Atos 27

God-are Jögoru I'oho (AOM) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ëhiꞌamu a böröme Festus-ro uvadeje ë majare noro boat-re ajiomoromo Italy saꞌare vaꞌoröhego. Ëuvade majaho rovamu aëro Paulꞌo savojiꞌe a ioroꞌiorohuꞌo ujuohoromo ae gemu hesi örire bojamareje huro jabumë avoho muebejëvego boat-ohuro aegoromo vaꞌoröhego. Ëmuebeꞌamoröhe a hesi ihoho Julius jiadeje. Hu Rome raje muorovo a ioroꞌioro ma-gemuore buꞌöromo muebejëvobe juvaje ae jiadeje. Gemuore buꞌöjare muorovo aribövi jabesi ihoho Rome A Börömo Hesi Muorovo Aribövioho jiadeje. Julius-ro ë aribövioho muebejëvonövadeje.
1 Logo que foi determinado que embarcássemos para a Itália, Paulo foi entregue com outros presos a um centurião da coorte Augusta, chamado Júlio.
2 Julius-are örire Paulꞌo savojiꞌe aribövi ioroꞌiorohuꞌo bojamamu Julius Paul na a ioroꞌioroho no ae ahoꞌobëhe boat-re iojiomareje. Ëboat-oho Adramyttium amore jioromo rovëꞌëro röhu vuonoröꞌöromo Asia saꞌare jioꞌamaje amore amore höröbe vaꞌirögoro ëꞌadeje. Vaꞌiaꞌamu noro ë boat-re iojiomareje. Ajio raromamu evare boat-oho riꞌöromo vaꞌadeje. Röhu ae gö hesi ihe Aristarchus-ro noꞌo öꞌadeje. Aristarchus hesi saꞌa ihoho Macedonia jioꞌi amo ihoho Thessalonica jiadeje.
2 Embarcamos num navio de Adramito que devia costear as terras da Ásia, e levantamos âncora. Em nossa companhia estava Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Boat-ëro aegavuoromo vaꞌaroho nërö Sidon amore suorovareje. Suorovoromo Julius-ro Paul huë baeromo uavadeje: Ja nagëꞌoho vaꞌoromo jasi aganoho gëvego rabe rabe bogo eni javajoho iꞌimamego ujuohoromo vuonoröꞌö ruenëjo.
3 No dia seguinte, fazendo escala em Sidônia, Júlio, usando de bondade com Paulo, permitiu-lhe ir ver os seus amigos e prover-se do que havia de necessário.
4 Ëhiꞌamu boat-ohuro aegavuoromo Sidon amore jioromo vaꞌareje. Vaꞌihö gavare bure boat nuninö rovamu gagorovo Cyprus saꞌaho viëhi nugoꞌi ruëhi vaꞌareje saꞌahuro buroho urahego mae vaꞌoröhëro.
4 Dali, fazendo-nos ao mar, fomos navegando perto das costas de Chipre, por nos serem contrários os ventos.
5 Sö jovo döre vaꞌaroho Cilicia saꞌaho iosiramiromo vaꞌaroho Pamphylia saꞌaho iosiramiromo vaꞌaroho vaꞌo Lycia saꞌare Myra amore ro suorovareje.
5 Tendo atravessado o mar da Cilícia e da Panfília, chegamos a Mira, cidade da Lícia.
6 Suorovoromo ravoꞌamoromo Julius-ro gavade boat gö Alexandria amore jioromo rovëꞌëro Italy saꞌare vaꞌi namijamu gagorovo söjavuoromo ë boat-re ajiomadeje.
6 O centurião encontrou ali um navio de Alexandria, que rumava para a Itália, e fez-nos passar para ele.
7 Boat-re iojiomoromo vaꞌamu burëro taemoromo unovamu ma-uꞌemu vaꞌojuvo majae gemu niöꞌi rabuꞌe ëhi barëjamu evare Cnidus amo bëhire boat-oho ro namijadeje. Namijamu gavare burëro darugoꞌo nuninö ro taemoꞌego bogo vaꞌo hesi javuamu huotorovoromo ruëhi diröꞌo gönö vaꞌareje. Vaꞌaroho Crete saꞌa vitu jovore baꞌamade saꞌa vösö hesi ihe Salmone iosiramiromo vaꞌaroho Crete saꞌaho viëhi nugoꞌi ruëhi saꞌa bëhire vaꞌareje saꞌahuro buroho urahego mae vaꞌiröhëro.
7 Por muitos dias navegamos lentamente e com dificuldade até diante de Cnido, onde o vento não nos permitiu aportar.
8 Ioni bëhi mare vaꞌadoho unamuibe vaꞌojuvo Lasea amo bëhire jiaje osore ro namijadeje. Oso hesi ihoho Boat Mae Riravaje Osoho jie.
8 Fomos então costeando ao sul da ilha de Creta, junto ao cabo Salmona. Navegando com dificuldade ao longo da costa, chegamos afinal a um lugar, a que chamam Bons Portos, perto do qual está a cidade de Lasaia.
9 Boat Mae Riravaje Osore namiromo majae ëgobövie ë raromareje. Raromojuvo buru majae boat bogo jijiharue majaho dunovadeje Jew rajehu i bogo ijarue maja börömoho mamiꞌe barëjëꞌëro. Buru majaho dunovamu Paul-ro riꞌöromo boat-re raromarue aribövioho jöe majëhiromo uëvadeje:
9 Passara o tempo - já havia passado a época do jejum - e a navegação se tornava perigosa. Paulo advertiu-os:
10 Aribövi jöe hehëjo. No boat-re röhu maho aevoromo vaꞌëꞌoho na gavajoho sisërëjavuo hesi höjo. Inömohuꞌo boat-ohuꞌo ijumoꞌamoꞌajëjo. Röhu bogo ëhemuoho ijumoꞌi no ae gö vuovavuo hesi höjo.
10 Amigos, vejo que a navegação não se fará sem perigo e sem graves danos, não somente ao navio e à sua carga, mas ainda às nossas vidas.
11 Vuovavuo hesi höjamu hegorovo Julius-ro Paul-are jöho bogo ejahoꞌi boat baeromo juvaje ahuꞌo boat arijoꞌohuꞌo jabesi jöho ejëhoromo uvadeje: Ëꞌego no ma-vaꞌarëjo.
11 O centurião, porém, dava mais crédito ao piloto e ao mestre do que ao que Paulo dizia.
12 Röhu göho buru maja rovëꞌiroho boat ë diröꞌore namiromo gurihiꞌiröhoho ë osoho bogo eni jio hesi jiamu gagorovo ae ahoꞌobëhe uvareje: Ëꞌego no ma-sivoho gabe vaꞌoromo mae javuëꞌoho Phoenix osore suorovoromo buru maja jiëꞌoho ë gurihi raromobe vaꞌirarëjo. Ëhi uvareje. Röhu Phoenix ëho Crete saꞌare osohoje. Maja bevaꞌajire röhu viënöho ruënöho bogo tugohëꞌe ma-vaꞌorahoreje. Ëdiröꞌore vaꞌi nimoruomadeje.
12 O porto era impróprio para passar o inverno, pelo que a maior parte deles foi de parecer que se retornasse ao mar, na esperança de chegar a Fenice, para passar ali o inverno, por ser esse um porto de Creta, abrigado dos ventos do sudeste e do nordeste.
13 Phoenix vaꞌi nimoromo gavare buru burue aruëhi rovamu gagoro boat muebejarue ariböviohuro uvareje: Phoenix vaꞌëꞌoho iae no mae vaꞌejarëromo boat iꞌuhoromo namijöro be baꞌamarue inömoho barojo dönö bamoromo evare vaꞌareje. Vaꞌoromo Crete saꞌa bëhi mare vaꞌareje.
13 Soprava então brandamente o vento sul. Julgavam poder executar os seus planos. Levantaram a âncora e foram costeando de perto a ilha de Creta.
14 Ma-bisemu vaꞌanovamu gavëꞌi evare buru börömoho Crete saꞌanö jioromo rovadeje. Ëburu hesi ihoho uvarueje: Maja Rojomajinö Röhu Bisemu Aruëhi Rovaje Buroho höjo.
14 Mas, não muito depois, veio do lado da ilha um tufão chamado Euroaquilão.
15 Ëburohuro rueromo boat simanonö darugoꞌo anamu gagorovo buru rovajinö vaꞌiröhoho bogo eni javuamu gagoro sivoho garomo vuonugoꞌi huotorovoromo burëro diröꞌo göre bavaꞌamu ëma vaꞌareje.
15 Sem poder resistir à ventania, o navio foi arrebatado e deixamo-nos arrastar.
16 Vaꞌaroho vaꞌo saꞌa biseꞌo hesi ihoho Cauda ruëhi nugoꞌi viëhi vaꞌihö gavare ë saꞌahuro buroho urahëꞌëro ma-bisemu uꞌuhamu gagorovo noro sivohojuvo nosi boat biseꞌo ruho bavaꞌaruoho maꞌeno titimareje.
16 Impelidos rapidamente para uma pequena ilha chamada Cauda, conseguimos, com muito esforço, recolher o batel.
17 Maꞌeno titimoromo boat muebejarue ariböviohuro ë boat biseꞌoho io barojomoromo börömo hesi döre avoho bamareje. Bamonugoromo biririꞌe öꞌoho ujuohoromo boat börömoho avoho tövo rovaꞌo rojomareje bibivego jovoho bogo dadovoröhego. Avoho tövo rovaꞌo rojomoromo uvareje: Boat baejavuoromo öri ëgoböviro Libya saꞌa bëhire vaꞌiramu saꞌa hurihuriro iorovoromo diruvavuoꞌajëromo juhuonivoromo burehu namijaje niögoho muotohoromo baruvebiromo bamamu burohuro boat-ohuꞌo baejavuoromo ëma vaꞌadeje.
17 Içaram-no e, depois, como meio de segurança, cingiram o navio com cabos. Então, temendo encalhar em Sirte, arriaram as velas e entregaram-se à mercê dos ventos.
18 Ëma vaꞌoromo gavare buru böröme ma-darugo maꞌo rovadoho bogo barëjamu gagorovo boat iꞌuhoromo diruvoꞌajëromo boat-ehu ujuoho vaꞌaje inömoho nërö aevoromo ujuohoromo jovore ruruhöꞌöjareje.
18 No dia seguinte, sendo a tempestade ainda mais violenta, atiraram fora a carga.
19 Ruruhöꞌöjëꞌëro nërö boat mu vaejarue hesi inömoho ëhuꞌo jabesi övëro ujuohoromo jovore ruruhöꞌöjareje.
19 No terceiro dia, atiramos para fora com as nossas próprias mãos os acessórios do navio.
20 Ruruhöꞌöromo vaꞌaroho no majae bogo gavëꞌe jije bogo gavëꞌe ëhuro öroho dadivavuoromo ëma vaꞌaroho buru börömo bëhe ruemu ruejuvo majae ahoꞌobëhe barëjamu gagorovo uehorovoromo uvareje: Bogo iꞌovoꞌi vuovavuo hesi höjo.
20 Ora, não aparecendo por muitos dias nem sol nem estrelas e sendo batidos por forte tempestade, tínhamos por fim perdido toda a esperança de sermos salvos.
21 Vuovavuo hesi höjamu boat muebejarue aribövioho ioho bogo ueꞌahëꞌe ma-muemu vaejuvo majae ëgobövie barëjamu gëgorovo Paul-ro riꞌöromo uëvadeje: Ariböviajo. Mamiꞌe nasi jöho ejehoꞌi Crete saꞌaho bogo nugo rueꞌibejarijëjo bövioho biseꞌoho bogo ëhioho sisërëjahuoꞌibejajo.
21 Desde muito tempo ninguém havia comido nada. Paulo levantou-se no meio deles e disse: Amigos, deveras devíeis ter-me atendido e não ter saído de Creta, e assim evitar esse perigo e essas perdas.
22 Iae ëhi höjo röhu naro uëvajëjo: Biririvohëjo. Jemë ae gemu vaduꞌoho bogo guomëvoꞌajëjo. Boat-ohemu dadorovoꞌi jemë mae raromoꞌarujëjo.
22 Agora, porém, vos admoesto a que tenhais coragem, pois não perecerá nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Naehu ëhi uëvaje hesi bëhoho God-are aëro jevëꞌëro naro hu rajahijaje höjo. Ëa hesi anerahuro jaruvo vahiꞌe ro nasi bëhire namiromo
23 Esta noite apareceu-me um anjo de Deus, a quem pertenço e a quem sirvo, o qual me disse:
24 uevade höjo: Paul nadi juhuonivëjo. Ëhesi bëhoho jasi muëro jiëꞌëro ja vaꞌoromo Rome a börömo hesi nunire namiꞌaꞌanuëjo. Ëhuni bogo öriroho guomoꞌaꞌanuëjo. Röhu ave jöhuꞌo hejëjo. God-ro jasi örire huë baejavëꞌëro ëhi ajamiꞌajëjo. Huro jasi jöëni uehorovoromo jaꞌo boat-re jijiharue aribövioho ahoꞌobëhe ajëmiꞌiramu bogo vuovëvoꞌajëjo.
24 Não temas, Paulo. É necessário que compareças diante de César. Deus deu-te todos os que navegam contigo.
25 Ëhi jiëꞌe jö maho anerahuro uevëꞌe jiaje ëhuni jemëro biririvohëjo. Ëhesi bëhoho naro God mae uehorovoromo uvajëjo: Aneraehu uevadëhi iae ëhi mae javuoꞌajëjo.
25 Por isso, amigos, coragem! Eu confio em Deus que há de acontecer como me foi dito.
26 No mae javuoꞌi röhu burëro boat-oho baeromo vaꞌiramu saꞌa motumoture iorovoꞌajëjo.
26 Vamos dar a uma ilha.
27 Paul-ro ëhi majëhijamu majae ahoꞌo 13 barëꞌi vahie 14 vahiromadeje. Vahie 14 vahiromamu Mediterranean sö jovore ëma vaꞌareje. Vaꞌaroho vahi ririꞌe jiamu gagorovo boat muebejarue ariböviohuro uvareje: Nani no saꞌa bëhiro rovaruëjo.
27 Já estávamos na décima quarta noite, pelo mar Adriático, quando, pela meia-noite, os marinheiros pressentiram que estavam perto de alguma terra.
28 Saꞌa bëhiro rovaruëromo jovo vahuoho diehi jiego gaꞌirögoro vahuvo garomo gavareje jovo hesi ëgoho 40 metre ëminoꞌe jiamu. Vahuvo ganugoromo roriꞌo vaꞌoromo röhu maho vahuvo garomo gavareje jovo hesi ëgoho 30 metre jiamu.
28 Então, atirando a sonda, perceberam que a profundidade era de vinte braças. Depois, um pouco mais adiante, viram que era de quinze braças.
29 30 metre jiamu gagorovo uvareje: Nosi boat-oho vaꞌo munë masijoro vaꞌo titimoꞌajëromo juhuonivareje. Juhuonivoromo boat iꞌuhoromo namijöro be ioꞌamarue inömoho 4 ëhi boat dejonö jovore be ioꞌamoromo vahie ëgobövie jiamu uvareje: Ma-burëro sisonuvego no öri ariꞌe gavarëjo.
29 Temendo que déssemos em algum recife, lançaram quatro âncoras da popa, esperando ansiosos que amanhecesse o dia.
30 Ëhiꞌojuvo boat muebejarue ariböviohuro boat biseꞌore huruomo vaꞌi nimoromo sareramuiromo uövuareje: Boat börömoho avoho namijöro iꞌuꞌe inömoho boat nuninö be ioꞌamoꞌi ëhuni boat biseꞌoho baꞌobueromo jovo döre baꞌamaruëjo ë raromoromo muoho vaeꞌiro. Ëhuni ëꞌaruëromo boat biseꞌoho babaꞌamareje.
30 Imediatamente, os marinheiros procuraram fugir e, sob o pretexto de largar as âncoras da proa, lançaram o bote ao mar.
31 Babaꞌamëꞌëro ë abueromo huruomo vaꞌiaꞌamu gëgorovo Paul-ro muorovo a börömoho Juliusꞌo hesi muorovo ariböviohuꞌo uëvadeje: Nume boat muebejarue aribövioho ave boat börömore bogo raromoꞌi huruomo vaꞌëꞌoho saꞌare vaꞌirarijoho bogo eni jëvoꞌajëjo. Vuovëvoꞌajëjo.
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: Se estes homens não permanecerem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Ëhi majëhijamu hegorovo muorovo ariböviohuro boat muebejarue ariböviehu huruomoꞌiröhe öroho tugohoꞌi boat biseꞌo tövare öꞌoho tariöꞌöjamu boat biseꞌohuro a rumoꞌe ma-gagëremu vaꞌadeje.
32 Os soldados cortaram, então, os cabos do bote e deixaram-no cair.
33 Ma-gagëremu vaꞌamu sisonuvoꞌiaꞌamu gagorovo Paul-ro ae ahoꞌobëhe uëvadeje: Ie ihëjo. Jemë nurunuruëgamu ioho bogo ijëꞌe ma-dë gagëremu raromo jijiharijoho majae ahoꞌo 14 barëjëꞌe jëvajëjo.
33 Enquanto ia amanhecendo, Paulo encorajou a todos que comessem alguma coisa, e disse: Já faz hoje catorze dias que estais em jejum, sem comer nada.
34 Ëhuni uëvajëjo: Ie ihëjo ëhuro jemesi dajoho bogo ma-ruhorovoꞌi biririvoꞌirarije höjo. Ëhesi bëhoho jovoho raboho bogo anëgoꞌi jemesi sino hahoꞌoho ahoꞌo ma-mae jëvoꞌajëjo.
34 Rogo-vos que comais alguma coisa, no interesse de vossa vida, porque nem um cabelo da cabeça de alguém de vós perecerá.
35 Ëhi uënugoromo ie baeromo ae ahoꞌobëhe jabesi nunire God-are örire mae uaromo ioho atoromo ijadeje.
35 Tendo dito isso, tomou do pão, pronunciou uma bênção na presença de todos e, depois de parti-lo, começou a comer.
36 Ijamu gagorovo ae ahoꞌobëhe biririvoromo jabuꞌo ie ueꞌahareje.
36 Com isso, todos cobraram ânimo e puseram-se igualmente a comer.
37 Röhu no ae ahoꞌobëhe 276 ëminoꞌe boat-re raromareje.
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Ae ahoꞌobëhe ie ueꞌahoromo daꞌuëgamu hegorovo wheat irunoꞌoho suevoromo jovore ruruhöꞌöjamu boat-oho sasohoromo ma-döro hetebe vaꞌadeje.
38 Depois de terem comido à vontade, aliviaram o navio, atirando o trigo ao mar.
39 Hetebe vaꞌojuvo sisonuvamu boat muebejarue ariböviohuro saꞌaho garomo uvareje: No ari rahu rovare höjo. Ari rahu rovare höꞌi uherihoromo gavareje osore nieꞌuahe jiamu gagorovo uvareje: No eni javuëꞌoho boat-oho baeromo ë nieꞌuahore vaꞌejarëjo.
39 Afinal, clareou o dia. Os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, na qual tencionavam encalhar o navio, caso o pudessem.
40 Ëhi uvonugoromo boat iꞌuhoromo namijöro be ioꞌamare inömo ë hesi öꞌoho tarivamu iꞌu inömohuꞌo öꞌohuꞌo jovore rireromo vaꞌamu boat-oho sasohadeje. Sasohamu boat hunuovarue ijo be nugare öꞌoho jiovo nugareje ëhuro ijo damuoho maꞌenoromo hunuovobe vaꞌoröhëro. Jiovo nugoromo burehu ro namiromo boat bavaꞌaje niögoho boat simanonörire ijo namore baꞌojiomoromo be nugareje ëhuro boat-oho nuninö darugoꞌo vaꞌoröhego. Boat-oho ëhi avohonugoromo eni jiamu gagorovo nieꞌuahore vaꞌi vaꞌareje.
40 Levantaram as âncoras e largaram ao mesmo tempo as amarras dos lemes. Desfraldaram ao vento a vela mestra e rumaram para a praia.
41 Vaꞌihöromo boat-oho nieꞌu hurihuriꞌere iorovadeje. Iorovamu boat simanonöho nieꞌure diruvëꞌëro unovamu daꞌirinöho jovo vöröhuro ano dadovoꞌamadeje.
41 Mas deram numa língua de terra, e o navio encalhou aí. A proa, encalhada, permanecia imóvel, ao mesmo tempo que a popa se abria com a força do mar.
42 Dadovoꞌamamu gagorovo muorovo aribövioho jaburo jöe mevoromo uarovareje: Ëꞌego no savojiꞌe aribövioho muoꞌamarëjo. Sövöe muoromo vaꞌoruomoꞌajëjo.
42 Os soldados tencionavam matar os presos, por temerem que algum deles fugisse a nado.
43 Ëhi uarovamu jabesi börömohuro Paul bogo guomoꞌi ma-mae hijöro nimoromo ahëvadeje. Ahëvoromo no uövuadeje: Ae rahu sövöꞌe jëvëꞌoho urimo jovohuro revoromo sövöe muoromo vaꞌo ravojiomorëjo.
43 O centurião, porém, querendo salvar Paulo, impediu que o fizessem e ordenou que aqueles que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 A ioroꞌioroho jemëro ijo haꞌose o boat dadorovade ijo vitu vituoho ujuohoromo jovo döro vaꞌoromo vaꞌo ionoro ravojiomorëjo. Ëhi uövuadeje. Ëhi uöromo no ae ahoꞌobëhe ëhiꞌoromo vaꞌo ari mare ravojiomo barëjareje.
44 Os demais, uns atingiram a terra em tábuas, outros em cima dos destroços do navio. Desse modo, todos conseguiram chegar à terra, sãos e salvos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.