Apocalipse 10
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs ARIB
1 Ɛhɩ anzin, mɩn 'nɩan an, n gɔ nwun tunminfʋɛ bɔfʋɛ kʋn biekun, ɔ fi nyanmɩansʋ ɔ lɛ ju. Esue bɔlɛ́ fʋfɔ yɩ́ nwʋn, yɛ̂ nyanngʋnndʋn nɩn a tʋ a bala yɩ́ ti'n. Yɩ́ nyɩn nɩn anun'n ta kɛ sɛnzɛ. Yɩ́ ja'n-mɔ jue kpalamgbalaʋn kɛ sɩ̂n.
1 E vi outro anjo forte que descia do céu, vestido de uma nuvem; por cima da sua cabeça estava o arco-íris; o seu rosto era como o sol, e os seus pés como colunas de fogo,
2 Ɔ le kalata kaan kʋn yɩ́ sa nun. Kalata sɔ'n, b'a buke nun. Yɩ́ ejian m'ɔ jin'n, yɩ́ ja fama'n jin jenvie nɩn anyɩnsʋ, yɛ̂ bɛ̂'n jin asɩɛ nɩn asʋ.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o seu pé direito sobre o mar, e o esquerdo sobre a terra,
3 Ɔ kɔ tɩan sɛlɛ kpa kɛ tɛtɩanfʋɛ. M'ɔ tɩanlɩn sɔ'n, mgbanlanlan nsʋ'n kɔ te bɛ kɔ sɔ sʋ.
3 e clamou com grande voz, assim como ruge o leão; e quando clamou, os sete trovões fizeram soar as suas vozes.
4 Mɔ bɛ sɔlɩ sʋ'n, mɩ́n nwan mɩn 'kɛlɛ ɛjɔlɛ'n mɔ bɛ hanlɩn'n. Nan mɩn 'tie a, anɩɛ bie fi nyanmɩansʋ. Anɩɛ sɔ'n lɛ kan kele mɩ́n kɛ: “Ɛjɔlɛ'n mɔ mgbanlanlan nsʋ nɩn a han'n, n'ɛ kɛlɛ, nan man ɔ há wɔ́ ti anun.”
4 Quando os sete trovões acabaram de soar eu já ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, que dizia: Sela o que os sete trovões falaram, e não o escrevas.
5 Ɛhɩ a, bɔfʋɛ'n mɔ yɩ́ ja'n kʋn jin jenvie nɩn anyɩnsʋ, mɔ kʋn'n kʋsʋ jin asɩɛ nɩn asʋ'n, ɔ kɔ tɩnngɛ yɩ́ sa fama'n nyanmɩansʋ.
5 O anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita ao céu,
6 Ɔ kɔ han sʋanlan'n m'ɔ tɩ asɩ dahuu, m'ɔ bɔlɩ anwunno nʋn asɩɛ nɩn asʋ ninnge'n-mɔ nʋn jenvie nɩn anun dɩɛ'n-mɔ nɩn ati kɛ: “Mɛlɛ nnʋn man ɛbɛlɛ fɩ́ɩ́ kʋ́n!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o qual criou o céu e o que nele há, e a terra e o que nela há, e o mar e o que nele há, que não haveria mais demora,
7 Nan mɛlɛ mɔ bɔfʋɛ'n m'ɔ tian yɩ́ nsʋ'n 'ba hu yɩ́ kɔnɔtɩ dɩɛ'n, Nyanmɩan nvɩalɩɛ nun like'n 'ba kpɩn sʋ. Like sɔ'n, ɔ hanlɩn yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ ɔ helelɩ yɩ́ ngʋa'n-mɔ mɔ bɛ tɩ yɩ́ mgbɔmanfʋɛ'n.”
7 mas que nos dias da voz do sétimo anjo, quando este estivesse para tocar a trombeta, se cumpriria o mistério de Deus, como anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Ɛhɩ anzin, anɩɛ'n m'ɔ fi nyanmɩansʋ m'ɔ n dɩlɩ'n kɔ han kɔ hele mɩ́n biekun kɛ: “Kalata'n mɔ b'a buke nun mɔ bɔfʋɛ'n m'ɔ jin jenvie nɩn anyɩnsʋ, ɛsɛ ɔ jin asɩɛ nɩn asʋ le yɩ́ yɩ́ sa nun'n, kɔ le.”
8 A voz que eu do céu tinha ouvido tornou a falar comigo, e disse: Vai, e toma o livro que está aberto na mão do anjo que se acha em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 N gɔ hɔ bɔfʋɛ nɩn anwʋn ɛlɔ, n gɔ sɛlɛ yɩ́ kɛ ɔ fá kalata kaan'n mán mɩ́n. Ɔ kɔ han kɔ hele mɩ́n kɛ: “De kalata sɔ'n nán di. Ɔ 'yɔ wɔ́ kunnun ɛlɔ ɛyʋɩ ɛyʋɩ, nan kʋsʋ ɔ 'yɔ wɔ́ nʋan nɩn anun mɩnlɩn-mɩnlɩn kɛ wɛ.”
9 E fui ter com o anjo e lhe pedi que me desse o livrinho. Disse-me ele: Toma-o, e come-o; ele fará amargo o teu ventre, mas na tua boca será doce como mel.
10 N gɔ le kalata'n m'ɔ wɔ yɩ́ sa nun'n n gɔ li. Ɔ kɔ yɔ mɩ́n nʋan nɩn anun mɩnlɩn-mɩnlɩn kɛ wɛ, nan mɔ m mɩnlɩn'n, ɔ yɔlɩ mɩ́n kunnun ɛlɔ ɛyʋɩ ɛyʋɩ.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo, e o comi; e na minha boca era doce como mel; mas depois que o comi, o meu ventre ficou amargo.
11 Ɛhɩ a, bɛ kɔ han bɛ kɔ hele mɩ́n kɛ: “Nyanmɩan ngalɩɛ'n m'ɔ tʋ de menian dɔʋn'n, mân mân, anɩɛ anɩɛ ɔ nʋn mmelemgbin dɔʋn'n, ɔ sɛ kɛ ɛ hán yɩ́ biekun.”
11 Então me disseram: Importa que profetizes outra vez a muitos povos, e nações, e línguas, e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.