Hebreus 12

Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nan yɛ́ dɩɛ, adanzɩɛ mma dɔʋn kpa ta si yia yɛ́. Ɛhɩka ati, like kʋalaa m'ɔ tʋnndʋn yɛ́ ja nun'n, yɛ yáci yɛ tʋ́. Ɛsɛ ɛtɛ'n kʋsʋ mɔ kʋn nʋn nnyuan an anɩn ɔ'a fa yɩ́ sa ɔ a tʋ yɛ́ kɔmɩn'n, yɛ yáci yɛ tʋ́. Nan yɛ nwánndi kpa dede yɛ jú lɩka'n mɔ b'a hele yɛ́'n.
1 Portanto, uma vez que estamos rodeados de tão grande multidão de testemunhas, livremo-nos de todo peso que nos torna vagarosos e do pecado que nos atrapalha, e corramos com perseverança a corrida que foi posta diante de nós.
2 Sɛ yɛ 'nwanndi a, yɛ nɩ́an Zozi. Afɩ yɛ́ dedi nɩn abʋbɔ'n nʋn yɩ́ agualɩɛ'n y'ɔ le yɩ́. Ɔ tielɩ kɛ bɛ bʋ́bɔ yɩ́ kʋlʋwa nɩn asʋ, ɔ'a nnɩan man kɛ kʋlʋwa nɩn asʋ ewue sɔ'n tɩ anyunnunguasɩɛ like. Ɔ sanlɩn kɛ mɔ anɩn ɔ nwun yɩ́ nun'n y'ɔ le fɛ elie'n m'ɔ lɛ nwʋnndɛ yɩ́'n. Sian dɩɛ, ɔ tɩ anunminnyanmʋn belemgbin bia nɩn asʋ, Tunminfʋɛ Nyanmɩan Kpili asa fama sʋ.
2 Mantenhamos o olhar firme em Jesus, o líder e aperfeiçoador de nossa fé. Por causa da alegria que o esperava, ele suportou a cruz sem se importar com a vergonha. Agora ele está sentado no lugar de honra à direita do trono de Deus.
3 Ɛmɔ ati kácɩ Zozi m'ɔ nwunlin amannɩɛ ɛtɛfʋɛ'n-mɔ asa nun'n, nán ɛmɔ anwʋn a mmubu man bɛ́, ɛsɛ bɛ́ lʋa a mmɔ man bɛ́ nwʋn.
3 Pensem em toda a hostilidade que ele suportou dos pecadores; desse modo, vocês não ficarão cansados nem desanimados.
4 Afɩ ngondin'n mɔ ɛmɔ nʋn ɛtɛ'n bɛ lɛ kʋn'n, ɛmɔ hʋnlɩn man dede bɛ wuli man.
4 Afinal, ainda não chegaram a arriscar a vida na luta contra o pecado.
5 Nán bɛ man bɛ́ lʋa fi afʋtu'n m'ɔ wowula anwʋnsɛlɛ mɔ Nyanmɩan tuli ɛmɔ kɛ yɩ́ mma-mɔ'n. Yɩ́ nwan:
5 Acaso vocês se esqueceram das palavras de ânimo que Deus lhes dirigiu como filhos dele? Ele disse: “Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor; não desanime quando ele o corrigir.
6 Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan mɔ yɛ́ Mɩn kulo yɩ́ ɛjɔlɛ'n,
6 Pois o Senhor disciplina quem ele ama e castiga todo aquele que aceita como filho”.
7 Ɛmɔ tíla bɛ́ ahʋnlɩn wɔ yalɛ'n mɔ ɛmɔ lɛ nwun yɩ́ nɩn anun. Ɛmɔ ɛtɛ nɩn anwʋn epinnian yɛ̂ Sɩɛ'n lɛ pinnin ɛmɔ ɔ. Afɩ yalɛ'n mɔ ɛmɔ lɛ nwun yɩ́'n, ɔ kele kɛ Sɩɛ'n bu ɛmɔ kɛ yɩ́ mma-mɔ. Batʋnman benin yɛ̂ sɛ ɔ yɔ ɛtɛ a, yɩ́ sɩ mbinnin man yɩ́ ɔ?
7 Enquanto suportam essa disciplina de Deus, lembrem-se de que ele os trata como filhos. Quem já ouviu falar de um filho que nunca foi disciplinado pelo pai?
8 Sɛ ɔ'a mbinnin man ɛmɔ kɛ ɔ pinnin yɩ́ mma'n-mɔ kʋalaa mɔ bɛ kɔ yɔ like ɛtɛ nɩn an, anɩn ɛmɔ tɩ man yɩ́ kunnun mma, nan ɛmɔ tɩ gua sʋ mma.
8 Se Deus não os disciplina como faz com todos os seus filhos, significa que vocês não são filhos de verdade, mas ilegítimos.
9 Yɛ fá yɛ́ nyɩn yɛ tʋ́ yɛ́ sɩ-mɔ mɔ b'a wʋ yɛ́ b'a gua asɩɛ nɩn asʋ ɛwa'n. Sɛ yɛ yɔ like ɛtɛ a, bɛ pinnin yɛ́ yɩ́ nwʋn, ɛsɛ yɛ́ nyɩn sɔ bɛ́. Yɩ́ ti, ɔ di kɛ yɛ bɛbɛlɛ yɛ́ nwʋn asɩ yɛ man yɛ́ Sɩ'n m'ɔ wɔ anwunno'n nán y'a nyan ngʋan.
9 Uma vez que respeitávamos nossos pais terrenos que nos disciplinavam, não devemos nos submeter ainda mais à disciplina do Pai de nosso espírito e, assim, obter vida?
10 Sɛ yɛ yɔ ɛtɛ a, yɛ́ sɩ-mɔ pinnin yɛ́ cɩan kʋn anaan cɩan nnyuan kɛ bɛ́ kunnun kulo ɔ. Nan Nyanmɩan dɩɛ, yɛ́ kpa ɛyɔlɛ ati yɛ̂ yɛ yɔ ɛtɛ a, ɔ pinnin yɛ́ nɩn ɔ. Afɩ ɔ kulo kɛ yɛ yɔ menian nwannzan-nwannzan kɛ yɩ́ muonun.
10 Pois nossos pais nos disciplinaram por alguns anos como julgaram melhor, mas a disciplina de Deus é sempre para o nosso bem, a fim de que participemos de sua santidade.
11 Ɔ tɩ ananhɔlɛ kɛ alimʋa nɩn anun, sɛ bɛ pinnin sʋanlan kʋn yɩ́ ɛtɛ'n dunman nun an, yalɛ y'ɔ di ɔ, ɔ nni man yɩ́ nwʋn fɛ. Nan bɛ́ mɔ bɛ kɔ pinnin bɛ́ sɔ'n, ɔ wɔ ɛbɛlɛ dede bɛ kpasi a, ɛkpasie sɔ'n man bɛ nyan anzʋnunjɔ, ɛsɛ bɛ bɔ abalabɔ kpa.
11 Nenhuma disciplina é agradável no momento em que é aplicada; ao contrário, é dolorosa. Mais tarde, porém, produz uma colheita de vida justa e de paz para os que assim são corrigidos.
12 Ɛhɩka ati, ɛmɔ kpúnndin kpúnndin bɛ́ sa'n-mɔ mɔ ɔ'a kpɔ nɩn anun. Ɛmɔ kpúnndin kpúnndin bɛ́ ja'n-mɔ m'ɔ lɛ bu nɩn anun.
12 Portanto, revigorem suas mãos cansadas e seus joelhos enfraquecidos.
13 Ɛmɔ nánndɩ atɩn fɔ́ʋ́n nɩn asʋ nán sʋanlan m'ɔ tia tɔ sʋ nɩn anwʋn a sa yɩ́ ja nɩn a nga man ɛbɛlɛ.
13 Façam caminhos retos para seus pés a fim de que os mancos não caiam, mas sejam fortalecidos.
14 Ɛmɔ bɔ́ mɔndɩnlɩn bɛ nʋn menian'n-mɔ kʋalaa tánlan anzʋnunjɔ nun. Ɛsɛ ɛmɔ kpʋ́nndɛ nwannzan-nwannzan ɛyɔlɛ nɩn ɛmɔ asɩtanlan nɩn anun. Ɔ sanlɩn kɛ sʋanlan mɔ yɩ́ asɩtanlan'n tɩ man nwannzan-nwannzan'n, yɩ́ nyɩn ngɔ bɔ man yɛ́ Mɩn.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e procurem ter uma vida santa, sem a qual ninguém verá o Senhor.
15 Ɛmɔ síe bɛ́ nwʋn ye nán sʋanlan fɩ́ɩ́ a ngaci man yɩ́ nzin ɔ'a nzi man Nyanmɩan mɔ ɔ'a nwun yɩ́ nwʋn anwunnvoe'n. Ɛmɔ síe bɛ́ nwʋn ye nán sʋanlan fɩ́ɩ́ a ngaci man kɛ baka m'ɔ fifi ɔ su diyɔlɛ mɔ menian'n-mɔ ngʋala man yɩ́ mma'n di'n.
15 Cuidem uns dos outros para que nenhum de vocês deixe de experimentar a graça de Deus. Fiquem atentos para que não brote nenhuma raiz venenosa de amargura que cause perturbação, contaminando muitos.
16 Ɛmɔ síe bɛ́ nwʋn ye nán sʋanlan fɩ́ɩ́ a ngaci man satɩlɩfʋɛ. Ɛmɔ mán bɛ́ nyɩn sɔ́ Nyanmɩan ninnge'n-mɔ, nan nán bɛ yɔ kɛ Ezayu. Afɩ alɩɛ dunman nun, yɩ́ m'ɔ tɩ bamuan baa'n, ɔ tɔnɩnlɩn yɩ́ ajâ elie'n manlɩn yɩ́ nianman kasian'n.
16 Vigiem para que ninguém seja imoral ou profano, como Esaú, que trocou seus direitos como filho mais velho por uma simples refeição.
17 Ɛmɔ sɩ kɛ tɛmʋn mɔ yɩ́ nwan yɩ́ sɩ yéyila yɩ́'n, ɔ sunlin sɛlɛ kpa, nan kʋsʋ yɩ́ sɩ a ndɛ man yɩ́ sʋ. Afɩ Ezayu nnwun man atɩn ngacili fɩ́ɩ́ mɔ ɔ 'sɩn sʋ nán yɩ́ sɩ a yeyila yɩ́ sʋ ɔ.
17 Como vocês sabem, mais tarde, quando ele quis a bênção do pai, foi rejeitado. Era tarde para que houvesse arrependimento, embora ele tivesse implorado com lágrimas.
18 Ɛmɔ dɩɛ, ɛmɔ a njʋɩn a mgbunnge man bʋka kɛ Izalayɛ amma'n-mɔ hyɩnlɩn kpunngelɩ Sinayi bʋka'n. Bʋka sɔ'n mɔ bɛ kpunngelɩ'n, anɩn sɩ̂n'n lɛ jue sʋ, sʋ'n tɩ awosin, awosin kabii nʋn anwʋnman.
18 Vocês não chegaram a um monte que se pode tocar, a um lugar de fogo ardente, escuridão, trevas e vendaval,
19 Bɛ tɩlɩ kɔnɔti nɩn angan ɔ nʋn anɩɛ kʋn. Bɛ́ mɔ bɛ tɩlɩ anɩɛ sɔ'n nwan nán man bɛ kan ɛjɔlɛ fɩ́ɩ́ kʋ́n bɛ tʋ sʋ.
19 ao toque da trombeta e à voz tão terrível que aqueles que a ouviram suplicaram que nada mais lhes fosse dito,
20 Ɔ sanlɩn kɛ ɛjɔlɛ'n mɔ bɛ tɩlɩ'n, sʋanlan fɩ́ɩ́ ngʋala man sʋ di. Afɩ anɩɛ'n lɛ kele kɛ: Sʋanlan biala, anaan ayɛmʋa bɔbɔ kan bʋka nɩn an, bɛ 'tʋtʋ yɩ́ ɛbʋɛ bɛ kun yɩ́.
20 pois não podiam suportar a ordem que recebiam: “Se até mesmo um animal tocar no monte, deve ser apedrejado”.
21 Mɔ bɛ nwunlin yɩ́'n yɔlɩ esulo dede Moyizɩ nwan: Mɩn sulo dede mɩ́n nwʋn lɛ wʋsʋ mɩ́n.
21 O próprio Moisés ficou tão assustado com o que viu a ponto de dizer: “Fiquei apavorado e tremendo de medo”.
22 Nan ɛmɔ dɩɛ, ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge Siʋn bʋka'n, Tɩasɩfʋɛ Nyanmɩan kulo'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ anwunno Zoluzalɛmʋn'n. Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge nyanmɩansʋ mmɔfʋɛ akpɩɩ akpɩɩ'n-mɔ mɔ b'a yia Nyanmɩan anwʋn bɛ lɛ di ɛnyɩnmɩan'n.
22 Vocês, porém, chegaram ao monte Sião, à cidade do Deus vivo, à Jerusalém celestial, aos incontáveis milhares de anjos em alegre reunião,
23 Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge Nyanmɩan amma'n-mɔ mɔ ɔ'a hɛlɛ bɛ́ dunman yɩ́ kalata nɩn anun'n. Yɩ́ mma sɔ'n-mɔ tɩ kɛ yɩ́ bamuan mma. Ɔ'a sie bɛ́ ajâ. Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge Nyanmɩan m'ɔ bua menian'n-mɔ kʋalaa ndɛɛ'n. Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge sɛsɛfʋɛ'n-mɔ mɔ b'a wu mɔ Nyanmɩan a man bɛ́ nwʋn a tɩ'n.
23 à congregação dos filhos mais velhos, cujos nomes estão escritos no céu, e a Deus, que é juiz de todos, aos espíritos dos justos no céu, agora aperfeiçoados,
24 Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge Zozi. Ɔ'a sesie yɛ́ nʋn Nyanmɩan yɛ́ afian maan y'a wʋlʋ yɩ́ nyɩhyɛ fʋfɔlɛ nɩn anun. Ɛmɔ a hyʋɩn a kpunnge yɩ́ moja'n m'ɔ butuli'n. Moja sɔ'n, ɔ yɔ nâ tala Abɛlɩ dɩɛ'n.
24 a Jesus, o mediador da nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala de coisas melhores do que falava o sangue de Abel.
25 Ɛhɩ ati, ɛmɔ nɩ́an bɛ́ nwʋn kpa! Nán bɛ totua bɛ́ nzʋ wɔ ɛjɔlɛ'n mɔ sʋanlan'n lɛ kan kele ɛmɔ nɩn anwʋn. Ɔ sanlɩn kɛ bɛ́ mɔ b'a ndie Nyanmɩan afʋtu'n, ɔ tualɩ bɛ́ yɩ́ nwʋn kalɛ. Yɛ́ kʋsʋ, sɛ yɛ totua yɛ́ nzʋ nán y'a ndie man sʋanlan'n m'ɔ wɔ anwunno ɛlɔ ɔ lɛ kan ɛjɔlɛ'n kele yɛ́ nɩn an, ɔ 'tua yɛ́ yɩ́ nwʋn kalɛ.
25 Tenham cuidado para não se recusarem a ouvir aquele que fala. Porque, se aqueles que se recusaram a ouvir o mensageiro terreno não escaparam, certamente não escaparemos se rejeitarmos aquele que nos fala do céu.
26 Sʋanlan sɔ'n m'ɔ jʋjɔlɩ mɔ asɩɛ nɩn anwʋn wʋsʋlɩ yɩ́'n, sian dɩɛ, ɔ'a bɔ yɛ́ anɔhʋba ɛhɩ kɛ: Mɩn 'ba man asɩɛ nɩn anwʋn wʋsʋ yɩ́ kʋn biekun. Nán asɩɛ nɩn angʋnmɩn yɛ̂ yɩ́ nwʋn 'ba wʋsʋ yɩ́ ɔ, nán anwunno'n kʋsʋ anwʋn 'ba wʋsʋ yɩ́ bie.
26 Quando Deus falou naquela ocasião, sua voz fez a terra tremer, mas agora ele promete: “Mais uma vez, farei tremer não só a terra, mas também os céus”.
27 Ɛjɔlɛ kpɔlɛ sɔ'n-mɔ: “kʋn biekun,” yɩ́ bʋ kele kɛ ninnge'n-mɔ kʋalaa mɔ Nyanmɩan bɔlɩ mɔ bɛ́ nwʋn 'ba wʋsʋ bɛ́'n, ninnge sɔ'n-mɔ 'ba kpɛ nun. Nan nunhan mɔ bɛ́ nwʋn ngɔ nwʋsʋ man bɛ́'n, bɛ́ yɛ̂ bɛ 'ka ɛbɛlɛ ɔ.
27 Isso significa que toda a criação será abalada e removida, de modo que permaneçam apenas as coisas inabaláveis.
28 Ɛhɩka ati, bɛ mán yɛ lá Nyanmɩan asɩ kɛ ɔ'a man yɛ́ ɛhɩnlɩn mân kʋn mɔ yɩ́ nwʋn nwʋsʋ man yɩ́ ɔ. Yɛ lá yɩ́ asɩ yɛ mán yɩ́ anyɩnnzɔ nʋn nindi, yɛ sʋ́ yɩ́ maan yɩ́ kunnun jɔ yɩ́ nwʋn.
28 Uma vez que recebemos um reino inabalável, sejamos gratos e agrademos a Deus adorando-o com reverência e santo temor.
29 Ɔ sanlɩn kɛ yɛ́ Nyanmɩan'n kʋsʋ tɩ sɩ̂n m'ɔ jue kun sʋanlan ɔ.
29 Porque nosso Deus é um fogo consumidor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.