João 5
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs VC
1 Ɛhɩ anzin, cɩan kʋn anɩn Zufʋ'n-mɔ lɛ di bɛ́ fɛtɩ bie Zoluzalɛmʋn ɛlɔ. Zozi kɔ hɔ bie.
1 Depois disso, houve uma festa dos judeus, e Jesus subiu a Jerusalém.
2 Zoluzalɛmʋn kulo'n, b'a le yɩ́ nwʋn. Yɩ́ nwʋn anʋan'n kʋn li Mmʋa Anʋan. Anɩn nzubula kʋn wɔ mmʋa anʋan sɔ nɩn anwʋn ɛbɛlɛ. Nzubula sɔ'n bɛ fɛlɛ yɩ́ *ebele anɩɛ nɩn anun Betesada. B'a sisi yɩ́ nwʋn abalanda nnun (m'ɔ tɔ sʋ nnun'n ce nzubula nɩn anun nnyuan).
2 Há em Jerusalém, junto à porta das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, que tem cinco pórticos.
3 Nwuluwafʋɛ dɔʋn kpa lɩla abalanda sɔ'n-mɔ anun. Anyɩnsinlinwafʋɛ, nʋn bɛ́ mɔ bɛ tia bɛ tɔ sʋ, nʋn bubuluwafʋɛ, bɛ́ kʋalaa bɛ lɩla ɛbɛlɛ. (Bɛ lɛ nwʋnndɛ kɛ nzubula'n bɔ́ mgbaha.
3 Nestes pórticos jazia um grande número de enfermos, de cegos, de coxos e de paralíticos, que esperavam o movimento da água.
4 Ɔ sanlɩn kɛ ɔ ju mɛlɛ'n bie a, nyanmɩansʋ bɔfʋɛ kʋn ju nzue nɩn anun ɔ bɔ yɩ́ mgbaha. Sɛ ɔ yɔ sɔ a, wuluwafʋɛ m'ɔ kɔ li mʋa kɔ tɔ nun'n, anɩn yɩ́ nwʋn a sa.)
4 {Pois de tempos em tempos um anjo do Senhor descia ao tanque e a água se punha em movimento. E o primeiro que entrasse no tanque, depois da agitação da água, ficava curado de qualquer doença que tivesse.}
5 Nwuluwafʋɛ sɔ'n-mɔ anun kʋn wɔ ɛbɛlɛ, ewue a bɔ yɩ́ dede afʋɛ abulasan nʋn mɔcʋɛ.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Zozi nɩan yɩ́ nna m'ɔ la nɩn an, anɩn ɔ'a nwun kɛ ewue'n bɔlɩ yɩ́ nán ɛnɛ bie ɔ. Ɛhɩ a, ɔ kɔ bisa yɩ́ kɛ: “Ɛ kulo kɛ wɔ́ nwʋn sa ɔ?”
6 Vendo-o deitado e sabendo que já havia muito tempo que estava enfermo, perguntou-lhe Jesus: Queres ficar curado?
7 Wuluwafʋɛ'n nwan: “Yɛmɩnlɩn, mɩn kulo kɛ mɩ́n nwʋn sa o, nan kʋsʋ n ne man sʋanlan fɩ́ɩ́ mɔ sɛ nzue'n bɔ mgbaha a, ɔ fa mɩ́n tʋ nun ɔ. Ɔ nʋn mɔ mɩn 'yɔ dede mɩn 'kɔ a tɔ nun'n, anɩn sʋanlan fʋfɔlɛ a li mʋa a tɔ nun.”
7 O enfermo respondeu-lhe: Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada; enquanto vou, já outro desceu antes de mim.
8 Zozi nwan: “Jasʋ, fa wɔ́ ɛbɛɛ'n, nanndɩ kɔ.”
8 Ordenou-lhe Jesus: Levanta-te, toma o teu leito e anda.
9 Ɛbɛlɛ ala, bian nɩn anwʋn kɔ sa. Ɔ nɩanlɩn ɛbɛlɛ ɔ falɩ yɩ́ ɛbɛɛ nɩn ala, ɔ lɛ nanndɩ kɔ.
9 No mesmo instante, aquele homem ficou curado, tomou o seu leito e foi andando. Ora, aquele dia era sábado.
10 M'ɔ yɔlɩ sɔ'n, Zufʋ mgbain'n-mɔ kɔ han kɔ hele bian'n mɔ yɩ́ nwʋn a sa'n kɛ: “Ɛnɛ tɩ ɛnwʋnmɩan ele cɩan, mala'n ngele man kɛ ɛ sʋ́a wɔ́ ɛbɛɛ nɩn ɛnɛ. A tʋn mala.”
10 E os judeus diziam ao homem curado: E sábado, não te é permitido carregar o teu leito.
11 Bian'n nwan: “Sʋanlan'n mɔ ɔ'a man mɩ́n nwʋn a sa'n, yɩ́ nwan n jásʋ n vá mɩ́n ɛbɛɛ'n, n nánndɩ n gɔ́.”
11 Respondeu-lhes ele: Aquele que me curou disse: Toma o teu leito e anda.
12 Bɛ́ nwan: “Nwan yɛ̂ ɔ selɩ wɔ́ kɛ ɛ fá wɔ́ ɛbɛɛ'n ɛ nánndɩ'n?”
12 Perguntaram-lhe eles: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito e anda?
13 Bian'n nnwun man sʋanlan ɛhɔlɛ kʋn'n m'ɔ manlɩn yɩ́ nwʋn salɩ'n, ɔ sanlɩn kɛ menian sʋnlɩn ɛbɛlɛ nɩn ati, Zozi kɔ jasʋ ɛbɛlɛ.
13 O que havia sido curado, porém, não sabia quem era, porque Jesus se havia retirado da multidão que estava naquele lugar.
14 Ɛhɩ anzin, Zozi nʋn yɩ́ kɔ yia Nyanmɩan awulo nɩn anun. Yɩ́ nwan: “Nɩan, sian dɩɛ, wɔ́ nwʋn a sa, yɩ́ ti n'ɛ yɔ ɛtɛ fɩ́ɩ́ kʋ́n nán munnzue m'ɔ tala ɛhɩnlɩnka a ndʋ man wɔ́.”
14 Mais tarde, Jesus o achou no templo e lhe disse: Eis que ficaste são; já não peques, para não te acontecer coisa pior.
15 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ'n, bian'n kɔ hɔ kɔ tʋ Zufʋ mgbain'n-mɔ ɔ kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ Zozi y'ɔ manlɩn yɩ́ nwʋn salɩ ɔ.
15 Aquele homem foi então contar aos judeus que fora Jesus quem o havia curado.
16 Ɔ fi mɛlɛ sɔ'n yɛ̂ Zufʋ mgbain'n-mɔ mantanlɩn Zozi ɛjɩjɩɛ ɔ. Ɔ sanlɩn kɛ ɛnwʋnmɩan ele cɩan yɛ̂ Zozi yɔ ninnge sɔ'n-mɔ ɔ.
16 Por esse motivo, os judeus perseguiam Jesus, porque fazia esses milagres no dia de sábado.
17 Nan m'ɔ yɔlɩ sɔ'n, Zozi kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Ɛnɛ nʋn ɛnɛ, mɩ́n Sɩ tɛ di junman, mɩ́n kʋsʋ, mɩ́n sa wɔ junman nwʋn.”
17 Mas ele lhes disse: Meu Pai continua agindo até agora, e eu ajo também.
18 Ɛjɔlɛ kpɔlɛ kʋnmgba ɛhɩ m'ɔ hanlɩn nɩn ati, sian dɩɛ anɩn ehuan bɔbɔ yɛ̂ Zufʋ'n-mɔ kpʋnndɛ kɛ bɛ kun yɩ́ ɔ. Nán like'n mɔ ɔ'a yɔ yɩ́ ɛnwʋnmɩan ele cɩan kʋnmgba nɩn ala ati ɔ, nan ɛsɛ ɔ'a han kɛ yɩ́ Sɩ y'ɔ le Nyanmɩan. Anɩn ɔ tɩ kɛ ɔ lɛ kele yɩ́ nwʋn kɛ ɔ nʋn Nyanmɩan sɛ.
18 Por esta razão os judeus, com maior ardor, procuravam tirar-lhe a vida, porque não somente violava o repouso do sábado, mas afirmava ainda que Deus era seu Pai e se fazia igual a Deus.
19 Zozi kɔ han kɔ hele Zufʋ mgbain'n-mɔ kɛ: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ Baa'n, ɔ mmɔ man yɩ́ ti anun ɔ nyɔ man like fɩ́ɩ́. Like m'ɔ kɔ nwun kɛ Sɩɛ'n lɛ yɔ'n, yɩ́ bie y'ɔ yɔ ɔ. Like biala mɔ Sɩɛ'n yɔ'n, Baa'n kʋsʋ yɔ bie.
19 Jesus tomou a palavra e disse-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: o Filho de si mesmo não pode fazer coisa alguma; ele só faz o que vê fazer o Pai; e tudo o que o Pai faz, o faz também semelhantemente o Filho.
20 Ɔ sanlɩn kɛ Sɩɛ'n kulo Baa'n yɛ̂ ɔ'a hele yɩ́ ninnge'n-mɔ kʋalaatin mɔ yɩ́ muonun ɔ yɔ'n. Sɩɛ'n 'ba fa ninnge mgbili mmiekun-mɔ mɔ bɛ tala ɛhɩka maan ɔ yɔ. Sian'n, ɔ 'ba sin ɛmɔ anwʋn.
20 Pois o Pai ama o Filho e mostra-lhe tudo o que faz; e maiores obras do que esta lhe mostrará, para que fiqueis admirados.
21 Nan kɛ menian'n-mɔ wu a, Sɩɛ'n tinnge bɛ́ ɔ man bɛ nyan ngʋan'n, yɩ́ sɔ kʋsʋ ala, sʋanlan mɔ Baa'n kulo kɛ ɔ nyan ngʋan'n, ɔ 'nyan ngʋan.
21 Com efeito, como o Pai ressuscita os mortos e lhes dá vida, assim também o Filho dá vida a quem ele quer.
22 Yɛ̂ Sɩɛ'n mmua man sʋanlan fɩ́ɩ́ ndɛɛ. Nan ɔ'a man Baa'n tunmin kɛ ɔ búa menian'n-mɔ ndɛɛ
22 Assim também o Pai não julga ninguém, mas entregou todo o julgamento ao Filho.
23 nán menian'n-mɔ kʋalaa anyɩn a sɔ Baa'n kɛ bɛ́ nyɩn sɔ Sɩɛ'n. Sʋanlan mɔ yɩ́ nyɩn nzɔ man Baa'n, anɩn yɩ́ nyɩn nzɔ man Sɩɛ'n m'ɔ sʋanlɩn Baa'n.
23 Desse modo, todos honrarão o Filho, bem como honram o Pai. Aquele que não honra o Filho, não honra o Pai, que o enviou.
24 “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ sʋanlan biala m'ɔ tie mɩ́n ɛjɔlɛ'n mɔ ɛsɛ ɔ de sʋanlan'n mɔ ɔ'a sʋan mɩ́n'n di'n, sʋanlan sɔ'n, anɩn ɔ le nyanmɩansʋ ngʋan'n. Bɛ mmu man yɩ́ fʋɔ kʋ́n. Ɔ fi ewue nun ɔ'a fite ngʋan nun.
24 Em verdade, em verdade vos digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna e não incorre na condenação, mas passou da morte para a vida.
25 Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ mɛlɛ'n lɛ ba, mɛlɛ sɔ nɩn a ju bɔbɔ, mɔ bɛ́ mɔ b'a wu'n, bɛ 'ba tɩ Nyanmɩan Awa nɩn anɩn'n. Nan bɛ́ mɔ bɛ kɔ tɩ yɩ́ nɩn'n, bɛ 'nyan nyanmɩansʋ ngʋan'n.
25 Em verdade, em verdade vos digo: vem a hora, e já está aí, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Kɛmɔ Sɩɛ'n muonun tɩ ngʋan baka'n, ɔ'a man yɩ́ Wa'n kʋsʋ a kaci ngʋan baka.
26 Pois como o Pai tem a vida em si mesmo, assim também deu ao Filho o ter a vida em si mesmo,
27 Ɔ'a man Baa'n tunmin kɛ ɔ búa menian'n-mɔ ndɛɛ, ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ *Mân Baa.
27 e lhe conferiu o poder de julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Nán bɛ man ɛhɩ sin bɛ́ nwʋn. Ɔ sanlɩn kɛ mɛlɛ'n lɛ ba mɔ bɛ́ mɔ b'a wu'n, bɛ 'ba tɩ yɩ́ nɩn'n bɛ fi bɛ́ sɛka'n-mɔ anun bɛ fite fite.
28 Não vos maravilheis disso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos sepulcros sairão deles ao som de sua voz:
29 Bɛ́ mɔ bɛ bɔlɩ bala kpa'n, bɛ fi ewue nun bɛ 'tinnge bɛ nyan nyanmɩansʋ ngʋan m'ɔ le man ayuelɩɛ'n. Nan bɛ́ mɔ bɛ bɔlɩ bala ɛtɛ'n, bɛ fi ewue nun bɛ 'tinnge bɛ tua bɛ́ nyɔlɩɛ ɛtɛ nɩn anwʋn kalɛ.
29 os que praticaram o bem irão para a ressurreição da vida, e aqueles que praticaram o mal ressuscitarão para serem condenados.
30 Mɩn mmɔ man mɩ́n ti anun mɩn nyɔ man like fɩ́ɩ́, yɛ̂ mɩ́n ndɛɛ'n mɔ mɩn bua'n kʋsʋ, mɔ Nyanmɩan nwan m múa'n yɛ̂ mɩn 'bua ɔ. Mɩ́n ndɛɛ ebua'n tɩ fɔ́ʋ́n, ɔ sanlɩn kɛ mɩn mgbʋnndɛ man mɔ mɩ́n muonun mɩn kulo. Sʋanlan'n m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n, m'ɔ kulo'n yɛ̂ mɩn yɔ ɔ.
30 De mim mesmo não posso fazer coisa alguma. Julgo como ouço; e o meu julgamento é justo, porque não busco a minha vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
31 “Sɛ ɔ tɩ kɛ mɩ́n ngʋnmɩn yɛ̂ mɩɩn di mɩ́n muonun mɩ́n nwʋn adanzɩɛ a, ahan mɔ mɩɩn kan'n, mɩn kʋala mɩn se kɛ nán bɛ bu yɩ́ ananhɔlɛ.
31 Se eu der testemunho de mim mesmo, não é digno de fé o meu testemunho.
32 Nan sʋanlan fʋfɔlɛ y'ɔ di mɩ́n nwʋn adanzɩɛ ɔ. Yɛ̂ mɩn sɩ kɛ mɩ́n nwʋn ɛjɔlɛ'n m'ɔ hanlɩn'n tɩ ananhɔlɛ.
32 Há outro que dá testemunho de mim, e sei que é digno de fé o testemunho que dá de mim.
33 Ɛmɔ yɩlɩ menian bɛ hɔlɩ *Zʋan anwʋn ɛlɔ, yɩ́ kʋsʋ ɔ lili ananhɔlɛ nɩn anwʋn adanzɩɛ.
33 Vós enviastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Mɩ́n dɩɛ, mɩn mgbʋnndɛ man kɛ sʋanlan lí mɩ́n nwʋn adanzɩɛ. Nan mɩɩn kan ninnge sɔ'n-mɔ anwʋn ɛjɔlɛ mɩn kele ɛmɔ maan ɛmɔ nyan ngʋan.
34 Não invoco, porém, o testemunho de homem algum. Digo-vos essas coisas, a fim de que sejais salvos.
35 Anɩn Zʋan tɩ kɛ kanlannɩɛ mɔ b'a sɔ m'ɔ lɛ ta ɔ. Ɛmɔ hulolɩ kɛ bɛ 'tanlan yɩ́ jawe nɩn anun nán bɛ di fɛ mɛlɛ kaan.
35 João era uma lâmpada que arde e ilumina; vós, porém, só por uma hora quisestes alegrar-vos com a sua luz.
36 Nan mɩ́n dɩɛ, n ne adanzɩɛ kʋn biekun m'ɔ tala mɔ Zʋan lili'n. Junman'n mɔ Sɩɛ nɩn a fa a man mɩ́n kɛ n ní mɔ mɩɩn di'n, junman sɔ'n bɔbɔ di mɩ́n adanzɩɛ kɛ Sɩɛ'n yɛ̂ ɔ'a sʋan mɩ́n ɔ.
36 Mas tenho maior testemunho do que o de João, porque as obras que meu Pai me deu para executar - essas mesmas obras que faço - testemunham a meu respeito que o Pai me enviou.
37 Yɛ̂ Sɩɛ'n kʋsʋ mɔ ɔ'a sʋan mɩ́n'n, ɔ di mɩ́n nwʋn adanzɩɛ. Ɛmɔ tɩlɩ man yɩ́ nɩn'n lé, ɛsɛ ɛmɔ nwunlin man yɩ́ nwʋn lé.
37 E o Pai que me enviou, ele mesmo deu testemunho de mim. Vós nunca ouvistes a sua voz nem vistes a sua face...
38 Kɛmɔ ɛmɔ nne man sʋanlan'n mɔ Sɩɛ'n sʋanlɩn yɩ́'n nni man'n, ɔ man ɛmɔ nva man yɩ́ ɛjɔlɛ'n bɛ nzie man.
38 e não tendes a sua palavra permanente em vós, pois não credes naquele que ele enviou.
39 Ɛmɔ suan Nyanmɩan *Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ'n sɛlɛ, afɩ ɛmɔ jʋnlɩn kɛ nun yɛ̂ ɛmɔ 'nyan nyanmɩansʋ ngʋan nɩn ɔ. Ɔ tɩ ananhɔlɛ. Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ'n kʋsʋ, mɩ́n nwʋn ɛjɔlɛ y'ɔ kan ɔ.
39 Vós perscrutais as Escrituras, julgando encontrar nelas a vida eterna. Pois bem! São elas mesmas que dão testemunho de mim.
40 Nan kʋsʋ ɛmɔ ngulo man kɛ bɛ ba mɩ́n nwʋn nán bɛ nyan ngʋan.
40 E vós não quereis vir a mim para que tenhais a vida...
41 “Mɩn mgbʋnndɛ man kɛ sʋanlan bɔ́ mɩ́n dunman kpa.
41 Não espero a minha glória dos homens,
42 Afɩ mɩn sɩ ɛmɔ, mɩn sɩ kɛ ɛmɔ ngulo man Nyanmɩan.
42 mas sei que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Mɩ́n Sɩ yɛ̂ ɔ'a sʋan mɩ́n maan m'an a ɔ. Kʋsʋ ɛmɔ ngulo man kɛ bɛ de mɩ́n. Nan kʋsʋ sɛ sʋanlan bie bɔ yɩ́ ti anun ba a, yɩ́ dɩɛ ɛmɔ de yɩ́.
43 Vim em nome de meu Pai, mas não me recebeis. Se vier outro em seu próprio nome, haveis de recebê-lo...
44 Ɛmɔ ngulo man kɛ Nyanmɩan angʋnmɩn cein yɩ́ ɛmɔ ayɛ. Nan ɛmɔ kulo kɛ ɛmɔ muonun yɩ bɛ́ nwʋn ayɛ. Ɔ 'yɔ sɛ nán ɛmɔ a le mɩ́n a li?
44 Como podeis crer, vós que recebeis a glória uns dos outros, e não buscais a glória que é só de Deus?
45 Nan kʋsʋ, ɛmɔ nán bɛ jʋnlɩn kɛ mɩn 'ba bu ɛmɔ fʋɔ wɔ mɩ́n Sɩ anyunnun. Nan *Moyizɩ mɔ ɛmɔ a susu bɛ ti b'a gua yɩ́ sʋ'n, yɩ́ yɛ̂ ɔ 'bu ɛmɔ fʋɔ ɔ.
45 Não julgueis que vos hei de acusar diante do Pai; há quem vos acusa: Moisés, no qual colocais a vossa esperança.
46 Afɩ sɛ ɔ tɩ kɛ ɛmɔ lelɩ *Moyizɩ lili sakpa a, ahan ɛmɔ 'de mɩ́n kʋsʋ bɛ di. Ɔ sanlɩn kɛ mɩ́n nwʋn ɛjɔlɛ yɛ̂ *Moyizɩ hɛlɛlɩ ɔ.
46 Pois se crêsseis em Moisés, certamente creríeis em mim, porque ele escreveu a meu respeito.
47 Nan sɛ ɛmɔ nne man ɛjɔlɛ'n mɔ Moyizɩ a hɛlɛ'n nni man an, ɔ 'yɔ sɛ nán ɛmɔ a le mɩ́n ɛjɔlɛ nɩn a li?”
47 Mas, se não acreditais nos seus escritos, como acreditareis nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.