Mateus 26
God-are Jögoru I'oho (AOM) vs VC
1 Ëjöho majëhi barënugoromo Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje:
1 — ausente —
2 Iae jemëꞌo gavarujëjo majae niöꞌi hesi uhure evare God-hu Vörö Tugohade Sörö majaho rueꞌaꞌajëjo. Rueꞌiramu aëro God-are A Maho na guduamevoromo a masijo jabesi övore bojëmiꞌaruëjo korosire ano taemevoröhego.
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Iesuro ëhi jövoꞌirögoro röhu evare priest masijohuꞌo Jew rajo a duvaho ömoꞌömohuꞌo ëho jaburo priest börömo ihe Caiaphas-are osa börömore ë ro gagovareje.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Gagovoromo jöe mevoromo uarovareje: No diehiꞌoromo Iesu saginiëri guduamoromo anoꞌejarëjo.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Sörö majaroho bogo guduamoꞌejarëjo aëro göromo noꞌo muorovoruomojöëni.
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Ëhiꞌamu Iesuro Bethany amore rueromo sino jomoꞌe ae Simon-are osare ro hiromo ie ijadeje.
6 — ausente —
7 Ie ijamu gagorovo magonahe gemuëro munë huono mabëhe baeromo rovadeje. Ëhuono gagore ridiꞌe osoho jiadeje. Huonore oso imarue hesi manaho bövi mae jiadeje. Magonahohuro ë osoho barueromo Iesuare simanore otehadeje.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Simanore otehamu gagorovo Iesuare ijorajoho jaburo dë vörönëgamu uarovareje: Osoho rabëni ëma otehöꞌöjajëjo.
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 Ae gö jabesi örire imoꞌibejarëjo manaho bövi mae baeꞌibejarëjo. Ëmanaho baeromo bövi biseꞌo rumoꞌe aribövioho suvuorëmiꞌibejarëjo. Ëhi jiëꞌoho iae mae jioꞌibejajo. Röhu ëma otehöꞌöjade höjo.
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Ëhi atamu hegorovo Iesuro gëromo uvadeje: Ëhi jiëꞌe jöho ataruëromo uëvadeje: Jemë rabëni magonahoho huë vavaenoho bojamijarujëjo. Mu mabëhe nasi örire vaejevëꞌe höjo.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Bövi biseꞌo rumoꞌe ariböviohuro jemëꞌo raromobe jijihoꞌaruëjo mae vaejëvojöro. Aꞌi naro jemëꞌoho bogo hibe juvoꞌejöjo ëhi avohevojöro.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Ëmagonahehu oso nasi sinore bamehade hesi bëhoho nasi sinoho avohehade höjo ëhuro aëro hure mae bamevoröhego.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Saꞌae dinöꞌe dinöꞌe aehu nasi jö ma majëhibe jijihëꞌiroho ë magonahehu ëꞌade jöhuꞌo majëhibe jijihoꞌaruëjo aëro hu mae uehorovoruomoröhego.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Ëhiꞌamu Iesuare ijoraje 12 röhu gemu hesi ihe Judas Iscariot-ro vaꞌoromo priest masijoho uëvadeje:
14 — ausente —
15 Naehu Iesu jemesi övore bojëmijëꞌoho jemë ijo baje diminoꞌe bojemirëjo. Bojemirëjamu rueho jaburo ajivëꞌe ijo bajoho adahoromo 30 bojamijareje.
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Bojamijamu evare Judas-ro aevoromo öre nahadeje Iesu jabesi övore bojëmiꞌiröhëro.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 I Dë Huaje Oso Rumoꞌe I ibe vaꞌiröhe majaho aevoromo rovamu gagorovo Iesuare ijorajoho jaburo rueromo Iesu uavareje: Ja nagajoho no dinöꞌe vaꞌoromo God-hu Vörö Tugohade Söröho avohahoꞌejarëjo.
17 — ausente —
18 Ëhi uavamu uëvadeje: Jerusalem amo börömohuro vaꞌoromo ë a hesi osaro vaꞌoromo uarëjo: No röjahuijaje ahuro uvajëjo: Nasi majaho dunovajëjo. Ëhuni naro jasi osare öꞌoromo God-hu Vörö Tugohade Söröho nasi ijorajoho jabuꞌo gemu mae iꞌejöjo. Ëhi uarëjo.
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Ëhi uarëjamu rue ijorajoho jaburo Iesuhu uëvadëhi ëhi ëꞌoromo söröho avohareje.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Ëhiꞌamu vahiromadeje. Vahiromamu gagorovo Iesuro hesi ijoraje 12-ho jabuꞌo gemuore hijadeje ë ioho iꞌirovo.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Hiromo ioho ijëꞌi uëvadeje: Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Jemë ae gemuëro na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌanuëjo.
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Bojëmiꞌanuëjamu hegorovo uehore gö gö böröme baeromo ae gemuëro gemuëro uavareje: Na bogo ëhioho ëꞌejöjo. Na na mae uavajëjo.
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Mae uavajëjamu hegorovo uëvadeje: Naehu i hevöre baꞌamoꞌego huꞌo gemuore baꞌamaje ahuro ë mu sisëho vaeꞌaꞌajëjo.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 God-are surire jajivarëhi hesi A Maho na ëhi guomevoꞌajëjo. Röhu na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho vaevëꞌoho sisërëꞌajëjo. Ëaho bogo rahoꞌibejajo ëhuro mae jioꞌibejajo.
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Mae jioꞌibejajamu Judas Iesu bijönimarue a jabesi övore bojëmiꞌiröhe ahuro uavadeje: Na bogo ëhioho ëꞌejöjo. Na mae-ëjo. Na mae-ëjamu uavadeje: Jero jasi jövanuëjo.
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Ëhiꞌamu ioho ueꞌahoromo Iesuro ioho baeromo God mae uanugoromo atoꞌatovoromo hesi aribövioho suvuorëmiromo uëvadeje: Baeromo ihëjo. Aveho nasi sine höjo.
26 — ausente —
27 Ëhiꞌonugoromo enatuore jovoho baeromo God mae uanugoromo bojëmiromo uëvadeje: Jemë ae ahoꞌobëhe enatuore jovoho baeromo ihëjo.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Aveho nasi köe höjo. Ae ahoꞌo jemesi jöëni köho rovevoromo guomevoꞌajëjo ëhuro sisëho muꞌuvëhoröhego. Guomevoꞌiramu ëhuro God-hu muebejëvoꞌiröhe jögoroho marëꞌajëjo.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Röhu aveho hehëjo. Na ijoho öꞌi bajo jovoho bogo iꞌejöjo hujeji ëho majaho rovego evare jemëꞌo naꞌo nasi Vavuehu muebejaje öri ariꞌere raromoromo öꞌi bajo jovo iꞌoho ueꞌahoröhëni.
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Ëhi uënugoromo God rajahijarue jöho ionugoromo suorovo vaꞌoromo Olives Dahorure iojiomareje.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Iojiomoromo Iesuro hesi aribövioho uëvadeje: Jaruvo vahire ae ahoꞌobëhe nasi örire mae uehorovevarujoho vuonugoꞌi remo vaꞌaꞌarujëjo. Ëhesi bëhoho God-are surire jöho jajivoromo uvëꞌe höjo: Sheep muebeꞌamaje aho God naro anoꞌejöjo. Anoꞌiramu huhu muebeꞌamade sheep-oho jaburo arua anumiae vaꞌoꞌamoꞌajëjo. God-are jö jiajëhi ëhi remo vaꞌaꞌarujëjo.
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Remo vaꞌiramu guomoromo riꞌönugoromo naro urimo Galilee vaꞌejöjo. Jemë ijore öꞌaꞌarujëjo.
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Ëhi uëvamu Peter-ro riꞌöromo uavadeje: Nani a ioroꞌioroho jasi örire uehorovaruoho vuonugoꞌi ramo vaꞌaꞌaruëjo röhu na bogo ëhioho ëꞌejöjo.
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Bogo ëhioho ëꞌejöjamu Iesuro Peter uavadeje: Ëhi uevanuëjo röhu ave jöho na jö mae uaꞌiëꞌajëjo. Jaruvo vahire kökörökoho bogo urimoho uvëꞌe jero urimo vae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo.
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Ëhi uëꞌaꞌanuëjamu hegorovo Peter-ro uavadeje: O na bogo ëhioho ëꞌejöjo. Aehu anegamu jaꞌo gemuore guomoꞌiëꞌiroho na bogo ëhioho majëhiꞌejöjo. Bogo majëhiꞌejöjamu ijorajo ioroꞌioroho ahoꞌo jabuꞌo ëhi gemuoho Iesu uaruomadeje.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Ëhiꞌamu Iesuro öri ariꞌo ihe Gethsemane hesi ariböviohuꞌo rovadeje. Rueromo uëvadeje: Avehuro raromohego na aruëre vaꞌoromo God-are örire jöe jövöjo.
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Ëhi uënugoromo Peterꞌo Zebedee-are harihoho niöꞌi jabuꞌo sö ujuoho vaꞌoromo huë vavaene böröme baeromo nurunurumadeje.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Nurunurumoromo uëvadeje: Na sisë maro huë vavaene baejevajëjo. Ëhuro guomevo hesi höjo. Ëhuni nadi momoröꞌöꞌi ma-nune jioromo avoho mueberovëꞌe raromohëjo.
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Ëhi uënugoromo roriꞌo vaꞌoromo saꞌare behumoromo nu anoꞌoho saꞌare amoromo God ëninamiromo uavadeje: Apo jasi örire öre gö javëꞌoho iꞌue huë vavaene nasi örire rovajoho ahego na bogo baeꞌiröjo. Röhu naehu nimajoho nadi ëꞌi jaehu nimanuëhi ëhi ëꞌonëjo.
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Ëhi ëninaminugoromo vuonoröꞌö rueromo gavade hesi ae niöꞌi gemu momoröꞌöjamu gëgorovo Peter uavadeje: Majae ma-bunemu nune jioromo naꞌo gemuoro mueberovëꞌe raromoꞌirarijoho jemë diehiꞌoromo bogo eni jëvajëjo.
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Nune jioromo mueberomo ëninamihego God-ro ajëmego Satan-ro bogo dinëmego ëhuro bogo bejëvoꞌirajo. Jemesi aruꞌahoho mu mae vaeꞌi nimoꞌi jemesi sino hahoꞌoho uꞌuhëꞌe höjo.
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Ëhi uënugoromo röhu maho vaꞌoromo ëninamiromo uavadeje: Apo öre gö bogojavoꞌi iꞌuehu huë vavaenehu nasirire ruejöro nimëꞌoho iae ëhi ëꞌonëjo.
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Ëhi uanugoromo vuonoröꞌö rueromo gavade jabumë nunëhimoꞌamoꞌego momoröꞌöjamu gëgorovo
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 rëmoꞌi vuonoröꞌö vaꞌoromo urimëꞌi vae niöꞌi ëninamijade jöe gemuoho röhu maho ëninamijadeje.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Ëninaminugoromo rueromo hesi aribövioho uëvadeje: Jemë diehiꞌoromo nuhoromo ma-momoröꞌöemu momoröꞌöjarujëjo. Gahëjo. Majaho mamiꞌe rovëꞌe höjo. Aëro God-are A Maho na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌiëꞌajëjo.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Riꞌöromo go vaꞌohego vaꞌarëjo. Gahëjo. Na bijönegarue a bojëmiꞌiröhe aho rovajëjo.
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Ëhi uëvamu gavëꞌi Judas rovadeje. Iesuare ijoraje ahoꞌobëhe 12 röhu Judas huꞌo jabesi ae gemuoho jiadeje. Judas rovamu ae ahoꞌobëhe mae siravae kepatae ujuohoromo huꞌo rueruomadeje priest masijohuꞌo Jew rajo a duvaho ömoꞌömohuꞌo ëho jaburo rëmöꞌöjëꞌëro jiëꞌëro.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Röhu ë hesi urimo ë sareriꞌe aho Judas-ro ë aribövioho uëvadeje: Gaꞌirarije naro di aho dudöhamu gavëꞌoho uvorëjo: Iae Iesu höromo guduamorëjo.
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 Judas-ro ëhi uëvëꞌëro huro rueromo ma-burëro ro Iesu uavadeje: Bada vaevëꞌëromo dudöhadeje.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Dudöhamu uavadeje: Isi jasi nimanue muoho vaejëjo. Ëhi uavamu aëro rueromo Iesu guduamareje.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Guduamamu gagorovo ae gemu Iesuare bëhire namijadohuro hesi kaejöho jijöromo priest börömo hesi mu vaejaje aho anoromo hiaꞌoho tariöꞌöjahadeje.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Tariöꞌöjahamu gagorovo Iesuro uavadeje: Jasi kaejöho sionoro vuonoröꞌö baꞌamëjo. Ae rahu kaejöehu o bijehu bunehu muorovëꞌoho kaejöhuro bijohuro bunohuro muoꞌamëvoꞌiramu vuovëvoꞌajëjo.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 O jaehu a ananue hesi bëhoho nani jero uvanuëjo: Nöröhu hesi Vavu ua gavëꞌoho bogo ajamiromo anerae ahoꞌobëhe mae gemuore jioruomajoho rëmöꞌöꞌiramu rueruomoromo na ajemiꞌaruëromo ëhuni aho ananuëjo.
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Röhu naro hu ua gaꞌibejöjo God-are surire jajivarëhi muoho bogo ëhioho jioꞌibejajo. Ëhuni ajemiꞌiröhe jöho Vavuoho bogo ua gaꞌejöjo.
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Iesuro ëhi uanugoromo ë rueruomade aribövioho uëvadeje: Aveho na bogo vajiohuꞌe ananoꞌe aehu jevajëjo. Jemë rabëni siravaho kepataho ujuohoromo guduamevoꞌi rovarujëjo. Mamiꞌe majae ahoꞌo naehu God-are amo börömore hiromo God-are jö hesi öri a röjëhinövodoho jemë evaroho bogo guduamevarije höjo.
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Röhu avevejöꞌe vaejaruje mue ahoꞌo hesi bëhoho urimo jö God-aro baeromo majëhinövare ariböviohuro God-are surire jajivoromo uvare höjo: Ëhi jiëꞌe muoho jioꞌaꞌajëjo. Jabuhu jajivarëhi ëhi jioröhego ëhuni ave muoho rovëꞌe höjo. Ëhi uëvamu hesi ijoraje ahoꞌobëhe hu nugoꞌi huruomoromo vaꞌareje.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Ëhiꞌamu gagorovo Iesu huꞌirae rueromo priest böröme Caiaphas-are osare rovareje. Rueromo gavareje jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo a duvaho ömoꞌömohuꞌo ë gemuoro gagovëꞌe jiamu.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Iesu priest börömo hesi osare barovamu Peter-ro arue riribövire Iesu rihiromoromo priest börömo hesi osare rovadeje. Rueromo osare rumo vaꞌoromo abo osa ririre ruë numë javue vaeꞌi riroho ma-vaꞌoraho nugarire ë vaꞌoromo priest hesi mu vaeruomaje ariböviohuꞌo gemuore hijadeje diehiꞌaruoho garöhëni.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 Ëhiꞌamu priest masijohuꞌo a masijo ioroꞌiorohuꞌo ae nahareje sarerivoromo ëma huruoho majëhiromo uëröhego: Iesuro ëhi jiëꞌe mu sisëho vaejamu gavare höjego heromo Iesu anego guomoröhego.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Nahoromo bogo birohareje. Ae göëro göëro rueromo Iesuare jö sarerivoromo majëhijaroho bogo eni jiobe vaꞌojuvo hujeji ae niöꞌiro rueromo
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 jöe gemuoho majëhiromo uëvareje: Ëiahuro uvavohijajo: God-are amo börömo dadovoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure röhu maho vae barëꞌirodoho na eni jevajëjo. Ëjö sisëho uövuamu hejare höjo.
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Ëhi majëhijamu hegorovo priest börömohuro riꞌöromo Iesu uavadeje: Na ja jö mana uöꞌiranoho bogojavajëjo. Aehu jasi jö sisë majahuijaruoho na ëho mae o sarere höjo.
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Mae o sarere höjamu Iesuro jörume namijadeje. Jörume namijamu priest börömohuro uavadeje: God biririvoromo hijaje a hesi nunoro ave jöho ma-maemu uevego na hejöjo. Böröme namiromo ajamuijanue aho na ja javajëjo. Na ja God-are Harihe javajëjo.
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Javajëjamu uavadeje: Jaehu uevanuëhi iae ëhi jevajëjo. Röhu naro jemë ae ahoꞌobëhe ave jöho uëvajëjo. Uꞌemu jemëro geꞌaꞌarujëjo God-are A Maho darugo eni jiëꞌe A hesi övo manö hiꞌiramu. Öꞌidöre jioꞌamaje suehuꞌo gemu mae ruvebiꞌiramu.
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Ëhi uavamu hegorovo rue priest börömohuro hesi niögoho dadovoromo uëvadeje: Huro God-are ihoho ijumajëjo. A göho rabëni rueromo hesi jöho huruoho majahuijörajo. Iae no eni hejëꞌe javuajëjo. God-are iho ijumajoho jemë iae hejarujëjo.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 Ëhuni jemë diehi uehorovarujëjo. Diehi uehorovarujëjamu uavareje: Jö sareriꞌe aego anoꞌiramu guomoꞌaꞌajëjo.
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Ëhi uanugoromo Iesuare nu anoꞌere sabëro ödivoromo övo mugö mugöëro anoruomadeje. O övo hitahiëro anoromo
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 sivoromo uavareje: Jero uvanuëjo: Na böröme namiromo ajëmaje aho jevajëjo. Ëhi jiëꞌe javaje jöho God-aro baeromo huruoho majahuiromo anagade a hesi ihoho uövuego no hejarëjo.
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Ëhiꞌamu Peter-ro amonö aehu raromaruire ë hijadeje. Hijamu gagorovo mu ajamijaje magonahe gemuëro rueromo uavadeje: Jaꞌo Galilee saꞌa rajo ae Iesuꞌo gemu mae javade höjo.
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Javade höjamu Peter-ro ae ahoꞌobëhe jabesi nunire magonahoho sareramiromo uavadeje: Jaehu jövanue jöho na dadivevo avohajëjo.
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Ëhi uanugoromo aribövioho ë rëmoꞌi ojo bëhire vaꞌadeje. Vaꞌamu magonaho göëro Peter garomo hesi bëhire riravarue aribövioho uëvadeje: Ave iaho Nazareth amo rajo ae Iesuꞌo gemu mae jiade höjo.
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Jiade höjamu hejëꞌi Peter-ro röhu maho sareramadeje. Sareramiromo uavadeje: God-are nuniro na mae uavajëjo. Ëaho na bogo gavaje höjo.
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Ëhi uavadoho ririvanovamu bëhire riravarohuro ro Peter uavareje: Iae mae-ëjo Iesuare aribövi jabesi ae gemuoho javajëjo. Jasi huëre heromo ëhuni uavaruëjo.
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Uavaruëjamu Peter-ro uëvadeje: Na jemë sarerëmijëꞌoho iꞌue baejöëni ëhuni na jö mae uëvajëjo. Ëaho na bogo gavaje höjo.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Bogo gavaje höjamu gavëꞌi kökörökoho uvadeje. Uvavamu hegorovo Peter-ro uehorovoromo uvadeje: O mamiꞌe Iesuro uevade höjo: Kökörökoho bogo urimoho uvëꞌe jero urimo vae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo. Ëhi uehorovoromo amonö hörö vaꞌoromo sisë maro nivadeje.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.