Atos 12

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Né gébé ɛyigémbɔ, mfwa Hɛrɔd alɔ mankɛlé mati manchɔ geŋwágé bɔɔ́ bifɔ́ abi álú né ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs.
1 Nessa ocasião, o rei Herodes prendeu alguns que pertenciam à igreja, com a intenção de maltratá-los,
2 Agaré nnó áwá Jɛmsi meŋmɛ́ Jɔn ne aparaja.
2 e mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Mfwa Hɛrɔd, agɛ́gé nnó ɛgɔ bɔɔ́ Jus matɔɔ́, agaré ntó nnó ápyɛ Pita. Ne ápyɛ ji né bii bi ányɛ ɛpaá brɛd ayi álá mualé.
3 Vendo que isso agradava aos judeus, prosseguiu, prendendo também Pedro, durante a festa dos pães sem fermento.
4 Ápyɛge Pita, áfyɛ́ denɔ, ne ábélé bɔɔ́ bee matoó aneé nnó ábámé ji, yɛndé ntoó neluú bɔɔ́ ani. Hɛrɔd abɔ ashu abelé nnó ɛpaá kwyakwya defwɛ ɛkogé, asɛle Pita afɛ́ mbɛ ushu bɔɔ́ nnó ápa mechɔ wuú.
4 Tendo-o prendido, lançou-o no cárcere, entregando-o para ser guardado por quatro escoltas de quatro soldados cada uma. Herodes pretendia submetê-lo a julgamento público depois da Páscoa.
5 Ndɛre Pita alu né denɔ, ɛchomele bɔɔ́ Jisɔs ánɛnemmyɛ dɔɔ́ mbaá Ɛsɔwɔ ne ɛshyɛ yɛndégébé né getú ji.
5 Pedro, então, ficou detido na prisão, mas a igreja orava intensamente a Deus por ele.
6 Né utuú bi Hɛrɔd abɔ́ ashuú nnó ujyage aférége Pita né denɔ, ápa mpa wuú, Pita abɔ abɛlege metɔɔ́ metɔɔ́ bɔɔ́ bee apea. Ɛbwɔ́ ábɔ́ awɛ́ ji amu ne bɔ mkpɔkɔvɛ́ apea. Bɔɔ́ bee bifɔ́ álú dafyɛ ábáme gepúgé denɔ.
6 Na noite anterior ao dia em que Herodes iria submetê-lo a julgamento, Pedro estava dormindo entre dois soldados, preso com duas algemas, e sentinelas montavam guarda à entrada do cárcere.
7 Wyɛ né utuú bimbɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛkwɔ́ mmu gepúgé denɔ mbélépó, ne mbaá meko agɛné. Ɛnyigé Pita né neŋkɔɔ́, Pita apée gejyá, ɛké ne ji, “kwile ka wáwá”. Tɛ́nétɛ́né yimbɔ bɔ mkpɔkɔvɛ́ átané Pita amu ákwé mme.
7 Repentinamente apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou na cela. Ele tocou no lado de Pedro e o acordou. "Depressa, levante-se! ", disse ele. Então as algemas caíram dos punhos de Pedro.
8 Ɛma jɔɔ́ ne ji ɛké: “Fyɛ mandeé jyɛ ne unó uká byɛ, ɔwɛ́ ɛkanda ɔkwɔ́lé me.”
8 O anjo lhe disse: "Vista-se e calce as sandálias". E Pedro assim fez. Disse-lhe ainda o anjo: "Ponha a capa e siga-me".
9 Pita akwɔlé ji ne ndɛre ɛbwɔ́ átanege dafyɛ, ji akaá fɔ nnó geno ɛyige ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛpyɛ ɛta wú gelú wáwálé wɔ́, afɛré nnó agɛ́né mbɔ le gejya.
9 E, saindo, Pedro o seguiu, não sabendo que era real o que se fazia por meio do anjo; tudo lhe parecia uma visão.
10 Pita ne ɛkiɛ́nné ɛwémbɔ ákoó ntoné bɔɔ́ bee ɛniné mbɛ, ama koó ɛniné nekwɔlege, ne áchwɔ́ kwɔne nana né menombi geŋká ɛwé ɛlu gesegese, ɔnenégé ɛwu ne ɔfɛ́ mbɛ melɔ. Menombi ɛwémbɔ ɛnené ɛwu ambɔɔ́, ne ɛbwɔ́ átané dafyɛ. Ákɛ́gé gachyɛ, ɛkiɛ́nné ɛwémbɔ ɛlyaá Pita ɛ́fɛ́.
10 Passaram a primeira e a segunda guarda, e chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade. Este se abriu por si mesmo para eles, e passaram. Tendo saído, caminharam ao longo de uma rua, e de repente, o anjo o deixou.
11 Ne Pita akérégé né defɔɔ́ ti aké: “Nkaá wáwálé nnó Ata Ɛsɔwɔ átɔ́ ɛkiɛ́nné wuú nnó ɛchwɔ féré me né amu Hɛrɔd ne uno bi bɔɔ́ Jus abɔ́ ashuú mampyɛ me.”
11 Então Pedro caiu em si e disse: "Agora sei, sem nenhuma dúvida, que o Senhor enviou o seu anjo e me libertou das mãos de Herodes e de tudo o que o povo judeu esperava".
12 Ndɛre Pita akaá geno ɛyi gebɔ gepyɛ́ ji, afɛ́ né gepúgé Mɛri ayi alu mma Jɔn Makɔs ne gejamégé bɔɔ́ ábɔ́ áchomé ɛfɛɛ́ ánɛ́nemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ.
12 Percebendo isso, ele se dirigiu à casa de Maria, mãe de João, também chamado Marcos, onde muita gente se havia reunido e estava orando.
13 Ádogé menombi, geŋka, mesɔ mendée yi apyɛ utɔɔ́ né gepú yimbɔ achwɔ́ gii ne ákamege Ruda.
13 Pedro bateu à porta do alpendre, e uma serva chamada Rode veio atender.
14 Ákaágé nnó gɛ́ meko Pita mbɔ, metɔɔ́ ɛgɔ ji dɔɔ́ tɛ ajinte manene menombi, abó ajyɛ garé bɔɔ́ bimbɔ nnó Pita alu mbɔ dafyɛ.
14 Ao reconhecer a voz de Pedro, tomada de alegria, ela correu de volta, sem abrir a porta, e exclamou: "Pedro está à porta! "
15 Ɛbwɔ́ aké ne ji, “Ɔmée gebwɔ.” Yɛ́mbɔ atome wyɛ ɛshyɛ ajɔge nnó ɛ́lé Pita. Ne ɛbwɔ́ ake: “Ndɔfɔ ɛlé mekpɛ́ɛ wuú.”
15 Eles porém lhe disseram: "Você está fora de si! " Insistindo ela em afirmar que era Pedro, disseram-lhe: "Deve ser o anjo dele".
16 Ne Pita alu dó wyɛ doó, ánené menombí ágɛ́gé nnó ɛ́lé Pita wáwálé mátyɛ mawa ɛbwɔ́ meno.
16 Mas Pedro continuou batendo e, quando abriram a porta e o viram, ficaram perplexos.
17 Pita akpɛgé mmu, afu ɛbwɔ́ ɛbwɔ nnó akwéné mejɔɔ́. Ne alɔ mangaré ɛbwɔ́ nkane Ɛsɔwɔ aféré ji né denɔ. Anérégé ake: “Ágaré Jɛmsi ne bɔɔ́ Jisɔs bifɔ́ ntó.” Ne atané afɛ́ geba ɛyigé chá.
17 Mas ele, fazendo-lhes sinal para que se calassem, descreveu como o Senhor o havia tirado da prisão e disse: "Contem isso a Tiago e aos irmãos". Então saiu e foi para outro lugar.
18 Bií ujyagé bɔɔ́ bee álɔ maŋkɛlé Pita ne ágɛ́ ji wɔ́, matɔɔ́ atyá bwɔ́ mmu ála yayaya ne ágige gemɛ gebwɔ́ aké: “Nde gepyɛ ne Pita?”
18 De manhã, não foi pequeno o alvoroço entre os soldados quanto ao que tinha acontecido a Pedro.
19 Mfwa Hɛrɔd awúgé mbɔ, atɔ́ bɔɔ́ nnó ákɛ́lé ji ne ágɛ́ wɔ́. Akuú bɔɔ́ bee bimbɔ, agií bwɔ́ bɔ ŋkwɛ. Anérégé ake ajyɛ wá ɛbwɔ́. Ɛpyɛgé mbɔ Hɛrɔd alyá gebagé Judiya afɛ́ kpɛ́ né melɔ Kaisaria.
19 Fazendo uma busca completa e não o encontrando, Herodes fez uma investigação entre os guardas e ordenou que fossem executados. Depois Herodes foi da Judéia para Cesaréia e permaneceu ali durante algum tempo.
20 Né gébé ɛyigémbɔ, mfwa Hɛrɔd abɔ awamege ne bɔɔ́ Tiya ne Sidɔn. Bɔɔ bimbɔ ácho, áchwɔ́ mangɛ́ ji. Áchwɔ́gé ábɔ́ mbɛ ágbaré Blastus dejeé. Blastus alu muú yi ágbárege dachi mfwa. Ne ɛbwɔ́ áké ji anɛ mfwa mmyɛ, nnó ɛbwɔ́ abɛ né nesɔ, nendé menyɛɛ́ atanege le né melɔ mfwa.
20 Ele estava cheio de ira contra o povo de Tiro e Sidom; contudo, eles haviam se reunido e procuravam ter uma audiência com ele. Tendo conseguido o apoio de Blasto, homem de confiança do rei, pediram paz, porque dependiam das terras do rei para obter alimento.
21 Bii ɛbi Mfwa Hɛrɔd abɔ akwyɛ ukwɔnege, afyɛ mandeé gefwa jií, ajwɔlé né geluɔ, agare bɔɔ́ bimbɔ mekomejɔɔ́.
21 No dia marcado, Herodes, vestindo seus trajes reais, sentou-se em seu trono e fez um discurso ao povo.
22 Ne ɛbwɔ́ álɔ maŋkalé áké: “Ɛ́lé Ɛsɔwɔ ne ajɔge ɛpɔ́fɔ́ mekwaá.”
22 Eles começaram a gritar: "É voz de deus, e não de homem".
23 Tɛnétɛné yimbɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛchwɔ ŋmé mfwa Hɛrɔd nemée mmyɛ gétúgé álá shuú ɛnogé ɛwémbɔ mbaá Ɛsɔwɔ wɔ́. Bɔ dámmwɔ́lé ányɛ ji mbwi unɛ, agbó.
23 Visto que Herodes não glorificou a Deus, imediatamente um anjo do Senhor o feriu; e ele morreu comido por vermes.
24 Yɛ nkane depɔ tire na depyɛ, mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ awɛne ajyɛ mbɛmbɛ, ne gejamégé bɔɔ́ áfyɛ́ɛ matɔɔ́ ne Jisɔs.
24 Entretanto, a palavra de Deus continuava a crescer e a espalhar-se.
25 Ndɛre ábɔ́ átɔ́mé Sɔl ne Banabas né Jɛrosalɛ, ɛbwɔ́ anéré utɔɔ́ bwɔ́ gébégé akerege né Antiɔk, ásɛ Jɔn Makɔs áfɛ́ ne ji.
25 Tendo terminado sua missão, Barnabé e Saulo voltaram de Jerusalém, levando consigo João, também chamado Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.