Lucas 6
God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NAA
1 Iae Jew rajo jabesi nuho majaho rovamu gagorovo Iesumëro mure jijihareje. Jijihoromo hesi ijorajo ömoꞌömohuro ioho babovoromo övëro uhiromo ueꞌahobe vaꞌoruomadeje.
1 Aconteceu que, num sábado, Jesus passava pelas searas, e os seus discípulos colhiam e comiam espigas, debulhando-as com as mãos.
2 Ioho övëro uhiromo ueꞌahobe vaꞌamu gëgorovo Pharisee ariböviëro uëvareje: Jaruvoho nuho majae höjo. I avoharujoho ëho nuho maja hesi jögoroho aharujëjo. Rabëni ëhi jiëꞌoho ëꞌarujëjo.
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: — Por que vocês fazem o que não é lícito aos sábados?
3 Ëꞌarujëjamu Iesuro uëvadeje: David nosi a böröme jionövade höjo. Röhu huꞌo hesi ariböviohuꞌo hömëvamu hegorovo huhu ëꞌade jö God-are surire adaharijoho ëho diehiꞌoromo bogo avoho uehorovarujëjo.
3 Jesus tomou a palavra e disse:
4 David-ro God-are osare vaꞌoromo God-are nunire bahijare ioho ujuohoromo vituoho iꞌi vituoho hesi aribövioho iꞌimëmamu ueꞌahare höjo. Ëhi jiëꞌe ioho aho bogo ueꞌahoꞌi hesi ma-priest-ëremu ueꞌahoꞌiröhe ie höjo. Röhu jabuhu ueꞌaharohuro ëhuro jögoroho ahare höjo. Röhu ë hesi jöho bogojiade höjo.
4 Como entrou na casa de Deus e, pegando os pães da proposição, comeu e deu também aos que estavam com ele, pães que não lhes era lícito comer, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Ëhi uënugoromo uëvadeje: God-are A Maho naro nuho maja hesi jögoroho muebejaje höjo.
5 Então Jesus lhes disse:
6 Ëhi uëvëꞌëro Jew rajo jabesi nuho majae göꞌo rovadeje. Nuho majae göꞌo rovamu Iesuro God rajahijarue osare vaꞌoromo hesi jöho röjëhijadeje. Amo ë osare övo manörire övo hitahi guomahëꞌe aho hijëꞌe jiadeje.
6 Aconteceu que, em outro sábado, Jesus entrou na sinagoga e começou a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita ressequida.
7 Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo Pharisee ariböviohuꞌo ëho jaburo Iesuare jö sisëho nahoromo uvareje: Iesuhu guomo guomoꞌe aribövi jabesi sino avohëhëꞌoho noro a masijoho huruoho majëhiromo uëꞌejarëjo: Iesuro a ajëmaje muoho vaeromo nuho maja hesi jögoroho ahade höjo. Ëhi uvoromo jabumëro ma-hu gemu ërimahareje gaꞌiro nuho majare hu guomo guomoꞌe aribövi jabesi sinoho avohëhego o bogo.
7 Os escribas e os fariseus observavam Jesus, procurando ver se ele faria uma cura no sábado, a fim de acharem de que o acusar.
8 Ërimahamu Iesuro gëromo uvadeje: Jabumë ëhi ëhi uehorovaruë uvoromo övo guomahëꞌe aho uavadeje: Ro ave nosi riroro namijëjo. Namijëjamu ro jabesi ririre namijadeje.
8 Mas Jesus, conhecendo os pensamentos deles, disse ao homem da mão ressequida: E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Namijamu hu bijönimoromo ërimaharuoho Iesuro uëvadeje: Na ave jöho uë gëꞌiëꞌajëjo. Nosi nuho maja hesi jögoroho diehi höjo. Nuho majaroho na ae mae vaejëvoꞌejarëjo o sisë vaejëvoꞌejarëjo. Iꞌovëvoꞌejarëjo o muoꞌamoꞌejarëjo.
9 Então Jesus disse a eles:
10 Ëhi uënugoromo uherihoromo ë aribövioho ahoꞌobëhe gënugoromo övo guomahëꞌe aho uavadeje: Jasi övoho nugöꞌöjëjo. Ëhi uavamu hegorovo övoho nugöꞌöjamu marëjadeje.
10 Então Jesus, olhando para todos que estavam ao seu redor, disse ao homem: Ele assim o fez, e a mão lhe foi restaurada.
11 Marëjamu rue ariböviohuro gavare Iesuro ë aho ajamiꞌego marëjamu gagorovo dë vörönëgo avohadeje. Dë vörönëgamu jöe atoromo uarovareje: No Iesuare öriroho diehiꞌoꞌejarëjo.
11 Mas eles se encheram de furor e discutiam entre si quanto ao que fariam contra Jesus.
12 Ëhiꞌoꞌirögoro Iesuro God-are örire jöe jövoꞌiro dahorure ajiomadeje. Ajio hiromo vahi bövie God-are örire jöe jövobe vaꞌojuvo ëhi sisonuvadeje.
12 Naqueles dias, Jesus se retirou para o monte, a fim de orar, e passou a noite orando a Deus.
13 Sisonuvamu gagorovo hesi ijore ijore jijiharue ariböviohuro ruejöro uvëvadeje. Uvëvoromo rovamu ae ahoꞌobëhe 12 hesi baejëvadeje. Baejëvoromo uëvadeje: Jemë nasi apostle jëvajëjo.
13 E, quando amanheceu, chamou a si os seus discípulos e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Iesuro Simon baejadeje. Baeromo iho göho Peter jumuvadeje. O Peter-are öho Andrew baejadeje. O göho James John Philip Bartholomew
14 Simão, a quem acrescentou o nome de Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matthew Thomas o James Alphaeus-are harihe o Simon aehu uvaruoho Jew rajehu jabesi mueberovoꞌi nimaje aho
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 o Judas James-are harihoho o göho Judas Iscariot ë aribövioho baejëvadeje. Judas Iscariot Iesuni hiruëmiromo a jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho jiadeje.
16 Judas, filho de Tiago, e Judas Iscariotes, que se tornou traidor.
17 Ëaribövioho baejëvonugoromo Iesuro jabuꞌo gemu mae abueromo enure ë namijadeje. Namijamu hesi aribövie ahoꞌobëhe mae o a ioroꞌiorohuꞌo arue Jerusalem amore jioromo Judea saꞌa ioroꞌiorore jioromo nume Tyre amo Sidon amo jiajinö sö jovo bëhire saꞌare jioromo ae ahoꞌobëhe mae ë ro riravareje
17 E, descendo com eles do monte, Jesus parou num lugar plano onde se encontravam muitos discípulos seus e grande multidão do povo, de toda a Judeia, de Jerusalém e do litoral de Tiro e de Sidom,
18 Iesuare jöho heruomoꞌi huro ajëmego jabesi sino hahoꞌoho marëjëvoꞌiröhego. Ro riravamu a sisëhu dëre abuejëvëꞌëro iꞌu baejarue aribövioho Iesuro ajëmamu marëjëvadeje.
18 que vieram para o ouvir e para ser curados de suas doenças. Também os atormentados por espíritos imundos eram curados.
19 Marëjëvamu ae ahoꞌobëhe gavare Iesuare darugohuro rueromo guomo guomoꞌe ae ahoꞌobëhe ajëmamu gagorovo Iesu rëhoꞌi ëꞌo gavareje ëhuro guomo guomoho barëjëvoꞌiröhego.
19 E todos da multidão procuravam tocar em Jesus, porque dele saía poder; e curava todos.
20 Ëhiꞌamu Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho gëromo uëvadeje:
20 Então, olhando para os seus discípulos, Jesus lhes disse:
21 Avevejöꞌe hömëvaje aribövioho jemë huë mae jëvajëjo
21 — Bem-aventurados são vocês
22 Jemëhu God-are A Maho na uehorovevamu aehu gëromo bijönëgoromo nu huodëgoromo sivëgoromo jemesi ihoho sisë höromo vuonugëhëꞌoho huë mae jëvaje höjo.
22 — Bem-aventurados são vocês quando as pessoas os odiarem, expulsarem da sua companhia, insultarem e rejeitarem o nome de vocês como indigno, por causa do Filho do Homem.
23 Jabuhu ëhi sisë vaejëvëꞌiroho jemëro hirohiromoromo nimoroho avohorëjo God-hu suvuoro jemëni öꞌidöre bamëhajoho böröme jiëꞌe jiaje. Ëaribövi jabesi hijo mionoꞌohuro jö God-aro baeromo majëhinövare aribövi jabesi örire ëhi gemuoho sisë vaejëvonövare höjo.
23 Alegrem-se naquele dia e exultem, porque grande é a recompensa de vocês no céu; porque os pais dessas pessoas fizeram o mesmo com os profetas.
24 Aꞌi bövi biseꞌo marohëꞌe mae jëvëꞌe aribövioho vaevëꞌe jëvajëjo.
24 — Mas ai de vocês, os ricos,
25 Avevejöꞌe daꞌuëgëꞌe aribövioho vaevëꞌe jëvajëjo.
25 — Ai de vocês
26 Ae ahoꞌobëhe jemesi jö ma-mabëhe atëꞌoho vaevëꞌe jëvajëjo. Ëaribövi jabesi hijo mionoꞌohuro God-are jö huotohuotovoromo majëhinövare aribövi jabesi örire ëhi gemuoho mae atonövare höjo.
26 — Ai de vocês, quando todos os elogiarem, porque os pais dessas pessoas fizeram o mesmo com os falsos profetas!
27 Röhu jemë nasi jö hejaruje ariböviohumë ave jöho majëhiꞌiëꞌajëjo. Jemëꞌo muorovarue aribövioho huë baejëvorëjo. Jemë nu huodëgarue aribövioho mae vaejëvorëjo.
27 — Digo, porém, a vocês que me ouvem: amem os seus inimigos, façam o bem aos que odeiam vocês.
28 Jö sisë uëvarue aribövioho jö mae uërëjo. Sisë vaejëvarue ariböviohuni God-are öroro ëninamirëjo.
28 Abençoem aqueles que os amaldiçoam, orem pelos que maltratam vocês.
29 Aehu aꞌisabi gönö anagëꞌiroho hunuorovego aꞌisabi gönöhuꞌo anagoꞌirajo. Aehu niögu gö baeniahijëꞌoho nadi nijioꞌiraejego niögu göhuꞌo baeꞌirajo.
29 Ao que lhe bate numa face, ofereça também a outra; e, ao que lhe tirar a capa, deixe que leve também a túnica.
30 Aehu jasi örire böviëni biseꞌëni ëninamijëꞌoho bojaminëjo. Aehu jasi mae sisë baejahëꞌoho nadi uanëjo: Sionëro bojemëjo.
30 Dê a todo o que lhe pedir alguma coisa; e, se alguém levar o que é seu, não exija que seja devolvido.
31 Jemë ae göehu diehi vaejëvojöro nëgëꞌoho jemëꞌo ëhi jiëꞌe muoho ae gö jabesi öroro vaejëvorëjo.
31 Façam aos outros o mesmo que vocês querem que eles façam a vocês.
32 O jemë huë baejëvarue aganohemu huë baejëvëꞌoho rabëni uvorëjo: God-are nunire mabëhe javuajëjo. Sisë ariböviohuro jabuꞌo huë baejëvarue aganoho mana huë baejëvarue höjo.
32 — Se vocês amam aqueles que os amam, que recompensa terão? Porque até os pecadores amam aqueles que os amam.
33 O jemë mae vaejëvarue ariböviohemu mae vaejëvëꞌoho rabëni uvorëjo: God-are nunire mabëhe javuajëjo. Sisë ariböviohuro jabuꞌo ëhi gemuoho ëꞌarue höjo.
33 Se fizerem o bem aos que lhes fazem o bem, que recompensa terão? Até os pecadores fazem isso.
34 O uvëꞌoho: Ëhi gemuoho vuonoröꞌö baeꞌejöromo ëhuni bövi biseꞌo ma-jahuri ae gö bojëmijëꞌoho rabëni uvorëjo: God-are nunire mabëhe javuajëjo. Sisë ariböviohuro jabuꞌo uvoruomaje höjo: Ëhi gemuoho vuonoröꞌö baeꞌejöromo ëhuni bövioho biseꞌoho ma-jahuri ae gö bojëmijarue höjo.
34 E, se emprestam àqueles de quem esperam receber, que recompensa terão? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Aꞌi jemë nu huodëgarue aribövioho huë baejëvorëjo. Mae vaejëvorëjo. Nadi uvorëjo: Mana bojemiꞌaruë uvëꞌi jemesi bövioho biseꞌoho ma-bojëmirëjo. Ëhi ëꞌëꞌoho God-ro jemë suvuoro böröme bojëmiꞌajëjo. Ëhuro God-hu dö mare hijaje a hesi aboji harihuꞌo mae jëvoꞌajëjo. Ëhesi bëhoho God-ro gëvaje a sisë jioruomoꞌi bogo mana mabëhe uavëꞌe suvuore ëma baejarue aribövie jëvego gëgorovo huro ëma huë baejëvoromo ajëmijaje höjo. Huhu ëꞌaje ëhi jiëꞌe mu vaejëꞌoho jemë hesi aboji harihuꞌo mae jëvoꞌajëjo.
35 Vocês, porém, amem os seus inimigos, façam o bem e emprestem, sem esperar nada em troca; vocês terão uma grande recompensa e serão filhos do Altíssimo. Pois ele é bondoso até para os ingratos e maus.
36 Ëhuni jemesi Vavuehu jemëni vavaenimajëhi ëhi ae göëni vavaenimorëjo.
36 Sejam misericordiosos, como também é misericordioso o Pai de vocês.
37 Nadi döroho bamorovoromo a jabesi sisëho mevorëjo. Jabesi sisë bogo mevëꞌoho God jemesi sisëhuꞌo bogo mevoꞌajëjo. Nadi a jabesi sisëhunioho iꞌuoho bojëmirëjo. Iꞌu bogo bojëmijëꞌoho God jemëꞌo iꞌuoho bogo bojëmiꞌajëjo. Aꞌi ae gö jabesi sisëho uehorovoromo vuonugorëjo. Ëhi ëꞌëꞌoho God-ro jemesi sisëhuꞌo uehorovoromo vuonugoꞌajëjo.
37 — Não julguem e vocês não serão julgados; não condenem e vocês não serão condenados; perdoem e serão perdoados;
38 Ae suvuorëmirëjo. Jemë ëhi ëꞌëꞌoho God-ro jemëꞌo suvuorëmiꞌajëjo. Börömo mae suvuorëmiromo jemëro övoho avohoꞌiramu sörö vaꞌëne ë bamëhoꞌiramu övo duvahoho rarovoromo oterohoꞌaꞌajëjo. Bogo biseꞌo vaduꞌoho suvuorëmiꞌajëjo. Jemë diminoꞌe bojëmëꞌohuro ëhuro ë bojëmarije minoꞌe ëhi baeꞌaꞌarujëjo. Iesuro ëhi jövadeje.
38 deem e lhes será dado; boa medida, prensada, sacudida e transbordante será dada a vocês; porque com a medida com que tiverem medido vocês serão medidos também.
39 Röhu Iesuro röjëhiꞌiro ave uhu jöho uëvadeje: Nuni sisëꞌe a göhuro nuni sisëꞌe a göho diehi öroho röjahibe vaꞌaꞌajëjo. Bogajo. Röjahijëꞌoho jabumë niöꞌi guare bejëvo vaꞌaꞌajëjo.
39 Jesus lhes contou também uma parábola:
40 Jö hejaruje aribövioho jö röjëhijaje aho na bogo iosiremiromo jö maho baeꞌaꞌarujëjo. Jöho he barëꞌiramu evare jö röjëhijaje aho vaꞌëne jëvoꞌajëjo.
40 — O discípulo não está acima do seu mestre; todo aquele, porém, que for bem-instruído será como o seu mestre.
41 Röhu ja diehiꞌoromo ijo ugobajoꞌe biseharihehu isiare nunire namijajoho gaꞌi ijo börömehu jasi nunire namijavajoho bogo gavanuëjo.
41 — Por que você vê o cisco no olho do seu irmão, mas não repara na trave que está no seu próprio olho?
42 Ijo börömehu jasi nunire namijavajoho bogo gavëꞌoho ëhuꞌoho ja rabëni jasi aemoꞌaemoho uanëjo: Isi ëꞌego na jasi nunire ijo ine namijavajoho jahahöjo. Sareri ae javajëjo. Jasi nunire ijo börömehu tugohavajoho jero urimo jahonëjo. Jahonugoromo evare avoho garomo ijo ino harihoho isiare nuniroho jahahoꞌanuëjo.
42 Como você poderá dizer a seu irmão: “Deixe, irmão, que eu tire o cisco que está no seu olho”, se você não repara na trave que está no seu próprio olho? Hipócrita! Tire primeiro a trave do seu olho e então você verá claramente para tirar o cisco que está no olho do seu irmão.
43 Ijo maho bajo sisëho bogo raeꞌi ijo sisëho bajo maho bogo raejaje höjo.
43 — Não há árvore boa que dê mau fruto, nem árvore má que dê bom fruto.
44 Ijoho bajoro garomo uvoꞌaꞌanuëjo: Ëijoho mae höjo ëho sisë höjo. Meso böso uroꞌiëꞌiroho mesoremu uroꞌi bibëꞌe ijo sisëroho bogo uroꞌaꞌanuëjo. Rihuꞌe grape bajo uroꞌiëꞌiroho ë öꞌiremu uroꞌi bibëꞌe resu sisëroho bogo uroꞌaꞌanuëjo. Ijo sisëhuro bajo sisëho raeꞌamaje höjo. Ijo mahuro bajo maho raeꞌamaje höjo.
44 Porque cada árvore é conhecida pelos frutos que produz. Porque não se colhem figos de ervas daninhas, nem se apanham uvas dos espinheiros.
45 Ëhesi bëhoho a maho ijo maehu bajo mae raejajëhi ëhi jëvaje höjo. A maho uehoro maëremu jabesi dë vövöbajoꞌere jëvëꞌëro mu maemu vaeruomaje höjo. A sisëho uehoro sisëremu jabesi dë vövöbajoꞌere jëvëꞌëro mu sisëmu vaeruomaje höjo. Aëro diehi jiëꞌe uehorehu jabesi dë vövöbajoꞌere irijiomëvajoho jabesi jöꞌëro atarue höjo.
45 A pessoa boa tira o bem do bom tesouro do coração, e a pessoa má tira o mal do mau tesouro; porque a boca fala do que está cheio o coração.
46 Jemëro uevaruje höjo: Bada ja no mu bojamuijanue aho javajëjo. Ëhi jiëꞌoho jemë rabëni naehu bojëmaje muoho bogo vaejaruje höjo.
46 — Por que vocês me chamam “Senhor, Senhor!”, e não fazem o que eu mando?
47 Röhu ae rahu nasi örire rueromo nasi jö heromo ejehajoho ëhi jiëꞌe a hesi jöho naro uhuꞌe majëhiꞌejöjo.
47 Eu vou mostrar a vocês a quem é semelhante todo aquele que vem a mim, ouve as minhas palavras e as pratica.
48 Ae gemuëro javue vaeꞌiëꞌade höjo. Javue vaeꞌirögoro ëgobövie umo abuejuvo munëꞌe saꞌaho birohogoro öboho ë ruhoromo javuoho vaejade höjo bibivoröhego. Javuoho vae barëromo hijamu jovo börömëro ruomoromo ë javuoho anade höjo. Anamu javuoho mae vaejëꞌëro jiëꞌëro bogo orivoꞌi ma-bibivoromo namijade höjo. Nasi jö ejehaje aho ë bibivëꞌe javu vaejade aho vaꞌëne höjo.
48 Esse é semelhante a um homem que, ao construir uma casa, cavou, abriu profunda vala e lançou o alicerce sobre a rocha. Quando veio a enchente, as águas bateram contra aquela casa e não a puderam abalar, por ter sido bem-construída.
49 Aꞌi ae rahu nasi jö heromo bogo ejehajoho ëhi jiëꞌe a hesi jöho naro uhuꞌe majëhiꞌejöjo. Ae gemuëro javue vaeꞌiëꞌade höjo. Röhu saꞌaho bogo umo abueromo öboho ruhoꞌi ma-saꞌa döre vaejade höjo. Vaejëꞌëro ë javuoho jovëro ro anamu dadorovo barë nahonahovade höjo.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que construiu uma casa sobre a terra, sem alicerces, e, quando as águas bateram contra ela, logo desabou; e aconteceu que foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.