Lucas 22

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Jew rajehu Dë Huaje Oso Rumoꞌe I Ueꞌaharue Söröho dunovadeje. Sörö hesi iho göho God-hu Vörö Tugohade Söröhoje.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Amo sörö majaho dunovamu priest masijohuꞌo Jew rajo jögoru öri röjëharue ariböviohuꞌo ëho jaburo Jew rajo a ioroꞌioroho juhuonëmiromo öre nahareje Iesu ma-saginiëri baeromo anego guomoröhego.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Öre nahamu Judas hesi iho göho Iscariot-ro rovadeje. Iesuare ijoraje ae ahoꞌobëhe 12 röhu Judas hu jabesi gemuoho jiadeje. Judas hu Iesuare ijorajo jabesi gemuoho jiamu Satan-ro hesi dëre abueromo jöe bojamadeje.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Jöe bojamamu Judas-ro vaꞌoromo priest a masijohuꞌo osa börömo muebejarue ariböviohuꞌo jöe jövadeje hu diehiꞌoromo Iesu ë aribövi jabesi övore bojëmego guduamoꞌiröhoho.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Jöe jövamu hegorovo rueho jaburo nimorohoromo Judas uavareje: Iae mae höjo. Ëhi jiëꞌoho no monie mana bojamiꞌejarëjo.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Bojamiꞌejarëjamu Judas-ro uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho iae mae höjo. Iae mae hö uëromo vaꞌoromo öre nahadeje ae ahoꞌo bogojëvego evare Iesu a masijo jabesi övore bojëmiꞌiröhëro.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Ëhiꞌamu iae Oso Rumoꞌe I Ueꞌaharue Sörö majaho rovadeje. Röhu ë maja rovëꞌiroho Jew rajëro sheep harihoho bijuëmarueje God-hu Vörö Tugohade Söröho iꞌiro.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Sörö majaho rovamu Iesuro Peterꞌo Johnꞌo nugöꞌöjëvoromo uëvadeje: Vaꞌoromo söröho avohorego no ueꞌahoꞌirarëjo.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Ueꞌahoꞌirarëjamu uavareje: Ja nagajoho no dinöꞌe vaꞌoromo söröho avohoꞌejarëjo.
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Avohoꞌejarëjamu Iesuro uëvadeje: Aveho hehëjo. Jerusalem amo börömoro vaꞌorëjo. Vaꞌi gaꞌaꞌarujëjo aëro jovoꞌe ramaho simanëro baeromo ro birohëvoꞌiramu. Ro birohëvego hesi ijoro ijoro vaꞌorëjo. Vaꞌoromo gaꞌirarije hu di osare rumo vaꞌego gagorovo jemëꞌo ë osaro vaꞌorëjo.
10 Jesus lhes explicou:
11 Osaro vaꞌoromo osa arijoꞌoho uarëjo: Tisahuro jani uvade höjo: Osaho dinöꞌe höjo naehu nasi ijorajoho jabuꞌo gemu mae sörö iꞌirodoho. Ëhi uarëjo.
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 Ëhi uaꞌiramu osa arijoꞌohuro jemë huꞌiraejëvo ajiomoromo döre osa börömoho röjëhiꞌaꞌajëjo. Röjëhiꞌiramu gaꞌaꞌarujëjo maratue bövie biseꞌe eni avohoromo bahijëꞌe jioꞌiramu. Ëhi jiamu gavëꞌiroho ë diröꞌoro söröho avohorëjo.
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Ëhi uëvamu rueho jaburo vaꞌareje. Vaꞌoromo gavare Iesuhu uëvadëhi ëhi jiamu gagorovo söröho avohareje.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Ëhi ëꞌëꞌëro sörö majaho rovamu Iesuro hesi apostle ömoꞌömohuꞌo gemuore hijadeje ie iꞌirovo.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Hiromo uëvadeje: Na nego avohajëjo God-hu Vörö Tugohade ë hesi Ioho jemëꞌo iꞌirovo ijonö viꞌehe baeromo guomevoröhego.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Ëhesi bëhoho na uëꞌiëꞌajëjo. Na ijoho ë ioho bogo iꞌejöjo. Hujeji God-ro a nunire böröme namiromo ahoꞌobëhe muebejëvoꞌiramu sörö bëhoho vaꞌorahoro jioꞌiramu evare iꞌejöjo.
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Ëhi uënugoromo enatuore jovoho baeromo God mae uaromo hesi aribövioho uëvadeje: Aveho jemë ae gemu gemu ba ibe göëro göho bojamibe vaꞌorëjo.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 Aveho hehëjo. Na ijoho öꞌi bajo jovoho bogo iꞌejöjo. Hujeji God-ro rueromo a nunire böröme namiromo ahoꞌobëhe muebejëvoꞌiramu evare iꞌejöjo.
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Ëhiꞌonugoromo ioho baeromo God mae uanugoromo atoꞌatovoromo hesi aribövioho suvuorëmiromo uëvadeje: Aveho nasi sine höjo. [Na nasi sinoho God-are örire bojamirovoꞌiëꞌajëjo jemë mae jëvoröhego. Aviëhi jiëꞌe muoho vaenövorëjo ëhuro na uehorovevoꞌirarije höjo.
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Ëhi ëꞌëꞌëro ioho ueꞌahonugoromo enatuore jovoho baeromo ëhi jiëꞌe mue gemuoho vaeromo hesi aribövioho uëvadeje: Ave enatuore jovo hesi bëhoho iae nasi köho jemëni rovevoꞌajëjo ëhuro God-hu muebejëvonövoröhe jögoru iꞌoho marëꞌiröhego.]
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Iae ëhi höjo. Röhu gahëjo. Aehu na bijönegarue a jabesi övore bojëmiꞌiröhe ahuro naꞌo ie ijajëjo.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 God-hu bamadëhi hesi A Maho na iae ëhi guomevoꞌajëjo röhu na bijönegarue a jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho vaevëꞌoho sisërëꞌajëjo.
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Ëhi uëvamu hesi ariböviohuro uarovareje: Di aho noro ëhi jiëꞌe mu sisëho vaeꞌejarëjo.
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Ëhiꞌoromo Iesuare ijorajo ömoꞌömohuro jö ahoꞌahamirovoromo uarovareje: Di aho a nuniroho a börömoho javuajëjo.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Ëhi uarovamu Iesuro uëvadeje: Saꞌa ioroꞌioro rajohuro jabesi saꞌa rajoho ruahöꞌöjëvoromo jabumëremu masije riravarue höjo. Riravoromo röhu jabesi jumuvorovoromo jabesi saꞌa rajoho uëvarue höjo: Uönövorëjo: Saꞌa aribövi ajamuijaruje a masije jëvajëjo.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Röhu jemëꞌo nadi ëhioho döroho bamorovorëjo. Aꞌi ae rahu a börömo börömo jiëꞌoho ë aho jero ijorajonöꞌe jionövonëjo. O ae rahu simano vaejëꞌoho ë aho jero ae gö ajëmiꞌirane ae jionövonëjo.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Röhu jemë diehi uehorovarujëjo. Di aho böröme jioꞌi di aho biseꞌe höjo. Na hiromo i ijaje aho börömoho höjo o ajëmiromo jabesi i ujuoho mëmijajoho börömoho höjo. Hiromo i ijaje aho iae börömoho höjo. O ajëmijaje aho ma-biseꞌe höjo. Na mae-ëjo. Röhu Iesu na ajëmiromo i ujuoho mëmijaje aho vaꞌëne jevajëjo.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 Na iꞌue bövie biseꞌe baeꞌego jemëro biririvoromo naꞌo jijihobe ruenövarije höjo.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Nasi Vavuohuro darugoho bojemijade höjo naro böröme namiromo nasi aribövioho muebejëvoꞌirodego. Huhu ëꞌadëhi naro ëhi jemesi örire daruge bojëmijajëjo masije riravoꞌirarijego.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Naro böröme namiromo nasi aribövioho muebejëvoꞌiramu jemëro naꞌo raromoromo ioho jovoho ueꞌahoꞌarujëjo. Ioho ueꞌahoromo jemë ae ahoꞌobëhe 12 naꞌo gemu mae arëto göro göro raromoromo Israel rajo nosi agane gö gö 12 jabesi muoho mevo gaꞌaꞌarujëjo gaꞌi mae o sisë jiego.
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Röhu Simon-ajo. Ave jöho hejëjo. Satan-ro God ua gavëꞌe höjo jemë baejëvoromo jemesi dëre bijëhoꞌirohëni. Ëhuni aehu i hijiohijiovoromo garuomaje diho mae jiego diho sisë jiego gavaruëhi Satan-ro ëhi jemesi dëre bijëho gëꞌaꞌajëjo gëꞌi rahuo darugoꞌoho jioꞌi rahuo darugo rumoꞌoho jiego. Amo Satan-ro ëhi ua gavamu God-ro jemë hesi övore bojëmijëꞌe höjo.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Ëhi jie röhu Simon naro jani parie vaejëꞌe jevajëjo jero bogo uehorovevoromo vuonugoꞌiranego. Röhu ijonö Satan-hu jasi dë bijioho garomo barëjamu jaehu huotorovoromo nasi örire avoho uehorovevëꞌiroho jasi aganoho ajëmego biririvoꞌirarëjo.
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Biririvoꞌirarëjamu Peter-ro uavadeje: Bada iae ëhi höjo röhu na jaꞌo gemu mae juvoromo jaꞌo savoji gagore vaꞌëꞌoho o jaꞌo guomevëꞌoho iae na eni jevajëjo.
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Eni jevajëjamu Iesuro uavadeje: Peter röhu nasi jöho hejëjo. Jaruvo vahiꞌoho kökörökoho bogo uvëꞌe jero majae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Iae Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje: Urimoho naro rëmöꞌöromo uëvode höjo: Monioho esöho bövioho biseꞌoho nadi ujuoho vaꞌorëjo. O höru sinoho nadi ioꞌamoromo vaꞌorëjo. Röhu na jemë bövi biseꞌo nimarijoho eni baejarije höjo o bogajo. Bogajamu uavareje: Iae no eni baejare höjo.
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Eni baejare höjamu Iesuro uhuꞌe uëvadeje: Urimoho aëro ajëmamu ëhi baejarije höjo röhu avevejöꞌoho bogo ëhioho jioꞌaꞌajëjo. Ëhuni monie o esöe jëvëꞌoho ujuohoromo vaꞌorëjo. O muorovoꞌirarije kaejö ëge bogojëvëꞌoho jemë döre ioꞌamaruje niögoho imoꞌamoromo monie mana ujuohoromo kaejö ëgoho imoꞌamorëjo.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Ëhesi bëhoho hehëjo. God-ro ëhi bamade höjo hesi surire jö jajivarëhi ëhi jioröhego. God-are surire jajivoromo ëhi uvëꞌe höjo: Aëro uvoruomëꞌe höjo: Hu jö ahoruomaje ariböviohuꞌo gemuore höjo. Nasi jöho ëhi uvëꞌe höjo. God-are surire jö jajivarëhi iae ëhi jioꞌirögoro ëꞌajëjo.
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Ëhi jioꞌirögoro ëꞌajëjamu ijorajoho jaburo uavareje: Bada gavëjo. Aviae kaejö ëge niöꞌi javuajëjo. Kaejöe niöꞌi javuajëjamu uëvadeje: Ëhi jiëꞌe jöho iae minoꞌëjo.
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Ëhiꞌoromo Iesuro ë osaho vuonugoꞌi Olives Dahorure mamiꞌe vaꞌonövadire röhu maho ë vaꞌadeje. Vaꞌamu hesi ijorajoho jaburo hu rihiromareje.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Rihiromoromo vaꞌo suorovoromo Iesuro uëvadeje: Ëninamihego God-ro ajëmego Satan-ro bogo dinëmego ëhuro bogo bejëvoꞌirajo.
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Ëhi uënugoromo roriꞌo vaꞌadeje. Munë buꞌöjego vaꞌo bejaje ëminoꞌe vaꞌoromo ague aho hiromo parie vaeromo uavadeje:
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 Apajo. Ja nagëꞌoho iꞌue huë vavaene nasi örire rovajoho ahego na bogo baeꞌiröjo. Röhu naehu nimajoho nadi ëꞌi jaehu nimanuëhi ëhi ëꞌonëjo.
42 dizendo:
43 [Ëhiꞌamu gavëꞌi anerae gemuëro öꞌidöre jioromo rueromo Iesu ajamamu biririvadeje.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Biririvoromo röhu huë vavaene bogo biseꞌo vaduꞌoho baeromo parioho maꞌeno titimoromo vaemu vaejadeje. Parie vaemu vaejamu nu anoꞌere jöho köe direjohijëꞌehu saꞌare ahajëhi ëhi ahoꞌamadeje.]
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Parie vaenugoromo döro riꞌöjadeje. Riꞌöromo vuonoröꞌö vaꞌoromo gavadeje ijorajoho jabumë huë vavaene böröme baejëꞌëro momoröꞌöjamu.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Momoröꞌöjamu gëgorovo uëvadeje: Jemë rabëni momoröꞌöjarujëjo. Riꞌöromo ëninamihëjo. Satan-ro dinëmiꞌiramu bejëvoꞌajëjo.
46 E disse:
47 Ëhi uëvamu gavëꞌi ae ahoꞌobëhe Judas-ro öroho röjëhiromo sö ujuohoromo rovamu rueruomadeje. Iesuare ijoraje ahoꞌobëhe 12 röhu Judas huꞌo jabesi ae gemuoho jiadeje. Judas-ro rueromo Iesu dudöhoꞌi bëhire rovadeje.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Dudöhoꞌi rovamu Iesuro uavadeje: Judas-ajo. Na God-are A Maho jevajëjo. Ja diehiꞌoromo ma-döëremuoho rajehiromo dudöhevanuëjo arue ariböviohuro guduamo baejevo vaꞌojöro.
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Ëhi uavamu Iesuare aribövie hesi bëhire riravaroho jaburo gavare a ioroꞌiorohuro mu sisë vaeꞌiaꞌamu gëgorovo uavareje: Bada na no kaejö ëgobövioho jijöromo muoꞌamoꞌejarëjo o diehiꞌoꞌejarëjo.
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Ëhi uaromo Iesuare ae gemuëro priest börömo hesi mu vaejaje aho anoromo övo manörire hiaꞌoho tariöꞌöjahadeje.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Tariöꞌöjahamu Iesuro uavadeje: Ëhi jiëꞌe muoho vuonugëjo. Vuonugëꞌi ë anade a hesi hiaꞌi sionoho rëhamu marëjadeje.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Marëjamu priest masijohuro God-are osa börömo atovarue ariböviohuro a duvahohuro Iesu guduamo bavaꞌi rovëꞌëro riravareje. Riravamu gagorovo Iesuro uëvadeje: Aveho na bogo vajiohuꞌe ananoꞌe aehu jevajëjo. Jemë rabëni siravaho kepataho ujuohoromo rovarujëjo.
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 Mamiꞌe majae ahoꞌo naehu God-are amo börömore jemëꞌo hinövodoho jemë evaroho bogo guduamevarije höjo. Röhu jaruvoho jemesi majae höjo. Ramoramoꞌe mu muebejaje a hesi vöröho rovëꞌe höjo.
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Ëhi uëvamu Iesu guduamo barueromo priest börömo hesi osare rovareje. Priest hesi osare rueꞌirögoro Peter-ro arue riribövire Iesu rihiromoromo ijore rovadeje.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Osare rueromo gavade aehu raromaruire vëne huëꞌëro ravoꞌego ae uono bëhire raromamu. Ae uono bëhire raromamu gagorovo jabuꞌo gemu mae hijadeje.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Hijamu gagorovo mu ajëmijarue magonahe gemuëro gavade Peter uono bëhire hiꞌego nu anoꞌoho vënëro ajivëꞌe jiamu. Ajivëꞌe jiamu gavëꞌi Peter ërimahëꞌi ë aribövioho uëvadeje: Ave iaho huꞌo Iesuꞌo gemu mae juvonövade ae höjo.
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Juvonövade ae höjamu Peter-ro uavadeje: Sarerivanuëjo. Na ë iaho bogo mae bogo gavaje höjo.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Bogo gavaje höjamu majae ma-bunemu jioromo barëjamu ae göëro Peter garomo uavadeje: Jaꞌo Iesuare ae javajëjamu Peter-ro uavadeje: Sarerivanuëjo. Na bogojevajëjo.
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Bogojevajëjamu hour gemu rabuꞌe barëjamu ae göëro biririvoromo ë aribövioho uëvadeje: Iae mae-ëjo. Iae na gavajëjo ave aho Iesuꞌo juvonövade ae höjo. Huꞌo Galilee saꞌa raje höjo.
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Ëhi uëvamu Peter-ro uavadeje: Sarerivanuëjo. Ja jövanue jöho na dadivevo avohajëjo. Dadivevo avohajëjamu kökörökoho uvadeje.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Kökörökoho uvamu Badaro huotorovoromo Peter gavadeje. Gavamu gavëꞌi Peter-ro uehorovoromo uvadeje: O Badaro mamiꞌe uevade höjo: Jaruvo vahire kökörökoho bogo urimoho uvëꞌe jero urimo vae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo.
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Ëhi uevade hö uvoromo Peter-ro amonö hörö vaꞌoromo sisë maro nivadeje.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Ëhiꞌamu iae Iesu mueberuomaje ariböviohuro Iesu sivoromo sino hahoꞌere anoꞌanovareje.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Anoꞌanovoromo nu anoꞌe niögëro tugohahoromo uavareje: Na jö God-aro baeromo majëhijaje ae jevajë uövuanue javaje ëhuni anagade a hesi ihoho huruoho majahuijego no hejarëjo.
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Ëhi jiëꞌe jö sisë gö gö ahoꞌobëhe atoromo Iesu sivareje.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Ëhi ëꞌëꞌëro sisonuvamu Jew rajo a duvaho ömoꞌömohuro priest masijohuro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro gagovorovoromo ae uëvareje: Iesu huꞌirae barovego no court vaejarëjo.
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 Barovamu rue a masijohuro Iesu uavareje: Na ja God-hu uavëꞌëro böröme namiromo ajamuiꞌirane aho javajëjo. Ja ë aho javëꞌoho uövuego no hejarëjo. Hejarëjamu Iesuro uëvadeje: Na uëvëꞌoho röhu jemë bogo ma uehorovoꞌarujëjo.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 O na jö uë gëvëꞌoho jemë bogo mana ueꞌaꞌarujëjo.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Röhu majae dunovoꞌiramu evare God-are A Maho naro börömëro jevëꞌëro ajiomoromo God darugo eni jiëꞌe A hesi övo manö ëhi hiemu hiꞌejöjo.
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Hiꞌejöjamu rue a masijohuro uavareje: Ëhi jiëꞌoho na ja God-are Harihe javajëjo. Uëvadeje: Iae mae-ëjo. Jemëro jemesi uevarujëjo: Ja ëhi javajëjo.
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ëhi javajëjamu rue a masijohuro uarovareje: Iesuro hesi jöꞌëro hesi jö sisëho majahuijamu iae mamiꞌe hejëꞌe javuajëjo. Ëhuni rabëni ae gö uëꞌejarëjo: Gavarije o hejarije jöho majahuijego no hejarëjo. Court-oho iae barëjajëjo.
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.