Mateus 25

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nasi majaho rovego God-hu böröme namiromo a diehi muebejëvoꞌiröhe jöho naro uhuꞌe majëhiꞌiëꞌajëjo. Iae magonaho aboride ahoꞌobëhe övo gö mine övo gö mine raromoruomade höjo. Raromoromo iroho gae ujuohoromo iꞌo masuvade aho birohoꞌi vaꞌoruomade höjo.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Röhu aboride övo gö mine simano sisëꞌi uehorovarue aborido ömoꞌöme jioruomoꞌi aboride övo gö mine ëho simano mae uehorovarue aboride jioruomade höjo.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Simano sisëꞌi uehorovarue aboridoho jaburo irore biguröhe jovoho bogo ujuohoꞌi irohemu ujuoho vaꞌirögoro
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 simano mae uehorovarue aboridoho jaburo irore biguröhe huonore jovohuꞌo irohuꞌo ëhi ujuohoromo vaꞌoruomade höjo.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ëaboridoho övo gö mine övo gö mine jaburo vaꞌoromo muebejuvo gavare iꞌo masuvade aho bogo vejöꞌoho rovamu gagorovo nunëhëgamu hegorovo momoröꞌöruomade höjo.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Momoröꞌöjuvo vahi ririꞌe aëro ma-darugoꞌo uvare höjo: Nosi aho rovajëjo. Ruehego vaꞌoromo biroharëjo.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ruehego vaꞌoromo biroharëjamu hegorovo aborido ömoꞌömohuro riꞌöruomoromo jabesi iroho avohoꞌamare höjo.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Avohoromo simano sisëꞌi uehorovarue aboridoho jaburo simano mae uehorovarue aboridoho uëvare höjo: Jemesi jovoho gö bojamuihëjo. Nosi iroho duorohahuoꞌamajëjo.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Duorohajëjamu uëvare höjo: Bogajo. Jemëꞌo noꞌo biguvego barëjöëni bogo bojëmiꞌejarëjo. Ëhuni vaꞌoromo jemesi gö imohëjo.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Imohëjamu ë aboridoho jaburo jove imoꞌi vaꞌoruomade höjo. Vaꞌoruomamu iꞌo masuvade ahuro rovade höjo. Rovamu iro ma avohare aboridoho jaburo ë ahuꞌo gemu mae osanö vaꞌoruomade höjo masurovare söröho iꞌiröhëni. Osanö vaꞌoruomamu ojoho tugohare höjo.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Ojoho tugohamu magonaho ioroꞌiorohuro ijore rueruomade höjo. Rueruomoromo iꞌo masuvade ahuni uvare höjo: Asëꞌe asëꞌe oje jiovahuego no öꞌarëjo.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Öꞌarëjamu ruehuro uëvade höjo: Na jemë bogo gëvaje höjo. Iae na mae uëvajëjo. Ëhiꞌare höjo.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Ëhuni gavëꞌiajo na divare majare rueꞌirodoho jemë bogo gavëꞌe jëvaje.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Röhu God-hu böröme namiromo muebejëvoꞌiröhe öri hesi uhu jö göho aviëhi höjo. Ae gemuëro öre gö vaꞌirögoro hesi mu vaejaharue aribövioho uëvamu rovare höjo. Rovamu uëvade höjo: Na vaꞌejöjo. Jemëro nasi saꞌaho bövioho biseꞌoho avoho muebejehorëjo.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Avoho muebejehorëromo mu ariböviehu mu böröme o biseꞌe vaeꞌiröhoho eni jëvamu garomo ëhi hesi monioho böröme o biseꞌe ëhi ae gemu gemu bojamibe vaꞌade höjo jaburo ëho baeromo hesi muoho vaejahoröhego. A göho 5,000 kina bojamiꞌi a göho 2,000 kina bojamiꞌi a göho 1,000 kina ëhi bojamijade höjo. Ëhi iꞌimëminugoromo vaꞌade höjo.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Vaꞌamu gavëꞌi 5,000 kina baejade ahuro ujuoho vaꞌoromo mue vaeromo ëhuro 5,000 kina göꞌo döre baejade höjo.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 2,000 baejade aho huꞌo mue vaeromo 2,000 kina göꞌo döre baejade höjo.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Ëhiꞌoꞌirögoro 1,000 kina baejade ahuro vaꞌoromo guae umoromo hesi a börömo hesi ijo bajoho ë gurihi bahijade höjo.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Ëhiꞌoromo raromobe vaꞌojuvo majae ëgobövie barëjamu jabesi a börömohuro vuonoröꞌö rovade höjo. Rueromo uëvade höjo: Ruehego na gëvöjo nasi ijo bajoho diehi muebejehëꞌe jëvego.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ëhi uëvamu 5,000 kina baejade ahuro 5,000 kina göꞌo döre baejadoho ëhuꞌo barueromo bojamiromo uavade höjo: Bada jero 5,000 kina bojemijane höjo. Aveho gavëjo. Naro mue vaeromo 5,000 kina göꞌo döre baejahëꞌe jevajëjo.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Baejahëꞌe jevajëjamu hesi a börömohuro uavade höjo: Mabëhëjo. Ja mue vaejehanue a ma-mae javajëjo. Naehu ijo baje ma-bisemu bojamamu avoho muebejehanohuni ëhuni naro bövi mae bojamiꞌejöjo muebejehoꞌiranego. Rovego gemuoro nimorohoꞌirarëjo.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Gemuoro nimorohoꞌirarëjamu 2,000 kina baejade ahuro rueromo uavade höjo: Bada jero 2,000 kina bojemijane höjo. Aveho gavëjo. Naro mue vaeromo 2,000 kina göꞌo döre baejahëꞌe jevajëjo.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Baejahëꞌe jevajëjamu hesi a börömohuro uavade höjo: Mabëhëjo. Ja mue vaejehanue a ma-mae javajëjo. Naehu ijo baje ma-bisemu bojamamu avoho muebejehanohuni ëhuni naro bövi mae bojamiꞌejöjo muebejehoꞌiranego. Rovego gemuoro nimorohoꞌirarëjo.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Gemuoro nimorohoꞌirarëjamu 1,000 kina baejade ahuro rovade höjo. Rueromo uavade höjo: Bada na mae garomo uvode höjo: Ja vöröꞌe aëro javëꞌëro ae göehu baꞌamaroho bivaroho ja ma-ijanue höjo.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Ëhi javëꞌe aego ëhuni naro ja juhuonamiromo jasi 1,000 kina bavaꞌoromo saꞌa gagore gurihi bamode höjo. Aveho gavëjo. Jasi ijo bajoho aviae höjo.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Aviae höjamu rue a börömohuro riꞌöromo uavade höjo: Sareri mu bijöniꞌe a sisë bëhe javajëjo. Jero uvane höjo: Ae göehu baꞌamaroho bivaroho nöröro ma-ijaje höjo. Jero ëhi uvane höjo. Na mae-ëjo.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Ëhuni ja nasi ijo bajoho baeromo avoho bahijarue aribövi jabesi övore bamoꞌibejanëjo. Ëhi ëꞌibejanëjo na rueromo nasiroho baeromo göꞌo döre bamaroho ëhuꞌo baeꞌibejöjo.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Ëhuni jemëro 1,000 kina ë ia hesiriroho baeniahiromo 10,000 kina baejëꞌe aho bojamihëjo.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Ëhesi bëhoho mu vaeꞌirane suvuore javëꞌoho God-ro göꞌo bojamiꞌiramu baeromo bövi mae javoꞌajëjo. O bogojavëꞌoho bisemu baejanoho God-ro baeniahiꞌajëjo.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Röhu ë mu bogo vaejaje aho guduamoromo babuꞌöhego amonö ramoramore vaꞌo hijajo. Ëdiröꞌore ae ahoꞌobëhe nierusuburuꞌe bamoromo ane jaꞌiho vuogigimoruomoꞌajëjo. Ëhi uëvade höjo.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Röhu jö göho God-are A Maho naro anerae ahoꞌobëhe jabuꞌo gemu mae nasi ajiꞌo rovëꞌiroho evare nasi ajiꞌe röho mare ajio hiꞌejöjo.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Hiꞌiramu saꞌae dinöꞌe dinöꞌe raromarue aribövioho jaburo rueromo nasi nunire gagovoruomoꞌajëjo. Gagovoruomoꞌiramu sheep muebejaje aehu sheep o goat adovoromo hahagu hahagu nugoꞌamaruëhi naro ë aribövioho ëhi adovëvoromo hahagu hahagu rëmoꞌejöjo.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Hahagu hahagu rëmoromo sheep ma vaꞌënoho nasi övo manö rëmoꞌi goat sisë vaꞌënoho nasi övo adonö rëmoꞌejöjo.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Rëmonugoromo a börömoho naro övo manö riravarue aribövioho uëꞌejöjo: Nasi Vavuohuro jemesi örire huë mabëhe bojëmijëꞌe jiaje jemesi röhoho ro baehëjo. Ëröhoho urimo saꞌa bövi biseꞌo bamadevare huro avoho nugëhobe rovëꞌe höjo jemëro ë hesi aharire raromoꞌirarijego.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Rabëni hesi bëhoho urimo na hömevamu jemëro ie iꞌimemijarije höjo. Na huë girihevamu jemëro jovoho bojemijarije höjo. Naro ame göro jioromo öꞌamu gegorovo uevarije höjo: Nosi osaro ro hijëjo.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Niögu rumoꞌe jevamu niögoho iꞌimemamu ioꞌamode höjo. Guomo guome baejevamu jemëro muebejevarije höjo. Savoji gagore hijamu jemëro rueromo gevarije höjo.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Gevarije höꞌiramu rue aribövi mahuro ueruomoꞌajëjo: Bada iae ëhi höjo röhu no divare gavare höjo ja hömavamu ioho iꞌimamare höjo. Divare gavare höjo ja huë girihavamu jovoho bojamare höjo.
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Divare gavare höjo ja ame göro jioromo rovamu uavare höjo: Nosi osaro ro hijëjo. Divare gavare höjo niögu rumoꞌe javamu niögoho iꞌimamare höjo.
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Divare gavare höjo ja guomo guome baejavamu o savoji gagore hijamu no öꞌoromo gavare höjo.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Ëhi ueꞌiramu a börömoho naro uëꞌejöjo: Aveho na jö mae uëvajëjo. Nasi öe iho ma-biseꞌo jiëꞌoho mae avoharijohuro ëhuro naꞌo mae avohevarije höjo.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Ëhi uënugoromo huotorovoromo nasi övo adonö riravarue aribövioho uëꞌejöjo: Iꞌue baeꞌiëꞌe aribövie jëvaje roriꞌo vaꞌohëjo. Ravemu ravaje vëniꞌe öri ariꞌoro vaꞌohëjo. Ëvënoho God-ro Satanꞌo hesi anera ömoꞌömohuꞌo ëho jabuni avohëhëꞌe höjo.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Rabëni hesi bëhoho na hömevadoho jemë ioho bogo iꞌimemijarije höjo. Huë girihevadoho jemë jovoho bogo bojemijarije höjo.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ame göro jioromo öꞌodoho jemë bogo uevarije höjo: Nosi osaro ro hijëjo. Niögu rumoꞌe jevadoho jemë niögoho bogo iꞌimemarije höjo. Guomo guomo baejevadoho o savoji gagore hijodoho jemë bogo ro muebejevarije höjo.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Bogo ro muebejevarije höꞌiramu rue ariböviohuro ueruomoꞌajëjo: Bada iae ëhi höjo röhu no divare gavare höjo ja hömavamu o huë girihavamu o ame göro jioromo rovamu o niögu rumoꞌe javamu o guomo guome baejavamu o savoji gagore hijamu garomo bogo ajamiꞌi ma-nunëremu gavare höjo.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ma-nunëremu gavare höꞌiramu naro uëꞌejöjo: Nasi öe iho ma-biseꞌo jiëꞌoho bogo ma avoharijohuro ëhuro naꞌo bogo ma avohevarije höjo.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ëhi uëꞌiramu ë aribövioho sisëro vaꞌoromo ma-ioroꞌioremu iꞌue baeruomoꞌajëjo. Aꞌi aribövi mahuro maro vaꞌoromo ma-ioroꞌioremu raromoruomoꞌajëjo.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.