ben hai sawar douduf na’atube hinirabirab, o fik na’atube hinababin kwanekwan orot benayan boro mi’itube naniyan nab naben gewas?
8 Hohonta aꞌamu fihwa hofɨko ikujoho fongkiꞌnyoꞌne yɨhufo towotowonnyo sofe mampaho paꞌnyoso ntoꞌno mahoꞌnyoꞌmanji ikujoho fongkiꞌnyoꞌne ntoꞌno esyohumayo soꞌno huno pipi uyɨmontolo. Awonoho.
8 Naatu orot yait tour men ebababin gewas, baiyowayah boro mi’itube hinaso’ob gewas hibobuna baiyow isan?
9 Oso paꞌnyoso sekwo nomꞌne aꞌamufe hungkuno aꞌamu mupaꞌnyoꞌnjo iwoꞌnɨngkohofoso ulɨfijoso oso sekwoe hungkunoso sikinjofoho. Oso hungkuno homo somjo ne hwapɨngoso hofɨko pipi wotɨpemantɨfito. Oꞌo, awonoho. Hungkuno hiso ne anefoho. Siki yokaꞌnohinofoho.
9 Ana itinin i ta’imon, o mena nabotabir tur ta sabuw men hisoso’obamaim kuo, sabuw boro mi’itube naniyan hinab o abisa isan kuo? O a tur asir isaroun me yan ere’er.
10 U nehopi. Olo hwaho lopo hungkuno kengo kengo woꞌnnyoponoho. Oso hungkuno hiso ne aneꞌnjoꞌmaho. Oꞌo ne hiꞌnjofoho.
10 Tafaram wanawanan tur i moumurih maiyow, naatu nati tur etei i hai yabih auman men ta yabin enamih.
11 I osoꞌno nakwo Anɨtumneꞌno uhuꞌmokuhwasi hwe fihwo kako ngkimo hungkuno ntoso somneꞌno hwapɨngo soꞌno huno manyoꞌnjo ihwosoꞌno kako wantɨmontono, Oso aꞌamuso kengofoho. Ose ntɨhwosoꞌno ngko huhwoꞌni ulɨmonno, Oso aꞌamu sohwo kako kengo mtaꞌango hweho. Osoꞌno nekwo mofoꞌmoꞌnahnnehwoyo.
11 Isan imih tur nidun anonowar naniyan men abaib ayu i touman orot amatar, nati orot tur oyan isan, naatu tur oyan auman ayu isou touman orot matar.
12 Oseso, sekwo hoku sekwo Anɨtuye Towahuno somtaꞌni yoꞌmayo yahinoso womano lɨkuji sekwo syoho yokumpohnꞌnyo ikuji mapmno. I osoꞌno sekwo Anɨtuye Towahuno somtaꞌni yoꞌmayo yahinoso Anɨtuye aꞌamu ne somo yokumpohnꞌnyo usosofitofoꞌne mayosoꞌno sekwo syoho yokumpohnꞌnyo yohoꞌnɨngkuji Anɨtuye hungkuno aꞌamu ntoꞌno uyoꞌne oso yahino hiso mampaho kengo kengo ujoꞌne somo yakoloꞌnnyofoho.
12 Imih o yait a kok gagamin i ayubit ana usar ta inab inabow, basit God kwi’fefeyan saise usar menatan o inab ekalesia inabibais boro nit.
13 Oseso aꞌamu fihwo kako mampaho kengo kengo Anɨtuye Towahuno mtaꞌni lɨwoꞌnɨngkisoꞌmanji oso hwe huhwo sohwo kako nomꞌne aꞌamu somneꞌno iwoloꞌmokujo yahino soꞌno Mpohumo jomo ulono.
13 Ana’an iti isan sabuw iyab menah ebobotabir, gewasin hinayoyoban, saise tur koubuna isan ana usar auman hinab hinakubuna sabuw hinaso’ob.
14 Ihwoni. Ngko nomꞌne hungkuno kengo Anɨtuye Towahuno mtaꞌango soꞌnji Anɨtumo jomo ulɨꞌmeꞌno nje huyoꞌmango sohwo kako hungkuno ulalofoho. I osoꞌno ngko nje hunoso monnyantonfiyoho. Nje hunoso siki weho.
14 Anayabin ayu mena’umaim ayoyoyoban, ayubu auman ibo eyoyoyoban, baise au not men kafa’imo so’ob ayu abisa ao’o.
15 Oseso nakwo pipi yanehwono. Olenoho. Anɨtuye Towahuno kako nomꞌne mampaho kengo nejapososo nakwoe huyoꞌmango oso mampaho soꞌnji Anɨtumo jomo ulasoso nakwo nomꞌne sɨkunomo hungkuno nakwoe huno mtaꞌango Mpohumo jomo ulano. Anɨtuye Towahuno kako ta mampaho kengoꞌnji nejapososo oso ta hiso Anɨtumneꞌno ulasoso ta nomꞌne nakwoe huno mtaꞌangoso Mpohumo jomo ulantanoho.
15 Ayu boro abisa anasinaf? gewasin ayu i boro ayubu airi anayoyoban, naatu au not auman airi anayoyoban, ayubu airi ew anatabor naatu au not auman airi anatabor.
16 U nakwo Anɨtumneꞌno uhuꞌmokuhwasi oso hungkuno iwoloꞌmokujo yahino hiso nakwo miyoꞌnjo yasoꞌmanji nakwo mampaho kengo Anɨtuye Towahuno mtaꞌni Anɨtumo isamoyoka ulasoso u hwe fihwo oso yahino huno muyo sohwo kako nohumahwosi nakwoe mampaho kengo upaꞌnɨngkuhwosi ole malonehoho. Hungkuno nehopeho. Oꞌo, ose malonehoho. Kako nakwoe mampaho kengo upaꞌnɨngkuhwosi ole wosyafɨhuꞌmontonoho. U oso mampahoso kengofoho. Ngko huno maniyohoyohoho. Ose wosyafɨhuꞌmontonoho.
16 Ayubimaim God ana merar iyi kubobora’ara’ah, orot ta boro mi’itube naso’ob airi God kwanabora’ara’ah, naatu boro mi’itube naso’ob nibasit. Anayabin nati orot i men so’ob o abisa’awat kuo’o.
17 Ihwoni. Kɨko mampaho kengoꞌnji Anɨtumo isamoyoka ulalokunoso ntoꞌnohinofoho. I angaꞌnohinoso olenoho. Jɨje hungkuno kengoso oso hwe huhwo sohumo mufoꞌmanehoho.
17 Basit o i merarayow gewasin maiyow God kubitin dogor tutufin etei, baise taituwa nati na ebatabat men kubibais.
18 Ihwoni. Ngko Anɨtuye Towahuno mtaꞌni mampaho kengo manji sɨkuno piꞌnɨngo engo somo lonji oso mampaho joso noseyakolofontnneꞌno ngko Anɨtumo isamoyoka ulalokweno.
18 Ayu i God ana merar ayiy, anayabin ayu menau botabirin tur ta’amaim o isan kwa etei ana tabir.
19 I osoꞌno nakwo Anɨtuye tajo ango somo uhuꞌmokuhwasi ngko Anɨtuye hungkuno tɨfo nakwoe hungkunoꞌnji aꞌamumo lutɨhwameso hofɨko hungkuno homo somo itoꞌno upaꞌnɨfijoso oso wopɨngofoho. I ngko nomꞌne mampaho kengoꞌnji hungkuno sawemo engo aꞌamu homo somo ulɨmeso hofɨko mupaꞌnɨfitnnehofo. Osoꞌno ngko aꞌamuꞌnji nohumahmꞌmo hungkuno upaꞌnɨfitnneꞌentnneꞌno walɨmonneꞌno yohono.
19 Baise ekalesia hai kou’ay wanawanan ayu tur etei five akisin anao sabuw etei boro naniyan hinab naatu nibaisih, baise menau nabotabir tur 10,000 na’atube anao ana baibais i en.
20 Nje aꞌamu soku, olo hungkuno mampaho kengo kengo joꞌne selalokwe losoꞌno sekwo mehomi weꞌeso ilofɨwoꞌnɨngkohofo paꞌnyoso sekwo ilofɨkutoho. I mehomi milongoso hofɨko honɨngkano wonyo soꞌnji huno wonyo soꞌnji miyɨwoꞌnɨngkiyohofo. Sekwo oso mehomi honɨngkano wonyo miyɨwoꞌnɨngkiyohofo hopa hmmoꞌnɨmno. I osoꞌno olo hungkuno selalokwe soꞌno sekwo huno sokafo seyɨhwosoꞌno aho yokumpohnꞌnyo fɨkesyohumamno.
20 Taituwau, men kek hai notabe kwananot, men kek sosofabe kwanarerey kwanekwanemih, baise orot babin hai not kwanab tur kwanao.
21 Aꞌamu Anɨtuye hungkuno mtɨꞌmokumentohofo sohwa ole mtɨꞌmokumentohofi,
21 Buk Atamaninamaim wanawanan ofafar iti na’atube hikirum,
22 Ose mtɨꞌmokumentohofo soꞌno nakwo huno ole nayohoho. Sɨkuno fehohnjoso Anɨtu kako mampaho kengo kengo uyɨwoꞌnɨngkisoso aꞌamu kakineꞌnohini inɨngkawowoꞌnɨngkiso osoꞌnohinɨꞌmaho. Oꞌo, aꞌamu Anɨtu kakineꞌno minɨngkayoꞌnjo iwoꞌnɨngkohofo oso huhwamo uyɨwoꞌnɨngkisofoho. Osoꞌno kako kakoe yokumpohnꞌnyo hofɨkimo itɨhwawoꞌnɨngkisofoho. Aꞌamu Anɨtumo inɨngkawowoꞌnɨngkohofoso hofɨko Anɨtuye hungkuno hofɨkoe hungkunoꞌnji lutɨhwentanɨngkofi uhwonontɨfi ole lɨwoꞌnɨngkohofi, Olo hungkuno loso wopɨngofoho. Anɨtu kako nelalofoho. Ou, Anɨtu kako hungkuno uyalokusoso hofɨkimo ufoꞌmayoꞌnefoho. I aꞌamu Anɨtu kakimo sɨmeho muyoꞌnjo somo oso hungkuno hiso hofɨkimo mufoꞌmanehoho.
22 Menat ebobotabir i men sabuw baitumatumayah hai i’inan, baise sabuw iyab men tibitumatum hai i’inanen, naatu tur binan i sabuw iyab men tibitumatum isah, baise baitumatumayah isah.
23 Oseso aꞌamu kako Anɨtuye hungkunomo ntoꞌno minɨngkayoꞌnjo sohwo kako sekwoe yahino Anɨtumo hungkuno kengo kengoꞌnjo jomo ulontanɨngkuji noseꞌmahwosi nosehonɨngkuhwosi kako ole waselɨmontonoho, Sekwo huno ane hwayo hohnjo kuyoho.
23 Imih ekaleisia tutufin etei hinaru’ay, naatu sabuw etei menah nabotabir tur ta’amaim hinao’o, sabuw afa ufunane hina tema’am, naatu sabuw iyab men tibitumatum boro hinao, “Sabuw tibikoko’aw kwa’itih?”
24 I osoꞌno sekwo aꞌamumo sekwo hungkuno neꞌnjo Anɨtu mtaꞌango hungkuno lutɨhwahonɨngkuji oso hwe sohwo kako nosehonɨngkuhwosi u nosepaꞌnɨngkuhwosi oso hungkuno hiso oso hwe nongkwoe sɨmeho montɨmo me hopa wonahmmontonoho.
24 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan ufun orot baitumatum atin ma enonowar boro dogoron narusib. Anayabin tur abisa nonowar ana kakafih etei hina hibebeyan itan.
25 Yoꞌmayo hungkuno wonyo oso hwe sohwo kakoe sɨmeho moꞌmo mnawoꞌnyo soꞌno huno syafɨsyɨhwosi kako ole walɨmontonoho, Anɨtu kako nje sɨmeho moꞌmo nohonalofoho. Ose lɨhwosi kako Anɨtumneꞌno hwomtame ulohofɨhwosi kako ole walɨmontonoho, Anɨtu kako sekwoꞌnji nehopi humaho. Kako ose selɨhwosi kako Anɨtuye yofe wohoꞌnomaꞌmontonoho.
25 Ana not wa’iwa’irin ma’am etei tit irerereb naatu boro sun nayowen Regah nakwafir, bebeyanamaim naorereb nao, “Turobe God i kwa wanawananamaim bairi kwama’am!”
26 Osoꞌno nje aꞌamu soku ngko sekumo oso hungkuno selohe soꞌno neso pipilo. Sekwo Anɨtuye yofe hoꞌnomayoꞌne uhuꞌmɨngo sopo sekwo hopiꞌnonohino soku ntoꞌno fesyohumafɨkuno. Aꞌamu fihwo kako ta walɨmontonoho. Nomꞌne aꞌamu fihwo kako Anɨtuye iyoswo mtaꞌango hungkuno yoloho wolosetɨhwamontonoho. Nomꞌnihwo kako sekwoe hungkuno ne soꞌnji hungkuno Anɨtu uyɨsoso waselɨmontonoho. Nomꞌnehwo kako mampaho kengo Anɨtuye Towahuno mtaꞌangoso waselɨmontonoho. Oso hungkuno homo somjo aꞌamu hofɨko huno muyoꞌnjo soꞌno Anɨtuye Towahuno hwe nomꞌnehumo uyahonɨngki hungkuno homo somo hungkuno neso yoloho lɨjwaofoꞌne hweho. Osohwo kako oso hungkuno hiso neso waselɨmontonoho. Oso yoꞌmayo hopiꞌnonohinoso ikuji sekwo Anɨtuye aꞌamu ne sokuneꞌno sefoꞌmayoꞌne yokumpohnꞌnyo sesosofitofoꞌnefoho.
26 Taituwau, abisa ao yabin i iti, bora’ara’aten isan kwanaruru’ay ana veya, orot boro ew natabor, orot ta boro ni’obaibiyi, orot ta boro God ana tur naorerereb, orot ta boro menan nabotabir, orot ta boro nati tur nabotabir nakubuna kwananowar, naatu sawar iti etei i ekaleisia wowabin ra’at isan kwasisinaf.
27 U aꞌamu fihwa mampaho kengo kengoꞌnji Anɨtuye Towahuno mtaꞌango wolano lɨkujɨꞌmanji u angaꞌnohinotaho, hufaꞌutaho, hufaꞌu sɨhunetaho, oso hwa lohofoso ntaꞌnoho. Oso hungkuno homo somo hwe sɨmoꞌmjo sohwo nto losojwaofɨhwosoꞌno osopo nomꞌne aꞌamuhwo kako kakoe hungkuno homo somo nto losojwaofɨhwosoꞌno osopo nomꞌnehwo walɨmontonoho. Oso hungkuno aꞌamu mupaꞌnyoꞌnjo somo nomꞌnihwo kako ne soꞌno uwoloꞌmokalɨmonte hweho.
27 Menamaim omih orot rou’ab o tounu hinao naatu men tounu nanatabir, naatu tur i orot ta nao nasawar, imaibo ta nao, men auta’imon kwanarahimih, naatu orot ta i nati tur nabotabir nakubuna.
28 Oso hungkuno homo somo aꞌamu fihwo iwoloꞌmokujoꞌne sohwo mohumentanɨngkuhwosɨꞌmanji ou, oso hopo sopo aꞌamu hungkuno kengo kengoꞌnjo sohwa hofɨko hungkuno malɨfitnnehofo. Oꞌo, hofɨko mampiꞌnyo wohumantɨfeho. Hofɨko mampiꞌnyo humafɨkuji Anɨtuꞌnji hunoꞌnohini wosyofɨsyantɨfeho.
28 Baise koubuna’ayan orot nati’imaim men nama’am na’at, orot nati tur eo gewasin ekaleisia wanawanan boro awan nafot, i akisin God hairi’imo hinayoyoban.
29 I aꞌamu nomꞌne somo Anɨtu kakoe huno mtaꞌni kako kakoe hungkuno aꞌamu ujoꞌne uyɨwoꞌnɨngkisoso aꞌamu hufaꞌutaho, hufaꞌu sɨhunetaho, oso hwa hofɨko woselantɨfeho. Aꞌamu nomꞌneso hofɨko nohumafɨkuji Anɨtuye Towahuno sohwo kakoe yokumpohnꞌnyo uyahonɨngkuhwosi hungkuno homo somo yano ulofantɨfeho. Huno ole wosyofɨsyantɨfe, Olo hungkuno loso Anɨtu mtaꞌangotaho. Kengo mtaꞌangotaho. Ose syafɨsyɨkuji yano ulofantɨfeho.
29 Orot rou’ab o tounu God ana tur hinabinan, naatu hinabibinan wanawanan, binanuyah afa nati tibibinan hai tur hinafufun gewas.
30 Hwe fihwo kako hungkuno Anɨtu mtaꞌango lontanɨngkuhwosi nomꞌne aꞌamu osohwo kako oso hungkuno homo somo upoꞌnontohumentanɨngkuhwosi Anɨtu kako oso hwe sohumo kakoe hungkuno uyososo walɨmo lɨhwosi yahonɨngkuhwosi oso aꞌamu kɨko hungkuno sɨmoꞌmo lontijo oso hwosi kɨko mampiꞌnyo fosyohumaho. Oso aꞌamu tɨfinjo huhwo sohwo kako Anɨtuye hungkuno waselono.
30 Naatu nati tur inan wanawanan orot ta kou’ay wanawanan ma’am God ana tur ta boubun na isan birerereb ana veya, nati orot bat ebibinan awan nafot.
31 Oso yahino angaꞌno angaꞌno hisoꞌno Anɨtu kako kakoe yokumpohnꞌnyo sejapɨhwosoꞌno sekwo angaꞌno angaꞌnohino soku oso syoho hofiyo ikuji aꞌamu hopiꞌnonohinoso Anɨtuye huno ntoꞌno nupaꞌnɨngkuji sekwo yokumpohnꞌnyo wososofitoꞌnantɨfeho.
31 Anayabin kwa ta’ita’imon a veya ti’inu’in na’atube boro kwanabinan, saise sabuw etei boro roube’aten tur hinab hinaso’ob naatu koufair hinab.
32 Aꞌamu Anɨtu kako hungkuno uyɨwoꞌnɨngkiso oso hwa hofɨko oso hungkuno aꞌamu somo ujoꞌne yokumpohnꞌnyo somo monje uyohohuꞌmo losoꞌmanji hofɨko oso hisoꞌno hoponoho. Oso yokumpohnꞌnyo homo somo monje yasyɨhwosi hungkuno hiso komoꞌno moiꞌwo wesejwaoꞌmontonoho. Hofɨko oso syoho homo somo mokosyohumunyo hwafoho.
32 Dinab oro’orot iyab God ana tur hio tibibinan hai tur i hinakaif gewas.
33 Anɨtu kako sɨmeho afa inyo yahinoso hwapɨngo hweho. Aꞌamu hungkuno lomtnnawe iwoꞌnɨngkohofo oso yahinoso Anɨtu mtaꞌangoꞌmaho. Oꞌo awonoho.
33 Anayabin i men baibikwarisen ana Godamih, baise tufuw ana God.
34 Nakwo Anɨtuye hwe moyaꞌmi angoꞌmeemjo nakwo Anɨtuneꞌno uhuꞌmokuwoꞌnɨngkuhwone hnꞌnwiye uhuꞌmɨngo sopo moyaꞌmi sofa mampiꞌnyo humawoꞌnɨngkohofo paꞌnyoso sekwo moyaꞌmi sofasi mampiꞌnyo fosyohumamno. Sekwo hungkuno malɨfitnnehofo. Hwapɨngoso Anɨtuye hungkuno ole nalohoho. Moyaꞌmi sofa hofɨkoe hwehwamo enjwaꞌmo wohumafe. Osoꞌno hofɨko oso uhuꞌmɨngo homo somo momokosyohumafitnnehofo.
34 Ekalesia wanawananamaim baibin i awah nafot hinama. Baibin isah men baibasit ema’am boro tur hinao, baise ofafar eo na’atube awah nafot orot babahimaim hinanutanub hinama.
35 Hungkuno fehohnjo somo moyaꞌmi sofa nupaꞌnontɨfi hungkuno neso huno muyoꞌmanji hofɨko oso uhuꞌmɨngo sopo oso hungkuno hisoꞌno nolohonɨngkutoho. Oꞌo, hwangku hofɨkoe angomo nohumafɨkuji hofɨkoe hwehwamo oso hungkuno hisoꞌno ulohonantɨfeho. Oso uhuꞌmɨngo sopo moyaꞌmi sofa hofɨko hungkuno lɨfijoso wonɨmango unɨmontonoho.
35 Sawar ta isan so’obamih baremaim a’aawah hinibatiyih, anayabin ekaleisia wanawanan baibin tur o isan i biya’ohow ema’am.
36 Sekwo oso yahino homo somo minɨngkayoꞌnjo pehoꞌno yalokwofo. Sekwo huno pipi seyohoho. Sekwo Anɨtuye hungkuno hwapɨngoꞌnjo kulaho. Sekwoꞌnohini Anɨtuye hungkuno maꞌmentohofo kulaho. Nomꞌne aꞌamuso momasoꞌnetaho. I sekwo hwahopo pawomno.
36 Kwanotanot God ana tur kwa akis biyamaim busuruf? Ai nati tur i kwa akis isa na?
37 Aꞌamu fihwo kako ole loso, Ngko Anɨtuye hungkuno kakoe huno mtaꞌni aꞌamumo ulɨwoꞌnɨngkohe hwoꞌnyoho. Ou, nje hunoso Anɨtuye Towahuno mtaꞌangofoho. Ose loso sohwo kako huno ole wosyafɨsyono. Ngko Poulɨꞌni olo hungkuno semtɨꞌmokiyalokwe loso Anɨtuye honɨngkano hungkunofoho. Ose wosyafɨsyono. Oso hunoso mosyafɨsiyoꞌmanji kako mangoꞌnohino hweho.
37 Orot yait enotanot i God ana dinab orot, naatu God biyanane ayubin ana usar bai ema’am, abisa kwa isa akikirum boro naso’ob, iti i Regah ana obaiyunen tur.
38 Aꞌamu fihwo kako olo nje hungkuno lomo hwotoho feso sohumo sekwo kakoe hungkunomo hwotoho hmhmno.
38 Baise iti tur nanowar nakwakwahir, God boro ibo nakwahir ana tur men nanowar.
39 Oseso, nje aꞌamu soku, Anɨtu kako sekumo kakoe hungkuno sejopalokunjo soꞌno, sekwo kakoe yahwomehomi hopa emponawotofo soku, hungkuno Anɨtuye huno mtaꞌni ujoꞌneso hi wasemoꞌnono. Sekwo aꞌamu Anɨtuye Towahuno mtaꞌango mampaho kengo kengo lɨwoꞌnɨngkohofo somo nopɨjumofɨkutoho.
39 Isan imih taituwau, dogor kwanabotawiy God ana tur kwanab gewas kwanabinan, naatu sabuw afa menah botabir teo men kwana’otanih.
40 I osoꞌno ngko olo hungkuno selalokwe losoꞌno sekwo Anɨtumneꞌno uhuꞌmokuwoꞌnɨngkohofo soponjo yahino ntoꞌnohini fiyɨmno. Sekwo sɨhufisahufi hungkuno likaofɨkutoho.
40 Baise kwana’itin gewas sawar etei i hai efamaim kwanasinaf naatu kakaf ana efamaim.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.