Mateus 21

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Iae Iesumëro vaꞌo Jerusalem bëhire vaꞌoromo Olives Dahorure Bethphage amoꞌere ajio suorovareje. Suorovoromo Iesuro ijorajoho niöꞌi rëmöꞌöromo
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, pararam no povoado de Betfagé, que fica perto do monte das Oliveiras. Dali Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 uëvadeje: Arue jemesi nunörire amohuro vaꞌohëjo. Vaꞌo höröꞌi gaꞌaꞌarujëjo donkey-oho harihohuꞌo benugëꞌe jioꞌiramu. Benugëꞌe jiego jiovoromo huꞌiraejëvo ruerëjo.
2 com a seguinte ordem:
3 O aehu jö uëvëꞌiroho uarëjo: Badaro ave mioho nimoꞌego ëhuni huꞌiraejëvo vaꞌaruëre. Ëhi uaꞌiramu iae ma-burëro uëꞌaꞌajëjo: Ëhi ëꞌohëjo.
3 Se alguém falar alguma coisa, digam que o Mestre precisa deles. Assim deixarão vocês trazerem logo os animais.
4 Röhu ëhi ëꞌiröhe mu hesi bëhoho God-are surire jö jajivarëhi ëhi jioröhego. Jö God-aro baeromo majëhinövade ahuro uëvadeje:
4 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito:
5 Jemëro Zion amo rajoho ëhi uërëjo:
5 “Digam ao povo de Jerusalém: Agora o seu rei está chegando. Ele é humilde e está montado num jumento e num jumentinho, filho de jumenta.”
6 Amo Iesuro hesi ijorajoho rëmöꞌöjamu vaꞌoromo Iesuhu uëvadëhi ëhi ëꞌareje.
6 Então os discípulos foram e fizeram o que Jesus havia mandado.
7 Ëhiꞌoromo ë donkey niöꞌioho vëmohuꞌo harihohuꞌo huꞌiraejëvo rueromo niögoho jabesi dejore ruahoꞌamo bahijamu gagorovo Iesuro ë ajio hijadeje.
7 Levaram a jumenta e o jumentinho, jogaram as suas capas sobre eles, e Jesus montou.
8 Hijamu ae ahoꞌobëhe a ioroꞌiorohuro niögoho örire ahahobe vaꞌi a ioroꞌiorohuro ijo rude tarivoꞌamoromo ahahobe vaꞌareje.
8 Da grande multidão que ia com eles, alguns estendiam as suas capas no chão, e outros espalhavam no chão ramos que tinham cortado das árvores.
9 Iesuare nuninö vaꞌoruomadohuꞌo dejonö rueruomadohuꞌo ma-darugoꞌo uvoruomadeje:
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Hosana a Deus nas alturas do céu!
10 Ëhiꞌamu Iesuro Jerusalem amore höröjamu gavëꞌi amo raje ae magonahe ahoꞌobëhe tiötiövoromo uëvareje: Ëho rahuo höjo.
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade ficou agitada, e o povo perguntava: — Quem é ele?
11 Rahuo höjamu Iesuꞌo rueruomade ariböviohuro uëvareje: Ëaho Galilee saꞌare Nazareth amore hiromo jö God-aro baeromo majahuijaje aho höjo.
11 A multidão respondia: — Este é o
12 Ëhiꞌamu Iesuro God-are amo börömore vaꞌadeje. Vaꞌi gavade aëro bövie biseꞌe imoꞌamamu rarovöꞌöjëvadeje. Rarovöꞌöjëvoromo gavade aëro saꞌa göre göre jioromo rovare aribövi jabesi ijo bajoho ujuohoꞌi amo börömo hesi ijo bajoho iꞌimëmamu gëgorovo jabesi mu maratuoho huotovöꞌöjëhoromo ugo imoꞌamarue aribövi jabesi arëtohuꞌo huotovöꞌöjëhadeje.
12 Jesus entrou no pátio do Templo e expulsou todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Huotovöꞌöromo uëvadeje: God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo: God nasi osaho aëro uvoruomoꞌajëjo: Ëho God-are örire jö atoꞌiröhe osaho höjo. Ëhi uvëꞌe höjo röhu jemëro mu sisë ëꞌëꞌëro ëhuro ave osaho vajiohuꞌe ariböviehu gurihirovarue juju gagoho vaꞌëne höjo.
13 Ele lhes disse:
14 Ëhi uëvamu nuni sisëꞌe höru sisëꞌe aribövioho God-are amo börömore rueruomamu Iesuro avohëvadeje.
14 Cegos e coxos iam encontrar Jesus no pátio do Templo, e ele os curava.
15 Avohëvamu gagorovo priest masijohuꞌo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo ëho jaburo gavare Iesuro ëhi jiëꞌe mu masijoho vaeꞌamamu hejare asisöꞌëro uvoꞌi arijavamu: Ave aho David-are ujoho böröme vaeromo rovajoho mabëhë uvoruomamu hegorovo dë vörönimoruomadeje.
15 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ficaram zangados quando viram as coisas maravilhosas que ele fazia e ouviram as crianças gritando no pátio do Templo: —
16 Dë vörönimoruomoromo Iesu uavareje: Arue asisöꞌehu jö sisë uvoruomajoho na ja hejanuëjo o bogajo. O bogajamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ioꞌajo. Iae na hejajëjo. God-are jöho surire jajivoromo uvëꞌe höjo: God jero asisöꞌohuꞌo asisöꞌo inino mahuꞌo avohëvëꞌego jasi ihoho mabëhe uvoruomaje höjo. Ësurire jöho rabëni bogo avoho gavarije höjo.
16 E eles disseram a Jesus: — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Ëhi uënugoromo Iesuro ë rëmoromo Jerusalem amore jioromo vaꞌoromo Bethany amore höröromo vahie gemu ë hijadeje.
17 Então Jesus os deixou, saiu da cidade e foi para o povoado de Betânia. E passou a noite ali.
18 Hijëꞌëro sisonuvamu gagorovo Iesuro Jerusalem amo börömore vuonoröꞌö vaꞌi vaꞌadeje. Örire vaꞌamu hömadeje.
18 No dia seguinte, quando estava voltando para a cidade, Jesus teve fome.
19 Hömamu vaꞌihö gavade mesoho öri ionire namijamu gagorovo bëhire vaꞌoromo gavadeje bajoho bogojioꞌi ma-hano ruduꞌemu jiamu. Ma-hano ruduꞌemu jiamu gagorovo mesoho uavadeje: Ijoho nadi bajoho raenëjo. Ëhi uavamu gagorovo mesoho ma-burëro sahorijadeje.
19 Ele viu uma figueira na beira da estrada e foi até lá, mas não encontrou nada; só folhas. Aí disse para a figueira: E na mesma hora a figueira secou.
20 Sahorijamu gagorovo Iesuare ijorajoho jaburo tiöromo uavareje: Diehiꞌego mesoho ma-burëro sahorijajëjo.
20 Os discípulos viram isso, ficaram muito admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Sahorijajëjamu Iesuro uëvadeje: Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Jemë bogo uehore niöꞌi baeꞌirögoro God gemu mae uehorovëꞌoho naehu meso avohode ëhi jiëꞌe mu vaejëꞌoho eni jëvoꞌajëjo. Röhu bogo ëhemuoho vaeꞌi ave dahoru uavëꞌoho: Riꞌöromo vaꞌo jovo börömoro buꞌörovonë uavëꞌoho iae ëhi jioꞌaꞌajëjo.
21 Então Jesus disse:
22 O rabe rabe God ua gavëꞌoho mae uehorovoromo uvëꞌoho: God-ro ajemiꞌajë uvëꞌohuro ëhuro iae baeꞌaꞌarujëjo.
22 Se crerem, receberão tudo o que pedirem em oração.
23 Ëhi uënugoromo Iesuro God-are amo börömore ajiomadeje. Ajiomoromo God-are jö bëhoho ae röjëhijadeje. Röjëhijamu priest masijohuꞌo a duvaho ömoꞌömohuꞌo ëho jaburo rueromo uavareje: Jaehu God-are amo börömore hiromo mue gö gö vaejanuoho diehi jiëꞌe daruge javoromo o raro darugoho bojamijëꞌëro ëhi jiëꞌe muoho vaejanue höjo.
23 Jesus chegou ao Templo, e, quando já estava ensinando, alguns chefes dos sacerdotes e alguns líderes judeus chegaram perto dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
24 Vaejanue höjamu Iesuro uëvadeje: Nasi darugo hesi jö ue gevarujoho naꞌo jemë jöe gemu uë gëꞌiëꞌajëjo. Jemëhu mana uevëꞌoho naro jemë uëꞌejöjo: Na ëhi jiëꞌe darugohuro muoho vaejaje höjo.
24 Jesus respondeu:
25 John-hu bapataeto vaejavuonövadoho ë darugoho dinöꞌe baejade höjo. Na God-ro o ma-aëro darugoho bojamijëꞌëro ëhioho ëꞌonövade höjo. Ëꞌonövade höjamu rue a masijohuro Iesu diehi mana uaꞌiröhe jöho jabesi mevoromo uarovareje: Noehu uavëꞌoho God-ro John darugoho bojamijade hö uavëꞌoho Iesuro uöꞌaꞌajëjo: Ëhi jiëꞌoho jemë rabëni John bogo ma uehorovarije höjo.
25 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas? Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
26 O noehu Iesu uaꞌiröhoho: Ma-aëro John uavamu ëꞌade hö uaꞌiröhoho röhu ae ahoꞌobëhe juhuonëmiromo bogo ëhioho uaꞌejarëjo ë hesi bëhoho jaburo uvoruomëꞌëro: John hu jö God-aro baeromo majahuinövade ae hö uvoruomëꞌëro.
26 Mas, se dissermos que foram pessoas, temos medo do que o povo pode fazer, pois todos acham que João era profeta .
27 Ëhi uarovoromo Iesu uavareje: Jaehu uö gövuanue jö hesi bëhoho no dadivavuajëjo. Dadivavuajëjamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho jemëhu uevarije jöho naꞌo bogo uëꞌejöjo: Na ëhi jiëꞌe darugohuro muoho vaejaje höjo.
27 Por isso responderam: — Não sabemos.
28 Röhu ave uhu jö heromo diehi uehorovarujoho majehirego na heꞌiröjo. Iae ae gemu hu harihe niöꞌi jëvade höjo. Harihe niöꞌi jëvëꞌëro vavuohuro vaꞌoromo murioho uavade höjo: Jueꞌi jaruvo grape öꞌi bajo muoro vaꞌoromo mue vaejehonëjo.
28 Jesus continuou:
29 Vaejehonëjamu muriohuro riꞌöromo uavade höjo: Na bijönegajëjo. Bijönegajë uanugoromo röhu ijonö avoho uehorovoromo mue vaejahoꞌi vaꞌade höjo.
29 — Ele respondeu: “Eu não quero ir.” Mas depois mudou de ideia e foi.
30 Ëhiꞌamu vavuohuro vaꞌoromo ijorajoho jöe gemuoho majahiromo uavade höjo: Muoro vaꞌoromo mue vaejehonëjo. Vaejehonëjamu ijorajohuro uavade höjo: Apo iae na vaꞌejö uaromo röhu bogo vaꞌade höjo.
30 — O pai foi e deu ao outro filho a mesma ordem. E este disse: “Sim, senhor.” Mas depois não foi.
31 Ëhi jiëꞌoho di ahuro vavuehu nimadëhioho vaejade höjo. Vaejade höjamu uëvareje: Muriohurajo. Muriohurajamu Iesuro uëvadeje: Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Vajiohuꞌe tax baejarue ariböviohuꞌo önöꞌe jijiharue magonahohuꞌo ëho jaburo jemë iosirëmiromo urimo God-are aharire vaꞌoromo raromego huro jabumë muebejëvaje höjo.
31 — Qual deles fez o que o pai queria? — perguntou Jesus. E eles responderam: — O filho mais velho. Então Jesus disse a eles:
32 Rabëni hesi bëhoho John-ro jemesirire rovade höjo öri maho röjëhijego gaꞌirarijego. Rovamu jemëro hu bogo ma uehorovoꞌirögoro vajiohuꞌe tax baejarue ariböviohuꞌo önöꞌe jijiharue magonahohuꞌo ëho jaburo hu mae uehorovoruomade höjo. Mae uehorovamu jemëro ëho garomo röhu bogo avoho uehorovoromo huotorovoromo John ma uehorovarije höjo.
32 Pois João Batista veio para mostrar a vocês o caminho certo, e vocês não creram nele; mas os cobradores de impostos e as prostitutas creram. Porém, mesmo tendo visto isso, vocês não se arrependeram e não creram nele.
33 Röhu uhu jöe göꞌo majëhiꞌiëꞌajoho hehëjo. Iae saꞌa arijoꞌe ae gemuëro mure grape öꞌoho bivoꞌamade höjo. Bivoromo ë muoho buore iromo rovaꞌo rojomoromo öꞌi bajo saꞌijovoröhe guaho umoromo mu javue döro vaejade höjo hesi mu ahuro ajio ë hiromo muoho atovoröhego. Ëhi avohoromo gavade eni jiamu gagorovo ae uëvade höjo: Na vaꞌejöjo. Jemëro nasi muoho muebejehorëjo. Mueberomo öꞌi bajoho raeromo mavego nasiroho bahiꞌi ioroꞌioroho jemesi ujuohorëjo. Ëhi uënugoromo riꞌöromo vaꞌo saꞌa göro ë hijade höjo.
33 Jesus disse:
34 Saꞌa göro vaꞌoromo hijuvo gavade öꞌi bajo urarue majaho dunovamu gagorovo hesi mu vaejaharue aribövioho uëvade höjo: Vaꞌirarijoho mu muebejarue aribövioho uërego nasi öꞌi bajoho iꞌimëmego ujuoheho ruerëjo.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono mandou alguns empregados a fim de receber a parte dele.
35 Ujuoheho ruerëjamu hegorovo vaꞌare höjo. Vaꞌoromo suorovamu gëgorovo mu muebejarue ariböviohuro guduamëvare höjo. Guduamëvoromo göho hisuebiꞌi göho ano bamoꞌi göho munëro vajamijamu guomade höjo.
35 Mas os lavradores agarraram os empregados, bateram num, assassinaram outro e mataram ainda outro a pedradas.
36 Ëhiꞌamugo mu arijoꞌohuro mu vaejaharue ae göꞌo rëmöꞌöjade höjo mure vaꞌoröhego. Urimo mu vaejaharue ae gemu gemu rëmöꞌöjëꞌëro röhu evaroho ae ahoꞌobëhe rëmöꞌöjade höjo. Rëmöꞌöjamu vaꞌoromo mure suorovamu gëgorovo mu muebejarue ariböviohuro urimo rueruomamu ëꞌarëhi ëhi sisë vaejëvare höjo.
36 Aí o dono mandou mais empregados do que da primeira vez. E os lavradores fizeram a mesma coisa.
37 Sisë vaejëvamu ijo tugohoꞌi mu arijoꞌohuro uvade höjo: Arue mu muebejarue ariböviohuro nasi harihoho garomo uvoꞌaꞌaruëjo: Nöruare harihe hö uvoromo ëhuni mae uehorovoꞌaruëjo. Ëhi uvoromo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo.
37 Depois de tudo isso, ele mandou o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles vão respeitar.”
38 Vaꞌo höröjamu garomo uarovare höjo: Arue rovaje ahuro hesi vavu hesi sionoho bae hesi höjo. Ëhuni ëꞌego ano bamoromo hesi saꞌaho nosi baejarëjo.
38 Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
39 Ëhi uarovoromo ë aho mure jiamu guduamoromo roriꞌo bijimo buꞌöromo anamu guomade höjo. Ëhiꞌare höjo.
39 — Então agarraram o filho, e o jogaram para fora da plantação, e o mataram.
40 Ëhi jiëꞌoho mu arijoꞌohuro mure rovëꞌiroho mu muebejarue aribövi jabesi öriroho diehiꞌëvoꞌajëjo.
40 Aí Jesus perguntou:
41 Diehiꞌëvoꞌajëjamu uavareje: Sisë jioruomoꞌego ijumëvo barëromo muoho a maho bojëmiꞌajëjo jaburo mueberöhego. Mueberomo majae eni jiego öꞌi bajoho uroromo hesiroho iꞌimamiröhego.
41 Eles responderam: — Com certeza ele vai matar aqueles lavradores maus e vai arrendar a plantação a outros. E estes lhe darão a parte da colheita no tempo certo.
42 Ëhi uëvamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ave uhu jöho God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo:
42 Jesus então perguntou:
43 Ëhuꞌëro jiëꞌëro naro jemë uëvajëjo: Jemëhu God-are aharire raromoromo hesi mu muebebe rovarije muoho God-ro baeniëhiromo ae gö bojëmiꞌiramu jaburo hesi aharire raromoromo ë muoho mueberomo rae avohoꞌaruëjo.
43 E Jesus terminou:
44 [Röhu aehu ë munë döre bejëꞌoho ahoro ahoro baeꞌaꞌajëjo. O ë munëhu a döre berovëꞌoho aho saꞌijovo barëꞌajëjo.]
44 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
45 Iesuro uhu jöe gö gö ëhi jövamu hegorovo priest masijohuꞌo Pharisee ariböviohuꞌo ëho jaburo garomo uvareje: Nosi jöe jövajëromo
45 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus ouviram as parábolas que Jesus contou e sabiam que ele estava falando a respeito deles.
46 guduamo bavaꞌiëꞌoromo uvareje: Ae ahoꞌobëhe uvoruomaje höjo: Iesu hu jö God-aro baeromo majahuijaje ae hö uvoruomaje hö uvoromo jabumë juhuonëmiromo vuonugareje.
46 Por isso queriam prendê-lo, mas tinham medo da multidão porque o povo achava que Jesus era profeta .

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.