Lucas 4

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ndɛre Jɔn ábɔ́ áwyaá Jisɔs manaá Ɛsɔwɔ né ɛbɛɛ́ Jodan, Mendoó Ukpea ɛgbɛɛ́ Jisɔs metɔɔ́ ne ɛ́pyɛ ji afɛ́ né mashwɔne.
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do rio Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto.
2 Ɛ́bá ji né usaá ndɔ upeá, nnó danchɔmeló ammua ji. Jisɔs abɛlé né mashwɔne wyɛ́mbɔ yɛ menyɛɛ́ anyɛɛ́ wɔ́. Gébégé ndɔ yimbɔ ɛkwyágé mesa alɔ́ mammyɛ ji.
2 Ali ele foi tentado pelo Diabo durante quarenta dias. Nesse tempo todo ele não comeu nada e depois sentiu fome.
3 *Danchɔmeló áchwɔ́ ɛta wuú ajɔɔ́ aké, “Mbɔgé wɔ ɔlu *Maá Ɛsɔwɔ, garé mataá áyina ábwɔ́lé ntoó brɛd.”
3 Então o Diabo lhe disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra vire pão.
4 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ásá mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó, ‘Menyɛɛ́ jiji fɔ́ wɔ́ awyaá ɛshyɛ mángbaré geŋwágé mekwaá wɔ́.’”
4 Jesus respondeu:
5 Danchɔmeló akpá ji ákwɔ́ tɛ mfaá melu fɔ́ ɛwé ɛ́ŋɔgé ne alɛré ji malɔ mme mako ne gefwa. Jisɔs agɛ ájí gébé dáma.
5 Aí o Diabo levou Jesus para o alto, mostrou-lhe num instante todos os reinos do mundo
6 Ne ajɔɔ́ ne Jisɔs aké, “Áchyɛ me mme yiná meko ne nkage chyɛ́ yɛ́ waá ayi ajigé me metɔɔ́. Menchyɛge nyɛ wɔ uto ne gefwa yí gélú fá né mme yina.
6 e disse: — Eu lhe darei todo este poder e toda esta riqueza, pois tudo isto me foi dado, e posso dar a quem eu quiser.
7 Mbɔgé ɔtógé mánó mbɛ ushu wa ne ɔnogé me nkane Ɛsɔwɔ, mme yiná meko abɛɛ́ nyɛ́ awyɛ́.”
7 Isto tudo será seu se você se ajoelhar diante de mim e me adorar.
8 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ása né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó,
8 Jesus respondeu:
9 Dánchɔmeló ama asɛ Jisɔs afɛ́ né Jɛrosalɛ abelé ji né melu ɛwé ɛ́lú tɛtɛ mfaá ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ né Jɛrosalɛ ne aké ne ji, “Mbɔgé wɔ ɔlu Maá Ɛsɔwɔ nyó chɔ mme.
9 Depois o Diabo o levou a Jerusalém e o colocou na parte mais alta do Templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 Néndé ásá né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó:
10 pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você.
11 Áma sá nnó:
11 Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
12 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Ájɔɔ́ nnó:
12 Então Jesus respondeu:
13 Danchɔmeló ánérégé mámua Jisɔs alyá ji, afɛ́ kpɛ́.
13 Quando o Diabo acabou de tentar Jesus de todas as maneiras, foi embora por algum tempo.
14 Jisɔs ályágé melu ɛwémbɔ akeré meso né Gálilí, ne uto Mendoó Ukpea úlú ne ji. Ngɔ́ wuú akwɔ́ né malɔ́ Galilií yimbɔ mako,
14 Jesus voltou para a região da Galileia, e o poder do Espírito Santo estava com ele. As notícias a respeito dele se espalhavam por toda aquela região.
15 gétúgé ábɔ́ álɛ́rege bɔɔ́ né mmu macha mmyɛmenɛne ne bɔɔ́ ako bi awuú, áfɛ́ɛge ji.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era elogiado por todos.
16 Né gébé gefɔ́ Jisɔs afɛ́ ntó né Nasarɛt mbaá yi áwɛɛ́ ji. Bií uwyaá bwɔ́ úkwɔ́négé afɛ́ mmu ɛcha mmyɛmenɛne ndɛre gepɔ jií gélu mɛ́. Ɛ́ké ɛ́wyáge akwilé ka mankwuú ŋwɛ Ɛsɔwɔ.
16 Jesus foi para a cidade de Nazaré, onde havia crescido. No sábado, conforme o seu costume, foi até a sinagoga . Ali ele se levantou para ler as Escrituras Sagradas ,
17 Áchyɛ́ ji ŋwɛ yi Asaya *Muú Ɛkpávé Ɛsɔwɔ ásamé. Anené ji, apɛ melu fɔ́ né mmu, akú melu ɛwémbɔ ɛ́ké:
17 e lhe deram o livro do profeta Isaías. Ele abriu o livro e encontrou o lugar onde está escrito assim:
18 “Mendoó Ata Ɛsɔwɔ ɛlú ne me, gétúgé abɔ́ ajyá me nnó ngaré abya Ɛsɔwɔ melɔ́mélɔ́ mbaá bɔɔ́ gekpo.
18 “O Senhor me deu o seu Espírito.
19 ne mangaré nnó gébé gékwɔné ɛyígé Átá ápóoge nyɛ́ bɔɔ́ bií.”
19 e anunciar que chegou o tempo
20 Jisɔs ájɔ́gé ŋwɛ yimbɔ, akweré, ashuú ɛtá mémbelé, ajwɔlé ka. Bɔɔ́ ako né mmu ɛcha mmyɛmenɛne átó ji amɛ mmyɛ.
20 Jesus fechou o livro, entregou-o para o ajudante da sinagoga e sentou-se. Todas as pessoas ali presentes olhavam para Jesus sem desviar os olhos.
21 Alɔ mangaré ɛbwɔ́ aké, “Mekomejɔɔ́ yi déwuú fina né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ alu wáwálé.”
21 Então ele começou a falar. Ele disse:
22 Bɔɔ́ áwúgé deŋgare mejɔɔ́ melɔ́mélɔ́ ɛwé ájɔɔ́, matɔɔ́ ágɔ bwɔ́ dɔɔ́. Ákamé nnó alu cho ne ákwéne dembyɔ́ áké, “Pɔ́ maá Josɛf na?”
22 Todos começaram a elogiar Jesus, admirados com a sua maneira agradável e simpática de falar, e diziam: — Ele não é o filho de José?
23 Jisɔs aké ne ɛbwɔ́, “Ɛ́la gachyɛ́ ɛnyú déto me maka mmyɛ nnó, ‘Mémpyɛ́ mamée, poó gemɛ jyɛ́, ufélekpá ɛbí ɔ́lɛrege né Kapanɔm, lɛ́ré úbí ntó fá né melɔ wyɛ́.’”
23 Então Jesus disse:
24 Jisɔs ama jɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ngarege ɛnyú wáwálé nnó bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔwɔ apɔ́ ne ɛ́nógé né melɔ bwɔ́”.
24 E continuou:
25 Ama ŋmɛ́re aké, “Wuúge gébégé Ɛlija álú Muú Ɛkpávé Ɛsɔwɔ, Ɛsɔwɔ apyɛ mekwyɛ́ abɛlé né áŋmɛ́ álɛɛ́ ne geba ne mesa akwé malɔ mako. Dekaá ntó nnó gejamégé akwí andée álú nyá né gébé ɛyigémbɔ fá melɔ́ Isrɛli,
25 Eu digo a vocês que, de fato, havia muitas viúvas em Israel no tempo do profeta Elias, quando não choveu durante três anos e meio, e houve uma grande fome em toda aquela terra.
26 Ɛsɔwɔ átɔ fɔ́ *Ɛlija nnó ájyɛ́ ápoó afɔ wɔ́. Atɔ lé ji mbaá mekwí mendée yi ajwɔ́lege né Sarifat né gebagé mewaá Sidɔn ne apoó ji.
26 Porém Deus não enviou Elias a nenhuma das viúvas que viviam em Israel, mas somente a uma viúva que morava em Sarepta, perto de Sidom.
27 Gébégé *Ɛlishya alú *Muú Ɛkpávé Ɛsɔwɔ gefɔɔ́ genó ɛyígémbɔ gépyɛ ntó. Né mme Isrɛli, gejamégé bɔɔ́ ábɔ́ ámeé ubá ne Ɛlishya apoó yɛ́ muú bwɔ́ ama wɔ́. Apoó ɛ́lé *Naman ayi alú lé muú Siriya.”
27 Havia também muitos leprosos em Israel no tempo do profeta Eliseu, mas nenhum deles foi curado. Só Naamã, o sírio, foi curado.
28 Bɔɔ́ bí alú né mmu Ɛcha Mmyɛmenɛne awuúgé depɔ ɛti, nchyɛ anwyɔné ɛbwɔ́,
28 Quando ouviram isso, todos os que estavam na sinagoga ficaram com muita raiva.
29 ákwilé ka, ágbaré Jisɔs, ája ji áfɛ́ nnó ámmú ji akwé né nteé géŋkɔ. Ábɔ́ átɛné melɔ bwɔ́ né mfaa mekwɛ, ɛgbɛ ɛma ɛbɔ ɛ́lú nteé géŋkɔ.
29 Então se levantaram, arrastaram Jesus para fora da cidade e o levaram até o alto do monte onde a cidade estava construída, para o jogar dali abaixo.
30 Ndɛre ájyɛ ne ji abwɔlé mmyɛ akoó kóoge metɔɔ́ metɔɔ́ bwɔ́ afɛ́ ɛgbɛ́ wuú.
30 Mas ele passou pelo meio da multidão e foi embora.
31 Jisɔs ashulé afɛ́ né Kapanɔm, melɔ kpaa ɛwú né gebagé mewaá Galilií, ne yɛ́ndé bií uwyaá bɔɔ́ Jus ukwɔnégé, alɛrege ɛbwɔ́ mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ.
31 Então Jesus foi para Cafarnaum, uma cidade da região da Galileia. Ali ele ensinava o povo nos sábados.
32 Ɛbwɔ́ ála mano mekpo fuú, né gefɔɔ́ ɛyígé ji álɛ́rege gétúgé ajɔ́ge ne uto.
32 Eles estavam muito admirados com a sua maneira de ensinar, pois Jesus falava com autoridade.
33 Mende fɔ abɔ́ alu ɛ́fɛɛ́ né Ɛcha Mmyɛmenɛne ayi meló achyɛ́ge ɛfwyale. Ɛ́wyá wɔ́, alɔ mánkalé ne ɛshyɛ aké,
33 Havia um homem na sinagoga que estava dominado por um demônio. O homem gritou:
34 “Ɛ ɛ́ Jisɔs ayi Nasarɛt, ɔkɛlege mampyɛ ɛsé ndé? Ɔchwɔ́ manií ɛsé mbwɛ? Nkage wɔ, ɔlu Muú Ukpea ayi atané mbaá Ɛsɔwɔ.”
34 — Ei, Jesus de Nazaré! O que você quer de nós? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem é você: é o Santo que Deus enviou!
35 Jisɔs anyá meló nchyɛ yimbɔ aké, “Kwéné mejɔɔ́, táné ji mmyɛ.” Meló nchyɛ apyɛ mende yimbɔ akwé né mbɛ ushu bɔɔ́, ne atané ji mmyɛ. Yɛ́mbɔ achwu ji wɔ́.
35 Então Jesus ordenou ao demônio: Em frente de todos, o demônio atirou o homem no chão e saiu dele sem lhe causar nenhum ferimento.
36 Bɔɔ́ ako ágɛ́gé gefɔɔ́ yina ala mano mekpo fuú ne ágige atɛ áké, “Mekomejɔɔ́ Jisɔs alu mbɔ nnó? Awya uto mányá áló nchyɛ átáné bɔɔ́ mmyɛ.”
36 Todos ficaram espantados e diziam uns para os outros: — Que tipo de palavras são essas? Este homem, com autoridade e poder, expulsa os espíritos maus, e eles vão embora.
37 Ngɔ́ Jisɔs akwɔ́ malɔ mako né gebagé mewaá ɛyigémbɔ.
37 E as notícias a respeito de Jesus se espalharam por toda aquela região.
38 Jisɔs ályágé ɛcha mmyɛmenɛne, afɛ́ gepúgé Símun. Ɛ́fɛɛ́ mmá mendée Simun ameé njaja gefwine. Bɔɔ́ bí álú mmu gepu áke né Jisɔs: Ata pyɛ ji atoó.
38 Jesus saiu da sinagoga e foi até a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre alta; e contaram isso a Jesus.
39 Ájɔ́gé mbɔ, Jisɔs akwilé ajyɛ tɛne ji né nékuú né mmyɛ né mbaá yi abɛlé. Anyá dámáa gefwine gebyɛ́ ji mmyɛ ne mendée yimbɔ akwilé ka achyɛ́ ɛbwɔ́ menyɛɛ́.
39 Aí ele foi, parou ao lado da cama dela e deu uma ordem à febre. A febre saiu da mulher, e, no mesmo instante, ela se levantou e começou a cuidar deles.
40 Nkwale aké akwɔnege bɔɔ́ bí áwya bɔɔ́ bi ámeé ufɔɔ́ mameé né upú bwɔ́ áchwɔ́ ne ɛbwɔ́ mbaá Jisɔs. Ji ata bwɔ́ amu mmyɛ, ɛbwɔ́ ako átoó.
40 Depois de anoitecer , todos os que tinham amigos enfermos, com várias doenças, os levaram a Jesus. Ele pôs as suas mãos sobre cada um deles e os curou.
41 Yɛ́mbɔ gejamégé bɔɔ́ abɔ́ álú ábí áló nchyɛ áchyɛ́ge bwɔ́ ɛfwyale. Gébégé áló nchyɛ bimbɔ átanégé ɛbwɔ né mmyɛ, ábó ákálege áke, “Jisɔs, ɔlu Maá Ɛsɔwɔ.” Jisɔs anyá ábí nnó ákwéné mejɔɔ́, akámé fɔ́ ábí ájɔɔ́ mejɔɔ́ wɔ́ néndé ákaá nnó alu *Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa.
41 Os demônios saíram de muitas pessoas, gritando: — Você é o Filho de Deus! Eles sabiam que Jesus era o
42 Bií ujyágé alyá afɛ́ né melu ɛ́wé bɔɔ́ álá pɔ́ wyɛɛ́. Aké ajyɛ mbɔ, bɔɔ́ ála meso mákɛ́légé ji ne ágɛ ji wɔ́. Gébégé ágɛné ji alu mɛ́ tɛ́né manjyɛ. Ɛ́fɛɛ́ ne ánɛné ji mmyɛ nnó ajwɔ́lé ɛ́fɛɛ́ ne ɛbwɔ́
42 Quando amanheceu, Jesus saiu da cidade e foi para um lugar deserto. Mas a multidão começou a procurá-lo, e, quando o encontraram, eles não queriam deixá-lo ir embora.
43 Ashya aké ne ɛbwɔ́, “Mbɔ́ ntó manjyɛ né malɔ ayichá mangaré abya melɔ́mélɔ́ ayi agarege ndɛre gefwage Ɛsɔwɔ gélú. Ɛsɔwɔ atɔ́ me fá mme yina gétú ɛyígémbɔ.”
43 Mas Jesus disse:
44 Ajɔ́gé mbɔ ne ji alyá ájyɛ́ melɔ Nasarɛt meko, mángárége abya yimbɔ né mmu macha mmyɛmenɛne Judiya.
44 E ele anunciava a mensagem nas sinagogas de todo o país.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.