Lucas 16
God-are Jögoru I'oho (AOM) vs NTLH
1 Iae Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho uhuꞌe uëvadeje: Iae moni marohëꞌe jiëꞌe ahuꞌo hesi mu muebejahaje ahuꞌo jaburo niöꞌiro arijare höjo. Ariromo eni jiëꞌe ahuro hejade höjo uavamu: Jasi mu vaejahaje ahuro jasi inömo inömoho ma-buꞌöjahaje höjo.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Ma-buꞌöjahaje höjamu hegorovo ë iahuni uvoromo rovamu uavade höjo: Jaehu ëꞌanuoho na hejëꞌe jevajëjo. Nasi mu muebejanuoho vuonugoꞌanuëjo. Ëhuni nasi mu suri surioho ujuoho ro memego na gavöjo ja nasi mu diehi muebejanoho.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 Ëhi uavamu rue mu muebejaje ahuro uehorovoromo uvade höjo: Nasi a börömohuro uevajëjo naro muoho vuonugojöro. Ëhuni na diehiꞌoꞌejöjo. Saꞌa umoromo o ëhi jiëꞌe iꞌuꞌe mu gö vaeꞌirodoho darugoho bogo eni jevajëjo. Ae gö jabesi örire ëninëmiꞌirodoho na javojegajëjo.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 O iae na uehorovajëjo. Na ae ajëmiromo ëhi ëꞌejöjo ëhuro nasi börömohuro remöꞌöjego na vaꞌego jabumë ae göëro göëro ueruomoröhego: Nasi osaro rovëjo.
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 Ëhi uvonugoromo ae rahu rahu inömo inöme rabe rabe hesi a börömo bojamiꞌiröhohuni jöe nugöꞌöromo uëvade höjo ae gemu gemu ruejöro. Urimore ahuro rovamu mu vaejaje ahuro uavade höjo: Nasi a börömo hesi örire mana bojamiꞌiranoho diminoꞌe javajëjo.
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Diminoꞌe javajëjamu uavade höjo: Jovoꞌe rama masije ahoꞌobëhe 100 bojamiꞌirodoho jevajëjo. Bojamiꞌirodoho jevajëjamu uavade höjo: Ja diminoꞌe bojamiꞌirane jöho jiëꞌe jiaje ave suroho baejëjo. Baeromo ma-burëro saꞌaro hiromo ramae 100 bojamiꞌirane jöho muꞌuꞌi baꞌobueromo ramae ahoꞌobëhe 50 bojamiꞌiranoho jajivëjo.
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Ëhi ëꞌëꞌëro ae göëro rovamu mu vaejaje ahuro uavade höjo: Jaꞌo bojamiꞌiranoho diminoꞌe javajëjo. Diminoꞌe javajëjamu uavade höjo: I esöe ahoꞌobëhe 100 bojamiꞌirodoho jevajëjo. Jevajëjamu uavade höjo: Ja bojamiꞌirane jöho jiëꞌe jiaje ave suroho baeromo esöe 100 bojamiꞌirane jöho muꞌuꞌi baꞌobueromo esöe ahoꞌobëhe 80 bojamiꞌiranoho jajivëjo. Ëhiꞌobe vaꞌade höjo.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 Ëhi ëꞌade jöho hejëꞌëro a börömohuro hesi mu sisëꞌi muebejaje aho uavade höjo: Ja uehoro mabëhe mae rovavamu ëho ëꞌane höjo. Ëhi rajahijade hesi bëhoho ave saꞌa hesi muohemu uehorovarue ariböviohuro uehoro mabëhe birohoromo jabesi muoho vaeruomaje höjo. Aꞌi God-are ajiꞌe mu uehorovarue ariböviohuro simane sisëꞌi sisëꞌi uehorovoromo muoho vaeruomaje höjo.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Ëhesi bëhoho na uëꞌejöjo. Jemëro ave saꞌa hesi monioho baeromo ëhuro mu mae vaeromo jemesi agane baejëvorëjo. Ëhi ëꞌëꞌoho ëhuro vuovëvoꞌiramu moni hesi bëhoho barëꞌiramu God-ro uëꞌaꞌajëjo: Nasi amoro rueromo ma-ioroꞌioremu raromohëjo.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Ae rahu mu inino avoho muebejëꞌohuro mu masijohuꞌo avoho mueberuomoꞌajëjo. Ae rahu mu inino sisëꞌi muebejëꞌohuro mu masijohuꞌo sisëꞌi mueberuomoꞌajëjo.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Ëhuni jemë ave saꞌa hesi inömo sisëꞌi muebejëꞌoho God rabëni öꞌidö hesi inömo maho bojëmiꞌajëjo jemëro muebejöro.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 O jemëhu ae gö hesi bövi biseꞌo bogo avoho muebejahëꞌoho God rabëni bövioho biseꞌoho iꞌimëmiꞌajëjo jemesi ujuohojöro.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Ae niöꞌi börömoho gemuoho jëvajëromo jabesi mu gemuore havoromo vaejëꞌoho bogo eni javoꞌajëjo. Ja göho nue huodivoꞌi göho rajahiꞌanuëjo. O göho mae uehorovoꞌi göho bijönimoꞌanuëjo. Ëhesi bëhoho Godꞌo moniꞌo niöꞌi börömoho gemuoho jëvajëromo gemuore havoromo mu vaejëꞌoho bogo eni javoꞌajëjo.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Iesuro ëhi uëvamu hejëꞌi Pharisee ariböviohuro moniemu uehorovoruomëꞌëro Iesu sivareje.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Sivamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Jemë ma-döëremu mu maho vaejaruje höjo aëro jemë gëromo uvojöro: Ëaribövioho mu mae vaeruomaje aribövie jioruomajëjo. Röhu jemesi dë vövöbajoꞌoho diehi jiajoho God iae gë barëjaje höjo. Huhu jemesi dë vövöbajoꞌo gëvëꞌoho aehu gëvaruëhioho hu bogo ëhioho gëvaje höjo. Ëhesi bëhoho aehu sarerivoromo uvarujoho: Mabëhe hö uvarujoho God-hu gavajoho sisë bëhe höjo.
15 Então Jesus disse a eles:
16 Urimëꞌi Moses-hu surire jajivade jögorohuꞌo jö God-aro baeromo majëhinövare a ioroꞌioro jabesi surire jöhuꞌo aehu hebe rovaroho evare John rovade höjo. John rovamu evare God-hu böröme namiromo ae ahoꞌobëhe muebejëvaje ë hesi huë ma jöho aevoromo rovëꞌe höjo. Aevoromo rovëꞌego ae ahoꞌobëhe daruge ahoꞌo bojamirovoromo biririvoromo öroho jiovoruomaje höjo ëhuro God-ro muebejëvego hesi aharinö jëvoröhego.
16 — A
17 Ëhi jiëꞌe mu iꞌoho rovëꞌe höjo röhu God-hu urimo bojëmade jögoroho bogo barë hesi höjo. Öꞌidöꞌo saꞌaꞌo sisërëjëꞌoho ëho samae höjo. Aꞌi God-are jögoroho gö bogo bisemu vaduꞌoho sisërë hesi höjo.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 Röhu jö göhajo. Baruehu vaboro nugöꞌöꞌi gö masuvëꞌoho ëho bogo masuvëꞌe muoho jioꞌi gohoꞌamarue muoho höjo. O aehu nugöꞌöjëꞌe magonaho masuvëꞌoho bogo hesi vaboro maho masuꞌi ëho gohoꞌamarue muoho höjo.
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Iae ae gemuëro hijade höjo. Hesi inömo inöme are saꞌae bövie mae jiade höjo. Niöge sanuovëꞌe kavuëꞌe mabëhe ioꞌamonövade höjo. Irunoꞌe ahoꞌobëhe sörönöꞌe iromo nimoronimorohonövade höjo. Majae ahoꞌo ëhi gemu ëhiꞌobe rovade höjo.
19 Jesus continuou:
20 Ëhiꞌego inömoꞌe a hesi ojanore bövi biseꞌo bogojiëꞌe ahuro ë raromonövade höjo. A ihoho Lazarus jiade höjo. Lazarus-are sino hahoꞌoho ma-sagohemu jiëꞌe jiade höjo.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Sagohemu jioꞌego Lazarus-ro nimonövade höjo eni jiëꞌe a hesi i vitu vituoho iꞌirovo ëhuro daꞌuomojöro. Röhu vaevëꞌoho öëro rueruomoromo hesi sagohoho sëhahonövare höjo.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Ëhiꞌojuvo iae ë bövi biseꞌo bogojiëꞌe aho guomade höjo. Guomamu aneraëro hesi aruꞌahoho bavaꞌamu nosi bëhe Abraham-are guruto mare avoho hijade höjo. Hijamu ë eni jiëꞌe ahuꞌo guomade höjo. Guomamu guavare höjo.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Guavamu vuovarue ariböviehu raromaruire vaꞌo hijade höjo. Hiromo viꞌehi sisë bëhe baejëꞌëro nunëro ga avohoꞌi gavade höjo Abraham arue riribövire hiꞌi Lazarus Abraham-are guruto mare hijamu.
23 Ele sofria muito no
24 Ëhi gënugoromo ma-darugoꞌo uvade höjo: Saso Abraham-ajo. Nani vavaenimoromo Lazarus nugöꞌöjego huro hesi övo namoho jovore baꞌamoromo rueromo nasi bitaroho rëhoromo sanuovehoꞌirajo. Na vëniro jevëꞌëro sisë maro viꞌehegavajëjo.
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 Viꞌehegajëjamu Abraham-ro riꞌöromo uavade höjo: Sasajo. Aveho uehorovëjo. Saꞌare hijëꞌi ja huë ma-mabëhe birohane höjo. Lazarus hu hijëꞌi ma-huë sisëmu birohade höjo. Röhu jaruvoho Lazarus-ro sanue baeromo hijajëjo. Jero viꞌehi böröme baeromo hijanuëjo.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Röhu jö göho ëhuꞌo hejëjo. No aviae javuoꞌi jemë aruae jëvajëjo. Röhu ririre hahe guoröte jiëꞌëro ëhuro ave jioromo jemesirire öꞌëꞌoho bogo eni jioꞌi jemesirire jioromo ave rovëꞌoho bogo eni jiajëjo.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 Bogo eni jiajëjamu uavade höjo: Saso ëhi jiëꞌoho huë baejevoromo Lazarus nugöꞌöjego huro nasi aganehu raromaruire vaꞌajo.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 Na öe ahoꞌobëhe övo gö mine jevëꞌe jiaje uavego Lazarus-ro vaꞌoromo nasi ö ömoꞌömoho jögore majëhiꞌirajo ëhuro ave vöröꞌeroho bogo rueruomoröhe höjo.
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Ëhi uavamu Abraham-ro uavade höjo: Röhu jasi ö ömoꞌömoho Moses-are surire jöho mamiꞌe gavarue höjo. Jö God-aro baeromo majëhinövare a ioroꞌioro jabesi surire jöhuꞌo gavarue höjo. Ëhuni nadiꞌego jabumëro jabesi jöho ejëhoꞌirarëjo.
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Ejëhoꞌirarëjamu uavade höjo: Saso Abraham iae ëhi höjo. Röhu surire jöho bogo eruomoꞌajëjo. Aꞌi vuovoromo ave ro raromajire aehu ë jioromo riꞌö vaꞌoromo jö majëhijamu hejëꞌiroho iae jabu huotorovoromo mae uehorovoꞌaruëjo.
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Mae uehorovoꞌaruëjamu Abraham-ro uavade höjo: Bogo ëhioho jioꞌaꞌajëjo. Jasi ö ömoꞌömoho Moses-are surire jöho bogo ejaharue höjo. Jö God-aro baeromo majëhinövare a ioroꞌioro jabesi surire jöho bogo ejëharue höjo. Jabesi jöho bogo ejëhobe rovëꞌëro heꞌiröhe ae gö guomoromo riꞌöromo jö majëhijamu hejëꞌoho hesi jöhuꞌo bogo ma uehorovoꞌaruëjo.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.