Mateus 22

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Iae Iesuro röhu maho uhu jöe gö gö ae majëhijadeje.
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 Majëhiromo uëvadeje: God-hu böröme namiromo muebejëvaje öroho aviëhi höjo. Saꞌa a böröme gemuëro söröe baejade höjo hesi harihohuro masuromo iröhego.
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 Ëhi ëꞌëꞌëro hesi mu vaejaharue aribövioho uëvade höjo: Vaꞌirarijoho rueröhego naehu mamiꞌe uëvode aribövioho uërego rueꞌirarëjo. Rueꞌirarëjamu uëvamu bijönimoruomade höjo.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 Bijönimamu hegorovo saꞌa a börömohuro mu vaejaharue a ioroꞌioroho uëvade höjo: Söröre rueröhego uëvodoho ëhi uërëjo: Jöe hehëjo. Nasi söröho eni jiëꞌe höjo. Nasi mi masije ma-mabëhe naehu ma-je mioꞌamaje sanuovëꞌe mioho bijuëmoromo buvomoromo bahijëꞌe jevajëjo. Bövie biseꞌe eni avohëꞌe jevajëjo. Ëhuni rovego no ë söröho iꞌirarëjo. Ëhi uërëjo.
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Ëhi uëvamu jöho bavaꞌoromo majëhijamu ë ariböviohuro bogo ejëhëꞌe öre gö öre gö vaꞌare höjo. Göëro hesi mure vaꞌade höjo. Göëro hesi moni muro vaꞌade höjo.
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 Ioroꞌiorohuro ë anu rovare aribövioho guduamëvoromo mu sisë vaejëvoromo muoꞌamare höjo.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Ëhiꞌamu ë saꞌa a börömohuro dë vörönimade höjo. Dë vörönimamu muorovo aribövioho rëmöꞌöjamu jaburo ë anëgare aho muoꞌamoromo jabesi amoho bueꞌöjëhare höjo.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 Bueꞌöjamu gagorovo a börömohuro hesi mu vaejaharue aho uëvade höjo: Söröho eni jiëꞌe höjo. Röhu rueromo sörö ihë uëvamu juahemijare ariböviehu rueromo sörö ijëꞌoho sisë höjo.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Ëhuni öri masijoro vaꞌirarijoho vaꞌoromo ae rahu rahu birohëvëꞌoho uëvego söröro rueꞌirarëjo.
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 Rueꞌirarëjamu hegorovo rue mu ariböviohuro örire vaꞌoromo a sisëhuꞌo a mahuꞌo birohëvoromo ahoꞌo sö ujuoho rovare höjo. Rueruomamu sörö osaho rarovade höjo.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 Rarovamu a börömohuro ë aribövioho gëꞌi osare rovade höjo. Rueꞌi gavade höjo ae gemu masuvarue sörö iꞌi ioꞌamarue niögoho bogo baꞌamëꞌe ma-hijamu.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 Ma-hijamu gagorovo uavade höjo: Isiajo. Masuvarue niögoho bogo baꞌamëꞌe ja diehiꞌoromo ave osaroho rovane höjo. Osaroho rovane höjamu ruehuro jörumoraejade höjo.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 Jörumoraejamu rue a börömohuro riꞌöromo mu aribövioho uëvade höjo: Övo höruꞌoho tövoꞌamoromo babuꞌöhego amonö ramoramore vaꞌo hijajo. Ëdiröꞌore ae ahoꞌobëhe nierusuburuꞌe bamoromo ane jaꞌiho vuogigimoruomoꞌajëjo.
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Ëhesi bëhoho God-ro ae ahoꞌobëhe ruejöro uëvaje höjo. Röhu ae ma-gemu gemu hesinö jëvojöro baejëvaje höjo.
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Ëhiꞌamu iae Pharisee ariböviohuro vaꞌoromo jöe atoromo uarovareje: Ëꞌego no Iesu sareramego hu guaro berovoꞌirajo.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 Ëhi atonugoromo jabesi ijore ijore jijiharue a ioroꞌiorohuꞌo Herod-are aribövi ioroꞌiorohuꞌo rëmöꞌöjamu vaꞌoromo Iesu sarerisareriamiromo uavareje: Tisajo. Iae no gavarue höjo ja a mae javëꞌëro God-are mu örohemu röjahuijego. O aho bogo juhuonëmijego. Ëhesi bëhoho jero no göromo ae böröme o biseꞌe javuajëromo jöe gö gö bogo röjahuijanue höjo.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Ëhuni ave jöho ja diehi uehorovanuoho majahuijego no hejarëjo. Rome a börömohuro nosi saꞌaho muebejego noro hu tax bojamijarue höjo. Noehu ëhi ëꞌaruoho na ëhuro nosi jögoroho aharue höjo o bogajo.
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Bogajamu Iesuro gëromo uvadeje: Jabumë sisë vaejevoꞌi ue gevaruëromo uëvadeje: Sareri aribövie jëvajëjo. Jemë rabëni na bijioho gevarujëjo.
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Tax a bojëmijaruje ijo bajoho röjehihego na gavöjo. Gavöjamu ijo bajoho barovareje.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 Barovamu garomo uëvadeje: Aveho rahuare nu anoꞌohuꞌo ihohuꞌo jajivëꞌe höjo.
20 E Jesus lhes perguntou:
21 Jajivëꞌe höjamu uavareje: Rome a börömo hesi höjo. Rome a börömo hesi höjamu uëvadeje: Ëhuni Rome a börömo hesiroho ëho hesi öroro bojamiꞌi God-aroho ëho God-are öroro bojaminövorëjo.
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Ëhi uëvamu hegorovo tiöjëvamu Iesu ë nugoꞌi vaꞌoruomadeje.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 Vaꞌamu gagorovo majae gemuore Jew rajo a masijo ioroꞌiorohuro rovareje. Jabumë Sadducee jö uehorovarue aribövie jioruomadeje. Sadducee ariböviohuro uehorovoromo uvoruomajeje: A vuovëꞌoho ijonöho bogo riꞌöꞌamoꞌi ma-ioroꞌiore gemu vuovoꞌajëjo. Ëhi uvoruomaje ariböviohuro rueromo Iesu guaro berovojöro sarerisareriamiromo uavareje:
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 Tisa Moses-ro jögore jajivoromo uövuëꞌe höjo: Aboji harihuꞌo rumoꞌe vuovego diehi ëꞌiröhe öroho aviëhi höjo. Aehu vaboro masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruehu guomoꞌi vaboro nugëꞌoho hesi öhuro vuojiroho masuromo ëhuro guomade ö hesi ihoro ujoho vaejahoꞌajëjo. Moses-are jögoroho ëhi höjo.
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Ëhi jiëꞌëro iae ae ahoꞌobëhe 7 ma-ö ömoꞌömëremu nosirire raromare höjo. Raromoromo muriohuro magonahoho masuvade höjo. Masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruoho guomade höjo. Guomamu hesi vaboroho dorue hijamu gagorovo ö göhuro vuojiroho masuvade höjo.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Masuromo guomade höjo. Ö ömoꞌömo ioroꞌioroho ëhi gemuoho ëꞌobe rovare höjo. Ö ömoꞌöme 7 jabuhu ë magonahe gemuoho masube rovaroho ë magonahoho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe aho ma-vuovëvobe rovade höjo.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 Vuovobe ruejuvo barëjamu ijo tugohoꞌioho ë magonahoho huꞌo guomade höjo. Ëhiꞌare höjo.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Ëhi ëꞌarohuni ëhuni ave jöho no ua gaꞌiëꞌaruëjo. Jero uvanue höjo: Vuovoromo riꞌöꞌejarëjo. Ëhuni vuovëꞌe ariböviehu riꞌöruomoröhe majaroho ae 7 höjo röhu ë magonahoho di ahuꞌo hiꞌaꞌajëjo. Barue ahoꞌobëhe masuvëꞌego ëhuni uavaruëjo.
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Bogajo. God-are surire jöhuꞌo huhu mu vaeröhe darugohuꞌo jemë bogo avoho gavarujëro sisëꞌi uehorovoromo ue gevarujëjo.
29 Jesus respondeu:
30 Ëhesi bëhoho vuovëꞌëro riꞌöruomoꞌiröhe maja rovëꞌiroho vaboroho baruoho bogo masurovoꞌi aneraehu öꞌidöre ma-raromaruëhi ëhi raromoꞌaruëjo. Ëhuni ë magonahehu di ahuꞌo hiꞌiröhe jö ue gevarujoho bëhi rumoꞌe höjo.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Ëjöho jemëro uvaruje höjo: Vuovëꞌe ariböviehu riꞌöꞌiröhe jöho sareri jöe höjo. Ëho bogo sareri jöehu jioꞌi jö mae höjo. Ëhesi bëhoho vuovoromo riꞌöꞌiröhe jöho God-ro jemëni jövamu hesi surire jajivoromo uvëꞌe höjo:
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 Na Abraham Isaac Jacob ëhi muebejëvaje ae jevajëjo. Jemë rabëni ë jö hesi bëhoho bogo avoho baejarije höjo. God-hu Abraham Isaac Jacob muebejëvaje jö hesi bëhoho jabumë vuovoromo bogo ioroꞌioremuoho barëꞌi vaꞌo raromego muebejëvaje höjo. God bogo vuovoromo ioroꞌioremu barëjëꞌe aribövioho muebejëvoꞌibejajo. Aꞌi hu vuovoromo vaꞌo raromarue aribövioho iae muebejëvaje höjo.
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Iesuro Sadducee aribövioho ëhi uëvamu ae ahoꞌobëhe heromo jöe barëjëvadeje.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Ëhiꞌamu Pharisee ariböviohuro hejare uvavamu: Iesuro jö mae jövamu ëhuro Sadducee aribövioho jö mana majahiꞌiröhoho bogohö uvavamu hegoro gagovorovareje.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Gagovorovonugoromo Jew rajo jögoru öri röjëhijaje ae gemuëro Iesuare dëho bijioho gaꞌirögoro riꞌöromo uavadeje:
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 Tisajo. God-hu bojamuijade jögore ahoꞌo jioꞌamajoho di jöho börömoho höjo.
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Börömoho höjamu uavadeje: Jasi dë vövöbajoꞌe aruꞌahe uehore ahoꞌobëhe Bada jasi God ma-hu gemu bojaminëjo.
37 Jesus respondeu:
38 Ëho jö börömo börömoho jiëꞌego ëho nuniroho höjo.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 O ë jö hesi bëhirohuꞌo iae gemuoho höjo. Jaehu jasi arijoꞌarije rajahirovanuëhi jasi ae gemuoho ëhi rajahinëjo.
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Dë vövöbajoꞌe ahoꞌo God bojamiꞌirane jöhuꞌo jasi ae gemuoho rajahiꞌirane jöhuꞌo bëhoho jëvajëjo. God-are surire jö Mosesꞌo jö God-aro baeromo majëhinövare a ioroꞌiorohuꞌo jajivoꞌamaroho ëho ado sirinoꞌoho jioꞌamajëjo.
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Iae Pharisee ariböviohuro gagovoruomamu gavëꞌi Iesuro uëvadeje:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 Böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho jemë diehi uehorovarujëjo. Hu rahuare ujoho höjo. Uavareje: Hu David-are ujoho höjo.
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 David-are ujoho höjamu uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho God-are Aruꞌahoho rabëni uavamu David-ro böröme namiromo ajëmiꞌiröhe aho Bada uavade höjo.
43 E Jesus perguntou:
44 Ëhesi jöho David-ro God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo: God Badaro nasi Bada uavade höjo:
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Ëhesi bëhoho böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho David-ro jajivoromo uvëꞌe höjo: Bada höjo. Bada hö uvëꞌe jiaje ëhuni nadi uvorëjo: Böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho ma-David-are uje höjo.
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Ëhi uëvamu aehu Iesu mana uaꞌiröhoho bogo eni jëvadeje. Bogo eni jëvamu ijonö jöe gö gö ua gaꞌiëꞌaroho juhuonivoromo vuonugareje.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.