Mateus 14

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ëhiꞌamu Iesuhu mu börömo vaejaje jöho saꞌa a böröme Herod-ro hejadeje.
1 Nati ana veya’amaim Herod tafaram Galilee ana kaifayan orot Jesu bowabow ana tur nowar.
2 Herod-ro jöho heromo hesi mu vaejarue aribövioho uëvadeje: Ëaho John bapataeto vaenövade aho höjo. Hu guomoromo riꞌöjëꞌe höjo. Guomoromo riꞌöjëꞌëro ëhuꞌëro darugo böröme baeromo mu masijoho vaejaje höjo.
2 Naatu ana orot ukwarih hai tur eowen eo, “Ni’i orot i John Baptist, morobone yawas maiye, imih fair bai nati ina’inan isisinaf.”
3 — ausente —
3 Herod i John Baptist bai fatum in dibur yari’iy aawan Herodias baiyasisirin isan.
4 — ausente —
4 John tur fokarin maiyow Herod Herodias i tain Philip aawan bai bi’aawan isan gam iu, “O i ofafar iastu’ub tai aawan ibai i’awan.” Tur fokarin iti eo isan Herod yan bai dibur yari’iy.
5 Ëhiꞌamu Herod-ro John anoꞌi nimoromo röhu uvadeje: Ae ahoꞌobëhe uvoruomaje höjo: John hu jö God-aro baeromo majahuijaje ae hö uvarue höjo. Ëhi uvoromo ë aribövioho juhuonëmiromo bogo anadeje.
5 Herod kok i John ta’asabun, baise Jew sabuw isah bir, anayabin John hi’i’itin i dinab orot ta na’atube.
6 Ëhiꞌojuvo Herod rahade majaho rovadeje. Herod rahade majaho rovamu Herodias-are abojohuro ae ahoꞌobëhe jabesi nunire rueromo javavadeje. Javavamu Herod-ro garomo vuëvadeje.
6 Naatu Herod ana tufuw isan hibiyasisir ana veya’amaim, Herodias natun babitai run sabuw rou’ay gagamin nahimaim benaben, Herod itin iyasisir gagamin maiyow.
7 Vuëvoromo magonahoho uavadeje: Ja rabe rabe nagëꞌoho iae na bojamiꞌejöjo. God-ro geꞌego na mae uavajëjo.
7 Naatu taiyuwin isan eo baifaro babitai eomatan eo, “Abisa kukokok boro anit?”
8 Ëhi uavamu abojohuro vaꞌo vëmehu nimade jöho heromo rueromo Herod uavadeje: Bapataeto vaejaje ae John-are sönöho tarioromo simanoho hevöro bamoromo avehuro baro bojemëjo.
8 Naatu babitai hinah ana turamaim na eo, “Ayu akokok boun John Baptist ukwarin tew yan iniwan inab inan initu.”
9 Ëhi uavamu hegorovo rue a börömohuro huë vavaene baejadeje. Huë vavaene baejade höjo röhu urimo darugoꞌe jöho ë aribövi jabesi nuniro ë magonahoho mae uavëꞌëro ëhuꞌëro jöe bojëmiromo uëvadeje: Magonahehu nimajoho baro bojamihëjo.
9 Aiwob orot iti tur nonowar i uwan yi, baise sabuw rou’ay gagamin matahimaim eomatan, imih ana baiyowayah orot iuwih babitai ana kokok hisinaf.
10 Bojamihëromo ae rëmöꞌöjamu savoji gagore vaꞌoromo John-are sönöho tarioromo
10 John dibur bar wanawananamaim ma’am hin sikan hi’afuw,
11 simanoho hevöre bamonugoromo barueromo abojoho bojamijareje. Bojamamu huro bavaꞌo vëmoho bojamadeje.
11 ukwarin tew yan hiwan hibai hina babitai hitin, bai in hinah itin (so’ob John i morob).
12 Ëhiꞌamugo John-are ijore ijore jijiharue ariböviohuro rueromo sinoho bavaꞌoromo guavareje. Guavonugoromo vaꞌoromo Iesu majahijareje.
12 John ana bai’ufununayah hina biyan hibai hin hiyai, imaibo hin Jesu ana tur hiowen.
13 John bapataeto vaejëvaje a guomade jöho majëhijamu hegorovo Iesuro vaꞌoromo boat-re ajio hiromo a rumoꞌe saꞌare vaꞌi vaꞌadeje huꞌo hesi ariböviohuꞌo sivue raromoröhëni. Ëvaꞌaje jöho hegoro ae ahoꞌobëhe jabesi amore amore jioromo vaꞌoromo Iesuhu vaꞌajire saꞌa hörëro ë vaꞌoruomadeje.
13 Jesu John ana tur nonowar ufunamaim, wa bai akisinamo efan nautanubinamaim in. Baise sabuw menamaim inan i ana tur hinowar, ababawat bar merar ta ta hirun hitit hi’ufunun hin.
14 Vaꞌoruomamu Iesuro jovo döre boat-re vaꞌadoho saꞌare rueromo ravoꞌamoromo gavade ae ahoꞌobëhe tagavëꞌe jiamu gëgorovo jabesi jöëni vavaenimoromo jabesi aribövie guomo guomoꞌoho ajëmijadeje.
14 Jesu wa biyut ana veya nuwanuw sabuw rou’ay gagamin maiyow i’itih iyababan, naatu hai sabuw sawusawuwih hibow hinan etei iyayawasih.
15 Ëhiꞌojuvo majae garoboꞌe bamamugo hesi ijorajo ömoꞌömohuro rueromo uavareje: Aveho a rumoꞌe saꞌae höjo. O majae mamiꞌe barëjëꞌe höjo. Ëhuni aribövioho rëmöꞌöjego amo göro göro vaꞌoromo ie imoꞌamoꞌirarëjo.
15 Veya re birabirab auman Jesu ana bai’ufununayah hin hiu, “Veya i re sawar. Igewasin sabuw iniyafarih hinan bar merar yubinamaim bay hinatobon hinaa hinayawas.” (Anayabin iti efan i arar yan sabuw en).”
16 Ie imoꞌirarëjamu Iesuro uëvadeje: Jabumë rabëni vaꞌojörajo. Jemëro irunoꞌoho daꞌuojëhirëjo.
16 Jesu iyafutih eo, “Men karam asir ana’uwih hinan. Gewasin, kwa a efanamaim bay kwana’itin kwanitih hina hinayawas.”
17 Daꞌuojëhirëjamu uavareje: Iae mae höjo röhu aviae no ie övo gö mine visue niöꞌi ëhemu javuajëjo.
17 Baise hiya’afut hio, “Aki ai efanamaim rafiy fafar etei umat roun naatu siy rou’ab na’atumo ti’inu’in, men karam boro iti sabuw rou’ay gagamin anituwih.”
18 Ëhemu javuajëjamu uëvadeje: Baro bojemihëjo.
18 Jesu eo, “Kwabow kwana kwaitu.”
19 Ëhi uënugoromo huro aribövioho uëvadeje: Garasioro raromohëjo. Raromohëromo ie övo gö mine visue niöꞌi ujuoho rovaroho ëho huro ujuohoromo öꞌidöho sioroho garomo God huë mae uavadeje. Huë mae uanugoromo ioho atoꞌatovoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho iꞌimëmamu ujuohoromo ae ahoꞌobëhe suvuorëmijareje.
19 Naatu sabuw iuwih fotan yan himare, imaibo Jesu rafiy fafar umat roun, siy rou’ab auman bow au mar nuw ra’at, God ana merar yi sawar, basit rafiy imseseb ana bai’ufununayah itih, naatu ana bai’ufununayah hibow sabuw hifaramih hi’aa.
20 Suvuorëmijamu ae ahoꞌobëhe ë ioho visuoho ueꞌahamu daꞌuëgadeje. Daꞌuëgamu gagorovo ijorajoho jaburo vitu vituoho gagovoromo aegamu esöe ahoꞌobëhe 12 irijiomoꞌamadeje.
20 Sabuw etei hi’aa yah iw, naatu ana bai’ufununayah bay rebareb hi’aa hi’inu’in hibow hibiwan sakasak etei 12 hiwan foten.
21 Ëhiꞌareje. Amaꞌe ahoꞌobëhe 5,000 rabuꞌe iohuꞌo visuohuꞌo ueꞌahoruomadeje. Röhu magonahe asisöꞌe jabuꞌo ueꞌahareje.
21 Orot iti bay hi’aa hibiyab etei 5,000 kek babin men auman hiyabamih.
22 Ëhiꞌamu Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje: Boat-oro ajio raromoromo eꞌu ioni gönö urimo vaꞌohego na a ioroꞌioroho rëmöꞌöjöjo.
22 Jesu matan kabiy ana bai’ufununayah iuwih wa hibai wan hirabon hin harew kukuf rewan rounane na’at. Naatu Jesu ma sabuw iyafarih hai au bar hin.
23 Ëhi uëromo ae ahoꞌobëhe rëmöꞌönugoromo parie vaeꞌi hesi sivue dahorure ajiomadeje. Ajiomoromo hesi sivue hijamu vahiromadeje.
23 Sabuw iyafarih hinan ufut akisinamo yen in oyawamaim yoyoban isan. Naatu nati’imaim, akisinamo ma’am mar bu’u’um.
24 Vahiromamu nume ijorajoho jaburo öri ëgoböviro jovo döre vaꞌoruomamu evare burëro jabesi nuninö rueromo jovoho hasaromo boat-ohuꞌo babuꞌöjëvobe vaꞌadeje.
24 Iti ana veya’amaim ana bai’ufununayah i hire hin hikukuyowen ana veya yabat misir wa rab naatu kotar nahine na kufutih.
25 Ëhiꞌojuvo sisonuvoꞌiaꞌamu Iesuro jovo döre hörëro rovadeje.
25 Mar sibisib auman Jesu riy tafanamaim bat ana bai’ufununayah isah remor na.
26 Jovo döre rovamu gagorovo ijorajoho jaburo jioduduꞌiraeromo uvareje: Aruꞌahëro rovajëromo juhuonivoromo jöꞌe dadovareje.
26 Riy tafan bat remor nan ana bai’ufununayah hi’i’itin ana maramaim, hai bir ra’at hio, “Iti i wagabur mowan.” Hikirir hirerey.
27 Jöꞌe dadovamu hejëꞌi Iesuro uëvadeje: Nadi juhuonivoꞌi biririvohëjo. Na jevajëjo.
27 Baise Jesu mar ta’imon eaf eo, “Men kwanabir, ayu anan.”
28 Na jevajëjamu Peter-ro uavadeje: Bada ja javëꞌoho uevego na jovo döre öꞌöjo.
28 Naatu Peter iya’afut eo, “Anababatun o na’at, basit ku’uwu riy tafan abat ana biya atit.”
29 Öꞌöjamu Iesuro uavadeje: Rovëjo. Rovëjamu hegorovo Peter-ro boat-re jioromo jovo döre abueromo Iesu birohoꞌi hörëro jovo döre vaꞌadeje.
29 Jesu eo, “Kuna.” Peter wa afe’en isure riy tafan bat in Jesu biyan tit.
30 Vaꞌihö gavade bure rovamu gagorovo juhuonivadeje. Juhuonivoromo jovo gagore abueꞌiaꞌamu gavëꞌi uvadeje: Bada ajemëjo.
30 Baise kotar gagamin bababin naniyan bai, ana bir ra’at, basit busuruf unun re, re’ere auman Regah isan ererey eaf eo, “Regah kwiyawasu.”
31 Ajemëjamu hejëꞌi Iesuro övoho nugöꞌöromo Peter maꞌenoromo uavadeje: Mae uehorovevo avohoꞌibejanëjo. Ja rabëni uehoro niöꞌioho baejane höjo.
31 Jesu mar ta’imon eof nunuw uman bai iu eo, “A baitumatum men nikikimin, aisim kukakasiy.” Jesu eofere Peter uman ebaib|alt="Jesus reaching out to Peter" src="cn01722B.tif" size="col" loc="Mat 14.31" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="14.31"
32 Ëhi uanugoromo jaburo niöꞌiro boat gagore ajiomamu gavëꞌi buroho barëjadeje.
32 Naatu hairi wa tafan hiyey ana veya kotar bababin nutanub.
33 Buroho barëjamu gagorovo boat-re raromare ariböviohuro Iesu rajahiromo uavareje: Iae mae-ëjo. Ja God-are Harihe javajëjo.
33 Imaibo bai’ufununayah wa tafan hima’am Jesu hibora’ah hio, “O i anababatun God Natun!”
34 Ëhiꞌonugoromo eꞌu ioni gönö rueromo Gennesaret saꞌare ravoꞌamareje.
34 Hirabon hina rewan rounane hitit naatu hin Genesaret, imaim hai wa hitain yen.
35 Ravoꞌamamu gagorovo ë saꞌa rajohuro Iesu garomo uvoruomadeje: Iae Iesu hö uvoromo ë saꞌae bövioho jöe nugöꞌöjamu guomo guomoꞌe ae ahoꞌobëhe ujuoho rueruomadeje.
35 Naatu nati’imaim sabuw Jesu hi’i’inan ana veya, tur hiyafar nati tafaram wanawanan bar merar gidigidihimaim, sabuw sawusawuwih etei hibow hina Jesu biyan hitit.
36 Ujuoho rueromo ëninamiromo uanövareje: Guomo guomoꞌe aribövioho uëvego ja niögu vituohuremu rëhego ëhuro guomo guomoho barëꞌamajo. Ëhi uaꞌego ae rahu rëhëꞌoho marëꞌamonövadeje.
36 Naatu ana faifuw taininawat butubunin isan hifefeyan, naatu sabuw iyab ana faifuwawat hibubutubun i etei hiyawas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.