Mateus 9

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ëhiꞌamu Iesuro boat gagore ajiomoromo jovo döre vaꞌadoho vaꞌo hesi amore ravoꞌamadeje.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Amore ravoꞌamamu gagorovo övo höruꞌe vuovahëꞌëro hesi maratuore raromaje aho aëro giojimo barovareje. Barovamu gagorovo Iesuro gavade jaburo hu mae uehorovamu gëgorovo övo höruꞌe vuovahëꞌe aho uavadeje: Harihohajo. Ma-biririvëjo. Jasi sisëho uehorovoromo vuonugoromo muꞌu barëjahëꞌe höjo.
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Muꞌu barëjahëꞌe höjamu hegorovo jögoru öri röjëhijarue a ioroꞌiorohuro uehorovoromo uvareje: Asëꞌëjo. Ave ahuro God-are ihoho ijumajëjo.
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Ëhi uvamu Iesuro gëromo uvadeje: Jabumë ëhi uehorovaruëromo uëvadeje: Jemë rabëni uehoro sisëho baejarujëjo.
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 Jemëꞌo uehorovohëjo. Nani ja ae ëma uaꞌaꞌanuëjo: Jasi sisëho uehorovoromo vuonugahëꞌe hö uaꞌaꞌanuëjo. Ja ëhi uaꞌibejanëjo aho nunoho bogo gaꞌibejarëjo ja mae o sarere jövëꞌe javego. Röhu ja bogo ëma uaꞌaꞌanuëjo: Riꞌöromo nami juvëjo hesi guomo guomoho bogo barëjego ja javojagojöëni.
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Röhu ë bogo ëma jövoꞌibejane jöho iae na jövoꞌejöjo huro ejehoromo riꞌö nami juvego jemëro ë muoho garomo ëhuro gaꞌirarijego God-are A Maho naro saꞌare hijajire evare sisë muꞌuvaje darugoho baejëꞌe jevego. Ëhi uënugoromo röhu övo höruꞌe vuovahëꞌe aho uavadeje: Riꞌöromo raromanue maratuoho banigojiomoromo baeromo jasirëro vaꞌëjo.
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Vaꞌëjamu iae riꞌöromo hesirëro vaꞌadeje.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Vaꞌamu gavëꞌi ë ariböviohuro juhuonivoromo uvoruomadeje: God-ro ma-ae uavamu mu böröme ëꞌade höromo God rajahiruomadeje.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Ëhiꞌamu Iesuro vaꞌadeje. Vaꞌi gavade tax baejaje ae hesi ihoho Matthew hesi mu vaejaje osare hijamu gagorovo uavadeje: Rueromo nasi ijoro ijoro juvonövonëjo. Juvonövonëjamu hegorovo riꞌöromo aevoromo hesi ijore ijore juvonövadeje.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Ëhiꞌamu Iesumëro Matthew-are osare ie ueꞌahamu evare tax baejarue ae ahoꞌo sisë aribövie ahoꞌo ëho jaburo rueromo Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo gemuoro ioho ueꞌahareje.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Ie ueꞌahamu gëgorovo Pharisee ariböviohuro Iesuare ijorajoho uëvareje: Asëꞌëjo. Jemesi börömoho rabëni tax baejarue ariböviohuꞌo sisë a ioroꞌiorohuꞌo gemuoroho hiromo ioho ijajëjo. Ëhi jiëꞌoho sisë höjo.
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Ëhi jiëꞌoho sisë hö uvavamu Iesuro huꞌo hegorovo ë Pharisee aribövioho uhuꞌe uëvadeje: Jemëhu nasi aribövi ëhi uëvarujoho röhu guomo guomoꞌe ariböviohuremu doctor gavarue höjo mae jëvëꞌe aribövioho bogajo.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Vaꞌoromo ave jö hesi bëhoho nahoromo birohorëjo. God-ro uvajëjo: Na negajëjo a huë baeꞌirarije muoho vaejöro mi suvuoroho bogajo. Naro sisë aribövioho nasinö jëvojöro uëꞌi rovode höjo ma-döemu mae jëvëꞌe aribövioho bogajo.
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Ëhiꞌamu John-are ijore ijore jijiharue ariböviohuro rueromo Iesu uavareje: Noꞌo Pharisee ariböviohuꞌo God uehorovoꞌi ie vuonugarue höjo. Noro ëhi ëꞌarue höjo röhu jasi aribövioho rabëni bogo ëhioho ioho vuonugarue höjo.
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Rabëni bogo ëhioho ioho vuonugarue höjamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Nasi ijore ijore jijiharue ariböviehu i bogo vuonugarue hesi bëhoho naro uhuꞌe uëꞌiëꞌajëjo. Na jemëro uvarujëjo: Iꞌo masuröhe a hesi söröre rueromo aemoꞌaemëro huë vavaene baeruomoꞌajëjo. Bogo ëhioho ëꞌi iae ie ueꞌahoruomoꞌajëjo. Röhu majae ijonö iꞌo masuröhe aho aëro guduamo bavaꞌiramu evare ioho vuonugoꞌaruëjo. Avevejöꞌoho naro jabuꞌo hijëꞌego jabu ioho bogo vuonugoꞌaruëjo.
15 Jesus respondeu:
16 Ëhi uënugoromo Iesuro uhu jöe göꞌo majëhiromo uëvadeje: Niögu iꞌohuꞌo mamiohuꞌo bogo havoꞌanuëjo. Bogo havoromo niögu mami dadovadiroho niögu iꞌo hesi vituoho baeromo niögu mami hesi gagoroho bamoromo sigohiꞌanuëjo iꞌohuro duduhirovoromo ruho barovego böröme dadorovojöëni.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 O wine jovo mi sino gagore biguꞌiëꞌiroho jovo iꞌohuꞌo mi sino mamiohuꞌo bogo gemuoroho havoromo jovo iꞌoho mi sino mamiroho biguꞌanuëjo. Ëhi ëꞌibejanëjo jovohuro gatovoromo ögohuro bibivoromo mi sinoho mamiëro jiëꞌëro tögömoromo dadorovego jovoho rovaꞌibejajo. Aꞌi jovo iꞌoho mi sino iꞌo hesi gagoremu biguꞌanuëjo. Biguꞌiramu jovoho mi sinoho mae jioꞌamoꞌajëjo.
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Iesuro ëhi uëvamu gavëꞌi Jew rajo a böröme gemuëro rovadeje. Rueromo ague aho hiromo Iesu uavadeje: Nasi aboje avevejöꞌe guomajëjo. Jero rueromo jasi övoho hesi sinoro bamego iꞌovajo.
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Iꞌovajamu hegorovo Iesuro riꞌöromo huꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo ë a hesi ijore vaꞌareje.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 — ausente —
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 — ausente —
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Rëhamu hegorovo Iesuro huotorovoromo magonahoho garomo uavadeje: Abojëjo. Nadi juhuonivoꞌi biririvëjo. Jero na mae uehorovevamu ëhuro ja marëjavëꞌe höjo. Marëjavëꞌe hö uavamu gavëꞌi marëjadeje.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Marëjamu gagorovo Iesuro vaꞌoromo ë a börömo hesi osare vaꞌoromo gavade virikö vavaeniꞌe huosiharue aribövioho ë raromoꞌi ae ahoꞌobëhe darugoꞌo nierusuburuꞌe bamamu gëgorovo
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 uëvadeje: Ae ahoꞌo vaꞌohëjo. Magonaho harihoho bogo guomoꞌi ma-niavajëjo. Ma-niavajëjamu hegoro rueho jaburo Iesu sivoromo ijoꞌijahareje.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Ijoꞌijahamu huro ae ahoꞌobëhe rarovöꞌöjëvonugoromo magonaho hesi osare vaꞌoromo övoho baejamu iꞌovoromo riꞌöjadeje.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Ëhi ëꞌade jöho ë saꞌaho ahoꞌobëhe rumorovobe vaꞌadeje.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Ëhiꞌamu Iesuro ë amoho vuonugoꞌi örire juvo vaꞌadeje. Örire juvo vaꞌamu gagorovo nuni sisëꞌe ae niöꞌiro rihiromoromo uvobe vaꞌareje: David-are ujoho böröme javaje jero noni vavaenimëjo.
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Ëhi uvobe vaꞌamu Iesuro osare vaꞌadeje. Osare vaꞌamu rue ae niöꞌiohuro rovareje. Rovamu gëgorovo Iesuro uëvadeje: Na jemë mae uehorovoromo uvarujëjo: Nörö ajamuiꞌiröhoho eni höjo. Eni höjamu uavareje: Bada ioꞌajo.
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Ioꞌajamu Iesuro nunoho rëhëhoromo uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho jemëhu uehorovarujëhi iae ëhi jiëhoꞌajëjo.
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Ëhi uëvamu gëgorovo nunoho marëjëvamu mae uherihareje. Mae uherihamu gagorovo Iesuro darugoꞌo majëhiromo uëvadeje: Bogave aho uëꞌirarijëjo.
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Ëhi uëvamu hegorovo ë ae niöꞌiohuro höꞌöromo vaꞌoromo Iesuare jöho bogo ejahoꞌi Iesuhu jabumë ajëmijade jöho majëhibe saꞌae bövioho jirehareje.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Ëae niöꞌioho jaburo ë osare jioromo höꞌöjamu gavëꞌi aëro ae gemu huꞌirae baeromo rovareje. Ëaho aruꞌaho sisë dëre jiëꞌëro jörumoꞌe jiadeje.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Jörumoꞌe jiamu Iesuro ë aruꞌaho sisëho rarovöꞌöjamu aho aevoromo jöe jövadeje. Jöe jövamu hegorovo ae ahoꞌobëhe tiöromo uarovareje: Asëꞌe ëhi jiëꞌe muoho Israel saꞌaroho bogo gavëꞌe javuajëjo.
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Ëhi uarovamu Pharisee ariböviohuro uëvareje: Sisë a börömohuro vöröho bojamijego ëhuro a dëre aruꞌaho sisëho rarovöꞌöꞌamaje höjo.
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Ëhiꞌamu Iesuro God rajahijarue osare osare God-are jö bëhoho röjëhibe God-hu böröme namiromo muebejëvoꞌiröhe jö maho majëhibe guomo guome gö gö baejëꞌe aribövioho avohëvobe ëhiꞌobe amo masijore ininore juvo barëjadeje.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Juvoromo ganövade ae ahoꞌobëhe tagavoromo huë vavaene baeromo sisëꞌi raromoꞌego gëgorovo uvonövadeje: Ëaribövioho vëmu vavu rumoꞌe ö mahuꞌëro raromanovaruë uvoromo jabesi jöëni vavaenimonövadeje.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Jabesi jöëni vavaenimamu hesi ijorajo ömoꞌömoho uhuꞌe uëvadeje: Ae ahoꞌobëhe nasinö sö rueꞌiröhoho ëho mure irunoꞌe gagovoꞌiröhoho vaꞌëne höjo. Mure gagovoꞌiröhe irunoꞌoho bövi mae jioꞌi gagovarue aribövioho no ma-gemu gemu javuajëjo.
37 Então disse aos discípulos:
38 Ëhuni mu Arijoꞌoho ëninamiromo uarego huro ae göꞌo rëmöꞌöjego mure rueromo ajamuiromo irunoꞌoho gagovoꞌirarëjo.
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.