João 12
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs ARIB
1 Ɛhɩ, m'ɔ anɩn ɔ ka cɩan nsian nán b'a li Zufʋ'n-mɔ fɛtɩ'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ *Pakɩ'n, Zozi kɔ sa kɔ hɔ kulo'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Betanin nɩn asʋ. Ɛbɛlɛ y'ɔ tinngelɩ Lazaa m'ɔ wuli'n fi ewue nun ɔ.
1 Veio, pois, Jesus seis dias antes da páscoa, a Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele ressuscitara dentre os mortos.
2 M'ɔ juli ɛlɔ'n, yɩ́ alɩ́ɛ hɩnlɩn, nɔsʋba nun, yɩ́ manngʋn'n-mɔ kɔ tʋn alɩɛ bɛ kɔ fa bɛ kɔ sʋn yɩ́ ɛyɛfʋɛ. Anɩn Maatɩ lɛ sesie alɩɛ'n, bɛ́ mɔ bɛ lɩla tɔbɩlɩ nɩn anwʋn bɛ lɛ didi'n, Lazaa kʋsʋ wɔ bɛ́ nun bie.
2 Deram-lhe ali uma ceia; Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Mmalasua'n-mɔ mɔ bɛ sesie alɩɛ'n, Mali kʋsʋ wɔ bɛ́ nun ɛbɛlɛ bie. M'ɔ bɛ didili dede mɔ ɔ 'kɔ bie'n, Mali kɔ hɔ kɔ fa anatɩlɩ bondoman kʋn. Anatɩlɩ sɔ'n, bɛ le baka bie bɛ fɛlɛ yɩ́ náá yɛ̂ bɛ fa bɛ yɔ ɔ. Yɩ́ gua yɔ sɩ kpa. Anatɩlɩ'n m'ɔ wɔ bondoman nɩn anun'n, ɔ tɩ elitili sin. Mali kɔ butu yɩ́ Zozi aja nɩn anwʋn, ɔ kɔ fa yɩ́ ti enyuan'n kɔ cici. Anatɩlɩ nɩn ɛfanlan'n kɔ fa sua nɩn anun.
3 Então Maria, tomando uma libra de bálsamo de nardo puro, de grande preço, ungiu os pés de Jesus, e os enxugou com os seus cabelos; e encheu-se a casa do cheiro do bálsamo.
4 Anɩn Zozi sʋanlan'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Zudasɩ Isikaliɔtɩ wɔ ɛbɛlɛ. Yɩ́ yɛ̂ cian bie ɔ 'yɩ Zozi man ɔ. M'ɔ nwunlin yɩ́ sɔ'n, yɩ́ nwan:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que o havia de trair disse:
5 “Sɛ ɔ tɩ kɛ bɛ tɔnɩnlɩn anatɩlɩ ɛhɩ jɛtɛ fufue ɛya nsan yɛ̂ bɛ falɩ yɩ́ esika'n bɛ manlɩn ehianfʋɛ'n-mɔ a, ahan ɔ tɩ kpa.”
5 Por que não se vendeu este bálsamo por trezentos denários e não se deu aos pobres?
6 Nán kɛ ehianfʋɛ'n-mɔ anwʋn ɛjʋnlɩan m'ɔ jʋnlɩn ti yɛ̂ ɔ man ɔ lɛ kan sɔ ɔ, nan awofʋɛ y'ɔ le yɩ́. Esika kaan mɔ bɛ kɔ fa bɛ kɔ hye bɛ́'n, yɩ́ yɛ̂ ɔ fa sie ɔ. Bɛ fa bɛ man yɩ́ a, ɔ di.
6 Ora, ele disse isto, não porque tivesse cuidado dos pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa, subtraía o que nela se lançava.
7 Nan mɔ Zozi tɩlɩ ɛjɔlɛ'n mɔ Zudasɩ hanlɩn'n, yɩ́ nwan: “Yaci Mali maan ɔ yɔ́ yɩ́ like'n m'ɔ lɛ yɔ'n. Afɩ, anatɩlɩ ɛhɩ mɔ ɔ'a butu yɩ́ mɩ́n ja nɩn asʋ ɛwa'n, cɩan mɔ n gɔ wu'n, ebialɛ'n mɔ bɛ 'bia mɩ́n'n yɛ̂ ɔ lɛ di mʋa bia mɩ́n nɩn ɔ.
7 Respondeu, pois Jesus: Deixa-a; para o dia da minha preparação para a sepultura o guardou;
8 Ehianfʋɛ'n-mɔ dɩɛ, cɩan daa ɛmɔ nʋn bɛ́ wɔ ɛwa. Nan mɩ́n dɩɛ, mɩn nʋn ɛmɔ lɛ ndanlan man ɛwa dede ɔ nga man ɛbɛlɛ.”
8 porque os pobres sempre os tendes convosco; mas a mim nem sempre me tendes.
9 Mɔ Zufʋ'n-mɔ dɔʋn tɩlɩ kɛ Zozi wɔ Betanin'n, bɛ kɔ kpʋ yɩ́ ɛlɔ. Kʋsʋ nán kɛ Zozi angʋnmɩn ati yɛ̂ bɛ hɔlɩ ɔ, nan bɛ́ nwan bɛ 'kɔ a nɩan Lazaa mɔ ɔ'a hɩn yɩ́'n.
9 E grande número dos judeus chegou a saber que ele estava ali: e afluiram, não só por causa de Jesus mas também para verem a Lázaro, a quem ele ressuscitara dentre os mortos.
10 Nyanmɩan *tɛɛyɩfʋɛ mgbain'n-mɔ nwan bɛ 'kun Lazaa kʋsʋ.
10 Mas os principais sacerdotes deliberaram matar também a Lázaro;
11 Ɔ sanlɩn kɛ yɩ́ dunman nun ati, Zufʋ'n-mɔ dɔʋn nzi man bɛ́ sʋ kʋ́n, nan Zozi yɛ̂ bɛ de yɩ́ bɛ di ɔ.
11 porque muitos, por causa dele, deixavam os judeus e criam em Jesus.
12 Zozi lalɩ Betanin, mɔ yɩ́ alɩ́ɛ hɩnlɩn'n, meninsʋnman'n mɔ bɛ walɩ *Pakɩ elie'n, bɛ kɔ tɩ kɛ Zozi lɛ ba Zoluzalɛmʋn.
12 No dia seguinte, as grandes multidões que tinham vindo à festa, ouvindo dizer que Jesus vinha a Jerusalém,
13 Bɛ kɔ hɔ kɔ kpɩkpɛ aye malɛ, bɛ kɔ fa bɛ kɔ le Zozi atɩn. Bɛ 'kɔ a, anɩn bɛ lɛ tɩan bɛ tɛ bɛ fɛlɛ yɩ́. Bɛ́ nwan:
13 tomaram ramos de palmeiras, e saíram-lhe ao encontro, e clamavam: Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor! Bendito o rei de Israel!
14 Zozi kɔ nyan afunlunmun baa kʋn ɔ kɔ fʋ kɔ tanlan sʋ kɛ bɛ hɛlɛlɩ yɩ́ daba wɔ *Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ nɩn anun'n. Bɛ́ nwan:
14 E achou Jesus um jumentinho e montou nele, conforme está escrito:
15 Zoluzalɛmʋn menian, nán bɛ sulo.
15 Não temas, ó filha de Sião; eis que vem teu Rei, montado sobre o filho de uma jumenta.
16 Ɛhɩ, alimʋa nɩn anun, Zozi menian'n-mɔ a ndɩ man ɛjɔlɛ sɔ'n-mɔ abʋ. Nan mɔ Zozi fi ewue nun tinngelɩ mɔ Nyanmɩan wulalɩ yɩ́ anunminnyanmʋn yuelɩ'n, afɩ sian'n, bɛ nwunlin kɛ yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ fɔ́ʋ́n yɛ̂ Ɛhɛlɛ Ɛjɔlɛ'n hanlɩn nɩn ɔ, like mɔ bɛ yɔlɩ yɩ́'n manlɩn ɛjɔlɛ sɔ'n kpɩnlɩn sʋ.
16 Os seus discípulos, porém, a princípio não entenderam isto; mas quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que estas coisas estavam escritas a respeito dele, e de que assim lhe fizeram.
17 Mɔ Zozi fɛlɛlɩ Lazaa m'ɔ tinngelɩ yɩ́ fi ewue nun'n, bɛ́ kʋalaa mɔ anɩn bɛ wɔ ɛbɛlɛ'n, bɛ lili mɔ bɛ nwunlin yɩ́ nɩn anwʋn adanzɩɛ.
17 Dava-lhe, pois, testemunho a multidão que estava com ele quando chamara a Lázaro da sepultura e o ressuscitara dentre os mortos;
18 Nzɔlɛ ɛhɩ ati y'ɔ man menisʋnman'n walɩ kpalɩ yɩ́ atɩn ɔ.
18 e foi por isso que a multidão lhe saiu ao encontro, por ter ouvido que ele fizera este sinal.
19 Mɔ Falisifʋɛ'n-mɔ nwunlin yɩ́ sɔ'n, bɛ́ nwan: “Ebia-mɔ, ɛmɔ nɩ́an, y'a fɛ mgban o, sɛ yɛ hyɩlɩ yɩ́ ngɛlɛmɔ nun an, ahan yɛ nyanlɩn sʋ nvasʋɛ. Nan kɩkaala kɛ yɛ wɔ nun'n dɩɛ ɔ'a kpa yɩ́ nwʋn. Bɛ nɩ́an, mân bɔndɩn'n kʋalaa si yɩ́ sʋ!”
19 De sorte que os fariseus disseram entre si: Vedes que nada aproveitais? eis que o mundo inteiro vai após ele.
20 Bɛ́ mɔ bɛ walɩ Zoluzalɛmʋn ɛbɛlɛ fɛtɩ nɩn anun kɛ bɛ 'ba a sʋ Nyanmɩan'n, *Gɛlɛkɩ ngʋkʋn wɔ bɛ́ nun.
20 Ora, entre os que tinham subido a adorar na festa havia alguns gregos.
21 Gɛlɛkɩ sɔ'n-mɔ hɔ tʋlɩ Zozi sʋanlan'n kʋn, bɛ fɛlɛ yɩ́ Filipʋ. Ɔ fi Galile mân nɩn anun, kulo'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Bɛtɩsayida nɩn asʋ. Gɛlɛkɩ sɔ'n-mɔ nwan: “Nja bian, yɛ kulo kɛ yɛ nwun Zozi anwʋn.”
21 Estes, pois, dirigiram-se a Felipe, que era de Betsaida da Galiléia, e rogaram-lhe, dizendo: Senhor, queríamos ver a Jesus.
22 Mɔ Filipʋ tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, ɔ kɔ hɔ kɔ tʋ Andele, ɔ kɔ bɔ yɩ́ amannɩɛ. Bɛ́ munnyuan bɛ kɔ hɔ kɔ tʋ Zozi bɛ kɔ han bɛ kɔ hele yɩ́.
22 Felipe foi dizê-lo a André, e então André e Felipe foram dizê-lo a Jesus.
23 Mɔ Zozi tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, yɩ́ nwan: “Sian dɩɛ, mɛlɛ'n m'ɔ sɛ kɛ bɛ wula Mân Baa nɩn anunminnyanmʋn nɩn a ju.
23 Respondeu-lhes Jesus: É chegada a hora de ser glorificado o Filho do homem.
24 Nan mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ *bele baa'n mɔ bɛ kɔ lua'n, sɛ ɔ'a mgbɔlɔ man asɩɛ nɩn abʋ a, ɔ ngʋala ɔ nvifi man ɔ nzu man mma. Cɩan daa ɔ la ɛbɛlɛ kʋnlʋn-ngʋnlʋn.
24 Em verdade, em verdade vos digo: Se o grão de trigo caindo na terra não morrer, fica ele só; mas se morrer, dá muito fruto.
25 Sʋanlan m'ɔ tɩ ahyʋan ɔ kulo yɩ́ kunnun'n, ɔ nnyan man ngʋan. Nan sʋanlan m'ɔ eyuadɩ ɛtɛ ɛhɩ anun ɔ kulo ɛhɩnlɩn-mɔ ɔ bʋka bɛ́'n, ɔ 'nyan nyanmɩansʋ ngʋan m'ɔ le man ayuelɩɛ'n.
25 Quem ama a sua vida, perdê-la-á; e quem neste mundo odeia a sua vida, guardá-la-á para a vida eterna.
26 Sʋanlan biala m'ɔ kulo kɛ ɔ yɔ mɩ́n sʋanlan'n, ɔ sí mɩ́n sʋ. Yɩ́ dɩɛ anɩn lɩka mɔ n dɩ'n, yɩ́ kʋsʋ, ɔ tanlan ɛbɛlɛ bie. Sʋanlan m'ɔ sʋ mɩ́n'n, mɩ́n Sɩ 'man yɩ́ asasʋɛ.
26 Se alguém me quiser servir, siga-me; e onde eu estiver, ali estará também o meu servo; se alguém me servir, o Pai o honrará.
27 “Kɩkaala dɩɛ, mɩ́n ti anun a sɛcɩ mɩ́n. Nan kʋsʋ nzu ɛjɔlɛ dɩɛ yɛ̂ mɩn 'kan ɔ? N ze kɛ, mɩ́n Sɩ, de mɩ́n fi yalɛ'n m'ɔ lɛ 'ba tʋ mɩ́n wɔ dɔɛ ɛhɩ anun anaan? Cɛcɛ, mɩ́n ngan man sɔ, ɔ sanlɩn kɛ yɩ́ ti yɛ̂ m malɩ ɔ.
27 Agora a minha alma está perturbada; e que direi eu? Pai, salva-me desta hora? Mas para isto vim a esta hora.
28 Mɩ́n Sɩ, wula wɔ́ dunman nɩn anunminnyanmʋn!”
28 Pai, glorifica o teu nome. Veio, então, do céu esta voz: Já o tenho glorificado, e outra vez o glorificarei.
29 Meninsʋnman'n mɔ bɛ jijin ɛbɛlɛ mɔ bɛ tɩlɩ anɩɛ sɔ'n, bɛ́ nun mmie-mɔ nwan: “Nyanmɩan'n lɛ kan nun.”
29 A multidão, pois, que ali estava, e que a ouvira, dizia ter havido um trovão; outros diziam: Um anjo lhe falou.
30 Zozi nwan: “Nán mɩ́n ti yɛ̂ anɩɛ sɔ nɩn a te ɔ, nan ɛmɔ ati ɔ.
30 Respondeu Jesus: Não veio esta voz por minha causa, mas por causa de vós.
31 Bɛlɛ mɔ mân'n ndɛɛ ebua cɩan nɩn a ju ɔ. *Abɔnsanmʋn m'ɔ tɩ mân nɩn asʋ kpain'n, sian dɩɛ, bɛ 'ba ju yɩ́ bɛ tʋ gua sʋ.
31 Agora é o juízo deste mundo; agora será expulso o príncipe deste mundo.
32 Nan mɩ́n kʋsʋ, sɛ bɛ sinnze mɩ́n anwunno yue a, m 'ba hyʋɩn menian'n-mɔ kʋalaa mɩn ba mɩ́n nwʋn.”
32 E eu, quando for levantado da terra, todos atrairei a mim.
33 Ɔ hanlɩn sɔ ɔ helelɩ ewue ɛhɔlɛ kʋn'n mɔ ɔ 'fa wu'n.
33 Isto dizia, significando de que modo havia de morrer.
34 Kɛ yɩ́ nʋan 'tɔ ala, menian'n-mɔ nwan: “Mala kalata nɩn anun, yɛ tɩlɩ kɛ bɛ́ nwan *Kilisi'n mɔ ɔ 'ba le yɛ́ ti'n, ɔ nwu man lé. Nan ɔ yɔ sɛ mɔ wɔ́ nwan *Mân Baa'n, bɛ 'ba sinnze yɩ́ anwunno ɔ? Mân Baa'n muonun, ɔ tɩ yɩ́ dɩɛ sɛ?”
34 Respondeu-lhe a multidão: Nós temos ouvido da lei que o Cristo permanece para sempre; e como dizes tu: Importa que o Filho do homem seja levantado? Quem é esse Filho do homem?
35 Zozi nwan: “Kɩkaala dɩɛ, kanlannɩɛ'n tɛ wɔ ɛmɔ afian ɛwa. Kɛmɔ ɛmɔ tɛ nwun asɩ'n, ɛmɔ nánndɩ atɩn'n mɔ n gelelɩ ɛmɔ nɩn asʋ. Nán awosin'n ba a, anɩn ɛmɔ a mminlin man. Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan m'ɔ nanndɩ awosin nun'n, ɔ nzɩ man lɩka m'ɔ lɛ kɔ ɔ.
35 Disse-lhes então Jesus: Ainda por um pouco de tempo a luz está entre vós. Andai enquanto tendes a luz, para que as trevas não vos apanhem; pois quem anda nas trevas não sabe para onde vai.
36 Kɛmɔ ɛmɔ tɛ le kanlannɩɛ nɩn ɛwa'n, ɛmɔ lé yɩ́ bɛ lí, nán ɛmɔ a kaci kanlannɩɛ nɩn anun menian.” Mɔ Zozi hanlɩn ɛjɔlɛ sɔ'n yuelɩ'n, ɔ fi bagua nun ɔ nʋn yɩ́ menian'n-mɔ hɔlɩ fɩalɩ kaan.
36 Enquanto tendes a luz, crede na luz, para que vos torneis filhos da luz. Havendo Jesus assim falado, retirou-se e escondeu-se deles.
37 Ɔ yɔlɩ asinbɛnwʋn ninnge'n dɔʋn menian'n-mɔ anyunnun ɛbɛlɛ, nan kʋsʋ b'a nne man yɩ́ b'a nni man.
37 E embora tivesse operado tantos sinais diante deles, não criam nele;
38 Ɔ man ɛjɔlɛ'n mɔ Nyanmɩan Kpɔmanfʋɛ *Ezayi hanlɩn'n, kpɩnlɩn sʋ. Ezayi hanlɩn kɛ:
38 para que se cumprisse a palavra do profeta Isaías: Senhor, quem creu em nossa pregação? e aquem foi revelado o braço do Senhor?
39 Bɛ ngʋala man kɛ bɛ de bɛ di, afɩ Ezayi hanlɩn biekun kɛ:
39 Por isso não podiam crer, porque, como disse ainda Isaías:
40 Nyanmɩan a sin bɛ́ nyɩn'n,
40 Cegou-lhes os olhos e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos e entendam com o coração, e se convertam, e eu os cure.
41 Ezayi lili mʋa nwunlin Zozi anunminnyanmʋn'n daba, yɩ́ ti yɛ̂ ɔ man ɔ hanlɩn yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ nɩn ɔ.
41 Estas coisas disse Isaías, porque viu a sua glória, e dele falou.
42 Nan kʋsʋ Zufʋ mgbain'n-mɔ anun, mmie-mɔ dɔʋn lelɩ Zozi lili. Nan *Falisifʋɛ'n-mɔ dunman nun, bɛ ngan man, bɛ sulo kɛ bɛ kɔ fʋan bɛ́ asɔnɩn sua nɩn anun.
42 Contudo, muitos dentre as próprias autoridades creram nele; mas por causa dos fariseus não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga;
43 Afɩ sɛ menian'n-mɔ bɔ bɛ́ dunman kpa a, bɛ kulo bɛ tala kɛ Nyanmɩan kɔ bɔ bɛ́ dunman kpa'n.
43 porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Mɔ Zozi fi meninsʋnman nɩn anun ɔ 'ba hɔ'n, ɔ tɩanlɩn nun hanlɩn kɛ: “Sʋanlan biala m'ɔ de mɩ́n di'n, nán mɩ́n ngʋnmɩn yɛ̂ ɔ de mɩ́n di ɔ, nan anɩn ɔ de sʋanlan'n kʋsʋ m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n di.
44 Clamou Jesus, dizendo: Quem crê em mim, crê, não em mim, mas naquele que me enviou.
45 Sʋanlan m'ɔ kɔ nwun mɩ́n'n, anɩn ɔ tɩ kɛ ɔ'a nwun m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n.
45 E quem me vê a mim, vê aquele que me enviou.
46 M malɩ mân nɩn anun kɛ kanlannɩɛ, ɔ man sʋanlan biala m'ɔ de mɩ́n di'n, ɔ nga man awosin nun.
46 Eu, que sou a luz, vim ao mundo, para que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 “Sʋanlan m'ɔ kɔ tɩ mɩ́n ɛjɔlɛ'n, mɔ ɔ'a nne ɔ'a nni man'n, nán mɩ́n yɛ̂ mɩn 'bua yɩ́ ndɛɛ ɔ. Ɔ sanlɩn kɛ m malɩ kɛ m 'ba le mân nɩn ati ngʋan, m'an mma man kɛ m 'ba tua mân'n nyɔlɩɛ ɛtɛ nɩn anwʋn kalɛ.
47 E, se alguém ouvir as minhas palavras, e não as guardar, eu não o julgo; pois eu vim, não para julgar o mundo, mas para salvar o mundo.
48 Sʋanlan m'ɔ kɔ ju mɩ́n kɔ tʋ, m'ɔ nne man mɩ́n ɛjɔlɛ'n nni man'n, ɔ le yɩ́ ndɛɛ ebuafʋɛ. Cɩan m'ɔ li sian nɩn anun, ninnge'n mɔ mɩɩn kekele ɛmɔ'n, yɛ̂ bɛ 'fa bɛ bua yɩ́ ndɛɛ ɔ.
48 Quem me rejeita, e não recebe as minhas palavras, já tem quem o julgue; a palavra que tenho pregado, essa o julgará no último dia.
49 Afɩ nán mɩ́n ngʋnmɩn mɩ́n tunmin yɛ̂ m'an fa m'an han ɛjɔlɛ nɩn ɔ. Nan Sɩɛ'n m'ɔ sʋanlɩn mɩ́n'n, yɩ́ muonun yɛ̂ ɔ helelɩ mɩ́n ɛjɔlɛ'n m'ɔ di mɔ mɩn kan'n, ɔ nʋn ninnge'n m'ɔ di mɔ mɩn kekele nɩn ɔ.
49 Porque eu não falei por mim mesmo; mas o Pai, que me enviou, esse me deu mandamento quanto ao que dizer e como falar.
50 Yɛ̂ mɩn sɩ kɛ like m'ɔ kɔ hele'n, ɔ man bɛ nyan ngʋan m'ɔ le man ayuelɩɛ. Yɩ́ ti, mɔ mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ'n, kɛ Sɩɛ'n helelɩ mɩ́n'n yɛ̂ mɩɩn kan nɩn ɔ.”
50 E sei que o seu mandamento é vida eterna. Aquilo, pois, que eu falo, falo-o exatamente como o Pai me ordenou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.